Zverokruh – Pravda zjavená vo hviezdach (2.časť)

Staroveký svet považoval zverokruh za božské zjavenie, ktoré bolo ustanovené už od čias prvého človeka. Videli sme, že vnútorné dôkazy datujú proroctvo zverokruhu približne do obdobia 4000 rokov pred n. l. Je to len náhoda, že biblická chronológia rovnako kladie prvého človeka a prvé proroctvá do obdobia okolo roku 4000 pred n. l.? Proroctvo zverokruhu teda pochádza z toho istého obdobia, aké mu pripisuje aj Biblia.

Ešte prekvapujúcejšie je, že posolstvo zverokruhu je chápané presne tak, ako ho nachádzame v Písme, dokonca v rovnakom poradí – od Semena Panny v Genezis až po víťazného Leva v Zjavení. Mená aj symboly jedného presne zodpovedajú druhému.

Náhoda? Ťažko. Dôkazy jasne ukazujú, že oboje pochádza z rovnakého zdroja. Je čoraz ťažšie vyhnúť sa záveru, že obe svedectvá pochádzajú od toho istého večného Ducha, ktorý konal, aby nám ukázal veci, ktoré majú prísť. Prekvapujúce je, že v oboch posolstvách nachádzame tie isté kľúčové historické udalosti, etapu za etapou, až do konca vekov.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorú nemožno prehliadnuť, je, že pôvodný zverokruh začínal znamením Panny. Zverokruh v chráme v Esnehe v Egypte zobrazuje sfingu – postavu so ženskou hlavou a levím telom – ktorá je umiestnená medzi znamenia Panny a Leva. Slovo sfinga (z gréckeho sphingo) znamená pevne zviazať dohromady. To naznačuje, že bola zostrojená ako označenie miesta, kde sa oba konce zverokruhu spájajú, kde kruh začína a kde končí.

V súlade s tým sa v súhvezdí Leva nachádza hviezda nazývaná Sarcar(n), čo znamená spoj. Sfinga tak jasne hovorí: začni pri Panne a skonči pri Levovi. Podľa najlepších znalcov bol v staroveku univerzálny zvyk postupovať od Panny cez celý kruh až k Levovi. Pozrime sa teda na prvé znamenie zverokruhu. Ste pripravení?

Je tu žena, a to konkrétne panna. V arabčine sa toto znamenie nazýva Adorah, teda „čistá panna“; v gréčtine Parthenos, čo znamená „dievča panenskej čistoty“. Všetky staroveké tradície zdôrazňujú panenstvo tejto ženy. No to nie je všetko. Ešte väčším zázrakom je, že túto pannu spre­vádza materstvo.

V najstarších babylonských a egyptských vyobrazeniach drží v náručí nemluvňa. Vo svojej hre Titus Andronicus (IV. dejstvo, 3. scéna) sa Shakespeare zmieňuje o „dobrom chlapcovi na panninom lone“. V jej ruke sa nachádza najjasnejšia hviezda súhvezdia, latinsky nazývaná Spica, čo znamená „klas“ alebo „obilné zrno“. Pôvodné hebrejské mená tejto hviezdy boli Zerah – „semeno“ a Tsemech – „výhonok“.

To, že dôraz je kladený na jej potomka a nie na ňu samotnú, potvrdzuje aj jej koptské meno Aspolia, čo znamená „miesto vytúženého výhonku“. Aj mená ďalších hviezd v tomto súhvezdí podporujú rovnaké posolstvo: Al Zimach, Al Azal a Subilon – teda „výhonok“, „vetvička“ a „pšeničný klas“. Jedna z hviezd v ruke, ktorá drží výhonok, sa nazýva Al Mureddin, čo znamená „ten, ktorý zostúpi“ alebo „ten, ktorý bude panovať“.

Táto hviezda je známa aj ako Vindemiatrix – kaldejský výraz, ktorý znamená „syn“ alebo „výhonok, ktorý prichádza“. Ako je vyjadrené na oltári nájdenom v Galii okolo roku 100 pred n. l., ide o „pannu, ktorá bude rodiť“. A s týmto presne súhlasí aj hebrejský prorok Izaiáš (783 – 738 pred n. l.):

„Ajhľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.“ Izaiáš 7:14

Toto je zasľúbené ženino semeno (Genezis 3:15), o ktorom bolo predpovedané, že na seba vezme ľudské telo, aby zachránilo ľudstvo. Pre niektorých to môže byť znepokojujúce, no symboly sú rovnaké v Biblii aj v zverokruhu. Nie je len semenom alebo pšeničným zrnom (Ján 12:24). Je opísaný aj ako „muž, ktorého meno je Výhonok“, „ratolesť z Jišajovho koreňa“, „spravodlivý výhonok“ a Boží služobník nazývaný Výhonok (Izaiáš 11:1; Jeremiáš 23:5–6; Zachariáš 3:8; 6:12).

Hviezda Zavijaveh znamená „ušľachtilý a slávny“. Izaiáš preto ďalej predpovedá:

„V ten deň bude výhonok Hospodinov ušľachtilý a slávny…“ Izaiáš 4:2

Identifikácia je nezameniteľná. Panna očakáva svojho zasľúbeného syna. A ten je ďalej opísaný tromi dekanmi Panny, teda vysvetľujúcimi postrannými znameniami. Prvým z nich je Coma. V dôraznej forme pôvodného textu znie:

„Hľa, panna (nie hocijaká panna, ale panna dávno predpovedaná) porodí syna.“

Pôvodnému sľubu bude vzdaná česť.

Coma znamená v hebrejských a orientálnych dialektoch „žiaduci“, „vytúžený“. A práve tu sa objavuje niečo pozoruhodné. Všimnite si, ako veľký arabský astronóm Albamazer (805 – 885 n. l.), nekresťan, opisuje toto znamenie zverokruhu:

„V prvom dekanie povstáva, ako učia Peržania, Chaldejci a Egypťania, a tiež Hermes a Ascalius, mladá žena, ktorej perzské meno označuje čistú pannu, sediacu na tróne, dojčiacu malého chlapca. Tento chlapec má hebrejské meno, niektorými národmi je nazývaný Ihesu, s významom Ieza, čo v gréčtine znamená Kristus.“ Albamazer

Ste prekvapení? Je zrejmé, že žena v znamení Panny a žena v tomto postrannom znamení Panny je jedna a tá istá. A dieťa, semeno i výhonok musia byť chápané spolu s ňou. Hlava syna je mierne vyššie než hlava jeho matky, čo hieroglyficky symbolizuje, že on bude ten väčší. A keďže je v zverokruhu označený ako „ten Vytúžený“, je v Biblii opísaný ako „Žiaduci všetkých národov“ (Ageus 2:6–8).

Musím priznať, že tento objav mnou otriasol. Už v proroctve zverokruhu, približne v roku 4000 pred n. l., máme obraz panny túžiacej po narodení svojho syna – toho, ktorý je väčší, vytúžený a očakávaný všetkými národmi. Ďalšia šokujúca skutočnosť: on má hebrejské meno IHESU. Latinský preklad tohto diela sa nachádza v knižnici Britského múzea. Jeho najvýznamnejším dielom bolo Flores Astrologiae, napísané v arabčine a preložené do hebrejčiny Abenom Ezrom. Len hŕstka špecialistov dnes začína chápať túto pravdu – pre bežného človeka je stále takmer úplne neznáma.

Možno sa teraz pýtate: „Naozaj národy sveta očakávali takéto jedinečné dieťa?“ Čo hovoria dôkazy? Dupuis v diele L’Origine des Cultus zhromaždil obrovské množstvo tradícií rozšírených medzi všetkými národmi, ktoré hovoria o božskej osobe narodenej zo ženy, sužovanej zápasom s hadom, no ktorá nad ním napokon víťazí. Mal prísť z neba, aby sa obetoval za ľudstvo, potom znovu povstal k životu a navrátil sa do neba.

Existujú dôkazy, že po starovekom Východe kolovali Adamove proroctvá, hovoriace s prekvapujúcou jasnosťou o súde po smrti a o otcovstve neviditeľného Boha. Všimnite si, ako nad týmito proroctvami rozjímali dvaja rozdielni pohanskí básnici:

„Z neba zostupuje zlatý plod, ó cnostná Lucina! Rýchlo sa blížia pôrodné bolesti a rýchlo prichádza slávne narodenie… cnosť sa znovu obnoví a hriech už viac nebude hroziť svetu… národy sa v pokoji spoja a otcovsky bude ľudstvu vládnuť… Sláva, veľký lekár sveta! Sláva, ó mocné dieťa, ktoré po mnohých rokoch prichádzaš, ty, ktorý uzdravíš národy a premôžeš hrob… zomrieš, ale z temnoty povstaneš víťazne.“

Babylončania a Peržania očakávali kráľa-vykupiteľa, ktorý ustanoví nový vek šťastia. Číňania verili v príchod veľkého múdreho muža. Hinduisti očakávali zjavenie zvrchovaného Boha a príchod nového sveta. Starovekí Germáni očakávali obnovu sveta. Britskí druidi čakali na „Liečiteľa všetkých chorôb“, symbolizovaného imelom – výhonkom. Aj v najstarších egyptských textoch nachádzame proroctvá o príchode Spasiteľa ľudského pokolenia. A starí Rimania boli presvedčení, že pán a vládca sveta príde z Judey.

Tacitus, Suetonius, Jozef Flávius a ďalší dosvedčujú, že do prvého storočia pred naším letopočtom bolo všeobecne rozšírené očakávanie veľkého Panovníka z východu. Hebrejskí proroci počas stáročí tento obraz postupne a čoraz presnejšie vykresľovali. Dr. Edersheim, židovský učenec, spracoval 558 jednotlivých citácií z rabínskych písomností. Uvádza:

„Oddiely v Starom zákone vzťahujúce sa na Mesiáša alebo na mesiášske obdobie v najstarších židovských písomnostiach spolu obsahujú 456 proroctiev.“ židovské pramene

Niektoré z týchto proroctiev boli skutočne ohromujúce. Pravdepodobnosť, že by sa mohli pravdivo naplniť čírou náhodou v živote jedného človeka, bola prakticky nulová. Tieto proroctvá boli konkrétne, detailné a vzájomne prepojené – zahŕňali dokonca aj určenie času, kedy sa má Mesiáš zjaviť. Domnievam sa, že my všetci, skeptici aj veriaci, by sme sa zhodli na tom, že žiadny človek nedokáže predpovedať dejiny sveta.

Ak sa teda stovky proroctiev naplnili v živote jedinej osoby presne tak, ako boli predpovedané, potom máme pred sebou presvedčivý dôkaz o zdroji, ktorý presahuje ľudstvo. Spojená ľudská múdrosť dokáže nanajvýš hádať. Vševědúci Boh však pozná budúcnosť so spoľahlivou presnosťou. Každý si to môže vysvetliť, ako chce.

Existuje iba jedna kniha, ktorá obsahuje konkrétne a detailné proroctvá o udalostiach tisíce rokov dopredu. Pozoruhodným faktom je, že sa neskôr naplnili s ohromujúcou presnosťou. Napriek stovkám hodín skúmania som nebol schopný nájsť jediné zlyhanie. V porovnaní s biblickými proroctvami sa astrológia javí ako ubohý druhořadý hráč. Pred nami preto stojí zásadná otázka: Čo sa vlastne stalo s proroctvami o Mesiášovi? Naplnili sa? Alebo ich nemáme brať vážne? Poďme tento problém preskúmať.

Dom chleba – Judea. Približne tisíc obyvateľov. Po štyristo rokov sa tu nič nezmenilo. Ale dnes sa tu deje niečo, čo bude prenasledovať dvadsať nešťastných matiek po zvyšok ich života. Náš príbeh sa začína už dva roky predtým, dvoma úctu vzbudzujúcimi znameniami na nebi. Podľa starých očakávaní sa takéto javy mali objaviť práve v čase, keď mal prísť Zasľúbený.

Ak máme veriť historikom a vedcom, potom sa presne toto aj stalo. Ide o taký sled udalostí, že ich kombinácia je takmer nemožné prehliadnuť. Z pôvodného proroctva o Prichádzajúcom, ktoré bolo vpísané do mapy hviezdnej oblohy, začali ľudia veriť, že nebeské telesá vytvorili znamenia udalostí, ktoré mali prísť na zem. Medzi niektorými národmi musela existovať pozoruhodne presná znalosť času a miesta jeho príchodu.

Jasný príklad nachádzame pri troch mudrcoch. Podľa záznamov títo múdri muži prišli z cudzej krajiny do Jeruzalema a odtiaľ do Betlehema, aby našli a uctili novonarodené dieťa.

Otázka znie: ako o ňom vedeli? Prečo boli presvedčení, že si zaslúži uctievanie? Čo ich viedlo k istote, že sa narodil práve v Judei? A čo ich prinútilo vydať sa na niekoľkomesačnú, nákladnú a náročnú cestu? Odpoveďou boli znamenia pôvodného zverokruhu a podrobné proroctvá, ktoré s nimi súviseli.

Podľa klasických autorov od Herodota až po Ammiana tvorili traja mudrci osobitný klan pôsobiaci v Médii. Boli to vodcovia, ktorí sa hlboko venovali náboženstvu, astronómii a ďalším tajomným vedám. Ich dedičným privilégiom bolo poskytovať krajine kňazov a učiteľov náboženstva. Ich viera patrila v starovekom svete medzi najčistejšie a najmenej skazené.

Kýros si pre Perziu vyberal kňazov práve z ich radov. Ich viera sa navyše podobala viere iných nežidovských mužov, ako boli Jób, Melchisedech, Jetro či Balám, ktorí žili podľa starodávnych zjavení. Mudrci verili v existenciu veľkého sporu medzi Bohom a Luciferom, ktorý formuje dejiny. Mali slnečný aj mesačný zverokruh, o ktorých tvrdili, že boli dané Bohom, aby učili ľudí múdrosti, odhaľovali budúcnosť a dávali nádej na dobro. Ako to vieme? Niektoré z ich posvätných kníh sa zachovali dodnes.

V parafráze starovekého Bálamovho proroctva (4. Mojžišova 24:17) čítame:

„Vyjde hviezda z Jakoba…“ 4. Mojžišova 24:17

Táto nová hviezda mala podľa výkladu určovať zemepisnú šírku, keďže o polnoci prechádza priamo nad hlavou každých 24 hodín, zatiaľ čo proroctvo určuje zemepisnú dĺžku – zem Jakoba, teda Izrael. Davidson uvádza:

„Vo svojich starovekých knihách (Zohar) Židia viac než raz hovoria, že keď sa zjaví Mesiáš, na východe vyjde jasná, žiarivá hviezda.“ Zohar 7/469

Mesiášska Hagada (Aggadoth Nashiach) uvádza nasledovné:

„Z Jakoba vyjde hviezda… hviezda bude žiariť z východu a to je hviezda Mesiášova.“ Aggadoth Nashiach 15/68

Z toho istého zdroja, zo záveru zbierky troch midrašov označených ako „Kniha Eliášova“, „Kapitoly o Mesiášovi“ a „Záhady R. Šimona“, čítame, že hviezda na východe sa mala objaviť dva roky pred narodením Mesiáša. A tak vyvstáva otázka, či k tomuto neobyčajnému nebeskému javu skutočne došlo. Priprav sa na prekvapivé zistenia.

Fakt 1: Je astronomickým faktom, nezávislým od akýchkoľvek hypotéz, že v roku 7 pred n. l. došlo v znamení Rýb ku konjunkcii planét Jupitera a Saturna.

Tak židovskí rabíni, ako aj pohanskí autori sa zhodovali v tom, že takáto konjunkcia naznačovala narodenie výnimočnej osobnosti a začiatok nového poriadku vecí. Encyclopaedia Britannica uvádza:

„Je zvláštnou zhodou okolností, že stredoveký Žid R. Abarbanel zaznamenáva konjunkciu týchto dvoch konkrétnych planét v tejto konkrétnej konštelácii ako znamenie prichádzajúceho Mesiáša.“ Britannica 8/888

Podľa Jozefa Flávia a rabínov považovali Egypťania už v čase Mojžiša znamenie Rýb za znamenie Hebrejov. Okrem toho bol Jupiter vnímaný ako planéta kráľov a Saturn bol na východe spájaný so Židmi. Feničan Sanchuniathon dokonca hovorí o „Saturnovi alebo Kronovi, ktorého Feničania nazývajú Izrael“. Kronos mal dvanásť synov, z ktorých jeden bol Jupiter, nazývaný aj Jehu (Juda). Zasľúbený mal prísť prostredníctvom kráľovského judského rodu.

Tak Jupiter, ako aj Saturn boli spájané so Sedeq, teda so spravodlivosťou, ktorá potvrdzuje právo a trestá neprávosť. Konjunkcia Jupitera a Saturna v znamení Rýb tak niesla mocné, jasné a jednoznačné posolstvo. Pre Židov aj Babylončanov toto posolstvo ohlasovalo príchod Mesiáša, ktorý definitívne zachráni svet, a že sa narodí medzi ľuďmi označenými znamením Rýb, teda medzi Židmi.

Takéto chápanie bolo v židovskej tradícii samozrejmosťou. Prorok Jeremiáš o Mesiášovi hovorí:

„… on bude nazývaný Hospodin naša spravodlivosť (Sedeq).“ Jeremiáš 23:6

Fakt 2: Je astronomickým faktom, že v tom istom roku došlo k trom po sebe idúcim konjunkciám tých istých planét (v máji, októbri a decembri), čo poukazuje na toho, kto je známy ako trojjediný. Všetky sa odohrali v znamení Rýb.

Fakt 3: Vo februári roku 6 pred n. l. sa do tohto zoskupenia presunul aj Mars a zotrval v tejto pozícii, čím s ostatnými dvoma planétami vytvoril trojuholník, jav známy ako zoskupovanie planét. Trojica, ku ktorej došlo v znamení Rýb, bola tradične spájaná so Židmi.

Fakt 4: V marci roku 5 pred n. l. a potom znovu v apríli roku 4 pred n. l. sa najprv v znamení Kozorožca, znamení prichádzajúcej Obete, a neskôr v znamení Vodnára, znamení nepriateľa Hada (a jedného z dekanov Kozorožca), objavila kométa bez chvosta alebo nova, určite neobvyklá hviezda. Významom týchto znamení zverokruhu sa budeme podrobnejšie zaoberať neskôr.

Konjunkcie z rokov 7 a 6 pred n. l. mohli upriamiť pozornosť na Palestínu. Neobvyklá „hviezda“, ktorá sa objavila o dva roky neskôr, mohla pohnúť troch mudrcov na ich ceste. Do Júdska dorazili pomerne dlho pred Herodesovou smrťou, ktorá spadala do obdobia medzi 6. decembrom a 11. aprílom roku 5 alebo 4 pred n. l. Môžeme teda usudzovať, že séria konjunkcií viedla troch mudrcov k tomu, aby očakávali hviezdu Vykupiteľa.

Niet pochýb, že postupovali podľa písomného alebo tradičného proroctva, ktoré poskytovalo všeobecné upozornenie, následne potvrdené jednoznačným znamením. Je zrejmé, že toto upozornenie prišlo dva roky vopred a práve ono viedlo mudrcov k očakávaniu jeho znamenia – „jeho hviezdy na východe“ (Matúš 2:2). A tak títo múdri muži z východu prišli a pýtali sa na novonarodeného kráľa, pričom tvrdili, že videli jeho hviezdu.

Herodes, kráľ dosadený Rimanmi, bol novým potenciálnym uchvatiteľom trónu znepokojený a „vypytoval sa, kedy sa tá hviezda objavila“ (verš 7). Z tohto dôvodu dal „vyvraždiť deti vo veku dvoch rokov a mladšie“ (verš 16). Návštevníci ho nepochybne informovali o konjunkciách a s nimi spojených znameniach. Žiarlivý despota poslal vrahov do Betlehema, aby tam zavraždili približne dvadsať malých chlapcov, ktorí tam žili. Vsadil na istotu.

Od Augusta Caesara pochádza potvrdenie masakry betlehemských detí (Macrobius, Saturnalia, kniha 2, kapitola 4). Spomína ju aj Pascal (Pensées, 753, vydanie Penguin). Tento čin Herodovi však nepomohol – v priebehu niekoľkých mesiacov zomrel a spolu s tým prišiel o svoj trón. Pokiaľ ide o hviezdu, niektorí ju považujú za mýtus, iní za zázrak. Existuje však aj možnosť, že išlo o žiarivé zoskupenie anjelov, ktoré sa priblížilo, aby sa radovalo z tejto udalosti.

Pátrať po reálnom nebeskom úkaze v historických záznamoch preto nie je nezmyselné.

Je možné, že by jednomyseľní proroci hovorili pravdu? Možno je to pre teba nová myšlienka. Ak sa líši od toho, čo si sa doteraz učil, nepanikár. Aj ja som bol prinútený čeliť dôkazom. Zváž fakty a potom sa rozhodni. Zamysli sa nad rozmerom tejto dramatickej situácie. Podľa proroctiev Stvoriteľ prišiel, aby sa ponúkol ako výkupné. Keď počul nárek trpiaceho ľudstva, bol pohnutý súcitom.

Kým bol človek vyhnancom bez nádeje, nebolo požadované nič. A tak odložil svoj kráľovský majestát a zostúpil zo svojho kráľovstva nad galaxiami, aby na seba vzal slabé ľudské telo. Ako povedal apoštol Pavol:

„Ale sám seba zmaril, vzal na seba podobu služobníka, stal sa podobným ľuďom. A keď sa ukázal ako človek, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.“ Filipanom 2:7–8

Aká priepasť medzi všemohúcim Bohom a bezmocným dieťaťom. Stvoriteľ svetov, ktorý zostupuje, aby na seba vzal ľudskú podobu a spojil božské s ľudským. Bola to ohromujúca pokora, ktorá otrasla celým vesmírom. Proroci žasli: Boh dovolil, aby Jeho Syn – bezbranné dieťa – vstúpil na nepriateľské územie, kde Satan vyhlásil svoje panstvo, a to aj za rizika zlyhania a večnej straty. Plán záchrany bol uskutočnený s plným súhlasom Otca a v najhlbšej oddanosti.

Bol to čin lásky a obetovania. Podľa Písma boli nebeskí poslovia od samého začiatku hlboko zapojení do tohto nebeského konfliktu. Vykupiteľ na seba vzal hmotné telo, aby – bez porušenia ľudskej vôle – získal človeka. Je možné predstaviť si väčší milostný príbeh? Táto najodvážnejšia záchranná misia všetkých čias presahuje ľudskú filozofiu, múdrosť aj vedu.

Téma zverokruhu ako prorockého svedectva prirodzene zapadá do širšieho rámca plánu spásy zjaveného na nebesiach, kde sa ukazuje paralela medzi nebeskými znameniami a biblickým posolstvom; hlbšie pochopenie tohto prepojenia rozvíja aj oblasť Biblie a jej prorockého poriadku od Genezis po Zjavenie, pričom celý príbeh zapadá do kontextu prorockých kníh, ktoré opisujú dejiny spásy etapa za etapou až do konca vekov; neoddeliteľnou súčasťou je aj širšia tematika nebies, kde sa stretáva Božie zjavenie, kozmický poriadok a proroctvo o Kristovom víťazstve.