Poníženie Díny, dcéry Jákoba

Poučenie z príbehu o Díne: Význam Jákobovej reakcie na pomstu a genocídu v Genezis 34

Prečo je v Biblii zaznamenaný príbeh o ponížení Diny a o krutostiach, ktoré spáchali jej bratia na obyvateľoch mesta? Tento príbeh, nachádzajúci sa v 34. kapitole knihy Genezis, patrí medzi najnepríjemnejšie a najkomplexnejšie príbehy Písma. Keď Dina, dcéra Jákoba, bola znásilnená, jej bratia sa rozhodli pomstiť a vykonali strašnú genocídu v meste, kde k tomu došlo. Tento príbeh nás vedie k otázke, prečo je vlastne v Biblii zaznamenaný – a čo si z neho môžeme vziať.

Zvláštnosť reakcie Jákoba na poníženie jeho dcéry spočíva v tom, že namiesto okamžitého odsúdenia násilia sa sústredil na diplomaciu a vyčkávanie. Jákobovo správanie v tejto situácii bolo nejednoznačné a naznačovalo jeho znepokojenie nad stratou kontroly nad synmi, ktorí jednali na vlastnú päsť. Zvláštnosť Jákobovej reakcie na genocídu, ktorej sa dopustili jeho synovia, je v tom, že namiesto priamej kritiky ich činu sa obával o bezpečnosť celej rodiny a o reakcie okolitých národov.

Tento príbeh ukazuje, ako aj ľudia z Božieho vyvoleného národa môžu konať impulzívne a aké je dôležité uvedomiť si, že každé naše rozhodnutie má dlhodobé dôsledky. Poučenie z tohto príbehu je jasné: Upozorňuje nás na nebezpečenstvo pomsty, na riziko nespravodlivosti a na dôsledky konania bez Božieho vedenia. Zároveň nám ukazuje význam zodpovednosti za naše činy – či už individuálne, alebo kolektívne – a pripomína nám, že by sme mali konať s ohľadom na Božie slovo a Jeho spravodlivosť.

Tento príbeh je silným varovaním, aké dôležité je zachovávať Božiu spravodlivosť a Božie vedenie v našich rozhodnutiach. Mali by sme sa vyhnúť hněvu a pomste, ktoré môžu viesť k tragickým následkom, a namiesto toho hľadať Božiu múdrosť vo všetkých našich rozhodnutiach.

Práve naopak, je to príbeh, pri ktorom by malo zaznieť varovanie, že nie je vhodný pre deti a možno ani pre citlivejšie osoby. Je v ňom totiž reč nielen o sexuálnom násilí na mladej dievčine, ale aj o brutálnom masakri s mnohými obeťami, o vyrabovaní mesta a zotročení žien a detí. Nič pekné, nič pozitívne.

Keď som si k tomuto príbehu hľadal nejaké materiály na internete, dozvedel som sa, že je vraj väčšine kresťanov neznámy. Nie je súčasťou textov, ktoré sa čítajú v nedeľu v kostoloch, nie je súčasťou príbehov, ktoré sa rozprávajú deťom. Dokonca aj Židia údajne túto časť Tóry často nezmieňujú. Ako ste na tom so znalosťou tohto príbehu vy? Poznáte príbeh o ponížení Diny a o hroznom masakri, ktorý nasledoval? Kto z vás ho pozná?

Keď som si čítal 34. kapitolu Genezis, uvedomil som si, že asi budem mať problém nájsť, čo nám týmto textom chce Boh povedať. Určite by bolo jednoduchšie kázať o niečom inom, ale nutkanie venovať sa práve tejto časti Písma bolo silnejšie ako moja pohodlnosť. Tomuto príbehu je v Biblii venovaná celá kapitola, čo je pozoruhodné, keď si uvedomíme, že mnohým z nášho pohľadu dôležitejším udalostiam nie je venované ani zďaleka toľko priestoru. Nadobudol som teda presvedčenie, že tu musí byť niečo, čo nás Boh chce z tejto stati naučiť. Dnes to spolu skúsime objaviť.

Tragédia a ponaučenie z dávnej histórie

Udalosti zaznamenané v 34. kapitole Genezis sa odohrali potom, čo Jákob po dvadsaťročnej službe odišiel so svojimi ženami a deťmi od svojho svokra Lábana, prežil dramatický nočný zápas pri potoku Jabok, stretol sa a uzmieril so svojím bratom Ezauom a potom sa usadil pri meste Šechem na poli, ktoré kúpil od synov Chamóra, otca Šechema, za sto kesít. Otvorme si, prosím, spolu 34. kapitolu Genezis a prečítajme si prvé dva verše:

Dina, ktorú Jákobovi porodila Lea, vyšla, aby sa pozrela na dcéry tej krajiny. Uvidel ju Šechem, syn Chivejca Chamóra, kniežaťa krajiny, vzal ju a ležal s ňou, a tak ju ponížil.

Podľa toho, čo vieme, bola Dina jediná Jákobova dcéra. Ako sa jej asi vyrastalo medzi jedenástimi bratmi? Keďže nemala žiadne sestry, asi sa nemožno čudovať, že ju zaujímali dievčatá v Šecheme – ako sa obliekajú, upravujú vlasy, čím sa bavia… Nevieme presne, koľko mala Dina vtedy rokov. Väčšina komentátorov sa zhoduje, že pravdepodobne mala medzi dvanástimi a štrnástimi rokmi. Bola teda veľmi mladá dievčina. Vo svojej zvedavosti opustila bezpečie rodinného tábora a vydala sa na prieskum do blízkeho mesta, „aby sa pozrela na dcéry tej krajiny“.

Zo skúsenosti vieme, že tam, kde sú dievčatá, objavia sa aj chlapci alebo, ak chcete, mladí muži. A presne tak tomu bolo aj na slávnosti v Šecheme. Zo druhého verša sa dozvedáme, že hoci bola Dina len čerstvo tínedžerka, bola zrejme dosť vyspelá na to, aby priťahovala mužskú pozornosť. A tak sa stalo, že ju uvidel sám Šechem, syn Chamóra, kniežaťa krajiny. Možno bolo spočiatku Dine príjemné, keď sa okolo nej začal točiť princ, ale potom dostali udalosti rýchly spád. Čítame, že keď ju Šechem uvidel, „vzal ju a ležal s ňou a tak ju ponížil“.

V čase, keď sa táto poľutovaniahodná udalosť odohrala, žil Jákob s rodinou pri Šecheme už niekoľko rokov. Kúpil si tam pozemok a určite s obyvateľmi mesta prichádzal do styku, určite s nimi obchodoval. Je teda možné, že Dina už v meste niekoľkokrát bola a Šechem ju tam mohol vidieť. Možno po nej túžil už dlhšie. A teraz, keď sa mu naskytla príležitosť, jednoducho si vzal to, čo chcel. Ako syn miestneho vládcu si to mohol dovoliť. Kto by mu v tom mohol zabrániť?

Mimochodom, v niektorých prekladoch Biblie (napr. CSP, B21, JBCZ) je priamo napísané, že Šechem Dinu znásilnil. Niektorí novodobí komentátori sa to však snažia vyvrátiť. Tvrdia, že staromódny Jákob a jeho synovia sa snažili ženy vo svojej domácnosti ovládať, upierali im právo na vlastné rozhodnutie, a že Dina bola slobodomyseľná dievčina, ktorá sa zamilovala do princa a dobrovoľne s ním súhlasila, že s ním bude žiť.

Táto jej neposlušnosť a nespútanosť vraj jej otca a bratov tak rozhnevala, že sa uchýlili ku krutej pomste, o ktorej ešte budeme hovoriť. Inými slovami, vraj šlo o zakázanú lásku dvoch mladých ľudí, ktorým rodina Diny nepriala. Osobne si myslím, že tento pohľad je scestný. Zdajú sa vám slová „vzal ju a ležal s ňou a tak ju ponížil“ ako znak dobrovoľného súhlasu? Čítame, že ju Šechem „ponížil“, v 5. verši je napísané, že ju „poskvrnil“ a to isté čítame aj v 13. a 27. verši. V 7. verši je napísané, že sa Šechem týmto skutkom dopustil „hanebnosti“, niečoho, čo sa „nemalo stať“ (CSP).

Dina a príbeh sexuálneho násilia: Šechem a jeho krutosť

Biblický text jasne ukazuje, že Dina bola znásilnená. Možno nekonala rozumne, keď opustila tábor. Možno túžila vidieť pohanskú slávnosť a jej lesk. Možno sa dokonca nevhodne obliekla, možno sa na princa usmiala a možno jej jeho nadbiehanie bolo na začiatku príjemné. Ale faktom zostáva, že Šechem Dinu vzal a ležal s ňou proti jej vôli, donútil ju a tak ju ponížil.

Dina bola náctileté dievča, ktoré odišlo z bezpečia domova a bolo vystavené násiliu princa, ktorému sa nedokázala ubrániť. Žiadny zákon ju nemohol ochrániť, pretože Šechem bol zákon. Nikto ho nezastavil, lebo bol synom vládcu mesta. Sexuálny styk má byť aktom lásky medzi mužom a jeho ženou, ale tu išlo o akt krutosti a žiadostivosti. V 34. kapitole môžeme opakovane čítať, že Šechem Dinu poskvrnil, že ju znečistil a ona sa tak musela cítiť – poskvrnená a znečistená.

Ako tínedžerka prežila nočnú moru každej ženy. Mimochodom, oficiálne štatistiky uvádzajú, že v Českej republike zažilo sexuálne násilie alebo obťažovanie 39 % ľudí a že obeťou znásilnenia sa stala každá desiata žena. Odhaduje sa, že v krajine dôjde asi k 12 tisícom znásilnení ročne. To sú hrozné čísla. Vráťme sa však k príbehu. V 3. a 4. verši sa o Šechemovi dozvedáme zaujímavú vec: Šechem však k Dine, dcére Jákoba, „prilnul celou dušou, zamiloval si tú dievčinu a vlichocoval sa jej do srdca“. Svojmu otcovi Chamórovi potom povedal:

„Vezmi mi to dievča za ženu.“

Je tu priepastný rozdiel medzi správaním Šechema a ďalšieho sexuálneho násilníka, o ktorom čítame v 13. kapitole 2. knihy Samuelovej. Keď sa Davidov syn Amnón zamiloval do svojej nevlastnej sestry Támar, znásilnil ju – podobne ako Šechem Dinu. Ale na rozdiel od Šechema Amnón začal po čine Támar nenávidieť a vyhnal ju od seba. Šechem však naopak k Dine prilnul.

Napriek tomu môžeme povedať, že s jeho „láskou“ nebolo všetko v poriadku. V 13. kapitole 1. listu Korinťanom je napísané, že láska je trpezlivá, láskavá, nejedná nečestne, nehľadá svoj prospech, nemá radosť zo zlého. Tak vyzerá pravá láska. Ale Šechemova láska taká nebola.

Šechem bol poblúznený. Jeho city k Dine boli zmesou dobrého a zlého. Jeho takzvaná láska ponížila a poskvrnila mladé dievča. Pravá láska však neponižuje a neposkvrňuje. Snažil sa jej vlichocovať sladkými slovami, ale jeho skutky boli drsné a násilnícke. Hovoril o jej krásnych očiach, jemnej tvári, dokonalých vlasoch, postave, vôni, inteligencii, o tom, čo všetko jej môže ponúknuť. Ale vôbec ho nezaujímalo, čo cíti Dina.

Nebolo pre neho dôležité, čo si myslí ona, neptal sa jej, či o neho stojí, čo cíti, čo si praje. Šechem zavrel Dinu vo svojom dome, pravdepodobne ju nechal strážiť, aby mu neutiekla, a šiel za svojím otcom Chamórom s prosbou, aby chystal svadbu.

„Vezmi mi to dievčatko za ženu.“

Znie to, ako by žiadal o nového koňa. Znie to, ako by bol zvyknutý dostať všetko, čo chce. Dokonca ani nespomína jej meno – Dina je pre neho „to dievčatko“, dočasná hračka, ktorú môže zahodiť. Príbeh pokračuje ďalej v 5. verši:

Keď Jákob počul, že Šechem jeho dcéru Dinu poskvrnil, jeho synovia boli na poli s dobytkom. Jákob mlčal, kým neprišli.

Toto je veľmi zaujímavý verš. Najmä preto, že z neho nezistíme, čo si Jákob o celej situácii myslí. Jákob totiž mlčí. V hlave mu muselo víriť tisíc myšlienok, ale nepovedal nič. Mlčanie je dosť zvláštna reakcia na správu, že vaša náctiletá dcéra bola znásilnená a násilník ju drží v zajatí. Ako mohol Jákob v takejto situácii mlčať a nič neurobiť? Možno sa bál, že proti sebe popudí obyvateľov Šechemu. Jákobovou slabosťou bolo, že keď hľadal riešenie problémov, dôveroval viac ľuďom ako Bohu. Preto sa v tejto situácii spoliehal na svojich synov, že si s tým nejako poradia.

Svoju úlohu mohlo zohrať aj to, že Dina bola dcéra, nie syn, a že ju porodila Lea, menej obľúbená Jákobova žena, ktorá mu bola „podstrčená“ namiesto Ráchel. Vieme, že Jákob mal problém s uprednostňovaním niektorých svojich detí (spomeňme na Jozefa), a Dina možno nepatrila medzi tie najobľúbenejšie. Z Genezis 33,1-2 je zrejmé, že Jozef, ktorého porodila Ráchel, bol pre Jákoba potomok prvej kategórie, deti Lei patrili do druhej kategórie a deti služobníc do tretej.

Ak mala Dina šťastie, patrila v Jákobových očiach do druhej kategórie; možno na tom však ako dcéra bola ešte horšie a patrila na úroveň synov Bilhy a Zilpy alebo dokonca až za nich. To by mohlo vysvetliť Jákobovu veľmi zdržanlivú reakciu na zločin, ktorého sa voči jeho dcére Šechem dopustil.

Genezis 34, 6-7: Šechemov otec Chamór potom vyšiel k Jákobovi, aby s ním prehovoril. Jákobovi synovia prišli z poľa, len čo o tom počuli. Bolestivo ich to zasiahlo a veľmi sa rozlítili. Veď spáchal v Izraeli hanebnosť – ležal s Jákobovou dcérou a to je neprípustné.

Chamór, vládca krajiny, prišiel za Jákobom, aby sa s ním porozprával ako otec s otcom a pokúsili sa spolu nájsť riešenie situácie medzi ich deťmi. Do toho sa však domov vracajú Jákobovi synovia. Správy o tom, čo sa stalo ich sestre, sa šírili rýchlo. Napokon, Šechem bol miestna celebrita a jeho „vzplanutie“ k mladej dcére kočovníka za hradbami bolo udalostí číslo jedna, o ktorej hovoril každý.

Reakcia Jákobových synov sa zásadne líši od reakcie, alebo skôr netečnosti ich otca Jákoba. Jákobovi synovia sú hlboko ranení a planú spravodlivým hnevom. Myslím, že táto ich reakcia je primeraná, že sa jej nemôžeme čudovať. Prekvapuje ma však, že o Jákobovi nečítame, že by ho násilie páchané na jeho dcére hlboko ranilo, alebo že by bol veľmi rozhorčený. Čo to bolo za otca?

Všimnime si, že Jákobovi synovia prijali novú identitu, ktorú dal Boh Jákobovi. Označujú sa za Izrael, za ľud oddelený od ostatných, za ľud, v ktorom je Šekemov čin vnímaný ako hanebnosť, ktorá je neprípustná. Začali o sebe uvažovať ako o ľude, ktorý má iné hodnoty než okolitý svet. Ich sväté rozhorčenie je výčitkou Jákobovmu mlčaniu. Ako však budeme čítať ďalej, ani títo mladí muži z tohto príbehu nevyjdú bez ujmy.

Genesis 34,8-12: Chamór s nimi hovoril takto: „Môj syn Šekem túži po vašej dcére celou dušou. Dajte mu ju, prosím, za ženu. Spriazňujte sa s nami, dávajte nám svoje dcéry a berte si naše. Môžete u nás bývať, celá krajina je pred vami. Uveďte sa tu, obchodujte a majte krajinu ako vlastnú.“
Tiež Šekem povedal jej otcovi a bratom: „Kiežby som získal vašu priazeň! Dám vám, o čo požiadate. Určte mi akékoľvek veľké veno a dar, dám vám, čo budete chcieť, len mi tú dievčinu dajte za ženu!“

V týchto veršoch čítame slová Chamóra a potom aj jeho syna Šekema k Jákobovi a jeho synom. Chamór sa snaží ukázať, že Šekem Dínu skutočne miluje, že k nej veľmi prirástol, a prosí jej otca a bratov, aby ju jeho synovi dali za ženu. Snaží sa zdôrazniť, že zo strany jeho syna nešlo o krátkodobé poblúznenie, ale že chce s Dínou vstúpiť do manželstva.

Chamór ide ešte ďalej, keď tvrdí, že svadbou Šekema a Diny to nemá skončiť. Jákobov ľud sa má spriazniť s jeho ľudom a manželstvá medzi oboma skupinami sa majú stať bežné. Chamór sa snaží presvedčiť Jákoba a jeho synov, že takéto zmiešané manželstvá budú výhodné pre obe strany. Prichádza s lákavou ponukou: Ak budete súhlasiť so sobášom a spriazníte sa s nami, „môžete bývať s nami, celá krajina je pred vami. Usaďte sa tu, obchodujte a majte ju ako vlastnú.“

Slova sa ujíma aj Šekem – hriešnik. Neospravedlňuje sa za to, čo urobil, nevrátil Dínu jej otcovi, nekaje sa zo svojho hriechu, ale z jeho ponuky je cítiť, že si aspoň čiastočne uvedomuje, že urobil zlú vec a cíti za to istú zodpovednosť. Ponúka, že za Dínu dá akokoľvek veľké veno, čokoľvek, o čo Jákob a jeho synovia požiadajú. Túži po ich priazni (čo je dosť veľká drzosť po tom, čo spravil) a žiada ich o ruku svojej vyvolenej.

Jákobovo mlčanie: Dôsledky kompromisov medzi Božím ľudom a modloslužbou

Ako sa Jákob k tomuto návrhu postaví? Prijme ponuku Chamóra a jeho syna a dovolí, aby sa ľud patriaci pravému Bohu spriaznil s uctievačmi modiel?

Niečo podobné sa stalo pred potopou, keď si synovia Boží (potomkovia Šéta) brali za ženy dcéry ľudské (potomkyne Kaina). Aký bol výsledok? Očistili synovia Boží dcéry ľudské? Priviedli ich k nasledovaniu Boha? Nie. Soľ stratila svoju chuť. Synovia Boží zišli zo správnej cesty a celý svet, okrem Noacha, sa stal zlý. Aj teraz je v hre niečo podobné. Bude Jákob držať Božiu zástavu, alebo dovolí, aby sa jeho rodina zmiešala s uctievačmi stromov, hviezd a kamenných modiel?

Môžeme sa na to pozrieť aj inak: Stane sa Jákob ďalším Lotom? Spomeň si, ako Lot postavil svoj stan blízko Sodomy. Krátko na to už býval priamo v Sodome, jeho žena si tam zvykla a nevedela sa toho života vzdať, a po zničení Sodomy vidíme, aký vplyv mal pobyt v tomto meste na morálku Lotových dcér. Vydá sa Jákob cestou kompromisov a prijme postupne pokryvené hodnoty Šekemu?

Chamór sa snaží Jákoba presvedčiť, aby sa spojil s jeho ľudom, aby si v ich krajine urobil domov, obchodoval a zbohatol, ukladal svoj poklad tam. A aká je Jákobova odpoveď? Žiadna. Jákob opäť mlčí. V tomto kritickom momente zlyháva vo svojom poslaní viesť rodinu a necháva rozhodnutie na svojich synoch.

Genesis 34,13-17: Ale Jákobovi synovia odpovedali Šekemovi a jeho otcovi Chamórovi lstivo. Urobili tak preto, že ich sestru Dínu zneuctil. Povedali im: „To my nemôžeme urobiť, aby sme dali svoju sestru mužovi neobrezanému, to by bola pre nás potupa. Svolíme len vtedy, ak sa u vás každý muž dá obrezať. Potom vám budeme dávať svoje dcéry, brať si vaše, usadíme sa u vás a staneme sa jedným ľudom. Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať, vezmeme si svoju dcéru a odídeme.“

Jákobovi synovia preberajú vedenie za svojho mlčiaceho a nečinného otca a začínajú konať. Ako sme videli, jablko nepadlo ďaleko od stromu. Podobne, ako Jákob kedysi jednal lstivo so svojím bratom Ezauom a otcom Izákom, jednajú lstivo aj jeho synovia. Šekemovi a Chamórovi povedali, že svoju sestru dajú za ženu len vtedy, ak sa všetci muži z ich ľudu dajú obrezať. Potom už nič nebude brániť zmiešaným manželstvám a tieto dva kmene sa stanú jedným národom.

Požiadavka na obriezku bola iba zámienka, ktorá s vierou nemala nič spoločné. Ako sa dozvieme ďalej, tento plán mal vyradiť z boja všetkých mužov mesta. No Jákob to nemohol vedieť. Ako to, že opäť mlčí a nezasiahne? Ako to, že znovu zlyháva vo svojej vodcovskej úlohe a nechráni čistotu Božieho ľudu? Ako to, že mlčky sleduje, ako jeho synovia žiadajú od modloslužobníkov obriezku, ktorá mala byť znamením Božieho vyvoleného ľudu, a sľubujú, že potom sa oba kmene zmiešajú? Čo sa to s Jákobom deje?

Pomsta Jákobových synov: Obriezka ako zbraň a krutý osud Šekema

Jákobovi synovia ani náhodou nemali v úmysle spriazniť sa s Chivejcami. Boli rozhodnutí kruto pomstiť zneuctenie svojej sestry a obřízku, ktorá mala byť Božím znamením zmluvy a milosti, použili ako zbraň. V momente, keď Šekem siahol na Dínu, ocitol sa on aj celé jeho mesto vo vážnych problémoch. Jákobovi synovia boli tvrdí muži, s ktorými nebolo radno sa zahrávať. Chamór a Šekem si mysleli, že prichádzajú so šľachetnou ponukou, keď vyjednávajú o svadbe, ale netušili, s kým majú do činenia.

Úmysly Jákobových synov, konkrétne Šimeóna a Léviho, neboli dobré – ale zlé. Išlo o veľké zlo, ktoré malo čoskoro dopadnúť na mesto, oveľa horšie, ako bol samotný čin Šekema voči Díne.

Genesis 34,18-24: Chamórovi aj jeho synovi Šekemovi sa slová Jákobových synov páčili. Mládenec neváhal a vykonal to, lebo si Jákobovu dcéru veľmi obľúbil. V dome svojho otca bol zo všetkých najváženejší. Chamór a Šekem prišli k bráne mesta a prehovorili k mužom mesta:

„Títo muži sa k nám správajú pokojne. Nech sa usídlia v krajine a voľne obchodujú. Celá krajina je pred nimi otvorená. Budeme si brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry im budeme dávať. No aby s nami bývali ako jeden ľud, súhlasia len vtedy, ak sa u nás každý muž dá obrezať ako oni. Nebudú tak ich stáda, majetok i všetko, čo majú, patriť nám? Súhlasme, a oni sa medzi nás usídlia.“ Poslúchli Chamóra a Šekema všetci muži, ktorí mali právo vychádzať k bráne mesta; dal sa obrezať každý mužského pohlavia, kto vychádzal k bráne mesta.

Chamór a jeho syn Šekem prijali požiadavku Jákobových synov a presvedčili dokonca všetkých mužov v meste, aby sa dali obrezať. Je otázne, či ich presvedčili ekonomickými výhodami (všetko ich stádo, majetok a dobytok bude patriť nám), alebo či šlo o absolútnu poslušnosť panovníkovi. Nech to bolo akokoľvek, všetci muži v meste sa dali obrezať. Bola to však ich najväčšia a zároveň posledná chyba.

Genesis 34,25-29: Ale na tretí deň, keď boli v bolestiach, vtrhli do mesta s mečom dvaja Jákobovi synovia, Šimeón a Lévi, bratia Diny, a všetkých mužov povraždili. Zabili aj Chamóra a jeho syna Šekema mečom, vzali Dinu z Šekemovho domu a odišli. Na pobitých potom prišli ostatní Jákobovi synovia a za zneuctenie svojej sestry mesto vylúpili. Pobrali ich ovce, dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste i na poli. Zajali všetky deti a ženy a ulúpili všetko bohatstvo a majetok, všetko, čo bolo v domoch.

Nevieme, koľko Jákobových synov sa zapojilo do lsti s obřízkou, no vieme, ktorí sa dopustili masovej vraždy. Vlastní bratia Diny, Šimeón a Lévi, počkali tri dni, kým bude finta s obřízkou najúčinnejšia, vzali meč a vybili všetkých mužov v meste. Zdá sa, že na následnom rabovaní sa zúčastnili všetci bratia, ale boli to len Šimeón a Lévi, ktorí boli dostatočne tvrdí a chladnokrvní na to, aby spáchali genocídu.

Aj keď mužov mesta nepoznali, rozhodli sa Šimeón a Lévi, že odplata je úmerná zločinu, ktorého sa Šekem dopustil na ich sestre. Títo Jákobovi synovia zabudli, že pomsta a odplata patrí Bohu (Dt 32,35) a dopustili sa veľkého hriechu. Pri svojom vraždení oslobodili Dínu a vrátili ju domov jej matke Leji. Potom spolu s ostatnými vyrabovali mesto a zajali všetky ženy a deti, ktoré zostali po zabitých mužoch. Ako na tieto hrozné činy svojich synov zareagoval Jákob?

Genesis 34,30-31: A Jákob povedal Šimeónovi a Léviho: „Privádzate ma do záhuby, spôsobili ste, že vzbudzujem odpor u obyvateľov krajiny, u Kanaáncov a Perizejcov. Je nás málo. Ak sa proti mne spoja, pobijú ma a budem vyhladený ja i môj dom.“ Odpovedali: „Mal s našou sestrou zaobchádzať ako s neviestkou?“

Jákob konečne prehovorí! Prvýkrát v tomto príbehu. Možno však bolo lepšie, keby ďalej mlčal. Jeho synovia sa dopustili hroznej genocídy, rabovania, zotročili nevinné ženy a deti. A to nehovorím o tom, že zneuctili znamenie, ktoré Boh dal svojmu ľudu. A čo na to Jákob? Čo povedal svojim synom? Čo ho najviac trápilo?

„Spôsobili ste mi problémy. Moja povesť utrpela. Teraz vzbudzujem odpor u ostatných obyvateľov krajiny. Čo ak sa proti mne spoja, pobijú ma a vyhubia mňa aj môj dom?“

Jákob sa stará o seba, o svoju povesť. Nerieši, že jeho jediná dcéra bola znásilnená. Nerieši, že jeho synovia sú masoví vrahovia. Neospravedlňuje sa, že celú dobu mlčal a nič nerobil, neľutuje, že nezvolal rodinu k oltáru a nehľadal Božiu vôľu. Má obavu o to, že ho môžu napadnúť okolité kmene. Na slová, ktorými Šimeón a Lévi ospravedlňujú svoj motív pre masovú vraždu, opäť neodpovedá. Vyzerá to, že ho to, čo sa stalo jeho jedinej dcére, nechávalo pokojného. Bol zameraný na seba.

Ako som už na začiatku povedal, 34. kapitola Genesis nie je príjemný, povznášajúci príbeh plný kladných hrdinov. Pravdupovediac, je to tvrdý a nepríjemný príbeh bez skutočného hrdinu. Aké poučenie si môžeme z niečoho takého vziať? Čo nám dnes takýto príbeh môže povedať? Prečo ho Boh nechal zapísať do Biblie? Prečo mu venoval toľko priestoru? Naznačím v krátkosti niekoľko ponaučení, ktoré si môžeme z tejto kapitoly vziať, a nechávam na Bohu, či si niektorým z nich osloví práve teba – alebo či ti ukáže nejakú inú myšlienku, na ktorú som možno ani nepomyslel.

Poučenie z príbehu Diny, Jákoba a tragédie pri Šekeme

Začnem pri Dine. Mladé, neskúsené dievča, ktoré podľahlo zvedavosti a išlo tam, kam nemalo. Nebolo múdre, aby sama vyrazila na pohanský festival, pravdepodobne plný nevázanosti a uctievania modiel. Meno Dina znamená súd – a je pre túto dievčinu naozaj výstižné. Svojím neuváženým konaním odsúdila seba na utrpenie a pre jej zneuctenie vykonali jej bratia súd nad celým mestom.

Rozhodne mala byť súdnejšia, mala lepšie zvážiť, čo je správne, bezpečné a čo nie. Aké poučenie si môžeme vziať z jej príbehu? Je to zrejmé: Nie každé miesto je bezpečné, nie každá zábava nevinná, nie každá spoločnosť vhodná, obzvlášť pre mladé, osamelé dievča. Ale platí to aj pre chlapcov, platí to pre nás všetkých. Je rozumné sa zamyslieť, či sa máme vydať tam, kde nás to láka, či tam pustiť svoje deti. K tejto téme píše apoštol Ján:

1. list Jána 2,15-17: Nemilujte svet ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom láska Otcova. Veď všetko, čo je vo svete – žiadosti tela, žiadosti očí a pýcha života – nie je z Otca, ale zo sveta. A svet aj jeho žiadosti pomíňajú, ale kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.

Dina však určite nie je jediná, kto sa v tomto príbehu zachoval nesprávne. V jej veku sa jej nerozumný výlet dá aj pochopiť. Sú tu však iní, od ktorých by sme čakali celkom iné správanie. Ponechajme bokom pohanského princa Šekema, ktorý dal voľný priechod svojmu chtíču, aj Šimeóna a Léviho, ktorí v reakcii na poníženie svojej sestry vzplanuli spravodlivým hnevom, ale pretože nenechali pomstu na Bohu a vzali odplatu do vlastných rúk, dopustili sa ešte väčšieho hriechu než bol spáchaný na ich sestre.

Rád by som sa zameral na muža, ktorý mal duchovne viesť svoju rodinu k živému vzťahu s Bohom, ktorý mal svojich blízkych chrániť a byť im oporou. Jákob – alebo ak chceš Izrael – v tomto dramatickom príbehu plnom hrozných udalostí vynikal ničnerobením, nečinnosťou, netečnosťou a mlčaním.

Prvá chyba, ktorá padá na Jákobove plecia v súvislosti s udalosťami zo 34. kapitoly Genesis, je tá, že Jákob a jeho rodina nemali pri meste Šekem čo hľadať. Vôbec tam nemali byť. Jákob sa totiž pred tridsiatimi rokmi zaviazal Bohu sľubom, že ak s ním Boh bude a postará sa o jeho potreby, vráti sa na miesto, kde sa stretol s Bohom – do Bét-elu. Po odchode od Lábana však s naplnením sľubu váhal.

Možno sa necítil pripravený prísť do Bét-elu, do Domu Božieho, pretože niektorí z jeho rodiny sa stále držali svojich pohanských bôžikov (pozri Gen 35,2). Možno si myslel, že vie lepšie, čo je pre jeho rodinu dobré, a namiesto sľubu Bohu si vybral za nový domov Šekem – miesto, kde sa stretávali obchodné cesty, miesto vhodné pre chov dobytka, miesto, kde mal väčšiu šancu na ekonomickú prosperitu. Božia vôľa však bola, aby Jákob splnil svoj sľub a šiel do Bét-elu. Je to zrejmé z Genesis 35,1, kde Boh hovorí Jákobovi hneď po týchto tragických udalostiach:

„Vstaň, choď do Bét-elu, usídli sa tam a postav tam oltár Bohu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ezauom.“

Keby Jákob naplnil svoj sľub a odišiel do Bét-elu už skôr, mohol uchrániť svoju jedinú dcéru pred zneuctením. A dvoch zo svojich synov pred tým, aby sa stali masovými vrahmi.

Poučenie je jasné – je to varovanie pred voľbou miesta iba pre jeho materiálne hodnoty. Na základe čoho si vyberáme novú prácu alebo miesto na život? Riešime len kultúru, šport, obchodné centrum, krásny výhľad, alebo premýšľame, do akého prostredia privedieme svoju ženu a deti? Zamýšľame sa, čo pobyt na danom mieste znamená pre náš duchovný život? A najmä – hľadáme Božiu vôľu? Pýtame sa Boha na Jeho radu? Túžime byť v Božej blízkosti, alebo sa vyhýbame Bét-elu? Plníme sľuby, ktoré sme Bohu dali?

Aké poučenie si môžeme vziať z Jákobovej nečinnosti, keď mal konať, z jeho mlčania, keď mal hovoriť? Keď vidíme, ako Jákob zlyhal vo výchove detí, v ich usmerňovaní a vo formovaní ich vzťahu s Bohom – čo si z toho odnesieme? Čo nás naučí to, že toleroval uctievanie pohanských bôžikov vo svojej rodine, že sa viac staral o povesť a pohodlie než o utrpenie svojej dcéry? Čo nás naučí jeho zlyhanie vo vodcovskej a ochranárskej úlohe?

Ako my, muži, zvládame zodpovednosť byť hlavou a ochrancom svojej rodiny? Ako zvládame úlohu byť jej kňazom? Prejavujeme svojim najbližším lásku, záujem, súcit? Sme im oporou v poznávaní Boha a jeho ciest? Nazývame hriech pravým menom, alebo sme k nemu benevolentní? Hľadáme Božiu vôľu nielen v ťažkých situáciách? Nerobíme kompromisy, ktoré ohrozia náš vzťah s Bohom a nasmerovanie rodiny? Keď ide do tuhého, ide nám o dobro našich blízkych, alebo o vlastné záujmy?

Jákobovo zlyhanie nám ukazuje, že nemáme stavať svoju vieru na ľuďoch. Potrebujeme niekoho väčšieho než je Jákob! Boh tohto muža ho znovu a znovu ochraňoval, požehnával a učil, že majetok nie je podstatný – že dôležité je nevädnúce dedičstvo, ktoré môžeme prijať z Božej ruky. Učil ho, že je lepšie spoliehať sa na Boha než na ľudí. Jákob však na to stále zabúdal. My však máme niekoho väčšieho! Máme niekoho, kto by mal byť stredobodom každého kázania – a práve o ňom chcem dnes povedať aspoň pár slov.

Pán Ježiš: Naša záchrana, ochranca a večná nádej

Pán Ježiš uspel tam, kde Jákob zlyhal. On nás chce priviesť do pravého Bét-elu, pripravuje nám tam miesto. Má pre nás pochopenie, chráni nás a keď sa nás niekto dotkne, je to, akoby sa dotkol zrenice jeho oka. Ak nám niekto ublíži, trpí spolu s nami.

Keď sme boli poškvrnení hriechom, nebol ľahostajný. Na prvom mieste nemá seba, svoju povesť, svoje pohodlie, ale nás. Neváhal opustiť bezpečie a slávu neba a vstúpiť na tento svet plný hriechu. Nebál sa podstúpiť riziko a vystaviť sa útokom zlého, aby nás mohol zachrániť. Urobil všetko pre našu záchranu – dal za nás svoj život.

Ježiš odolal pokušeniu nenávidieť svojich nepriateľov – poráža zlo dobrom. Nikdy nezhrešil, nikdy nesklamal. Nesnaží sa dosiahnuť víťazstvo lstivosťou, ani nepredstiera spojenie svojho ľudu so svetom. Práve naopak, varuje nás, aby sme nepodľahli zvodom a pozlátku tohto sveta, pozýva nás, aby sme svoj poklad ukladali v nebesiach, kde nestráca hodnotu. Zve nás do svojej rodiny, chce, aby sme boli deťmi Otca, ktorý nás nikdy neopustí, ani keď sa vlastnou vinou dostaneme do ťažkostí.

Súd nad týmto svetom je zverený Ježišovi a on nám sľubuje, že ak prijmeme jeho obeť, nebudeme tomuto súdu podliehať. Budeme medzi tými, ktorí budú ospravedlnení, medzi tými, ktorí zvíťazia a budú s ním žiť naveky.

Mlčanie: Ticho utrpenia, ticho Božej neprítomnosti

Jedna vec ma na tejto kapitole osobitne zaujala – mlčanie. Mlčanie Jákoba, o ktorom sme už hovorili, mlčanie Diny, ktorú sa nikto nespýtal, čo cíti a čo chce, ktorej nikto nedal šancu prehovoriť. Aké by boli jej slová, keby mala možnosť? Možno: „Oci, prečo ti na mne viac nezáleží?“ Mlčanie o tom, čo bolo s Dinou ďalej, či bola touto udalosťou zničená na celý život. Mlčanie jej matky Leji, mlčanie žien a detí, ktoré Jákobovi synovia zajali, mlčanie o ich ďalšom osude, a predovšetkým mlčanie Boha a mlčanie o Bohu.

Všimli ste si, že v tejto kapitole nie je o Bohu ani slovo? Posledný verš 33. kapitoly spomína Boha, prvý verš 35. kapitoly zaznamenáva Božie slová k Jákobovi, ale v 34. kapitole nič. Žiadna zmienka o Bohu. Pri všetkých tých dramatických udalostiach sa nikto na Boha neobracia, nikto nehľadá jeho vôľu. Dina sa Boha nepýta, či je dobrý nápad ísť sama na pohanskú slávnosť, Jákob sa k Bohu neobracia po tom, čo bola jeho jediná dcéra znásilnená, ani po tom, čo jeho synovia vyvraždia a vyplienia mesto. Neobracia sa na Neho ani pri obavách o vlastnú bezpečnosť. Šimeón a Lévi sa na Boha neobracajú pri plánovaní svojej pomsty. A podľa toho to aj dopadlo.

Ak si z tohto kázania neodnesieš nič iné, prosím, pamätaj si aspoň toto jedno: Keď zo svojho života a rozhodovania vynecháme Boha, vždy to vedie k hrozným dôsledkom.

Príbeh o ponížení Díny, dcéry Jákoba patrí medzi najťažšie biblické príbehy Starého zákona a prirodzene zapadá do širšieho kontextu knihy Genezis a počiatok, kde sa odhaľujú dôsledky hriechu, ľudskej pomsty a konania bez Božieho vedenia; hlbší pohľad na tento text ponúka aj tematická oblasť biblických príbehov, ktoré ukazujú realitu ľudskej skazenosti aj u členov Božieho vyvoleného ľudu, a zároveň zdôrazňujú zodpovednosť za rozhodnutia a ich dlhodobé následky; správne pochopenie tohto príbehu si vyžaduje aj výklad Písma, ktorý pomáha rozlíšiť medzi tým, čo Biblia opisuje a tým, čo schvaľuje, a celý príbeh je zasadený do širšieho rámca Biblie ako knihy, ktorá bez prikrášľovania odhaľuje temnú stránku ľudského srdca a potrebu Božej spravodlivosti a múdrosti.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )