I.časť – Biblia vs Korán

Cieľom tejto práce je ukázať základné rozdiely medzi Koránom a Bibliou. Ide o kresťanský pohľad na svätú knihu moslimov – Korán. Práca vznikla preto, že v poslednom období na trhu chýbala jednoduchá kniha, ktorá by sa tejto téme venovala. Preto som pre väčšiu zrozumiteľnosť a jasnosť upustil od obvyklých filozofických nánosov a úvah, ktoré problematiku len komplikujú, a zameral som sa výlučne na dva pramene: Korán a Bibliu. Moje komentáre sú obmedzené na minimum a v texte sú striktne oddelené zátvorkami.

Pre jasnosť a ľahkú overiteľnosť textov v Koráne uvádzam nielen číslo súry a verša, ale aj číslo strany, na ktorej možno tieto texty v Koráne nájsť. Tým dávam čitateľovi možnosť odhaliť moje prípadné nedostatky alebo chyby a postupne si vytvárať vlastný názor a pohľad na problém. Súry v Koráne uvádzam v kanonickom poradí (nie chronologickom). Hodnotenie výberu mojich argumentov (teda textov oboch uvedených prameňov) ponechávam výhradne na čitateľovi.

Práca si nekladie nárok na úplnosť, jej cieľom je podnietiť čitateľa k ďalšiemu štúdiu tejto oblasti. Pasívne preberanie názorov autorít, ktoré sú hlásané v rôznych médiách, môže mať svoje úskalia. Jedným z nich je skutočnosť, že názory autorít verejne prezentované sa nemusia vždy zhodovať s ich súkromným názorom.

Každý je sám zodpovedný za svoje osobné spasenie – a na Božom súde sa nebudeme môcť odvolávať na niekoho iného (Filipanom 2:12). To však neznamená, že nemáme pôsobiť k záchrane druhých. Jediným prostredníkom medzi Bohom a človekom je Boží Syn, nie nejaká odvodená duchovná autorita (1. Timotejovi 2:5). Tým Boh robí človeka zodpovedným za jeho vlastné spasenie.

PRAMENE:

• Korán – z arabského originálu Al Qur’án podľa rôznych vydaní preložil, predmluvou a komentárom opatřil Ivan Hrbek. Vydala Academia, nakladateľstvo Akadémie vied ČR ako reprint 1. vydania tohto prekladu (Odeon, Praha 1972). Edičné číslo 0692, ISBN 80-200-0246-4.
• Biblia – Písmo Sväté Starého a Nového zákona, Ekumenický preklad, vydalo Biblické dielo ERC v ČSR v Ústrednom cirkevnom nakladateľstve v Prahe, r. 1979.

(A) BOH KRESŤANOV

Korán
(1) 29:45–46 „Nepre sa s vlastníkmi Písma… a povedzte: Uverili sme v to, čo bolo zoslané nám, i v to, čo bolo zoslané vám; a náš Boh a váš Boh je jeden a my sme Mu oddaní.“ (str. 364).
(2) 112:1–4 „Povedz: On je Boh jediný, Boh večný. Neplodil a nebol splodený a niet nikoho, kto by sa Mu rovnal.“ (str. 160).

Biblia
(1) Žalm 2:7 „…On mi povedal: Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil.“
(2) Lukáš 3:22 „…z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
(3) Ján 3:16 „Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal večný život.“

(Boh kresťanov má Syna – Boh moslimov nie, teda nemôžu byť totožní.)

(B) BOH ŽIDOV

Biblia
(1) Exodus 3:6 „A pokračoval: Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.“
(2) Exodus 20:1–2 „Boh vyriekol všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.“

(Pán Boh vyviedol z Egypta potomkov Jákoba, teda Izraela – rody Jozef, Rúben, Šimeón, Lévi, Júda, Isachar, Zabulón, Benjamín, Dan, Naftali, Gád a Ašer; pozri Exodus 1 – a nie Izmaela; teda ani Boh Židov nemôže byť totožný s bohom islamu.)

Korán
(1) 19:35–36 „Bohu sa nepatrí, aby si bral nejakého syna.“ (str. 206).

Poznámky str. 677 verše 35–41: ide o dodatok z obdobia, keď Mohamed už bojoval proti kresťanskej dogme o Ježišovi ako Božom Synovi. Boh je tu označený ako Alláh, zatiaľ čo v iných častiach súry je nazývaný ar-Rahmán – Milosrdný.

(2) 72:3 „A veru On – povýšená nech je dôstojnosť nášho Pána – si nevzal družku ani žiadneho syna.“ (str. 227).
(3) 23:91–93 „Boh si nevzal žiadne dieťa a niet vedľa Neho iného božstva…“ (str. 237).
(4) 27:111 „Povedz: Chvála Bohu, ktorý si nevzal pre seba dieťa, nemá spoločníka vo vláde a nepotrebuje ochrancu pred ponížením.“ (str. 262).
(5) 4:171–169 „Vlastníci Písma! Nepreháňajte vo svojom náboženstve a hovorte o Bohu iba pravdu. Mesiáš Ježiš, syn Márie, je len Božím poslom… Nehovorte: Trojica! Prestaňte, bude to pre vás lepšie. Boh je jediný Boh; je povýšený nad to, aby mal dieťa…“ (str. 541).

Poznámky str. 757 Verše obsahujú kritiku kresťanského učenia a sú zásadné pre pochopenie moslimského postoja ku kresťanstvu. Trojica (doslova „traja“) je v Koráne chápaná ako Boh, Ježiš a Mária; porovnaj 5:116 (str. 615 + poznámky str. 780).

(6) 19:35–36 „Bohu sa nepatrí, aby si vzal nejakého syna.“ (str. 206).
(7) 19:92–93 „Nesluší sa, aby si Milosrdný bral deti…“ (str. 209).
(8) 43:81 „Keby mal Milosrdný syna, bol by som prvý, kto by ho uctieval.“ (str. 226).
(9) 72:3 „On si nevzal družku ani syna.“ (str. 227).
(10) 23:91–93 „Boh si nevzal žiadne dieťa…“ (str. 237).
(11) 17:22–23 „Nepridávaj k Bohu iné božstvo…“ (str. 254).
(12) 17:39–41 „Nedávaj vedľa Boha iné božstvo, aby si nebol uvrhnutý do pekla…“ (str. 256).
(13) 16:51–53 „Neberte si dve božstvá, lebo len jedno je Boh…“ (str. 295).
(14) 39:88 „Nevzývaj spolu s Bohom iné božstvo, lebo niet božstva okrem Neho.“ (str. 352).

Biblia
(1) Žalm 2:7 „On mi povedal: Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil.“
(2) Lukáš 3:22 „…z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, teba som si vyvolil.“
(3) Ján 3:16 „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna…“
(4) Ján 10:29–30 „Ja a Otec sme jedno.“
(5) Ján 14:9 „Kto videl mňa, videl Otca.“
(6) Ján 10:36 „…pretože som povedal: Som Boží Syn.“
(7) Lukáš 22:70–71 „Ty si teda Boží Syn?“ – „Vy sami hovoríte, že som.“
(8) Ján 5:23 „Kto si nectí Syna, nectí ani Otca.“

(Moslimovia odmietajú Pána Ježiša Krista ako Božieho Syna, hoci sa za Neho verejne vyhlásil. Napriek tomu Ho prijímajú ako proroka menom Ísá a prirovnávajú Ho k novému Adamovi (3:59; 3:52; str. 501; str. 98)).

Korán
(1) 61:6 „A spomeň si, ako povedal Ježiš, syn Márie: ‚Synovia Izraela, ja som vskutku Božím poslom k vám, potvrdzujúcim pravdivosť toho, čo bolo predo mnou zoslané z Tóry, a oznamujúcim vám radostnú zvesť o poslovi, ktorý príde po mne a ktorého meno bude Ahmad.‘“ (str. 516).

Poznámky str. 750 „zvesť o poslovi, ktorý príde po mne a ktorého meno bude Ahmad“ je zreteľným ohlasom Ježišových slov zaznamenaných u Jána 14:16 a 16:7. Na oboch miestach je použité grécke slovo paraklétos, teda prímluvca, utešiteľ. V európskej vede sa ustálil názor, že pri preklade biblického textu do arabčiny došlo k zámene za slovo periklýtos, čo znamená slávny, chválený, oslavovaný, po arabsky Muhammad alebo Ahmad. Obe slová sú odvodené od koreňa h–m–d, ktorý označuje slávenie a chválenie.

Možný je aj preklad: „ktorého meno je (bude) slávené, chválené“. Tak text Jánovho evanjelia, ako aj moslimská interpretácia koránskeho verša majú zásadný význam pre islamskú teológiu, pretože sa z nich odvodzuje názor, že príchod Muhammada (Ahmada) ako proroka bol oznámený samotným Ježišom.

Ubajj uvádza veľmi zaujímavú variantu: „Som vskutku Božím poslom k vám a oznamujem vám radostnú zvesť o prorokovi, ktorého obec bude obcou poslednou a ktorého Boh učiní pečaťou prorokov a poslov.“ ((podľa 33:40 na str. 551 a poznámok na str. 761 je Muhammad ‚pečaťou prorokov‘, teda prorokom, po ktorom už ďalší nepríde – pozri kap. 13 a 17)).

(2) 7:156/157 „A tým, ktorí nasledujú posla, proroka neučeného, ktorého nájdu oznámeného im v Tóre a v Evanjeliu, ktorý im prikazuje vhodné a zakazuje zavrhnutiahodné…“ (str. 411).

Poznámky str. 723: verše 7:156/157 sú tiež medínskeho pôvodu alebo boli v Medíne prepracované. Porovnaj označenie „prorok neučený“ a ďalšie výrazy typické pre medínske obdobie. Prvýkrát sa tu objavuje narážka na to, že Muhammad je predpovedaný v Starom aj Novom zákone. Moslimská exegéza sa pokúsila nájsť príslušné biblické miesta a uvádza ich takmer dvadsať.

Biblia
(1) Ján 14:26 „Ale Prímluvca, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“
(2) Ján 16:7 „Hovorím vám pravdu: je pre vás lepšie, aby som odišiel. Ak neodídem, Prímluvca k vám nepríde. Keď však odídem, pošlem ho k vám.“

(Z Písma svätého je zrejmé, že po odchode Spasiteľa už nepríde ďalší prorok, ale prichádza sám Boh – neviditeľne – v osobe Ducha Svätého).

Korán
(1) 4:156/157 „A za ich slová: ‚Veru sme zabili Mesiáša Ježiša, syna Márie, Božieho posla.‘ Však nie, nezabili ho ani neukrižovali, iba sa im to tak zdalo. A tí, ktorí sa o ňom rozchádzajú v názore, sú v pochybnostiach o ňom. Nemajú o ňom nijaké vedomosti a nasledujú len domnienky; určite ho nezabili.“ (str. 540).

Poznámky str. 756–757: verš 4:156/157 je mimoriadne dôležitý pre koránsku a islamskú kristológiu, pretože obsahuje názor, že Židia Ježiša nezabili a že nebol ukrižovaný, ale bol priamo Bohom vzatý do neba bez smrti. Toto učenie však nie je pôvodne islamské. Niektoré staré kresťanské gnostické sekty (napr. dokéti) učili, že namiesto Ježiša bol usmrtený Šimon z Kyrény.

Slová „ale iba sa im to tak zdalo“ sú vágné a môžu byť interpretované aj ako „bol im niekým nahradený“. O výklade týchto slov existuje rozsiahla literatúra, európska aj moslimská, no jednotný výklad nebol dosiahnutý.

(2) 4:157/159 „A veru niet medzi vlastníkmi Písma nikoho, kto by v neho neuveril skôr, než zomrie – a v deň zmŕtvychvstania bude proti nim svedkom.“ (str. 540).

Poznámky k 4:157/159, str. 757: podobná neistota panuje aj vo výklade slov „niet nikoho, kto by v neho neuveril skôr, než zomrie“, kde nie je jasné, či ide o smrť Ježiša, alebo o smrť každého vlastníka Písma. Muhammad považoval zakladateľa kresťanstva za stále živého, ako vyplýva z 5:19/17 (str. 603).

Poznámky k 5:19/17, str. 778: z textu sa zdá vyplývať, že Ježiš a Mária nezomreli, ale sú naďalej žijúci v nebi. Porovnaj výklad 4:157/159.

(A) NEISTOTA SPASENIA

KORÁN
(1) 2:55/58 „A hľa, povedali sme: Vojdite do tohto mesta a jedzte v ňom, kdekoľvek sa vám zapáči, dosýta. Vojdite do brán poklonení a povedzte: ‚Odpustenie!‘ A My vám odpustíme vaše hriechy a rozmnožíme dobrodenie tým, ktorí konajú dobro.“ (str. 450).

Poznámky, str. 731: verš 55/58: „toto mesto“ je Jeruzalem. „Odpustenie“ (hittatun): slovo robilo komentátorom ťažkosti a ani dnes nie je s konečnou platnosťou vysvetlené.

(2) 5:92/90 „Vy, ktorí veríte! Víno, hra majsir, obetné kamene a vrhanie losov šípmi sú ohavnosti z diela satanovho. Vystríhajte sa toho – a azda budete blažení.“ (str. 612).
(3) 5:100 „…Bojte sa Boha, ľudia obdarení rozumom – azda budete blažení!“ (str. 613).
(4) 7:61/63 „Či ste prekvapení, že sa vám dostalo napomenutia od vášho Pána prostredníctvom muža z vás, aby vás varoval a aby ste boli bohabojní – azda sa nad vami zmiluje?“ (str. 402).

V poznámkach na str. 720–723 nie je tento dvojverš komentovaný.

(5) 7:67/69 „Spomínajte na Božie dobrodenia – azda budete blažení!“ (str. 402).
(6) 24:55/56 „Zachovávajte modlitbu, dávajte almužnu a poslúchajte posla – azda sa vám dostane milosrdenstva!“ (str. 562).
(7) 46:203/204 „Keď sa prednáša Korán, načúvajte mu a mlčte – azda sa vám dostane milosrdenstva.“ (str. 416).
(8) 66:8 „Vy, ktorí veríte! Obráťte sa k Bohu úprimným pokáním – azda vám Pán vymaže vaše zlé skutky a uvedie vás do záhrad, pod ktorými tečú rieky…“ (str. 579).

(B) ISTOTA SPASENIA

KORÁN
(1a) 3:151/157 „A veru, keby ste boli zabití na Božej ceste alebo zomreli, Božie odpustenie a Jeho milosť sú lepšie než to, čo hromadíte.“ (str. 511).
(1b) 3:152/158 „A veru, či zomriete alebo budete zabití, u Boha budete zhromaždení.“

V poznámkach na str. 749 nie sú tieto verše komentované.

(2a) 9:89/88 „Avšak posol a tí, ktorí s ním uverili, bojovali majetkom i vlastnými osobami – pre nich sú pripravené najlepšie veci a oni budú blažení.“ (str. 595).
(2b) 9:90/89 „Boh im pripravil záhrady, pod ktorými tečú rieky; v nich budú nesmrteľní – a to je úspech nesmierny.“ (str. 595; pozri aj kap. 16).

V poznámkach na str. 775 nie sú tieto verše komentované.

(C) POJETIE PROBLÉMU SPASENIA V KORÁNE A SZ

BIBLIA
(1) Žalm 93:5 „Tvoje svedectvá sú úplne verné. Tvojmu domu patrí svätosť na večné časy, Hospodine!“
(2) Genezis 17:2 „Uzavieram medzi sebou a tebou zmluvu a veľmi ťa rozmnožím.“
(3) Genezis 17:9 „Ty a tvoje potomstvo budete zachovávať moju zmluvu vo všetkých pokoleniach.“
(4) Exodus 24:12 „Dám ti kamenné dosky – zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si ich vyučoval.“
(5) Deuteronómium 27:26 „Prekliaty je ten, kto nebude plniť slová tohto zákona a zachovávať ich.“ A všetok ľud povie: Amen.

(V Koráne aj v SZ je podmienkou spasenia dodržiavanie určitých nariadení. Zatiaľ čo v Koráne je spasenie neisté pre tých, ktorí z rôznych dôvodov nebojovali, v SZ je spása istá pre všetkých, ktorí zachovávali Zákon.)

(D) POJETIE PROBLÉMU SPASENIA V KORÁNE A NZ

BIBLIA
(1) Ján 3:3 „Amen, amen, hovorím ti: ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“
(2) Ján 3:36 „Kto verí v Syna, má večný život; kto Syna odmieta, neuvidí život, ale Boží hnev na ňom zostáva.“
(3) Marek 16:16 „Kto uverí a prijme krst, bude spasený; kto neuverí, bude odsúdený.“
(4) Ján 3:16 „…aby nik, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal večný život.“
(5) 1. Timotejovi 2:4 „Boh chce, aby všetci ľudia došli k spáse a poznali pravdu.“
(6) 1. Timotejovi 6:12 „Bojuj dobrý boj viery, aby si dosiahol večný život.“
(7) 2. Timotejovi 4:7 „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru zachoval.“
(8) 2. Timotejovi 2:5 „Kto zápasí, nedostane veniec, ak nezápasí podľa pravidiel.“
(9) Efezanom 6:12 „Náš boj nie je proti telu a krvi, ale proti mocnostiam, silám a duchovným zlám v nebesiach.“

(V Koráne aj v NZ je spasenie isté pre tých, ktorí bojovali; v NZ je však navyše predpokladom boja okrem viery aj znovuzrodenie a krst. Boj v NZ sa na rozdiel od Koránu odohráva v duchovnej rovine, a preto nemôže byť vedený fyzickým mečom.)

Korán
(1) 4:3 „Ak sa bojíte, že nebudete spravodliví k sirotám… berte si za manželky ženy, ktoré sa vám páčia, dve, tri alebo štyri; ak sa však bojíte, že nebudete spravodliví, vezmite si len jednu alebo tie, ktorými vládne vaša pravica. Tak sa najlepšie vyhnete odchýleniu.“ (str. 521).

Poznámky, str. 752–753: verš 3 – druhá časť verša povoľuje moslimovi mať štyri legálne manželky súčasne; výraz „ktorými vládne vaša pravica“ označuje otrokyně.

Biblia
(1) Genezis 1:27 „Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril; muža a ženu ich stvoril.“
(2) Genezis 2:24 „Preto muž opustí svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo.“
(3) Matúš 19:5–6 „Preto opustí muž otca i matku a pripojí sa k svojej manželke a budú tí dvaja jedno telo; a tak už nie sú dvaja, ale jedno.“
(4) Marek 10:7–8 „Preto opustí muž otca i matku a pripojí sa k svojej manželke a budú tí dvaja jedno telo; takže už nie sú dvaja, ale jedno.“

Korán
(1) 2:232 „Keď sa rozvediete so svojimi ženami a uplynie ich čakacia lehota, nebráňte im vstúpiť do manželstva s novými manželmi, ak sa dohodli podľa zvyklostí. To je napomenutie pre tých z vás, ktorí veria v Boha a v deň súdny. To je pre vás čistejšie a čnostnejšie. Boh vie, vy však neviete.“ (str. 471).
(2) 4:129–130 „Ak sa obaja manželia rozvedú, Boh ich oboch obohatí zo svojej hojnosti; Boh je štedrý a múdry.“ (str. 537).
(3) 2:226–227 „Tým, ktorí prisahali, že sa odlúčia od svojich žien, je určená čakacia lehota štyroch mesiacov. Ak však prísahu odvolajú, Boh je odpúšťajúci a milosrdný. Ak sa však rozhodnú pre rozvod, Boh je počujúci a vševediaci.“ (str. 470).

Biblia
(1) Matúš 5:32 „Ja vám však hovorím, že každý, kto prepustí svoju manželku okrem prípadu smilstva, uvádza ju do cudzoložstva; a kto by sa s prepustenou oženil, cudzoloží.“
(2) Matúš 19:9 „Hovorím vám, kto prepustí svoju manželku z iného dôvodu než pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“

(1) 2:256 „V náboženstve niet donucovania.“ (str. 475).

Poznámky, str. 738: verš 2:256 – mimoriadne dôležitý verš, na ktorom je založená tolerancia islamu voči iným monoteistickým náboženstvám.

(2) 10:94 „Ak máš pochybnosti o tom, čo sme ti zoslali, pýtaj sa tých, ktorí pred tebou prednášali Písmo.“ (str. 384).

Poznámky, str. 717: verš 94 – pôsobil moslimským exegetom ťažkosti, pretože odkazoval Muhammada na autoritu Židov, prípadne kresťanov; bol preto interpretovaný tak, že ide len o hypotetickú otázku, na ktorú Muhammad odpovedá, že nepochybuje.

(3) 2:62 „Tí, ktorí uverili, Židia, kresťania a sabejci – tí, ktorí uverili v Boha a v deň súdny a konali dobré skutky, nájdu odmenu u svojho Pána…“ (str. 450).

Poznámky, str. 732: verš 2:62 – „tí, ktorí uverili“, teda moslimovia; verš vyjadruje myšlienku rovnosti všetkých štyroch náboženských systémov a slúžil ako základ osobitného postavenia ich príslušníkov v islamskom svete.

Porovnanie Biblie a Koránu patrí do širšieho rámca skúmania pravdy a pôvodu náboženských systémov, a preto prirodzene nadväzuje na tematickú oblasť Rozdiely medzi Koránom a Bibliou, kde sa detailnejšie rozoberá rozdielny obraz Boha, spásy a autority Písma; hlbší historický a textový kontext poskytuje aj sekcia Biblia, ktorá umožňuje porovnať biblické učenie s inými náboženskými textami, zatiaľ čo apologetický rozmer tejto témy rozvíja Apologetika evanjelia, zameraná na obhajobu kresťanskej viery vo svetle Písma; celé porovnanie zároveň zapadá do rámca porovnania náboženských systémov, ktoré vedie čitateľa k osobnej zodpovednosti za hľadanie pravdy a vlastné rozhodnutie viery.