Mal by kresťan sláviť Vianoce?

Biblia nikde výslovne neuvádza, že Ježiš Kristus sa narodil 25. decembra. Na základe historických a biblických dôkazov môžeme usúdiť, že sa Ježiš s veľkou pravdepodobnosťou nenarodil v tomto období. Tu sú tri hlavné dôvody:

• 1. Pastieri na poli v zime? – V Biblii sa píše, že pastieri boli na poliach, keď sa narodil Ježiš (Lukáš 2:8). Na severe Izraela, kde je klíma podobná ako v Severnej Kalifornii, by v zime, teda okolo 25. decembra, bolo chladno, mokro a tráva by sotva rástla. Pastieri by pravdepodobne neboli s ovcami vonku.
• 2. Nepraktickosť výberu daní v zime – Cisár Augustus by sotva vydal rozkaz na sčítanie ľudu a výber daní počas najchladnejšej časti roka. Ľudia by museli cestovať do miesta svojho pôvodu, čo by bolo v zime na severnej pologuli mimoriadne nepraktické. Podľa historických záznamov sa takéto udalosti konali skôr počas obdobia úrody.
• 3. Ježišovo pôsobenie a obdobie smrti – V Evanjeliu podľa Lukáša 3 sa uvádza, že Ježiš Kristus bol pokrstený, keď mal 30 rokov. Tento vek má silný biblický význam: kráľ Dávid začal vládnuť v tridsiatich rokoch, Jozef sa stal správcom v Egypte v rovnakom veku a kňazi mohli začať službu až po dosiahnutí tohto veku. Ježiš zomrel na jar, počas Paschy, približne tri a pol roka po začiatku svojho verejného pôsobenia. Z toho vyplýva, že sa pravdepodobne narodil na jeseň.

Vianoce nepatrili medzi hlavné sviatky v ranných obdobiach kresťanskej cirkvi. Už v treťom storočí Irenaeus ani Tertullian nezahrnuli Vianoce medzi oficiálne slávnosti. Ani jeden z nich nepovažoval 25. december za deň hodný oslavy. Až okolo roku 400 po Kristovi sa objavujú prvé zmienky o oslave Vianoc v tomto dátume, no ani vtedy nešlo o všeobecne prijatú prax.

Z astronomického hľadiska je tento čas mimoriadne zaujímavý. Zimný slnovrat, ktorý nastáva okolo 21. – 22. decembra, znamená bod, po ktorom sa dni začnú opäť predlžovať. Počas približne troch dní nie je pozorovateľná výrazná zmena v dĺžke dňa a až okolo 25. decembra si ľudia všimli, že svetla pribúda. Práve tento okamih sa v mnohých kultúrach stal základom pre rôzne slávnosti.

Na severnej pologuli sa od pradávna uctievalo slnko, pretože návrat svetla znamenal nádej, život a lepšie poľnohospodárske podmienky. Aj v Amerike, medzi indiánmi a naprieč severnou pologuľou bolo známe, že okolo 25. decembra sa dni začínajú predlžovať. Otázka teda znie: kedy a prečo Cirkev zvolila tento dátum ako deň oslavy Kristovho narodenia?

„No… toto bude dobrý čas a môžeme využiť fakt, že mnohé veľké národy majú voľno.“

Rôzne kultúry mali svoje vlastné zimné sviatky. Rimania slávili Saturnálie, Škandinávci mali Yule a existujú aj legendy o božstvách a hrdinoch, ktorí sa mali narodiť 25. decembra: Krišna, Višnu, Mithra, Horus, Herkules, Bacchus, Indra či Buddha. Tieto príbehy sa objavujú naprieč rôznymi kultúrami severnej pologule. Preto si Cirkev zvolila tento čas ako príležitosť na oslavu Kristovho narodenia, pretože ho považovala za vhodný na evanjelizáciu pohanov.

Osobne si myslím, že tento výber dátumu nebol ideálny, no zároveň chápem praktické dôvody, ktoré k tomu viedli. Keď idem napríklad do Číny a plánujem evanjelizačné stretnutie, vždy sa pozerám na miestny kalendár, aby som vedel, kedy majú ľudia voľno. Ak si Číňania berú voľno počas Budhovho narodenia, je to vhodný čas, pretože môžu prísť a počúvať. Apoštol Pavol tento princíp vysvetľuje v 1. liste Korinťanom 9:

„Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal. Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov…“ 1. Korinťanom 9:19–21

Byť všetkým pre všetkých neznamená porušiť Boží zákon, ale pochopiť kultúru, zvyky a potreby ľudí, ku ktorým je evanjelium smerované. Vernosť Kristovi a Božiemu zákonu však zostáva základom kresťanskej viery.

„Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.“ 1. Korinťanom 9:22

A tak je tu princíp, že pokiaľ je to možné, kresťania by mali skúsiť získať výhodu nad akoukoľvek miestnou kultúrou, ktorá sa ich môže snažiť obmedziť, ale iba vtedy, pokiaľ to nevyžaduje obetovanie biblických hodnôt. Kresťania by nemali byť súčasťou ozdobovania Vianoc. Santa Claus neexistuje a nemal by byť súčasťou našich vianočných tradícií. Nemali by sme robiť veľkú vedu zo sobov a horiacich klád v peci.

Ak sa niekto opýta na vianočný stromček, ľudia si väčšinou otvoria Jeremiáša 10 a prečítajú si pasáž, ktorá začína druhým veršom:

„Toto hovorí Pán: Cestám národov sa neučte a znamení nebies sa neľakajte, ako sa ich ľakajú národy. Veď zákony národov sú nič, je to drevo zoťaté v hore, dielo rúk umelca sekerou. Krášlia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klinmi a kladivom, aby sa neknísali.“ Jeremiáš 10:2–4

Ľudia si povedia: „A… to je vianočný stromček!“

„Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, veď neublížia, ale ani dobro konať nevládzu.“ Jeremiáš 10:5

Jeremiáš nehovorí, že by sme nemali zrezať strom a zdobiť ho. Nie! Tento text sa týka pohanských praktík, keď pohania zrezali stromy, vyrezali do nich svojho boha, vyzdobili ich zlatom a striebrom, pridali im nohy, ústa a oči, ale tieto sochy nemohli vidieť, rozprávať ani chodiť – museli ich nosiť. Ľudia nenosia so sebou vianočný stromček, takže toto nemá nič spoločné s vianočným stromčekom, aj keď som to už počul mnohokrát.

A nevidel som veľa ľudí, vlastne ak máte doma v kvetináči kvety a páčia sa vám na pohľad a majú príjemnú vôňu, je to v poriadku. Zlé by však bolo, keby som videl ľudí, ako sa modlia k tým kvetom alebo keby som videl človeka modliť sa k stromčeku. Takže mať vianočnú výzdobu nie je hriech sám o sebe. V našom kostole zvyčajne nezdobíme stromček, pretože hoci by to nebolo morálne zlé, vychádzame z biblického princípu.

Pavol hovorí, že nemáme robiť nič, čo by našich bratov potkýnalo. Napríklad ak by Pavol povedal, že jedenie mäsa obetovaného pohanskému bohu, hoci ide o čistý druh mäsa, by vašich bratov potkýnalo, tak to nerobte. Ja som vegetarián, ale ide o princíp, že nechcete robiť nič zlé. Preto vlastne nepotrebujeme vianočné stromčeky. A ak si niektorí ľudia myslia, že sú spojené s pohanskými stromami, tak to nerobte.

Ak teda dôjde na otázku: MAL BY KRESŤAN SLÁVIŤ VIANOCE? Očividne by sme si mali držať odstup od pohanských zvykov a praktík.

Ale ak svet hovorí o narodení Krista a vtelení Krista, ktoré sú biblickou záležitosťou, a ak je to pre nás vhodný čas na to, aby sme v tejto oblasti rástli a zlepšovali sa v biblickom učení, v každom prípade to robte. Vďakyvzdanie je pre kresťanov skvelým obdobím, aby sa zlepšovali v biblickom učení, zamerali sa na biblickú vďačnosť a modlitbu. A ak sa svet v tomto období sústreďuje na prvý príchod Krista, aká je to skvelá príležitosť, aby sme hovorili o prvom príchode Krista a následne sa zamerali na druhý príchod Krista.

V Liste Rimanom 14 sa píše, že toto nie je povinné, ale Pavol v piatom verši hovorí:

„Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu.“ Rimanom 14:5–6

Nevzdávajte to Santa Clausovi.

„Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi.“ Rimanom 14:7–8

Toto nie je požiadavka, ktorú si treba zapamätať len počas týchto dní. Teraz vezmite do úvahy slovo pohan. Slovo pohan neznamená vždy symbol, ale často ide len o kultúrnu záležitosť. Existuje mnoho kultúrnych praktík, ktoré robíme aj my a ktoré nie sú z Biblie, ale nie sú nevyhnutne symbolické. Ak však existuje pohanská praktika, ktorá je v rozpore s biblickými princípmi, mali by ste sa od nej držať ďalej.

A tak, priatelia, dúfam, že vám to aspoň trochu pomohlo. Modlite sa a ak niečo nie je z viery, nerobte to. Ak však môžete byť v tomto období svedkami pre svojich susedov vo viere, dávať dary, zamerať sa na prvý príchod Krista a vtelenie Krista a priniesť Pána a Boha, buďte všetkým pre všetkých, aby ste mohli získať viac pre Krista. Boh vás žehnaj! Dúfam, že vám to pomohlo a že budete myslieť na úžasné veci v modlitbách v tomto období.

Otázka, či by mal kresťan sláviť Vianoce, úzko súvisí s pôvodom kresťanských sviatkov a ich historickým vývojom, preto prirodzene nadväzuje na tému Vianoce a babylonské nauky, kde sa rozoberá pohanský pôvod dátumu 25. decembra a jeho prepojenie so zimným slnovratom; biblický pohľad na túto problematiku dopĺňa aj širší kontext pohanských náboženstiev, ktoré odhaľujú paralely medzi uctievaním slnka a neskoršími kresťanskými tradíciami, pričom kľúčovým kritériom zostáva vernosť Písmu, zdôraznená v učení Sola Scriptura – iba Písmo; celé hodnotenie Vianoc zapadá aj do rámca kresťanského života, kde sa rieši, ako žiť vieru vedome, zodpovedne a bez kompromisov vo svetle Biblie.