Šalamún – najmudrejší blázon

Na sklonku života kráľa Dávida vznikol spor o nástupníctvo na izraelský trón. Dávidov syn Adoniáš sa pokúsil vyhlásiť za kráľa bez súhlasu svojho otca. Dávid však ešte pred smrťou potvrdil Božiu vôľu a rozhodol, že kráľom bude jeho syn Šalamún, ktorého mu porodila Batšeba. Na pokyn Dávida bol Šalamún pomazaný za kráľa kňazom Cádokom a prorokom Nátanom. Ľud prijal jeho vládu a pokus o uchopenie moci bol zastavený. Tak sa začalo nové obdobie vlády v Izraeli.

Na začiatku svojej vlády Šalamún upevnil kráľovstvo a odstránil hrozby, ktoré by mohli ohroziť stabilitu národa. Usiloval sa riadiť radami svojho otca a túžil viesť ľud spravodlivo.

Šalamúnova vláda začala v období pokoja a stability. Boh mu dal príležitosť viesť národ, ktorý bol upevnený a pripravený na ďalší rozvoj. Jeho nástup na trón predstavoval naplnenie Božieho rozhodnutia a pokračovanie Dávidovej línie. Začiatok jeho vlády ukazuje Božiu vernosť zasľúbeniam aj význam vedenia, ktoré je založené na Božom povolaní.

Na začiatku svojej vlády priniesol Šalamún obete Bohu v Gibeóne. V noci sa mu Boh zjavil vo sne a dal mu jedinečnú možnosť — mohol prosiť o čokoľvek, čo si želal. Šalamún si uvedomoval svoju mladosť a veľkú zodpovednosť za vedenie národa. Namiesto bohatstva, dlhého života alebo víťazstva nad nepriateľmi prosil o múdrosť, aby vedel správne rozlišovať medzi dobrom a zlom a spravodlivo viesť ľud.

Táto prosba sa Bohu zapáčila. Boh mu dal výnimočnú múdrosť, akú nemal nikto pred ním ani po ňom. Okrem toho mu daroval aj bohatstvo, slávu a česť.