6. Kráľovná nebies odhalená

HODNÁ UCTIEVANIA

Na mnohých miestach zjavení Márie sa stretávame so znepokojujúcou praxou. Zjavenia Márie priamo povzbudzujú svojich nasledovníkov, aby ju uctievali. Mnohí vizionári dokonca tvrdia, že boli silou zrazení na kolená, keď sa zjavenie objavilo! Ďalší vizionári hovoria, že zjavenie im jasne prikázalo, aby pokľakli.

Podľa Boba a Penny Lordových, nadšených podporovateľov mariánskych zjavení, zjavenie, ktoré sa ukázalo vizionárke Bernadete vo francúzskych Lurdoch, ju zrazilo na kolená! Existuje videozáznam, na ktorom šesť mladých vizionárov v Medžugorí naraz padlo na kolená, keď sa objavilo zjavenie. Video Správy z neba ukazuje mnoho príkladov, kedy pútnici kľačia, hrbia sa a ležia pred obrazmi, sochami a zjaveniami Márie.

Navyše zjavenia Márie v Lurdoch (Francúzsko), Guadalupe (Mexiko), Beauraing (Belgicko), Fatime (Portugalsko) a na mnohých ďalších miestach vyžadujú, aby svätyne alebo chrámy postavené na jej počesť boli veriacimi uctievané. Treba poznamenať, že štyri z vyššie uvedených miest sú plne schválené rímskokatolíckou cirkvou. Posolstvo je rovnaké na všetkých hlavných miestach zjavení: Zjavenie Márie je hodné chvály a uctievania.

Okrem toho zjavenia inšpirovali mnohých k nespočetným modlitbám k Márii, ktoré majú veriaci opakovať a dodržiavať. Jeden príklad modlitby k Márii nájdeme v populárnej knihe – Oddanosť úcty našej Matke ustavičnej pomoci:

Hľa, pred tvojimi nohami, Ó Matka ustavičnej pomoci, je úbohý hriešnik, ktorý nachádza východisko len u teba a dôveruje tebe. Ó Matka Milosrdenstva, zľutuj sa nado mnou. Počul som, že všetci hriešnici sa majú k tebe utiekať ako k svojmu úkrytu, a tak buď mojím útočiskom a mojou nádejou… Ó, Matka ustavičnej pomoci, poskytni mi to, aby som sa mohol kedykoľvek dovolávať tvojho mocného mena, ktoré je ochranou živých a spásou zomierajúcich.

Pozrime sa na začiatok tejto modlitby k Márii, kde úbohý hriešnik kľačí pri jej nohách. Povzbudzovala by Mária z Biblie ľudí k tomu, aby padali k jej nohám? Nie je toto porušením druhého prikázania? Biblia má k tejto otázke jasné slová:

Nebudeš mať iného boha okrem mňa. Neurobíš si modlu ani podobu ničoho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť. Ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivo milujúci. Navštevujem vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia. (Exodus 20:3-5)

Obráťte sa ku mne a budete spasení, všetky končiny zeme. Ja som Boh a iného už niet. (Izaiáš 45:22)

Koho mám v nebesiach? A na zemi v nikom okrem teba nemám záľubu. (Žalm 73:25)

UCTIEVANIE BOHA

MODLÁRSTVO

Izaiáš 46 obsahuje dôležité posolstvo o modlárstve a uctievaní modiel v kontraste s uctievaním Boha. Boh v tejto kapitole ukazuje, ako musia byť modly nosené a prenášané, zatiaľ čo On nesie svoj ľud. Tento obraz vystihuje rozdiel medzi modlami a Bohom, ako je opísané v Izaiášovi 46:6-7:

„Z vreciek sypú zlato a na váhach odvažujú striebro, najímajú si zlatníka, aby im urobil boha, a potom sa klaňajú a padajú pred ním. Nosia ho na pleci, prenášajú ho, postavia ho na podstavec a on stojí, zo svojho miesta sa nehýbe…“

V Babylone, ktorý bol centrom modlárstva, si ľudia vytvárali sochy svojich bôžikov a klaňali sa im pri náboženských obradoch. Modly boli bežnou súčasťou života, ale Boh jasne ukazuje, že takéto sochy sú bezcenné. Izaiáš tiež poukazuje, že modlárstvo je rozšírené aj dnes, podobne ako v dávnych časoch. Mnohí ľudia stále kľakajú pred sochami alebo obrazmi a uctievajú ich, čo je v rozpore s Božím príkazom, že nemáme uctievať nič stvorené.

V Zjavení a ďalších častiach Písma je predpovedané, že modlárstvo bude v posledných dňoch častejšie. Boh však stále nesie svoj ľud a zdôrazňuje, že len On je hoden uctievania, na rozdiel od modiel, ktoré sú len predmetmi a nemôžu odpovedať na modlitby ani priniesť skutočné požehnanie. Modlárstvo je v Biblii varovaním, že uctievanie čohokoľvek okrem Boha je klamné a zbytočné. Kresťania by mali uctievať Boha a nie zostať v pasci modlárstva, ako je to opísané v Izaiášovi 46.

…ich modlárske stvory boli naložené na zvieratá a dobytok, ten náklad, ktorý ste nosili, to bremeno na unavenie. Zvieratá sa zrútili, klesli spolu, bremeno ich nezachránilo; oni sami musia do zajatia. Počujte ma, dom Jákobov, všetci, ktorí ste zostali z domu Izraela, vy, ktorých som nosil od života matky, od materského lona na rukách nosil: Ja sám až do vášho staroby, až do šedín vás budem nosiť. Ja som vás utvoril a ja vás ponesiem, budem vás nosiť a zachránim. Komu ma pripodobníte a s kým ma porovnáte, komu ma prirovnáte, aby sme si boli podobní? (Izaiáš 46:1-5)

Modlárstvo opísané v 46. kapitole proroka Izaiáša vedie k súdu nad „paní kráľovstva“, ktorá povzbudzovala Boží ľud k modlárskym zvykom. Táto „panna – dcéra babylonská“ a jej súd sú podrobne opísané v 47. kapitole Izaiáša, ktorú preskúmame neskôr. Ako náš Stvoriteľ a Vlastník je Boh spravodlivo žiarlivý, pokiaľ ide o našu oddanosť Jemu. Celé Písmo je pretkané varovaniami, ako Boh opakovane napomína svoj ľud, aby uctieval iba Jeho a vyhýbal sa modlárstvu voči sochám, obrazom a iným modlám.

V deň, keď k vám Hospodin hovoril na Chorébe z prostredku ohňa, nevideli ste nijakú podobu; preto sa veľmi varujte, aby ste sa nezvrhli a neurobili si vyrezávanú sochu, nijaké sochárske zobrazenie: podobu muža alebo ženy… aby si nepozdvihoval svoje oči k nebesiam a keď by si videl slnko, mesiac a hviezdy, všetky nebeské zástupy, nedal sa zviesť a neklanial sa im, ani im neslúžil, lebo to dal Hospodin, tvoj Boh, ako podiel všetkým národom pod celým nebom. (Deuteronomium 4:15-16,19)

SPODOBNENIE POMOCOU OBRAZOV A RYTÍN

Napriek opakovaným varovaniam Stvoriteľa pred modlárstvom zjavenia Márie naopak prikazujú svojim nasledovníkom, aby uctievali jej sochy a obrazy. Nasledujúca správa pochádza z knihy, ktorá nesie Imprimatur katolíckych biskupov a arcibiskupa:

Ako matka vám chcem povedať, že som tu s vami, prítomná v každej soche, ktorú tu máte. Každá z mojich sôch predstavuje moju prítomnosť a pripomína vám vašu nebeskú Matku. Preto im musí byť vzdávaná úcta a musia byť uložené na miesto najvyššej pocty… musíte vzhliadať s láskou ku každému obrazu vašej nebeskej Matky…

Tieto zjavenia povzbudzujú svojich nasledovníkov k vytváraniu a uctievaniu ich obrazov. Ani na jedinom mieste v Biblii nenájdeme, že by oddaný nasledovník Boha robil akékoľvek podobizne alebo rytiny a klaňal sa im, aby ich uctieval. O tom nie je v Písme ani zmienka. Na mnohých miestach sú sochy Márie nosené k uctievaniu vo verejných procesiách. Mnohí mariánski nasledovníci dokonca prichádzajú k sochám Márie po kolenách (často až do krvi) – a takto vyjadrujú svoju úctu Kráľovnej nebies.

Ani na jednom mieste zjavení podľa výskumov nebolo zaznamenané, že by takéto nebiblické zvyky boli odmietnuté. Nemalo by nás prekvapiť, že práve to, pred čím Boh varuje, je v posledných dňoch mimoriadne rozšírené. V knihe Zjavenia Jána je napísané, že aj keď Boh vyleje svoj súd na neposlušných a bezbožných, mnohí budú pokračovať v uctievaní modiel a ešte viac v uctievaní démonov, ktorí sa za modlami skrývajú.

Ostatní ľudia, ktorí nezomreli týmito ranami, však nečinili pokánie zo skutkov svojich rúk; neprestali sa klaňať démonom a modlám zo zlata, striebra, medi, kameňa a dreva, modlám, ktoré nevidia, nepočujú ani nechodia. (Zjavenie 9:20)

ZASVÄTENIE SA „MÁRII“

Okrem modlárstva zjavenia často vyžadujú od svojich nasledovníkov, aby odovzdali svoje životy úplne do ich starostlivosti. V staroveku bola každá prísaha vykonávaná výlučne Bohu, čím sa jasne prejavovalo, koho človek uznáva za svojho boha. Preto mali Izraeliti príkaz, aby prisahali len pri Bohu samotnom (Deuteronomium 10:20). Dávať sľuby alebo prísahy nejakému bôžikovi je jasný hriech voči Hospodinovi:

Kráľ sa však bude radovať; Boh bude slávou všetkých, ktorí prisahajú pri ňom, a budú umlčané ústa tých, ktorí zradne hovoria. (Žalm 63:12)

Tí, ktorí prisahajú pri samařskom previnení a hovoria: „Akože žije tvoj boh, Dan, a akože žije cesta Beer-šeby“, padnú a už nepovstanú. (Ámos 8:14)

Vystriem svoju ruku na Júdu, na všetkých obyvateľov Jeruzalema, vyhubím z tohto miesta, čo zostalo z Baala, aj meno žrecov a kňazov, aj tých, ktorí sa na strechách klaňajú nebeskému zástupu, aj tých, ktorí sa klaňajú raz Hospodinovi a raz prisahajú pri svojom Melekovi. (Sofoniáš 1:4-5)

Všimnime si, že v tomto úryvku z knihy proroka Sofoniáša sú spomenutí tí, ktorí prisahajú súčasne pri pravom Bohu aj pri falošnom bôžikovi. Ich previnenie je rovnaké ako u tých, ktorí prisahajú len falošným bôžikom. Je smutné, že v dnešnej dobe je mnoho tých, ktorí sa nazývajú kresťania, no zasväcujú svoje životy „Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie“. V roku 1984 pápež Ján Pavol II. zasvätil celý svet a všetkých ľudí „Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie“ ako odpoveď na požiadavky Našej Panej Fatimskej.

Tu je konkrétny úryvok z jeho modlitby zasvätenia:

Utiekame sa pod Tvoju ochranu, svätá Matka Božia. Prijmi s láskou, Matka a Služobnica Pánova, ľudstvo tohto sveta, ktoré Ti zverujeme a zasväcujeme… Zverujeme Ti, ó Matka, každého jednotlivca sveta a zverujeme Ti celý svet k zasväteniu Tvojmu materinskému srdcu.

Milióny ľudí zasvätili celé svoje životy, rodiny, národy aj celý svet zjaveniam Márie. Mariánsky učenec Dr. Mark Miravalle vysvetľuje, čo znamená takéto zasvätenie:

Zasvätenie je sľub lásky a dar seba samého, ktorý odovzdáva všetko, čo máme, všetko, čím sme a všetko, čo robíme, bez obmedzenia a celkom, Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, aby nás ona mohla priviesť k najdokonalejšiemu Srdcu Ježiša.

Nasledujúca správa zo zjavenia, ktoré bolo schválené biskupmi, vysvetľuje, čo Kráľovná nebies prikazuje a sľubuje tým, ktorí jej zasvätia svoj život:

Nech medzi vami nie sú vodcovia. Ja sama budem vašou Vodkyňou. Všetci musíte byť bratmi: milujúcimi, chápajúcimi a pomáhajúcimi si navzájom. Je len jedna vec, v ktorej musíte byť mnou formovaní: preto je dôležité, aby každý jeden ponúkol a zasvätil seba samého môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a zveril sa mi celkom tak, ako sa Ježiš zveril do mojej starostlivosti; a takto sa budem starať o vás vo všetkých záležitostiach. Každému, kto mi zasvätí svoj život, opakovane sľubujem spásu: bezpečie pred porušenosťou v tomto svete a večnú spásu.

Na rozdiel od týchto tvrdení, Boh prikazuje, aby sme dôverovali len Jemu:

„Dôveruj Hospodinovi celým srdcom, na svoju rozumnosť sa nespoliehaj. Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, on sám ti upraví chodníky.“ (Príslovia 3:5-6)

„Hospodinovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jeho jediného budeš uctievať.“ (Matúš 4:10)

V Exode 32 čítame, že keď Mojžiš prijímal Desatoro na vrchu Sinaj, ľud si nechal od Árona vyrobiť bôžika. Toto modlárstvo veľmi rozhnevalo Boha, až zomrelo 3000 mužov. Mojžiš napomínal ľud týmito slovami:

„Posväťte dnes svoje ruky Hospodinovi, každý na synovi a bratovi svojom, aby vám dnes dal požehnanie.“

Po tomto incidente Boh opakovane pripomína, aby jeho ľud nemal účasť na žiadnych modlárskych zvykoch ako pohania:

„Daj si pozor, aby si neuzatváral zmluvu s obyvateľmi tej krajiny, do ktorej prichádzaš, aby sa nestali pascou uprostred teba. Preto ich oltáre zbúrate, ich posvätné stĺpy rozbijete a ich posvätné kôly posekáte. Nebudeš sa klaňať inému bohu, lebo Hospodin, ktorého meno je Žiarlivý, je Boh žiarlivo milujúci. Neuzatvoríš zmluvu s obyvateľmi tej krajiny. Budú so svojimi bohmi smilniť.“ (Exodus 34:12-15)

Kráľovnej nebies je denne adresovaných viac modlitieb ako ktorejkoľvek inej bytosti. Milióny „Zdravas Mária“ sa denne opakujú po celom svete. Na rozdiel od tejto praxe Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby nemodlili prázdne a opakované slová:

„Keď sa modlíte, nehovorte prázdne slová ako pohania, ktorí si myslia, že budú vypočutí pre množstvo svojich slov.“ (Matúš 6:7)

Pán Boh chce naše srdce, nie modlitby naprázdno. Aby Mária mohla odpovedať na všetky tieto prosby, musela by byť vševědoucou, všadeprítomnou a všemohúcou. Nikde v Biblii nie sú žiadnej stvorenej osobe, anjelovi, či dokonca Márii pripisované takéto vlastnosti. Boh sám je vševědoucí, všadeprítomný a všemohúci. Po celom svete sa milióny ľudí modlia ruženec, ktorý obsahuje 10-krát „Zdravas Mária“ po každom „Otče náš“ a na záver modlitbu zvanú Zdravas Kráľovná:

Zdravas Kráľovná, Matka milosrdenstva! Život, sladkosť a nádej naša, buď pozdravená! K tebe voláme, vyhnaní synovia Evy, k tebe vzdycháme, nariekajúc a plačúc v tomto slzavom údolí. Preto, naša orodovnica, obráť k nám svoje milosrdné oči a Ježiša, požehnaný plod života svojho, nám po tomto putovaní ukáž, ó milostivá, ó láskavá, ó presladká Panna Mária! Modli sa za nás, ó svätá Matka Božia, aby sme boli hodní prisľúbení Kristových.

To všetko sa deje navzdory tomu, že Hospodin výslovne zakázal svojim nasledovníkom modliť sa k zosnulým. V 18. kapitole Deuteronomia Boh jednoznačne zakazuje všetky pohanské praktiky, ktoré zahŕňajú pokusy o komunikáciu s duchmi zomrelých. Je smutné, že nekromancia sa nijako nelíši od toho, čo robia mariánski nasledovníci – volajú k Márii, ktorá zomrela ako každý iný človek, namiesto toho, aby volali priamo k Bohu.

Nech sa u teba nenájde nikto, kto by dal svojho syna alebo dcéru prejsť cez oheň, veštec, čarodejník, zaklínač, čarovný mág, ten, kto sa dopytuje duchov zomrelých, jasnovidec ani ten, kto sa vypytuje na mŕtvych. (Deuteronomium 18:10-12)

Boh zakázal tieto praktiky, aby chránil svojich nasledovníkov pred zvádzaním zlými duchmi, ktorí sa vydávajú za milovaných zosnulých. Modlitbami k svätým alebo iným zosnulým sa človek vystavuje nebezpečenstvu kontaktu s falošnými duchmi (Izaiáš 8:19-20). Ježiš nám prikázal, aby sme sa modlili k Otcovi v Jeho mene:

„A čokoľvek poprosíte v mojom mene, to urobím, aby Otec bol oslávený v Synovi.“ (Ján 14:13)

Je len jeden Boh a jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš. (1 Timotejovi 2:5)

Od Genesis až po Zjavenie Jána nachádzame, že praví Boží nasledovníci sa vždy modlili priamo k Bohu. Nikde nenájdeme, že by sa Boží služobníci v Biblii modlili k Abrahámovi, Mojžišovi, Dávidovi, Márii alebo ku ktorémukoľvek inému svätému. Nestalo sa to ani raz. Naopak, v Písme nájdeme prípady, keď Boží ľud „smilnil s neviestkou“, čiže volal k niekomu inému ako k Bohu samotnému. Jedným zo smutných príkladov je kráľ Saul – prvý kráľ Izraela, ktorý opakovane neposlúchol Pána. Prvá kniha Paralipomenon popisuje jeho koniec:

„Tak zomrel Saul pre svoju neveru, lebo sa spreneveril Hospodinovi a nedbal na Hospodinovo slovo. Dokonca sa radil s veštcom, Hospodina sa nepýtal, preto ho usmrtil a kráľovstvo odovzdal Dávidovi, synovi Izajovmu.“ (1 Paralipomenon 10:13-14)

NAŠA MILOSTIVÁ MATKA?

Zjavenia Márie takmer vždy vyhlasujú, že ona je našou súcitnou, láskavou a milosrdnou Matkou, zatiaľ čo Ježiš je často vykresľovaný ako odmeraný a prísny sudca. Veľmi populárna modlitba k Pocte Našej Matky Ustavičnej Pomoci toto zdôrazňuje:

Príď mi teda na pomoc, moja najdrahšia Matka, pretože som sa Ti úplne odovzdal. Do Tvojich rúk kladiem svoju večnú spásu a Tebe zverujem svoju dušu. Bude mi stačiť, ak ma budeš počítať medzi svojich najoddanejších služobníkov a vezmeš ma pod svoju ochranu. Ak ma, moja najdrahšia Matka, budeš chrániť, nebudem sa ničoho báť. Nebudem sa báť svojich hriechov, lebo Ty mi vyprosíš odpustenie; nebudem sa báť ani démonov, lebo Ty si oveľa silnejšia než celé peklo dohromady; ani Ježiša, môjho Sudcu, lebo jednou Tvojou modlitbou ho upokojíš.

Biblia však jasne hovorí, že všetky tieto vlastnosti patria výhradne Bohu samotnému a nikdy nie sú prisudzované Márii. Na stovkách miest v Písme nachádzame, aký je Boh milostivý, milosrdný a láskavý voči tým, čo sa Ho boja:

Hospodin, Hospodin! Boh plný zľutovania a milostivý, zhovievavý, najvýš milosrdný a verný, ktorý preukazuje milosrdenstvo tisícom pokolení, ktorý odpúšťa vinu, priestupok a hriech… (Exodus 34:6-7)

Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak trpezlivo preukazoval milosrdenstvo. (Jeremiáš 31:3)

Ty však, Panovníku, si Boh zľutovný a milostivý, zhovievavý, najvýš milosrdný, verný. (Žalm 86:15)

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia! (2. Korinťanom 1:3)

Poďte ku mne (Ježiš), všetci unavení a preťažení, a ja vám dám odpočinok. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoje duše. Moje jarmo je totiž príjemné a moje bremeno ľahké. (Matúš 11:28-30)

Písmo nikdy nehovorí o Márii ako o našej pomoci. Bol to Ježiš, kto bol pohnutý súcitom, dotýkal sa malomocných, uzdravoval chorých, kŕmil hladných, kázal dobrú zvesť chudobným, plakal nad hriechom, a zomrel namiesto nás! Ježiš objímal deti, odpúšťal hriešnikom, vyslobodzoval posadnutých, modlil sa za pokoj, hľadal každú jednu stratenú ovcu, vracal zrak slepým a On sám vstal z mŕtvych!

Bol to sám Ježiš Kristus, ktorý „niesol naše choroby a naše bolesti vzal na seba, ale mysleli sme si, že je ranený, ubitý Bohom a pokorený. Lenže on bol prebodnutý pre naše nevernosti, zmučený pre naše neprávosti. Trest nesie pre náš pokoj, jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, každý sa obrátil svojou cestou, no Hospodin dal na neho vinu nás všetkých.“ (Izaiáš 53:4-6)

A predsa si Kráľovná nebies pripisuje mnohé úžasné tituly, ktorými Biblia nazýva výlučne Pána Ježiša Krista – Divuplný radca, Božský hrdina, Otec večnosti, Vládca pokoja (Izaiáš 9:6). Písmo jasne hovorí, že práve Ježiš Kristus je: Spasiteľ, Vykupiteľ, Jitrenka, Kráľ kráľov a Pán pánov, Svetlo sveta, Živá voda, Chlieb života, Šarónska ruža, Svätý, Milovaný, Dobrý Pastier, Pôvodca a dokonávateľ viery, naša záchrana, Slovo Božie, Dvere, Cesta, Pravda, Život, Pravý vinič, Verný a pravdivý svedok, Alfa a Omega, Som, ktorý som, Amen, Immanuel, Vzkriesenie a Život a mnoho ďalších.

Hospodin je blízko tým, ktorí sú skrúšení v srdci (Žalm 34:18), podopiera všetkých padajúcich a dvíha všetkých skľúčených (Žalm 145:14) a v Jeho ruke je život každého tvora, duch každého človeka (Jób 12:10).

Pán má spočítané všetky vlasy na našich hlavách (Lukáš 12:7), zbiera všetky naše slzy do mecha (Žalm 56:8). On nie je ďaleko od nikoho z nás. V ňom totiž žijeme, hýbeme sa a sme (Skutky apoštolov 17:27-28). Boh sám dáva všetkým život, dych a všetko (Skutky apoštolov 17:25). V Jeho rukách sú všetky tvoje cesty (Daniel 5:23). Pán nás stvoril v lone našich matiek (Jeremiáš 1:5). Plnosti sme dosiahli v samotnom Kristovi Ježišovi (Kolosenským 2:10).

Boh je náš láskavý a starostlivý Otec. Je však aj žiarlivý Otec, ktorý chráni svoje deti. Nikdy sa nebude deliť o svoju slávu s nikým iným. Preto si môžeme byť istí, že ho takéto klamlivé zjavenia veľmi hnevajú. Dvakrát mal Ježiš príležitosť vyzdvihnúť Máriinu úlohu pred svojimi nasledovníkmi, no pri oboch príležitostiach Ježišove slová o materskej úlohe Márie zneli takto:

A kým (Ježiš) ešte hovoril k zástupom, hľa, jeho matka a bratia stáli vonku, lebo s ním chceli hovoriť. Niekto mu povedal: „Pozri, tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú sa s tebou rozprávať.“ On však odpovedal: „Kto je moja matka? Kto sú moji bratia?“ Ukázal rukou na svojich učeníkov a povedal: „Pozrite, moja matka a moji bratia! Ktokoľvek plní vôľu môjho nebeského Otca, ten je môj brat, moja sestra, moja matka.“ (Matúš 12:46-50)

Počas jeho reči jedna žena zo zástupu vykríkla: „Blahoslavené lono, ktoré ťa nosilo, a prsia, ktoré si sal!“ On však povedal: „Skôr blahoslavení sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ (Lukáš 11:27-28)

NÁVRAT DIEŤAŤA MENOM JEŽIŠ?

Nasledovníci zjavení si všímajú, že Kráľovná nebies sa niekedy zjavuje spolu so živým a dýchajúcim dieťaťom vo svojej náruči. Pri viacerých príležitostiach bolo zaznamenané, že toto dieťa odovzdávalo rôzne posolstvá. Prirodzene vyvstáva otázka – kto je toto bezmocné dieťa? Písmo nám jasne hovorí, že pravý Ježiš vládne v nebi ako oslávený muž:

(Ježiš Kristus) odišiel do neba a je po Božej pravici, kde sú mu poddaní anjeli, vlády a moci. (1. Petrov 3:22)

Naša vlasť je v nebi, odkiaľ očakávame Spasiteľa – Pána Ježiša Krista. On premení naše ponížené telo na podobu svojho slávneho tela tou mocou, ktorou je schopný podriadiť si všetko. (Filipanom 3:20-21)

Biblia hovorí, že Ježiš mal len jedno telo (Efezanom 2:16; Židom 10:5). Vstúpil do nebies ako dospelý muž (Lukáš 24:51; Skutky apoštolov 1:9-11). Na mnohých miestach Biblia opakuje, že Ježiš je teraz v nebesiach (Matúš 26:64; Rimanom 8:34; Efezanom 1:20; Kolosanom 3:1; Židom 1:3; 9:24-25; 12:2). Neprichádza späť na túto Zem ako dieťa. Práve naopak, Písmo jasne hovorí, že keď sa Ježiš vráti na Zem, príde na oblakoch vo svojom oslavenom tele a uvidí ho každý človek:

Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. (Marek 13:26)

Keď to povedal, bol pred ich očami vzatý do neba a zmizol im z očí v oblaku. A kým uprene hľadeli do neba, ako odchádza, hľa, pristúpili k nim dvaja muži v bielom odeve a povedali: „Mužovia Galilejskí, čo tu stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde práve tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.“ (Skutky apoštolov 1:9-11)

Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko. (Zjavenie 1:7)

OKLAMANIE AKO OBRAZ POSLEDNÝCH DNÍ

Je pravda, že zjavenia sa vizionárom ukazujú ako nádherná a žiarivá žena v trblietavom svetle. Napríklad cirkev schválila zjavenie v egyptskom Zeitoune, kde bola Mária videná miliónmi ľudí ako žiarivá Pani zahalená vo svetle. Ak by boli tieto zjavenia démonického pôvodu, čakali by sme, že satan ukáže svoju pravú podstatu? Malo by zmysel, aby diabol a jeho služobníci vyzerali nádherne a priateľsky, a pritom predávali správy, ktoré na prvý pohľad pôsobia spravodlivo? Písmo hovorí, že satan zvádza celý svet. Boh zároveň varuje, že diabol je najlstivejším stvorením:

…nie je to nič zvláštne, veď sám satan sa vydáva za anjela svetla! Nie je teda prekvapujúce, že aj jeho služobníci sa vydávajú za služobníkov spravodlivosti. (2. Korinťanom 11:14-15)

Slovo anjel (po grécky: aggelos) jednoducho znamená posol. Ako je zdokumentované, mariánske zjavenia tvrdia, že sú posolstvom z neba, a pôsobia priateľsky a nádherne. Učia skutkom spravodlivosti, modlitbe a zbožnému životu, ale zároveň pridávajú veci, ktoré klamú a zvádzajú aj vyvolených. Môžu anjeli svetla prinášať správy, ktoré obsahujú biblické pravdy, a zároveň hlásať aj nauky démonov? Áno – podľa apoštola Pavla, ktorý varuje presne pred takýmito podvodmi v posledných dňoch.

Duch jasne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a náuk démonov. (1. Timotejovi 4:1)

Všimnime si, že tí, ktorí podľahli zvodu duchov, pôvodne vyznávali pravú vieru. Zachovávali biblickú pravdu, až kým neodpadli a nezačali nasledovať nauky démonov. Ježiš opakovane varoval pred týmto veľkým podvodom v posledných dňoch:

Dávajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Mnohí prídu v mojom mene a povedia: ‚Ja som Mesiáš,‘ a zvedú mnohých… povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých… Keby vám vtedy niekto povedal: ‚Hľa, Mesiáš je tu!‘ alebo: ‚Tu je!‘ neverte. Povstanú totiž falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak by to bolo možné, aj vyvolených. (Matúš 24:4-5, 11, 23-25)

Podľa Biblie je oklamanie často spojené s poslednými dňami, kedy sa objavia podvodníci vydávajúci sa za autoritu Krista. Je zaujímavé, že slovo Kristus znamená „Boží Pomazaný“ – to znamená, že podvodníci nemusia vždy tvrdiť, že sú priamo Ježiš, ale môžu sa označovať za Božieho pomazaného, aby získali vplyv alebo úctu. V súlade s týmito varovaniami prichádzajú mariánske zjavenia v Ježišovom mene, niekedy sa označujú za Božích pomazaných a tvrdia, že prinášajú Božie posolstvo pre posledné časy.

ÚČINNÝ PODVOD

Mariánske zjavenia prostredníctvom tisícok posolstiev vykresľujú samy seba ako kráľovnú, ktorá má všetky Kristove vlastnosti. Vyhlasuje sa za našu prostrednicu, príhovorkyňu, obhajkyňu, spoluvykupiteľku, trpiacu služobnicu a nárokuje si mnoho ďalších titulov, ktoré odhaľujú jej klamlivé úlohy. Tiež tvrdí, že je bezhriešna, všadeprítomná a že je hodná uctievania, čo je v priamom rozpore s Božím Slovom.

Je pravda, že mnoho posolstiev zjavení je zdanlivo biblických, no práve to robí tento podvod najnebezpečnejším a najpríťažlivejším. Pamätajme, že satan pri pokúšaní Ježiša doslova citoval Písmo. Diabol vedel, že nemôže oklamať Ježiša otvorenou lžou, preto používal skryté taktiky podvodu – miešal pravdu s lžou. Je totiž majstrom klamu. Tie najväčšie podvody sú tie, ktoré sa najviac podobajú pravde.

Hoci mnohé zjavenia pôsobia neškodne a dokonca biblicky, môže byť klam, premiešaný s pravdou, natoľko silný, že odvedie mnohých na scestie vedúce do večnej záhuby? Satan dokáže povzbudiť k dobrým a cnostným skutkom do tej miery, že ľudia nakoniec urobia kompromis medzi vzťahom s Ježišom a tým, čo hovorí satan. Boh však jasne vyhlasuje, že svoju slávu nedá nikomu inému:

Ja som Hospodin. To je moje meno. Svoju slávu nedám nikomu inému, svoju chválu nepostúpim modlám. (Izaiáš 42:8)

ODHALENIE KRÁĽOVNEJ NEBIES

Kto je teda týmto podvodníkom? Určite to nie je pokorná a požehnaná Mária opísaná v Biblii. Ironicky sa tieto zjavenia predstavujú svojím skutočným pôvodom:

„Ja som Mária, Kráľovná nebies a kráľovná anjelov.“

V súčasnosti je titul Kráľovná nebies jedným z najpoužívanejších označení v správach o zjaveniach. Možno pre niektorých bude prekvapením, že tento titul nachádzame aj v Biblii. Nie raz, ale na viacerých miestach. Písmo identifikuje túto Kráľovnú ako falošnú bohyňu. V Jeremiášovi v 7. a 44. kapitole Boh vyhlasuje súd nad deťmi Júdu, ktorí modlársky uctievajú Kráľovnú nebies:

Synovia zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň, ženy miesia cesto a pečú koláče pre kráľovnú nebies, prinášajú nápojové obety iným bohom, aby ma urážali. Či tým naozaj urážajú mňa? – hovorí Hospodin. Nie, sami seba uvádzajú do hanby. Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, môj hnev a moje rozhorčenie sa vylejú na toto miesto, na ľudí i dobytok, na stromy poľné i na plody zeme, a bude horieť a nevyhasne. (Jeremiáš 7:18-20)

Boží ľud sa opakovane zaplietol do uctievania Kráľovnej nebies spolu s uctievaním pravého Boha. Toto modlárstvo veľmi rozhnevalo Hospodina a priviedlo na ľud Boží súd. Je isté, že Mária z Nazareta by si nikdy neprisvojila meno pohanskej bohyne – ani by nepovzbudzovala k modlárstvu. Takéto podvodné stvorenie musí byť očividne démonického pôvodu. Ako vidíme v Písme, démonické bytosti sa celé stáročia snažia oklamať Boží ľud.

Táto pohanská bohyňa má mnoho titulov, no jej cieľ je vždy rovnaký – privlastniť si chválu, ktorá patrí len Bohu, a tak zvádzať Jeho ľud. Tak, ako pripomína Šalamún, to, čo sa dialo kedysi, sa bude diať znova.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )