Dôkazy nadprirodzeného Autora

Existujú objektívne dôkazy o existencii Boha? Dôsledky ateizmu a možnosť osobného poznania Boha

Biblia začína jasným tvrdením:

„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1:1).

Existencia Boha je v Písme považovaná za samozrejmú a nepotrebuje vysvetlenie. V Žalme 14:1 je napísané:

„Blázon si v srdci hovorí: Boh nie je. Skazení sú, ohavnosti páchajú, niet nikoho, kto by robil dobro.“

Biblia spája popieranie Božej existencie so zvrátenosťou myslenia aj správania. Ak totiž neexistuje Boh – Stvoriteľ, ktorý dáva pravidlá, človek nemá žiadnu morálnu oporu. Práve to ukazuje doba Sudcov:

„V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa; každý robil, čo sa mu páčilo“ (Sdc 21:25).

Výsledkom bol chaos. Dôsledky ateizmu vidíme aj dnes. Krajiny, ktoré kedysi uctievali Boha a verili v zmierenie v Kristovi (2Kor 5:19), zažívali bezpečie a rozkvet. Tie isté krajiny sa dnes rozpadajú, keď sa ľudia odvracajú od Boha.

„Spravodlivosť vyvyšuje národ, hriech je potupou pre ľudí.“ (Príslovia 14:34)

Keď sa národy odvrátia od Boha a žijú, akoby Boh neexistoval, hromadia sa hriechy: politická korupcia, klamstvá, ohováranie, nemravnosť, násilie, potraty, krádeže, cudzoložstvo, závislosti, chamtivosť… S tým prichádzajú aj ekonomické problémy – rastú dane, štát sa zadlžuje, bujnie policajný aparát a väzenia, lebo spoločnosť nedokáže zvládať dôsledky odvrátenia sa od Boha. V 1. kapitole listu Rimanom čítame:

„Boží hnev sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí svojou neprávosťou potláčajú pravdu. Veď čo možno o Bohu poznať, je im zjavné – Boh im to totiž zjavil. Jeho večnú moc a božstvo, hoci sú neviditeľné, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí, takže nemajú výhovorku…“ (Rim 1:18-32, skrátene)

Objektívne dôkazy o Bohu teda Biblia vidí v stvorenom svete, v poriadku, kráse, rozmanitosti a zákonitostiach prírody. Kto to popiera, potláča pravdu, hovorí Božie slovo. Ateizmus podľa Biblie vedie k mravnému rozkladu jednotlivca aj celej spoločnosti. Môžeme Boha osobne poznať? Biblia odpovedá, že áno. Boh je osobný, je možné ho hľadať a spoznať – najmä skrze Ježiša Krista. Kto sa Bohu otvorí, môže zažiť skutočné osobné stretnutie a zmenu života.

Ateizmus, evolučné myslenie a dôsledky pre spoločnosť

Mnohých z najvyšších predstaviteľov vlády aj pracovníkov v školstve bývalých veľkých kresťanských národov by Biblia nazvala „bláznami“. Myslia si, že sú múdri, ale popieraním Božej existencie alebo jej dôležitosti zišli na scestie.

Tento odklon od viery v Boha je dnes posilňovaný evolučným myslením – vierou, že všetko vzniklo prirodzenými procesmi a že teda Boh je zbytočný. Evolucionisti síce pripúšťajú, že existuje „plán“, no tvrdia, že netreba Plánovača. Veci a organizmy vraj vznikli samy od seba! Takéto myslenie vedie k ateizmu (presvedčenie, že Boh neexistuje) a k sekulárnemu humanizmu (človek si môže sám naplánovať svoj život bez Božej pomoci). Očividné dôkazy Božej existencie (Rim 1:19-20) sú bagatelizované a odsúvané bokom.

Takéto evolučné a ateistické myslenie dnes prevláda na univerzitách aj v riadení štátov. Jedny z najväčších zločinov v dejinách ľudstva spáchali tí, ktorí sa riadili evolučnou etikou – Lenin, Hitler, Stalin, Mao Ce-tung, Pol Pot. Ateistický evolucionista Sir Arthur Keith otvorene povedal o Hitlerovi:

„Nemecký vodca… je evolucionista; vedome sa snažil vládnuť v Nemecku podľa evolučnej teórie.“

Milióny ľudí strašne trpeli a prišli o život kvôli tomuto ateistickému spôsobu myslenia. Ateizmus zabíja, lebo bez Boha neexistujú žiadne pravidlá – všetko je dovolené! Ateisti často presadzujú potraty, eutanáziu, drogy, prostitúciu, pornografiu aj promiskuitu. Práve tieto javy vedú k bieda, utrpeniu a smrti. Ateizmus je filozofiou smrti.

Ateisti radi poukazujú na zverstvá spáchané „kresťanmi“ – napríklad križiacke výpravy či násilie v Severnom Írsku. Ak by však páchatelia týchto skutkov boli naozaj kresťanmi, konali by v rozpore so svojimi vlastnými morálnymi normami (napr. „nezabiješ“, „miluj svojich nepriateľov“). Naopak, napríklad Stalin konal v súlade so svojím ateistickým presvedčením, pretože ako ateista (po prečítaní Darwinových kníh) nemal žiadny objektívny základ pre morálku. Keith priznal, že aj Hitler konal presne podľa svojej evolučnej filozofie.

Okrem toho, že Biblia jasne hovorí o Božej prítomnosti, prináša aj svedectvo o tom, že Boh skutočne existuje. Jedine nadprirodzená inšpirácia totiž dokáže vysvetliť vznik tejto najpozoruhodnejšej knihy všetkých čias. Medzi znaky Biblie, ktoré poukazujú na božské autorstvo, patria najmä:

Úžasná jednota Biblie

Aj keď Bibliu písalo viac ako 40 autorov z viac ako 19 rôznych profesií počas približne 1600 rokov, predstavuje od začiatku až do konca logický a súvislý záznam zjavených právd. Prvá a posledná kniha Biblie – Genezis a Zjavenie – do seba dokonale zapadajú: jedna opisuje „stratu Raja“ a druhá jeho „znovunadobudnutie“, čo jasne poukazuje na božské autorstvo (pozri napríklad Gn 1-3 a Zj 21-22).

Zázračné uchovanie Biblie

Biblia pretrvala napriek všetkému politickému aj náboženskému prenasledovaniu. Rímsky cisár Dioklecián veril, že svojím ediktom z roku 303 po Kr. zničil všetky nenávidené Biblie. Nad popolom jednej spálenej Biblie dal dokonca postaviť stĺp na pamiatku tohto „víťazstva“. O dvadsaťpäť rokov neskôr nový cisár Konštantín objednal výrobu 50 Biblií na štátne náklady! V osemnástom storočí známy francúzsky ateista Voltaire predpovedal, že o sto rokov už na zemi nezostane jediná Biblia.

Ironicky, päťdesiat rokov po jeho smrti použila Ženevská biblická spoločnosť jeho starý tlačiarenský lis aj jeho dom na výrobu množstva Biblií. Biblia je dnes dostupná vo väčšom počte jazykov ako ktorákoľvek iná kniha na svete.

Historická presnosť Biblie

Nelson Glueck, slávny židovský archeológ, hovoril o tom, čo nazval „takmer neuveriteľne presnou historickou pamäťou Biblie“, najmä tam, kde je podporená archeologickými nálezmi. William F. Albright, jeden z najvýznamnejších svetových archeológov, vyhlásil:

„Nadmierna skepsa, ktorú k Biblii prechovávali významné historické školy osemnásteho aj devätnásteho storočia – a s ktorou sa miestami stretávame aj dnes – postupne mizne. Objav za objavom potvrdzuje presnosť nespočetných detailov a prispieva k rastúcemu uznávaniu hodnoty Biblie ako historického prameňa.“

Sir William Ramsay, považovaný za jedného z najväčších archeológov vôbec, vyrastal v prostredí nemeckého historického skepticizmu 19. storočia a spočiatku neveril, že by boli správy Nového zákona historicky spoľahlivé. Jeho archeologické výskumy ho však priviedli k poznaniu, že tento skepticizmus je neopodstatnený, a preto úplne zmenil svoj názor. Vo svojej práci o Lukášovi – autorovi Lukášovho evanjelia aj Skutkov apoštolov – Ramsay napísal:

„Lukáš je historikom prvého rádu… mal by byť zaradený medzi najväčších historikov vôbec.“

V mnohých konkrétnych prípadoch archeológia potvrdzuje presnosť Biblie. Existuje mnoho miest v Biblii, ktoré skeptici považovali za nepresné, najmä preto, že pre ne neexistovali doklady v nezávislých prameňoch (tzv. argumentum e silentio). Nakoniec však archeologické vykopávky priniesli dôkazy potvrdzujúce biblické správy.

(Argumentum e silentio: v logike nejde vždy o bezpečné závery; spočíva v tom, že mlčanie či absencia odmietavého stanoviska sa chápe ako tichý súhlas. Tento spôsob argumentácie sa dostal do kanonického práva vďaka autorite pápeža Bonifáca VIII., ktorý obľuboval výrok „kto mlčí, súhlasí“.)

Vedecká presnosť Biblie

Biblia prináša vedecké poznatky, ktoré boli potvrdené až v modernej dobe. Niekoľko príkladov:

• Zem je zavesená v priestore bez opory (Jób 26:7)
• Počet hviezd nemožno spočítať (Gn 15:5)
• Hydrologický cyklus
• Morské prúdy
• Živé organizmy sa rozmnožujú podľa druhov
• Poznatky o zdraví, hygiene, stravovaní, fyziológii (napríklad dôležitosť krvi – Lv 17:11)
• Prvý a druhý termodynamický zákon (napr. Iz 51:6)
• a mnoho ďalších skutočností

Absolútna poctivosť Biblie

Existujú knihy, ktoré môže človek napísať, kedykoľvek sa mu zachce. No je jedna kniha, ktorú človek jednoducho nedokáže napísať, aj keby veľmi chcel – a tou je Biblia. Biblia neoslavuje človeka, ale Boha. Ľudia v Biblii sú obyčajní smrteľníci; sú vykreslení aj so všetkými svojimi slabosťami. Práve na pozadí ich hriešnosti a nevery ešte viac vyniká Božia svätosť a vernosť.

Biblia úprimne zaznamenáva aj zlyhania samotných hrdinov viery (Žid 11), vrátane Noacha (Gn 9:20-24), Mojžiša (Nm 20:7-12), Dávida (2 Sam 11), Eliáša (1 Kr 19) či Petra (Mt 26:74). Na druhej strane často chváli aj nepriateľov Božieho ľudu – napríklad Artaxerxa (Neh 2), Dária Médskeho (Dan 6) alebo Julia (Sk 27:1-3). Tieto fakty jasne dokazujú, že Biblia nebola napísaná z ľudskej perspektívy.

Posolstvo Biblie mení ľudské životy

V San Franciscu vyzval raz istý muž doktora Harryho Ironsidea na diskusiu o téme „agnosticizmus verzus kresťanstvo“. Dr. Ironside súhlasil, ale stanovil podmienku: agnostik ho musí najprv presvedčiť o výhodách agnosticizmu, kvôli ktorým by ho mal človek obhajovať.

Dr. Ironside požiadal, aby mu agnostik priviedol aspoň jedného muža, ktorý bol na dne (napr. alkoholika, zločinca a pod.) a jednu ženu, ktorá bola na okraji spoločnosti (napríklad prostitútku), pričom by musel dokázať, že práve agnosticizmus zachránil týchto ľudí z morálnej biedy. Dr. Ironside na oplátku sľúbil, že privedie na diskusiu 100 mužov a žien, ktorých životy zázračne zmenila viera v evanjelium, ktoré agnostik zosmiešňoval. Skeptik nakoniec od diskusie s Dr. Ironsidom upustil.

Biblické posolstvo uzdravuje životy poznačené hriechom, ktorý nás oddeľuje od svätého Stvoriteľa. Naopak, agnosticizmus aj ateizmus, rovnako ako akákoľvek iná antináboženská filozofia, ľudí ničí.

Ďalšie dôkazy pre Stvoriteľa – Boha Biblie

Všeobecná tendencia vecí k úpadku a rozpadu na časti jasne svedčí o tom, že vesmír musel byť na začiatku „natiahnutý“. Nie je tu večne. To je úplne v súlade s vyjadrením v Gn 1:1:

„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“

Zmeny, ktoré pozorujeme na živých organizmoch, nepatria medzi také, ktoré by nasvedčovali, že organizmy vznikli samy od seba nejakým prírodným, evolučným procesom. Evolúcia od molekuly k človeku by si vyžadovala tvorbu nových zložitých genetických programov – teda informácií. Mutácie aj prírodný výber však vedú iba ku stratám informácií. Vo fosílnom zázname nenachádzame očakávané prechodné formy, ktoré by svedčili o vývoji z jedného základného druhu organizmu na iný. Toto je dôležitý fakt proti viere v to, že živé organizmy vznikali postupne počas miliónov rokov.

Dôkazy o tom, že vesmír je relatívne „mladý“, sú takisto v rozpore s vierou, že všetko vznikalo miliardy rokov. Práve preto, že evolučné procesy sú tak nepravdepodobné, materialisti si predstavujú, že by im mohli pomôcť práve dlhé časové obdobia. Tradovaná kultúra stoviek domorodých kmeňov po celom svete – napríklad ich rozprávania o globálnej Potopě – potvrdzuje biblické chápanie dejín, rovnako ako jazykovedné aj biologické dôkazy o príbuznosti všetkých ľudských „rás“.

Exploze poznatkov o zložitých procesoch v bunkách a koordinovanej činnosti telesných orgánov ukázala, že také javy, ako je zrážanlivosť krvi, nemohli vzniknúť hromadením náhodných zmien. Inštrukcie či informácie, ktoré určujú zložitú organizáciu živej hmoty, nie sú obsiahnuté v samotných molekulách, ale sú predpísané zvonku. To všetko vyžaduje inteligentného Stvoriteľa, ktorého schopnosti ďaleko prevyšujú našu inteligenciu.

Mýtus ateizmu a veda

Mnoho ľudí sa dnes domnieva, že veda je protináboženská. Ateisti podporujú tento názor tvrdením, že ich spôsob myslenia je „vedecký“. V skutočnosti však len nanovo definujú vedu bez Boha. Pravda je, že veda začala rozkvitať práve vtedy, keď sa v Európe vďaka reformácii rozšírilo biblické chápanie stvorenia. Predpoklady, ktoré umožnili vedecký prístup k skúmaniu sveta – napríklad, že vesmír je skutočný, logicky usporiadaný a je možné mu porozumieť – vychádzajú priamo z Biblie.

Toto uznávajú aj neveriaci historici vedy, ako napríklad Loren Eiseley. Preto takmer všetky vedecké disciplíny založili buď vedci veriacich v biblické stvorenie a Potopu, alebo k ich rozvoju výrazne prispeli práve takíto vedci. A aj dnes mnoho vedcov verí Biblii.

Čo je veda?

Vedecký pokrok priniesol ľudstvu mnoho úžasných vecí: ľudí na Mesiaci, lacné potraviny, modernú medicínu, elektrinu, počítače a množstvo ďalšieho. Za týmito úspechmi stojí experimentovanie v reálnom čase, na základe ktorého sa určujú ďalšie výskumné kroky a overujú sa nové hypotézy. Prognózy a závery vedcov sú tu úzko späté s pokusmi a pre špekulácie je tu málo priestoru. Tento typ vedy nazývame operatívna (alebo experimentálna) veda a jej výsledky nesmierne rozšírili naše poznanie a prospeli ľudstvu.

Existuje však aj iný typ vedy – veda zaoberajúca sa minulosťou; nazývame ju historická veda alebo veda o pôvode. Pri rekonštrukcii minulých udalostí má však tento druh vedy obmedzené možnosti, pretože nemôžeme robiť pokusy priamo na dávnych udalostiach a históriu nemožno zopakovať.

V historickej vede vychádzame z pozorovaní v súčasnosti a z nich sa snažíme usudzovať na minulosť. Experimenty, ktoré dnes robíme s cieľom vyjadriť sa o minulosti, majú často mnohé obmedzenia, preto závery tejto vedy zahŕňajú veľa odhadov a nepresností. Čím dávnejšiu udalosť skúmame, tým viac hypotéz a predpokladov je potrebných a tým väčší vplyv na naše závery majú mimovedecké faktory – napríklad náboženské presvedčenie (alebo ateizmus) samotného vedca.

Preto to, čo sa v súvislosti s minulosťou vydáva za „vedu“, je často len vyjadrením svetonázoru konkrétneho vedca. K skutočným sporom medzi „vedou“ a „náboženstvom“ dochádza práve v historickej vede, nie v experimentálnej vede. Dôveryhodnosť, ktorú získala veda svojimi úspechmi, vedie mnohých ľudí k tomu, že predpokladajú rovnako pevné základy aj pre závery historických vied – čo však nie je pravda.

V historických vedách sa nevedú spory ani tak o dôkazy prítomnosti, ale skôr o predpoklady o minulosti. Vedci verní svedectvu Biblie, ktorá si nárokuje byť Božím Slovom, dochádzajú k iným záverom než tí, ktorí Biblii neveria. Úmyselné popieranie Božieho Slova (2Pt 3:3-7) je v „historických vedách“ zdrojom mnohých rozporov.

Kto stvoril Boha?

Skeptici sa často ironicky pýtajú kresťanov: „Ak Boh stvoril vesmír, kto potom stvoril Boha?“ (a túto otázku si kladú aj mnohí seriózni myslitelia). Biblia však popisuje Boha ako nestvoreného (teda večného) Stvoriteľa vesmíru a zákony, ktoré platia pre vesmír, nemožno aplikovať na Boha. Otázka „Kto stvoril Boha?“ je teda nelogická – podobne ako otázka: „S ktorou ženou je ženatý slobodný mládenec?“

Premýšľajúci človek by mohol položiť otázku: „Ak vesmír potrebuje príčinu, prečo ju nepotrebuje Boh? A ak Boh príčinu nepotrebuje, prečo by ju mal potrebovať vesmír?“ Zamyslime sa nad nasledujúcimi faktami:

• Všetko, čo má začiatok, má aj príčinu.
• Vesmír má začiatok.
• Preto aj vesmír musí mať príčinu.

Vesmír potrebuje príčinu, pretože mal začiatok, ako vysvetlíme ďalej. Boh na rozdiel od vesmíru začiatok nemal, a preto príčinu nepotrebuje. Navyše, Einsteinova všeobecná teória relativity, podporená mnohými experimentmi, dokazuje, že čas je previazaný s hmotou aj priestorom. Na počiatku vesmíru teda vznikol aj samotný čas spolu s hmotou a priestorom.

Pretože Boh je Stvoriteľom celého vesmíru, stvoril aj čas, a teda nie je obmedzený časom, ktorý sám stvoril. Nemá v čase začiatok – a teda ani nepotrebuje žiadnu príčinu.

Existujú jasné dôkazy o tom, že vesmír na rozdiel od Boha svoj začiatok mal. Potvrdzujú to zákony termodynamiky, najzákladnejšie zákony fyziky:

• zákon: Celkové množstvo hmoty a energie vo vesmíre je stály.
• zákon: Množstvo energie vo vesmíre, ktorá je k dispozícii na prácu, klesá – teda entropia rastie na maximum.

(Entropia = termodynamická stavová veličina, miera stupňa neusporiadanosti uzavretého systému.)

Ak je celkové množstvo hmoty a energie obmedzené a využiteľná energia klesá, potom vesmír nemohol existovať odjakživa. Inak by už dávno vyčerpal všetku využiteľnú energiu a dosiahol by stav známy ako „tepelná smrť“. Napríklad všetky rádioaktívne atómy by sa rozpadli, v celom vesmíre by bola rovnaká teplota a nebola by možná žiadna ďalšia práca. Najlepšie vysvetlenie preto je, že vesmír musel byť stvorený s veľkým množstvom využiteľnej energie a teraz sa postupne blíži k stavu rovnováhy.

Ako odpovedať na námietku, že vesmír príčinu nepotrebuje?

Ako odpovieme tazateľovi, ktorý síce pripustí, že vesmír mal začiatok, ale neuzná, že by mal potrebovať príčinu? Je predsa samozrejmé, že veci, ktoré začnú existovať, musia mať príčinu – nikto to vo svojom vnútri skutočne nepoprie. Celá veda, história aj právne vedomie ľudstva by sa zrútili, ak by bol zákon príčiny a následku popretý. Vesmír nemôže byť príčinou sám seba – nič nemôže stvoriť samo seba, pretože by muselo existovať ešte predtým, než vzniklo, čo je logický nezmysel. Skutočnosť, že množstvo využiteľnej energie vo vesmíre stále klesá, jasne ukazuje, že vesmír mal svoj začiatok.

Zhrnutie:

• Dá sa preukázať, že vesmír (vrátane samotného času) mal začiatok.
• Je nezmyselné veriť, že by niečo mohlo začať existovať bez príčiny.
• Preto vesmír potrebuje príčinu – presne tak, ako to hovorí Genezis 1:1 aj Rimanom 1:20.
• Boh je ako Stvoriteľ času mimo tento čas. Nemal žiadny začiatok v čase, existoval vždy, a preto pre svoju existenciu nepotrebuje žiadnu príčinu.

Kresťan pozná Boha!

Skutočný kresťan nikdy nepochybuje o existencii Boha. Biblia hovorí:

„Lebo všetci, ktorých vedie Duch Boží, sú Božími synmi. Veď ste neobdržali ducha otroctva, aby ste sa opäť báli, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! Sám Duch dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.“ (Rim 8:14-16)

Biblia tu hovorí, že kresťania majú s Bohom osobný vzťah. Takto vyzerá vyznanie tých, ktorí si uvedomili svoju hriešnu podstatu pred Všemohúcim Bohom aj strašné dôsledky hriechu, no svoje hriechy oľutovali a prijali Božie odpustenie, ktoré je umožnené Ježišovou smrťou a vzkriesením. Všetci takíto skutoční kresťania prijali Božieho Svätého Ducha a majú teda istotu, že sú Božími deťmi. A vedia, že majú večný život (1 Jn 5:13).

Mimobiblické dôkazy pre Stvoriteľa – Boha Biblie

1. Prírodný zákon

Existuje univerzálna tendencia všetkých hmotných a energetických systémov k spotrebovávaniu – existujúca energia sa rozptyľuje a poriadok sa vytráca. Ak nezasiahne naprogramovaný mechanizmus alebo inteligentný činiteľ, aj otvorené sústavy budú smerovať od poriadku ku chaosu, od informácie k jej absencii, a bude v nich ubúdať zdrojov energie.

Preto teplo vždy samovoľne prúdi z teplejšieho do chladnejšieho telesa a suchá vetvička nezačne rásť ani pri silnom slnečnom žiarení – na rozdiel od zelenej rastliny, ktorá disponuje špecifickým, vopred naprogramovaným mechanizmom vedúcim energiu k vytvoreniu špeciálneho poriadku známeho ako špecifická zložitosť. Ak tento zákon aplikujeme na pôvod života, popiera to akúkoľvek inú možnosť, než že špecifická zložitosť života bola hmote „vtlačená“ informáciou zvonku.

Ak ho aplikujeme na celý vesmír, ktorý podľa súčasných predstáv smeruje k „tepelnej smrti“ (teda od kozmu ku chaosu), potom je tento zákon v zásadnom rozpore so základnou myšlienkou evolučnej filozofie, podľa ktorej sa vesmír vyvíja „od chaosu ku kozmu“, len tak sám od seba. Z toho vyplýva, že vesmír musel byť na začiatku „naštartovaný“ a nemohol tu byť od večnosti. To vyžaduje príčinu mimo vesmíru, ktorá ho „natiahla“ – tak, ako sa hodinky samy nenatiahnú!

2. Živé organizmy

Pozorovanie zmien živých organizmov a smer týchto zmien nepodporuje vieru v evolúciu od jednobunkových organizmov až po človeka (makroevolúciu). Selektovanie genetickej informácie, ktorá je už v populácii prítomná (napríklad odolnosť komárov voči DDT), vždy vedie ku strate genetickej informácie v danej populácii. Komár odolný voči DDT je síce prispôsobený prostrediu s DDT, no populácia stratila gény, ktoré mali neodolné komáre, pretože vyhynuli a nemohli ďalej odovzdať svoje gény. Takže prírodný výber aj adaptácia spôsobujú stratu genetickej informácie.

Z teórie informácie aj z mnohých pokusov a pozorovaní vieme, že mutácie (skopírované chyby) nedokážu rozmnožiť objem informácií ani zlepšiť funkčnú zložitosť organizmu. Naopak, spôsobujú „informačný šum“ pri prenose genetickej informácie, ako nás učia overené vedecké zákony o vplyve náhodných zmien na tok informácií, a tým túto informáciu ničia.

Preto nie je prekvapujúce, že viac ako tisíc ľudských chorôb je dnes spojených s mutáciami. Tento úbytok genetickej informácie (spôsobený mutáciami, výberom/adaptáciou/špeciáciou aj vymieraním) je v súlade s teóriou, že pôvodné stvorené genofondy – s veľkou počiatočnou variabilitou – sa odvtedy stále stenčujú.

Pozorované „mikrozmeny“ – ako napríklad odolnosť baktérií voči antibiotikám alebo odolnosť hmyzu voči insekticídom – vedú len k poklesu informačného obsahu alebo najviac k horizontálnemu preskupeniu informácií. Tieto zmeny sa nekumulujú, a preto nemôžu zabezpečiť požadovaný evolučný nárast informácií bez ohľadu na to, koľko času uplynie.

Tieto malé zmeny niektorí učitelia biológie mylně vydávajú za „dôkazy evolúcie“, no nie je možné ich extrapolovať na vysvetľovanie evolúcie od améby až po človeka. Takáto extrapolácia je ako keby ste tvrdili, že ak stratí nevýnosná firma každý rok len pár eur, potom jej stačí dosť času na to, aby začala byť zisková. Naopak, pozorované zmeny skvele zapadajú do modelu Stvorenie/Pád.

3. Fosílie

Aj keď Darwin očakával, že budú objavené milióny fosílií prechodných foriem organizmov, nenašli sa žiadne, okrem zopár sporných prípadov. Evolucionista Dr. Colin Patterson z Britského prírodovedného múzea odpovedal na otázku, prečo nezaradil ilustrácie prechodných foriem do svojej knihy o evolúcii, takto:

„…Úplne súhlasím s vašou kritikou, že som do knihy nezaradil vyobrazenia konkrétnych prechodných foriem života, ako ich postuluje evolučná teória. Keby som o nejakých vedel – fosílnych alebo žijúcich –, samozrejme by som ich uviedol. Navrhujete, aby sme prizvali nejakého maliara, ktorý by takéto transformácie vizualizoval, ale z čoho by mal pri svojej práci vychádzať? Úprimne povedané, ja by som mu nepomohol, a ak by sme to ponechali na fantázii umelca, neposkytli by sme tak čitateľovi zavádzajúce informácie?

Napísal som tú knihu pred štyrmi rokmi. Keby som ju mal písať dnes, myslím, že by som ju výrazne prepracoval. Verím v myšlienku gradualizmu, nielen z úcty k Darwinovi, ale preto, že sa mi to zdá byť vyžadované mojím chápaním genetiky. Ale je ťažké odporovať Gouldovi a ľuďom z Amerického múzea, keď tvrdia, že žiadne prechodné fosílie neexistujú. Aj mňa ako paleontológa veľmi znepokojujú filozofické problémy spojené s určovaním predkov a potomkov vo fosílnom zázname. Píšete, že by som mal aspoň ‚uverejniť fotografiu fosílie, z ktorej každý konkrétny druh pochádza.‘ Hovorím vám úprimne – neexistuje ani jedna taká fosília, za ktorú by sa dalo zaručiť.“

Ani pri Archeopteryxovi, ktorý je často prezentovaný ako prechodná forma medzi plazmi a vtákmi, nenachádzame ani najmenšie známky prechodu šupín na perie či nôh na krídla, ktoré by túto teóriu potvrdili. Je síce vždy možné v evolúciu jednoducho veriť a postulovať mechanizmy, ktoré nemožno pozorovať, ale systematický nedostatok očakávaných evolučných „spojovacích článkov“ v celosvetovom meradle jednoznačne svedčí o biblickom stvorení – bez ohľadu na to, ako a kedy fosílie vznikli.

4. Vek vecí

Dôkazy pre „mladú“ Zem aj „mladý“ vesmír sú a priori dôkazmi pre biblické stvorenie – podobne, ako evolúcia vyžaduje dlhé veky. Existuje množstvo dôkazov o tom, že vesmír je relatívne mladý: napríklad rozpad zemského magnetického poľa vrátane rýchlych paleomagnetických zvratov, krehké organické molekuly vo fosíliách, ktoré majú podľa evolúcie milióny rokov, príliš málo hélia v atmosfére, príliš málo soli v moriach, uhlík-14 v uhlí a rope, ktoré majú byť staré milióny rokov, polystrátové fosílie prechádzajúce vrstvami údajne predstavujúcimi milióny rokov, vzájomné prelínanie geologických vrstiev z rôznych období, príliš málo zvyškov supernov, magnetické polia na „studených“ planétach a mnoho ďalšieho.

Čas, ktorý uplynul pred naším narodením, nemožno priamo zmerať, preto sú všetky argumenty – či už pre vysoký alebo nízky vek – nepriame a musia vychádzať z určitých predpokladov.

Argumenty pre mladú Zem sú v súlade s tým, že u mnohých fosílií nachádzame dobre zachované mäkké časti. Existencia takýchto fosílií predpokladá rýchle uloženie a rýchle vytvrdnutie sedimentu. Pozorovania z rôznych geologických vrstiev a kaňonov, ktoré sa vytvorili rýchlo pri nedávnych katastrofách, ukazujú, že pomalé a postupné zmeny prebiehajúce počas dlhých vekov môžu byť chybným predpokladom.

5. Kultúrno-antropologické dôkazy

Stovky mýtov domorodých kmeňov po celom svete o globálnej potope, ktoré majú podrobnosti zodpovedajúce biblickému záznamu, podporujú historickosť biblickej správy. Rovnako, aj keď menej rozšírené, sú správy o rozptýlení jazykov. Výskumy lingvistov a biológov odhalili prekvapivo veľkú genetickú príbuznosť všetkých ľudských „rás“, čo je v súlade s teóriou o nízkom veku ľudstva pochádzajúceho z malej skupiny jedincov.

To je v rozpore s kedysi rozšíreným názorom, že znaky ľudských rás vznikli počas dlhých období izolácie. Mikrobiologické štúdie ukázali, že relatívne nedávno poskytla jediná žena mitochondriálnu DNA, z ktorej vznikli sekvencie všetkých dnešných ľudí. Tieto fakty síce môžu byť násilne prispôsobené evolučnému modelu, ale organicky doň nezapadajú a nevychádzajú z jeho predpokladov. Naopak, dokonale zodpovedajú biblickému stvoreniu.

6. Plán a zložitosť

Poznáme neuvertiteľne zložité a koordinované biologické systémy, v ktorých by akékoľvek nedokonale koordinované, alebo len čiastočne fungujúce jednoduchšie usporiadanie bolo vždy nevýhodou. Ako príklady môžeme uviesť mechanizmus zrážanlivosti krvi, bakteriálny bičík (slúžiaci na pohyb), fotosyntetický aparát a vývoj húseníc na motýle cez štádium kukly. A v prírode existuje ešte nespočet ďalších takýchto systémov.

Obrovská zložitosť ľudského mozgu, jeho tvorivá schopnosť a abstraktné myslenie – výkony, ktoré ďaleko presahujú samotnú potrebu prežitia – predstavujú pravdepodobne najzreteľnejší dôkaz pre inteligentné stvorenie. Na molekulárnej úrovni sa usporiadanosť, ktorá charakterizuje živé organizmy, zásadne líši napríklad od kryštálovej mriežky.

Napríklad funkcia proteínu závisí od usporiadania jeho zložiek. Kódovaná informácia potrebná na vytvorenie týchto sekvencií však nespočíva v samotnej chémii daných zložiek (ako je to u kryštálov), ale je na nej nezávislá a určená zvonku. Počas rozmnožovania je informácia potrebná na vznik živého organizmu vložená do hmoty, ktorej dáva vopred naprogramovanú štruktúru, a to pomocou rovnako zložitých (či ešte zložitejších) systémov v rodičovskom organizme alebo organizmoch.

Tieto organizmy pritom vznikli rovnako zložitým spôsobom. Bez prítomnosti vopred naprogramovaného kódu nie je známy žiadny spontánny fyzikálno-chemický proces, ktorý by vytvoril podobné informačné sekvencie – tento kód môže vložiť iba inteligentná sila zvonku. Najlogickejším záverom z týchto pozorovaní je, že za ohromnou zásobou biologických informácií vo forme mnohých skupín plne funkčných organizmov je zodpovedná vonkajšia inteligencia. Táto inteligencia ďaleko prevyšuje ľudskú – čo opäť zodpovedá chápaniu Boha, ako je zjavený v Biblii.