Áron – Mojžišov veľký brat

Áronovo vedenie: Dôsledky rozhodnutí a varovanie pre súčasných vodcov

Nový štýl bohoslužby, ktorý Áron zaviedol, síce získal priazeň ľudu, ale u Boha prijatie nezískal. Vodcovia, ktorí si myslia, že ich nové metódy riadenia Cirkvi musia byť správne len preto, že ich podporuje väčšina členov spoločenstva, by si mali pripomenúť, ako Boh hodnotil Áronovo konanie.

Áronova skúsenosť so zlatým teľaťom ukazuje iba jeden z problémov tohto starozákonného vodcu Izraela. Táto udalosť priťahuje osobitnú pozornosť, no nemožno prehliadnuť aj ďalšie situácie, ktoré odhalili nedostatky Áronovho charakteru. Ako otec bol príliš povoľný. Jeho synovia – Nádab a Abíhu – by sa nikdy neodvážili obetovať cudzí oheň, keby sa proti tomu dôrazne postavil. Čítame však, že v rozhodujúcich chvíľach, keď bolo potrebné ich napomenúť, bol k nim zhovievavý.

Ako brat sa postavil na stranu Miriam, ktorá vyjadrila nespokojnosť s Mojžišovou ženou, práve vo chvíli, keď ju mal prísne napomenúť. Keď sa Mojžiš chystal druhýkrát udrieť do skaly, blízko hraníc zasľúbenej zeme, Áron stál pri ňom, no nepomohol mu ovládnuť sa, nezastavil ho pred týmto rúhavým činom. Mojžišove slová ukazujú, že jeho brat sa prikláňal k nesprávnemu postoju.

„I zvolal Mojžiš s Áronom zhromaždenie pred skalisko. Povedal im: „Počujte, vzdorovití! Máme vám z tohto skaliska vyviesť vodu?“ (4Moj 20,10)“

Bolo by jednoduché Árona odsúdiť, ale určite mu môžeme prejaviť aj istú sympatiu. Život bol preňho tvrdou školou. Ako najstarší by mohol očakávať, že bude v rodine zohrávať hlavnú úlohu. Namiesto toho bol vždy až na druhom či treťom mieste – za Mojžišom a Miriam. Kto bol obľúbencom rodičov, keď bol Áron dieťaťom? Bola to Miriam, ktorá žala väčšinu pochvál. Dokážeme si predstaviť, čo ľudia hovorili mladému Áronovi: „Pozri, aké je tvoja sestrička odvážne dievča!“ Nebála sa strážiť svojho bračeka v rákosí.

A aká bola odvážna a múdra, keď rozprávala s faraónovou dcérou! „Musíš byť na ňu naozaj hrdý.“ Zvyšok pozornosti, prirodzene, venovali Áronovmu mladšiemu bratovi a jeho neuveriteľnej kariére na faraónovom dvore. „No, nie je úžasné, že tvojho brata adoptovala egyptská princezná?“ Jedného dňa bude určite veľmi dôležitý. A ty, čím chceš byť, keď vyrastieš? To muselo byť pre Árona ťažké znášať!

Nepocítil napokon Áron úľavu, keď Mojžiš v štyridsiatke uteká z paláca a mizne, akoby sa po ňom zľahla zem? Je to celkom možné. Ak áno, tak Áron preukázal ušľachtilú povahu, keď mu bolo vo sne ukázané, že Mojžiš sa vracia do Egypta a potrebuje, aby sa stal jeho hovorcom. Vtedy bez váhania prijal úlohu asistenta svojho mladšieho brata.

Premrhaná príležitosť: Áron, tlak ľudu a pokušenie byť obľúbeným vodcom

Áron stál Mojžišovi po boku, keď na Egypt dopadali Božie rany a bez strachu predstupoval pred Faraóna. Pomáhal tiež pripraviť prvú Paschu (Veľkú noc), no stále bol len na druhom mieste. Po prechode cez Rudé more videl, ako Mojžiš a Miriam viedli ďakovnú slávnosť za vyslobodenie – Mojžiš a Miriam, nie Mojžiš a Áron. Nakoniec však, o niekoľko týždňov neskôr, keď sa Áron ocitol pred ďalšou šancou, túto príležitosť premrhal. Je to smutne známa udalosť. Na úpätí hory Sinaj Áron spočiatku situáciu ako dočasný vodca zvládal. No po niekoľkých týždňoch Mojžišovej neprítomnosti sa okolo Árona zhromaždila skupina ľudí, ktorí mu predložili svoju žiadosť:

„Vstaň a urob nám boha, ktorý pôjde pred nami. Veď nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, s tým človekom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny.“ (2 Moj 32,1)

Bezpochyby, títo ľudia stratili úctu k svojmu vodcovi. Cítili, že Mojžiš ich nechápe. Bol niekde hore, rozprával sa so svojím Bohom a zaoberal sa teológiou a vieroukou. Títo ľudia tvrdili, že Mojžiš nerozumie ich potrebám. Dá sa domyslieť, čo hovorili:

„Ale ty, Áron, ty si iný. Ty nám rozumieš. Ty nám môžeš dať to, čo potrebujeme.“

Konečne niekto ocenil jeho schopnosti. Dokonca mu dávali najavo, že je lepší vodca ako Mojžiš. No to, čo chceli, bolo zlé – a Áron to vedel, preto sa im najprv vzoprel. Vtedy sa ich správanie zmenilo na nepríjemné. Rozhodli sa, že ak neurobí to, čo žiadajú, v ďalších „voľbách“ mu nedajú svoj hlas. Samozrejme, takto to priamo nepovedali. Podobné reči dnes počúvame aj v rôznych skupinách v Cirkvi. Myslím si, že keby Áronovi vtedy hrozili len tým, že ho už nepodporia, odporoval by ďalej.

No títo ľudia mu pohrozili, že ak im neurobí nového boha, zabijú ho. Niekoľko konzervatívnych jednotlivcov, ktorí odmietali nový poriadok, bolo dosť brutálne napadnutých, možno dokonca zabitých. Áron sa začal báť o svoj život. V tom rozpoznal aj príležitosť získať popularitu, ktorá by prevýšila slávu jeho mladšieho brata. Preto pristúpil na zavedenie novej formy bohoslužby.

Moc racionalizácie a zvádzanie samého seba

Mnohokrát si kladieme otázku: Ako mohol taký svedomitý Boží vyznavač súhlasiť s vytvorením modly? Keď som o tom premýšľal, dospel som k záveru, že Áron sa dokázal riadiť racionálnymi úvahami, podobne ako väčšina z nás. Použil svoju inteligenciu na ospravedlnenie zlého konania. Najprekvapivejším vyhlásením v celej tejto histórii, ktoré ju približuje aj dnešným kresťanom, bolo to, ktoré Áron povedal po tom, ako vytvoril zlaté teľa a postavil modlársky oltár:

„Potom Áron vyhlásil… Zajtra bude Hospodinova slávnosť.“ (2 Moj 32, 5)

Slávnosť koho? Čia slávnosť? Slávnosť Hospodinova? Ako si mohol Áron nahovárať, že klananie sa modle prispeje k sláve Boha? Vari nepočul, že Boh, len niekoľko týždňov predtým, jasne zakázal prejavovať úctu akémukoľvek zobrazeniu Boha, dokonca aj ich výrobu?

„Nezobrazíš si Boha podobou ničoho, čo je hore na nebi, dole na zemi alebo vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť. Ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivo milujúci. Stíham vinu otcov na deťoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale preukazujem milosrdenstvo tisícom pokolení tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“ (2 Moj 20, 4-6)

Áron veľmi dobre vedel, čo Boh vtedy povedal. Tie slová mu stále zneli v ušiach. No pod vplyvom nadutého racionalizmu dospel k záveru, že toto prikázanie sa na jeho prípad nevzťahuje. Dokážeme si predstaviť tok jeho uvažovania?

„Boh zakazuje uctievanie modiel – uvažoval Áron – ale počas slávnosti pred zlatým teľaťom nebude nikto vzdávať česť bôžiku, nejakému cudziemu Bohu. Ľud chce uctievať Hospodina. Zlaté teľa je len vyobrazenie, na ktoré sa budú ľudia pozerať, keď budú vzdávať Bohu česť. Určite nám to Mojžiš zabudol povedať. Mojžiš prehliadol, že pri bohoslužbe Bohu potrebujeme mať nejaký viditeľný predmet, na ktorý sa môžeme sústrediť.“

Áron si myslel, že jeho múdrosť mu dáva právo rozumieť tejto ľudskej potrebe. Podľa neho to dokonca dokazovalo, že ľudia teraz prijímajú jeho vedenie viac ako Mojžišovo.

„Ó, nie! Nikto nechce predsa uctievať bôžika – presviedčal sa Áron – len tí najväčší legalisti to môžu prekrúcať. Dôležité je, čo je v srdci, nie ako to navonok vyzerá, lebo ľudia budú v srdci uctievať Hospodina.“

Takto Áron klamal sám seba, až napokon modlársku slávnosť nazval „slávnosťou Hospodinovou“. A ako reagoval ľud? Dovtedy sa Izraeliti nikdy tak ochotne nezúčastnili bohoslužby. Samozrejme, pár staromódnych konzervatívcov (ako by sme ich dnes nazvali) nespokojne brblalo, že takáto hudba sa nehodí na bohoslužbu k uctievaniu Hospodina. Tvrdili, že pripomína skôr hudbu a tance pri oltároch egyptských bohov. Niektorí dokonca tvrdili, že Boží ľud by nemal tancovať. Takýchto kritikov však označovali za úzkoprsých a za „potížistov“, obyčajných legalistov.

„Časy sa zmenili – tvrdili všetci – takže >>starí konzervatívci<< už nedokážu držať krok s novou dobou. Okrem toho tento nový štýl bohoslužby nemá nič spoločné s tancom; ľudia týmto spôsobom len vyjadrujú svoju radosť v Hospodinovi. Spôsob vyjadrenia radosti je vec kultúry. Ľudia, ktorí ešte nedávno žili v Egypte, si pripomínali, že tam práve takto vyjadrovali radosť. Tí, ktorí to kritizujú, by chceli ostatných >>prerábať na svoj obraz<<.“

„Evangelizácia“ po Áronovsky: Radosť, masa a následky nového kultu

Keď tu hovoríme o radosti, všimli ste si entuziazmu, s akým sa ľudia zapojili do novej formy bohoslužby? Nikdy predtým sa s takým nadšením nezúčastnili žiadnej bohoslužby. A je tu ešte jedna vec, ktorú si musíme všimnúť – možno tá najdôležitejšia. Keď sa pozorne pozrieme na celú situáciu, uvidíme, že najviac radostní boli tí, ktorí pochádzali „zo zmiešaného davu“, tí, ktorí si predtým vždy hľadali výhovorku, aby zostali vo svojich stanoch.

Nakoniec Áron našiel spôsob, ako ich vtiahnuť do bohoslužby. Podarilo sa mu to! Objavil novú metódu „evangelizácie“, ktorá sa osvedčila. „Mojžiš sa môže odo mňa niečomu priučiť,“ pomyslel si. Veľké množstvo vyznavačov sa ochotne zapojilo do tohto nového spôsobu uctievania Hospodina. (Ak túto udalosť prenesieme do súčasnosti, môžeme povedať, že Áron sa už teraz nemusel trápiť, akú má šancu v ďalších „voľbách“. Vedel, že bude zvolený! Starosti teraz mal Mojžiš).

„Mojžiš videl, ako sa ľud správa bezuzdne; to Áron im to dovolil na posmech ich nepriateľom.“ (2 Moj 32, 25)

Keď sa Mojžiš vrátil do tábora, nezaujal smířlivý postoj k tomu, čo uvidel. Zachvátil ho taký hnev, že pred očami ľudu rozbil kamenné dosky zákona, ktoré boli napísané Božím prstom, aby ukázal, že ľud zrušil svoje zvláštne puto s Bohom. Potom povedal Áronovi priamo, čo si o tom všetkom myslí a čoho sa dopustili. „Veľký brat“ už nemal žiadne ilúzie, že by Mojžiš schvaľoval nový štýl vedenia. A pokiaľ ide o Áronovo rozumovanie – Boh ani v najmenšom nezdieľal jeho názor.

Následne Mojžiš prešiel zástupom rozpustilcov a okamžite ukončil divokú zábavu. Vzal modlu, zhodil ju do ohňa, rozbil zlaté teľa na prach. Prášok zmiešal s vodou, ktorá vytekala zo skaly, a vodou dal piť Izraelitom. Potom vyzval všetkých, ktorí sa nezúčastnili uctievania teľaťa, aby sa postavili na jeho pravú stranu. Keď sa zhromaždili, prikázal im prejsť celým táborom a vyhladiť všetkých, dokonca aj vlastných príbuzných, ktorí tvrdošijne bránili nový kult.

Áron, spočiatku zatvrdnutý a presvedčený o svojej pravde, by bol celkom určite tiež zomrel. Boh bol mimoriadne nespokojný s jeho konaním (pozri 5. Mojžišova 9, 20). Prejavil však ľútosť a Mojžiš sa za neho u Boha prihováral.

Boh, ktorého uctievame: Milosrdenstvo, povolanie a poučenie pre vodcov

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )