UFO nie sú to, čo si myslíš – Skutočný pôvod fenoménu odhalený!

Je jedna vec, ktorú treba ľuďom povedať: Biblia nehovorí, že to, s čím sa tam vonku stretávame, sú UFO od mimozemšťanov z iných svetov. Ako kresťan vidíte vo svojom Písme, že ide o niečo úplne iné. Musíte však vedieť predložiť dôkazy pre ľudí, ktorí sú stratení a stále veria, že ide o mimozemšťanov. To, čo vám tu chcem ukázať, sú konkrétne dôkazy, ktoré im môžete priniesť.

Pamätajte, oni nedôverujú Božiemu slovu. Preto nestačí len zdieľať Bibliu ako dôkaz, že ide o niečo iné. Potrebujete jasné a overiteľné dôkazy, ktoré môžete predložiť – dôkazy, ktoré zároveň potvrdzuje aj samotná Biblia.

Tak k nim môžete prísť s dvojitým svedectvom a povedať: pozrite sa, čo vám chceme ukázať. A práve toto vám teraz predstavím na základe môjho 32-ročného výskumu v tejto oblasti.

Keď sa dnes hovorí o UFO alebo UAP, zostávajú nám dva hlavné pohľady. Prvým je, že UFO a UAP predstavujú hrozbu – možnú vojenskú, bezpečnostnú alebo dokonca planetárnu hrozbu. Koľkí z vás to počúvajú v správach? Áno, počúvame to. Naše vlády šíria predstavu založenú na strachu z tohto fenoménu a chcú, aby sme im dôverovali, že nás ochránia. Myslím si však, že vám môžem ukázať inú formu ochrany, ktorá je omnoho lepšia.

Druhý pohľad hovorí, že UFO a UAP predstavujú nádej. Mnohí ľudia veria, že to, čo k nám prichádza, sú dobrosrdečné, vysoko vyspelé bytosti, ktoré majú pomôcť ľudstvu rásť, napredovať a posunúť sa na vyššiu úroveň.

Dnes sa na túto otázku pozriem cez zdokumentované skúsenosti stretnutí, odhalenia z vládnych a výskumných zdrojov a predovšetkým cez svedectvá, ktoré boli zozbierané organizáciou C4 Research počas takmer troch desaťročí terénneho výskumu.

Prečo? Pretože v tomto výskume sme objavili niečo, čo zásadne mení všetko, čo sa nám hovorí o fenoméne UFO, UAP a únosoch mimozemšťanmi. Moderná kultúra nám predstavuje UFO a mimozemšťanov veľmi známym spôsobom. Hovorí sa nám, že ide o vyspelé civilizácie – staršie, múdrejšie, evolučne pokročilejšie. Prišli nás učiť mieru, zodpovednosti voči životnému prostrediu a jednote. Toto je posolstvo, ktoré z tohto fenoménu prichádza.

Vidíme to opakovane v seriáloch o „dávnych mimozemšťanoch“, v mnohých hollywoodskych filmoch, podporuje to aj new age spiritualita a dokonca aj niektoré vládne iniciatívy odhaľovania, o ktorých dnes počúvame v správach. Posolstvo je takmer univerzálne: ľudstvo nie je samo, návštevníci sú tu, aby nám pomohli. Je to posolstvo „nádeje“. Ale buďme úprimní – toto posolstvo nevychádza zo vedeckého uvažovania ani z overiteľných faktov.

Vychádza zo stretnutí, z komunikácie s týmito bytosťami, z hlasov, vízií a osobných skúseností. A všetky tieto veci môžu byť nesprávne interpretované.

Pred približne 30 rokmi som sa stretol s týmto fenoménom. Nie preto, že by som ho hľadal – dostal som sa k nemu úplnou náhodou. Bola to zhoda okolností. Vzal som si knihu, o ktorej som si myslel, že je to sci-fi, keď som sa chystal na cestu na Aljašku. Potreboval som niečo na čítanie počas dlhého, 10-hodinového letu z Orlanda do Anchorage.

Bolo to ešte v roku 1992. Vtedy sme nemali všetky tie technológie, ktoré nás dnes zabavia počas letu, takže sme si museli vystačiť s knihami, časopismi, pletením a podobnými vecami, aby nám rýchlejšie prešiel čas. Tak som si zobral knihu, ale ako hovorím, myslel som si, že ide o vedeckú fantastiku. Ako tínedžer som bol veľký fanúšik sci-fi. Vyrastal som v zahraničí ako dieťa vojaka a televíziu sme veľmi sledovať nemohli, pretože vysielanie bolo v rôznych jazykoch.

Tak sme sa spoliehali na knihy, komiksy, rádio – Armed Forces Radio. A práve sci-fi ma zaujalo, pretože som si uvedomil, že mi dáva možnosť úniku. Koľkí z vás čítajú beletriu? Väčšina z nás. Je to forma úniku. Môžete si vziať knihu o čomkoľvek a na chvíľu sa preniesť na iné miesto, do iného času, do iného sveta, a aspoň na chvíľu odložiť starosti každodenného života. To je ten únik.

No zároveň vieme, že existuje jasná, ostrá hranica medzi fantáziou a realitou. Medzi týmto svetom neskutočna a návratom späť do bežného života. Je to pevná hranica, však?