7. Kráľovná zo Zjavenia

Ak satanove nástrahy v minulosti tak účinne zvádzali Boží ľud k modlárstvu, prečo by nemohol skúšať tie isté podvody aj dnes?

V minulosti Boh opakovane vopred varoval svoj ľud pred pohanskými praktikami, falošnými náboženstvami, falošnými bohmi a bohyňami, ktoré ich mohli zviesť. Preto je rozumné brať vážne Božie varovania, že podobné pokusy sa budú opakovať. Písmo nás uisťuje, že Božím varovaniam môžeme dôverovať (Ámos 3:7; 1. Korinťanom 10:13; Zjavenie 1:1). Boh je nemenný (Malachiáš 3:6; Židom 13:8). V ďalších kapitolách budeme skúmať vybrané biblické proroctvá, aby sme zistili, či nás Boh na tieto veci vopred upozornil.

Posledná kniha Biblie – Zjavenie Jána zaznamenáva najdôležitejšie udalosti posledných dní. Kapitoly 17 a 18 opisujú konkrétne vlastnosti mocnej kráľovnej, ktorá v tom čase vládne nad ľuďmi a národmi sveta. Je označená ako neviestka, ktorá smilní s kráľmi zeme a jej smilstvo otrávilo obyvateľov zeme. Neviestka sedí nad ľuďmi, zástupmi, národmi a jazykmi. Táto zlá žena je zároveň označená ako veľké mesto, ktoré vládne nad kráľmi zeme počas posledných dní. Meno napísané na jej čele je príznačné:

„TAJOMSTVO – BABYLON VEĽKÝ, MATKA SMILSTVA A OHAVNOSTÍ ZEME“ Zjavenie 17:5

Mnohí vykladači Biblie veria, že táto hriešna žena symbolizuje odpadnutú cirkev posledných dní. Kým pravá cirkev je nazývaná Kristovou nevestou, falošná cirkev je oprávnene označená ako neviestka. Apoštol Pavol pripomína pravým nasledovníkom Krista, že sú zasnúbení Kristovi ako nepoškvrnená panna. V Zjavení 21:9–10 je cirkev označená ako žena Baránkova, teda Kristova nevesta, na rozdiel od nestydatej ženy opisovanej v Zjavení 17. Aj v Starom zákone bol Boží ľud zobrazovaný v obraze manželstva s Hospodinom.

Veriaci sú Kristovou nevestou, ale keď začnú nasledovať iných bohov, Boh ich hriech nazýva smilstvom a prirovnáva ich k neviestke. Na mnohých miestach v Biblii Boh napomína svoj ľud, že smilnili s neviestkou, teda s falošnými bohmi. Preto keď je falošná cirkev v posledných dňoch nazývaná „matkou neviestok“, je toto označenie v úplnom súlade s Písmom.

Prečo Boh zobrazuje odpadnutú cirkev ako ženu a kráľovnú? Biblia učí, že našimi skutočnými nepriateľmi nie sú ľudia, ale mocnosti temnoty tohto veku a duchovné sily zla. Za každým bezbožným kráľovstvom, za každým falošným náboženstvom a odpadlým vládcom stoja duchovné sily temnoty. Démonické sily v skutočnosti stoja za každým falošným náboženstvom.

V desiatej kapitole proroka Daniela dostávame výstražný pohľad do nebeskej vojny, ktorá sa odohráva v neviditeľnom svete. Keď sa Daniel modlí, zjavuje sa mu anjel a hovorí:

„Neboj sa, Daniel, od prvého dňa, keď si sa rozhodol porozumieť a pokoriť pred svojím Bohom, boli tvoje slová vypočuté a ja som preto prišiel. Ale knieža perzského kráľovstva mi stálo v ceste dvadsaťjeden dní. Až kým mi neprišiel na pomoc Michael, jeden z najvyšších kniežat, a zostal som tam pri perzských kráľoch. Teraz sa vrátim bojovať proti kniežaťu Peržanov. A keď odídem, hľa, príde knieža Grékov.“ Daniel 10:12–13, 20

Danielova modlitba spôsobila, že Boh poslal anjela, ktorý bojoval proti duchovným kniežatám Perzie, až kým mu Michael, hlavný anjel, neprišiel na pomoc. Tento pohľad do duchovnej reality odhaľuje, že skutočná moc za kráľovstvami Perzie a Grécka boli zlí duchovia. Je zrejmé, že aj posledné celosvetové náboženstvo bude podporované démonickými mocnosťami. Zaujímavé je, že Boh tento náboženský systém opisuje opäť ako ženu.

Môžu sily temnoty stáť za posledným falošným náboženstvom sveta, ktoré sa bude prezentovať ako žena? Môžu zjavenia, ktoré sľubujú svetový mier a jednotné náboženstvo, niesť rovnaké znaky ako žena zo Zjavenia 17 a 18?

Ak je Kráľovná nebies duchovnou mocnosťou posilňujúcou posledný náboženský systém, potom by proroctvá v knihe Zjavenie Jána mali túto pravdu jasne odhaľovať. Pozrime sa preto na Zjavenie 17:

„Poď, ukážem ti súd nad veľkou neviestkou, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a obyvatelia zeme sa opili vínom jej smilstva.“ A v duchu ma preniesol na púšť. Tam som uvidel ženu sedieť na šarlátovej šelme… Zjavenie 17:1–3

Táto žena, nazývaná neviestka, opila obyvateľov zeme vínom svojho smilstva. Je to tá istá žena, ktorá bude v posledných dňoch zvádzať a lákať svojich nasledovníkov k duchovnému smilstvu? Grécke slovo použité pre smilstvo je „porneuo“, ktoré možno preložiť aj ako modlárstvo. Kto je tá žena, ktorá vedie svoju „cirkev“ a povzbudzuje svojich nasledovníkov k modlárstvu?

Táto žena schvaľuje smilstvo s kráľmi zeme. Ako vidíme v Danielovi 10:13, králi zeme môžu byť predstavovaní aj ako zlé duchovné mocnosti, ktoré posilňujú národy a kráľovstvá. Grécke slovo pre kráľa vo Zjavení 17 je „basileus“, pričom podľa kontextu môže označovať zlého ducha alebo svrchovanú duchovnú autoritu. V Zjavení 9:11 je použité to isté slovo na opis satana:

„Mali nad sebou kráľa (grécky – basileus), anjela priepasti, ktorý sa hebrejsky volá Abaddon a v gréčtine Apollyon, Zhuba.“ Zjavenie 9:11

Je možné, že v našej dobe pôsobí zlý duch, ktorý sa zjavuje ako žena a má pri sebe zástup ďalších zlých duchov, ktorí ju poslúchajú? Je to tá žena, ktorá sa zjavuje v mnohých národoch a povzbudzuje svojich nasledovníkov k modlárstvu? Môže žena zo Zjavenia 17, ktorá symbolizuje falošnú cirkev a mesto vládnuce nad zemou, predstavovať duchovné kniežatstvo, ktoré riadi a usmerňuje zlé sily na zemi v posledných dňoch?

Ak je zjavenie Márie duchovnou mocnosťou stojacou za falošnou cirkvou, potom by mala byť s cirkvou úzko prepojená. Mala by byť postavou, ktorá symbolizuje odpadnutú cirkev, mala by niesť jej duchovnú identitu a mala by byť „matkou“ tejto odpadnutej cirkvi.

Predstavuje táto žena Cirkev Ríma? Je Mária zo zjavení vzorom katolíckej cirkvi? Je Mária zo zjavení „postavou“ a eschatologickým naplnením rímskokatolíckej cirkvi? Aby sme na tieto otázky odpovedali, pozrime sa na citát z knihy Ján Pavol II. – Kniha o Márii:

„Mária je vzorom Cirkvi… Je ‚postavou‘ Cirkvi. Preto je v tajomstve Cirkvi správne nazývaná matkou a pannou…“ Ján Pavol II., Kniha o Márii

„Matka Božia je už teraz eschatologickým naplnením Cirkvi… veriaci upriamujú svoj zrak na Máriu ako vzor cnosti.“ Ján Pavol II., Kniha o Márii

Je pozoruhodné, že pápež považuje Máriu – označovanú ako Panna a Matka – za „vzor Cirkvi“, „postavu Cirkvi“ a zároveň za „eschatologické naplnenie Cirkvi“. Prečo Biblia zobrazuje falošnú svetovú cirkev ako ženu? Dave Hunt vo svojej známej knihe Žena idúca na šelme ponúka nasledujúce vysvetlenie:

„Prečo je táto falošná cirkev zobrazená ako žena? Aj tu platí, že všetky kritériá zo Zjavenia Jána 17 sa dokonale hodia na Vatikán. Najvýznamnejšou osobou v rímskom katolicizme je žena. Zatieňuje každého iného – vrátane samotného Boha. K „katolíckej Márii“ je adresovaných omnoho viac modlitieb ako k Bohu a Kristovi dohromady. Tejto Márii je vzdávaných omnoho viac poct a pozornosti než Bohu. Po celom svete sú tisíce mariánskych svätýň (a stovky svätýň ďalších „svätých“), ale smutné je, že len málo z nich je venovaných výlučne Kristovi samotnému.“ analytická otázka

Toto vysvetlenie je nepochybne správne, a preto môžeme hľadať ďalšie stopy, ktoré ukazujú, ako Kráľovná nebies získava podporu síľ stojacich za falošnou cirkvou.

Ak sú dnešné zjavenia Márie skutočne démonického pôvodu, potom ju Biblia oprávnene nazýva neviestkou. Prichádza v mene Krista, ale odvádza svojich nasledovníkov k falošnému evanjeliu a klamným posolstvám. Dopúšťa sa duchovného smilstva voči Hospodinovi, a preto je označená ako najväčšia z neviestok, ako čítame v úvodných veršoch Zjavenia Jána 17:

„Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme a obyvatelia zeme sa opili vínom jej smilstva.“ Zjavenie 17:1–2

Každý, kto sa stretol so skutočnými mariánskymi nasledovníkmi, vie, že títo ľudia nepochybujú, že zjavenia môžu byť od Boha. Práve preto sú zvádzaní do jej lží. Prichádzajú zo všetkých kútov sveta – doslova z „mnohých vôd“ – a často netušia, čo znamená duchovné smilstvo. Tento pojem presne vystihuje stav človeka, ktorý tvrdí, že nasleduje Ježiša podľa Biblie a zároveň uctieva Kráľovnú nebies. Dobrou správou však je, že už v prvom verši Písmo oznamuje, že táto neviestka bude súdená.

Biblia ďalej túto ženu opisuje:

„Tá žena bola odetá purpurom a šarlátom, vyzdobená zlatom, drahokamami a perlami. V ruke mala zlatý kalich plný ohavností a nečistoty svojho smilstva.“ Zjavenie 17:4

Ide o jasný obraz majestátnosti. Žena je kráľovnou, ktorá sa zjavuje s veľkou slávou a okázalosťou. Samotné zjavenia tvrdia, že ide o kráľovnú, a vizionári opisujú, že bola zahalená v žiare. Popis presne sedí. V ruke drží zlatý kalich plný ohavností. Zlatý kalich možno chápať aj ako symbol Eucharistie. Je však plný ohavností, pretože Eucharistia popiera dokončené Kristovo dielo na kríži tým, že sa Kristus znovu obetuje pri každej omši.

Toto falošné evanjelium je pre Boha ohavné, pretože popiera jednorazové a navždy dokončené vykúpenie v Ježišovi Kristovi. Zlatý kalich plný ohavností je zároveň modlárstvom, ktoré šíria mariánske zjavenia. Nejde len o uctievanie sôch, ale aj o požiadavku klaňať sa pri uctievaní Eucharistie. Objavuje sa tu aj pojem Eucharistický Ježiš, o ktorom Kráľovná vyhlasuje, že bude zjavený.

V skutočnosti ide o pokračovanie rímskych posolstiev známych ako „Matka Eucharistie“, ktorá sa zjavuje so zlatým pohárom v kráľovskej ruke a vyhlasuje, že ona a Eucharistický Ježiš uzavrú dejiny. Nasledujúci citát pochádza zo zjavení „Matky Eucharistie“ v Ríme a zhŕňa cieľ týchto posolstiev:

„Všetky posolstvá pochádzajú od Boha a všade, kde sa zjavujem, hovorím o tých istých veciach, lebo triumfom Eucharistickej Matky bude, že sa všetky cirkevné denominácie znova spoja, aby bola len jedna cirkev pre všetkých ľudí.“ Zjavenia „Matky Eucharistie“, Rím

Zjavenie Márie sa teda predstavuje ako kráľovná zahalená v žiare, ktorá prikazuje veriacim zúčastňovať sa obetovania omše, vykonávanej so zlatým kalichom, v ktorom sa nachádza Eucharistia. Ako ukazuje aj výklad v Expositor’s Bible Commentary, obraz zo Zjavenia 17:4 presne zapadá do tohto náboženského systému.

„Oblečená v kráľovskom rúchu (Ezechiel 16:3; Zjavenie 18:7), žena sediaca na šelme drží v ruke zlatý kalich plný modlárskej ohavnosti a nečistoty. Všimnime si priepastné rozdiely medzi krásou a ohavnosťou… Zlatý kalich je naplnený vínom, čo je narážka na Jeremiášov popis babylonského modlárstva ako celosvetového vplyvu v modlárstve (Jeremiáš 51:7)… ‚Nečistota‘ (akatharta, ‚zvrátenosť, nečistota‘) je slovo, ktoré sa v Novom zákone často spája so zlými (nečistými) duchmi (napríklad Matúš 10:1; 12:43) a tiež s modlárstvom (2. Korinťanom 6:17).“ biblický komentár

Ďalej „The New International Greek Testament Commentary“ vysvetľuje tieto verše takto:

„Je pozoruhodné, že vplyv opitosti zahŕňa aj zvádzanie ľudí až do takej miery, že súhlasia s uctievaním modiel… Toto chápanie potvrdzuje záverečná fráza Zjavenia 17:4, ktorá hovorí o čaši plnej ohavností a (alebo dokonca) nečistých vecí, ako napríklad ‚jej smilstva‘. Je dôležité spomenúť, že Starý aj Nový zákon, samozrejme vrátane Zjavenia, učia, že za modlami sa skrývajú démonické mocnosti.“ The New International Greek Testament Commentary

„A na jej čele bolo napísané meno: TAJOMSTVO, BABYLON VEĽKÝ, MATKA SMILSTVA A OHAVNOSTÍ ZEME.“ Zjavenie 17:5

Posledný celosvetový náboženský systém bude, ako je zjavné z Písma, podobný tomu, aký bol v Babylone. V celej Biblii je Babylon vykreslený ako mimoriadne náboženská kultúra, ktorá uctievala mnohých falošných bohov a bohyne. Modlárstvo bolo medzi Babylónčanmi natoľko rozšírené, že mu napokon podľahli aj Izraeliti, čo ich priviedlo do babylonského zajatia na sedemdesiat rokov.

Je zrejmé, že ohavnosti tejto ženy zo Zjavenia majú korene v modlárskych praktikách starovekého Babylona. Prečo je však Babylon v Zjavení 17:5 označený ako „tajomstvo“? Je možné, že Duch Svätý opisuje systém, ktorý je babylonský svojimi vlastnosťami, no nie doslovne? Charles Caldwell Ryrie vysvetľuje, prečo „Tajomstvo, Babylon“ musí odkazovať na odpadlú, falošnú cirkev posledných dní:

Jej meno je TAJOMSTVO. (Všimni si, že „tajomstvo“ tu nie je prídavné meno, teda „tajomný Babylon“, ale podstatné meno – „Tajomstvo, Babylon“.) Kresťania podľa použitia tohto slova rozpoznajú, že tento Babylon nie je mestom na Eufrate, ale ide o skrytý význam (vysvetlený v Zjavení 17:9, 18). Tak, ako je pravá cirkev nazývaná tajomstvom (Efezanom 5:32), táto odpadlá cirkev je iba napodobeninou.

To, že je Babylon v Zjavení označený ako tajomstvo, môže byť zároveň predzvesťou tajomných vlastností tohto náboženského systému. Pápež Ján Pavol II. nevedome odkryl podstatu tohto „tajomstva“:

„Cirkev zotrváva v modlitbe s Máriou. Táto jednota modlitby Cirkvi s Matkou Krista je súčasťou tajomstva Cirkvi od počiatku: v tomto tajomstve vidíme jej prítomnosť, rovnako ako prítomnosť tajomstva jej Syna…“ Ján Pavol II.

Druhý vatikánsky koncil vo svojom učení predstavuje Matku Božiu v tajomstve Krista a Cirkvi. Ak platí, že „tajomstvo človeka sa skutočne vyjasňuje len v tajomstve vteleného Slova“, potom sa tento princíp vzťahuje aj na túto výnimočnú „ženu“, ktorá sa stala Kristovou Matkou. Iba v tajomstve Krista sa totiž plne objasňuje aj tajomstvo Márie. Takto sa to Cirkev snažila vysvetľovať od počiatku.

Tajomstvo vtelenia umožnilo postupne prenikať do podstaty a vyjasňovať tajomstvo Matky vteleného Slova. S týmto tajomným náboženstvom posledných dní je spojené aj ďalšie veľké „tajomstvo“ – tajomstvo Eucharistie. Na tému „tajomstvo“ omše, kde je stredobodom eucharistická obeta, vzniklo množstvo publikácií. Katechizmus katolíckej cirkvi vyhlasuje:

„(Eucharistický) Kristus sa stal skutočne a tajomne prítomný… Kedykoľvek sa totiž slávi toto tajomstvo, vždy sa uskutočňuje dielo nášho vykúpenia…“ katolícke učenie o Eucharistii

Nie je teda prekvapením, že práve „Eucharistického Krista“ má podľa zjavení priviesť Kráľovná.

Je pozoruhodné zistiť, že sám apoštol Peter zrejme používal „Babylon“ ako kódové pomenovanie pre Rím.

„Pozdravuje vás vaša spoluvyvolená cirkev v Babylone a Marek, môj syn.“ 1. Petrov 5:13

Karl Keating, katolícky apologét, pripúšťa, že Rím bol dlhý čas známy ako Babylon. Keating píše:

„Babylon je iný názov pre Rím. Takto je pomenovaný šesťkrát v poslednej knihe Biblie… Eusebius Pamphilius o tom píše a poznamenáva: ‚bolo spomenuté, že Petrova prvá epištola… bola napísaná v samotnom Ríme; a že on sám to ukazuje, odkazujúc sa metaforicky na toto mesto ako Babylon.‘“ Karl Keating / Eusebius Pamphilius

V preklade New American Bible: The Catholic Bible Personal Study Edition je to jasne potvrdené:

„Od Ireneja na konci druhého storočia až po moderné časy považuje kresťanská tradícia apoštola Petra za autora tohto dokumentu. Odkedy bol umučený v Ríme za prenasledovania cisárom Nerónom v rokoch 64 až 67, predpokladá sa, že tento list bol napísaný z Ríma krátko pred jeho smrťou. Tento predpoklad podporuje Petrova zmienka o ‘Babylone’ (1. Petrov 5:13), kódovom názve pre Rím používanom v ranej cirkvi.“ New American Bible – Catholic Study Edition

A v preklade New American Standard – Ryrie Study Bible sa môžeme dočítať:

„Miesto, odkiaľ Peter písal, bol ‘Babylon’ (5:13), čo je symbolické označenie pre Rím, často používané autormi, ktorí sa chceli vyhnúť problémom s rímskymi autoritami. Peter bol v Ríme počas posledného desaťročia svojho života a písal túto epištolu niekedy medzi rokmi 63 a 67 n.l., tesne pred vypuknutím Nerónovho prenasledovania v roku 64. Peter potom zomrel mučeníckou smrťou okolo roku 67.“ Ryrie Study Bible

Dôkazy teda ukazujú, že Peter používal slovo Babylon ako označenie pre Rím. Je preto logické, že aj Ján, autor Zjavenia, použil tento názov ako kódové pomenovanie. Ján poznal Petrove epištoly, ktoré boli inšpirované Duchom Svätým. Z tohto pohľadu je rozumné predpokladať, že počas obdobia prenasledovania bude sídlo moci tejto zlej ženy sústredené v Ríme.

„Takto som videl tú ženu opitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov; a keď som ju uvidel, strnul som v hroznom úžase.“ Zjavenie 17:6

Prečo bol Ján taký šokovaný, keď videl ženu v Zjavení? Kto bola táto žena, že jej výzor bol taký hrozný, až Ján strnul v úžase? V jeho zjavení mu bolo ukázaných mnoho desivých udalostí, no toto je jediný moment, keď je opísaný ako úplne ohromený. Dave Hunt vo svojej knihe Žena jedoucí na šelmě ponúka viacero pozoruhodných pohľadov na tento text.

Pohľad na nádherne oblečenú ženu, ktorá drží opraty a vezie sa na strašnej šelme požierajúcej svet, vyvolal v Jánovi úžas. Zdá sa však, že Ján nebol šokovaný samotným obrazom, ale samotnou ženou. Prečo? Bola táto žena náboženskou postavou? Sotva. To, že náboženstvo má veľkú moc, bolo v Jánovej dobe bežné. Cirkev a štát boli úzko prepojené a náboženstvo malo dominantné postavenie.

Ak by žena predstavovala len pohanské náboženstvo, nebolo by to pre Jána ničím prekvapivým. Čo teda bolo na tej žene také šokujúce, že to Jána úplne ochromilo? Poznal ju už predtým? Je možné, že videl jej premenu? Ako sa mohla čistá Kristova Nevesta zmeniť na drzú neviestku? Paradoxom je, že posledný náboženský systém sveta bude navonok pôsobiť kresťansky. Žena bude vystupovať v Kristovom mene – zbožne a krásne na pohľad. Jej slová aj výzor budú niesť kresťanský nádych, no v skutočnosti bude mať diabolské jadro.

Keď sa posunieme k Zjaveniu 17:9, čítame: „Tých sedem hláv je sedem hôr, na ktorých tá žena sedí.“ A vo verši 18 je ďalej odhalené:

„Žena, ktorú si videl, je to veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.“ Zjavenie 17:18

Preklad New American Bible (oficiálna katolícka Biblia) uvádza Zjavenie 17:9 takto: „Sedem hláv predstavuje sedem pahorkov, na ktorých žena sedí.“ Je zrejmé, že žena nemôže byť doslovne mestom, preto musí ísť o symbol mesta, ktoré sedí na siedmich pahorkoch a ovláda svet v čase súženia. Existuje iba jedno svetové duchovné centrum postavené na siedmich kopcoch – Rím, konkrétne Vatikán. Rím je od pradávna známy ako mesto siedmich pahorkov a je duchovným centrom rímskokatolíckej cirkvi. V katolíckej encyklopédii sa píše:

„V rámci mesta Rím, nazývaného mesto siedmich pahorkov, sa nachádza celé územie štátu Vatikán. Mnoho vykladačov súhlasí s tým, že Rím je mestom na siedmich kopcoch, na ktorých žena sedí.“ katolícka encyklopédia

John Phillips vysvetľuje, že už v staroveku bol Rím všeobecne známy ako mesto siedmich kopcov:

„Sedem hláv je sedem kopcov, na ktorých žena sedí. Toto je presný opis sídla ríšskej moci. Rím je mesto siedmich kopcov a bolo tak známe od najstarších čias. Rím ako centrum politickej moci zatiaľ v súčasnosti nehrá hlavnú úlohu, ale získa ju.“ John Phillips

Biblický učenec Warren Wiersbe k tomu dodáva:

„Verš 18 objasňuje, že ona je to mesto, a v Jánových dňoch vládlo nad kráľmi zeme. Sedem hláv z 3. verša je identifikovaných so siedmimi horami vo verši 9. Zdá sa, že niet pochýb o tom, že toto mesto je Rím. Rozprestiera sa na siedmich kopcoch; v čase, keď bola písaná kniha Zjavenie, Rím vládol nad kráľmi zeme.“ Warren Wiersbe

Známy biblický učiteľ J. Vernon McGee uvádza ďalší historický dôkaz:

„Žena je identifikovaná vo verši 18: ‚Žena, ktorú si videl, je to veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.‘ Žena je to mesto, a tým mestom je náboženský Rím, ktorý raz zdedí všetky náboženstvá tohto sveta.“ J. Vernon McGee

Mesto je ďalej identifikované vo verši 9:

„Tu je myseľ, ktorá má múdrosť: tých sedem hláv je sedem hôr, na ktorých žena sedí.“ Zjavenie 17:9

Rím bol mestom postaveným na siedmich kopcoch, čo potvrdzovali pohanskí aj kresťanskí autori.

„Bohovia, ktorí hľadia s potešením na sedem kopcov…“ Horatius

„Rím sa pozerá na celý svet zo svojich siedmich kopcov, sídla ríše a obydlia bohov.“ Ovídius

„Babylon je bývalým Rímom a Rím bude neskôr Babylonom.“ Augustín

Charles Caldwell Ryrie a mnohí ďalší znalci Biblie dospeli k rovnakému záveru:

„Napokon, identifikácia ženy je úzko spojená s mestom, ktoré je spomenuté vo verši 9, ktoré nepochybne je Rímom. Tento výklad znemožňuje oddeliť odpadlícke kresťanstvo v čase súženia od Ríma. Rím bude počas súženia náboženským a politickým centrom sveta.“ Charles C. Ryrie

Zjavenia Márie predpovedajú, že väčšina sveta prejde pod jej „zodpovednosť“ počas nadchádzajúcej vlády. Opakovane tvrdí, že chce „obrátiť celý svet“. Jej cieľom je konverzia k rímskokatolíckej cirkvi. Hoci žiada svetovú jednotu, vždy to znamená podriadenie jej Cirkvi.

Opis tejto ženy pokračuje vo verši 15:

„Potom mi povedal: Vody, ktoré si videl, kde sedí neviestka, sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.“ Zjavenie 17:15

To, že neviestka sedí nad všetkými národmi, pripomína dobre známu predpoveď danej Našou Pani Fatimskou, ktorá sľubuje:

„Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí a ľudstvu bude dané obdobie pokoja.“ Fatima

Ďalším tvrdením „Panej všetkých národov“ je spojenie sveta v jedno pod jej vedením. Už v predchádzajúcich kapitolách bolo doložené, že tieto zjavenia sa objavujú po celom svete s posolstvami o mieri a celosvetovej jednote. Skutočne, zjavenia Márie „sedia“ nad všetkými ľuďmi. Existujú iné nadprirodzené úkazy, ktoré by mali takýto globálny dosah na všetky národy a zástupy?

Nasledujúce posolstvo od „Ježiša“ k vizionárke sestre Natálii z roku 1986 hovorí priamo o tejto téme:

„Môj Otec bude mať zľutovanie s týmto svetom skrze Nepoškvrnené Srdce mojej Matky. Moje deti, tiež uvidíte slávny príchod Mojej nepoškvrnenej Matky.“ posolstvo 1986

Podľa vizionárky bolo najdôležitejšou úlohou jej života sprostredkovať svetu Ježišovu túžbu, aby celý svet poznal Jeho Matku ako Víťaznú Kráľovnú sveta. Podľa knihy Víťazná Kráľovná sveta z roku 1988 pápež Pius XII. zasvätil svet Márii ako Víťaznej Kráľovnej sveta, čiastočne ako odpoveď na posolstvá prijaté sestrou Natáliou počas druhej svetovej vojny.

„Videla som slávny príchod pokoja a vlády lásky, takže bolo len ‚jedno stádo a jeden pastier‘. Mária, Matka všetkých veriacich, bude viesť životy duší a bude sa zjavovať rôznymi spôsobmi. Bude Kráľovnou nastávajúceho veku… Jej vláda pokryje celý svet a jej tiara ho bude zdobiť. Jej Srdce bude otvorené celému svetu až do príchodu posledného Súdu.“ katolícke mystické videnie

Zjavenie 18 začína opisom pádu Babylona:

„Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, útočiskom všetkých nečistých duchov, útočiskom všetkých nečistých a ohavných vtákov!“ Zjavenie 18:2

Všimnite si, ako je v tomto verši odhalené, že za pozlátkom Babylona stoja démonické sily. Grécke slovo pre nečistotu – akathartos – sa používa aj pre démonických duchov v Zjavení 16:13–14:

„Videl som z úst draka, z úst šelmy a z úst falošného proroka vychádzať troch nečistých duchov podobných žabám. Sú to duchovia démonov, ktorí robia znamenia a vychádzajú ku kráľom zeme a celého sveta…“ Zjavenie 16:13–14

V komentári The New International Greek Testament – Commentary on The Book of Revelation je pád Babylona zhrnutý takto:

„Po konečnom odhalení fasády pohodlného Babylona bude ukázaný ako kostra, v ktorej ako vtáci voľne prebývajú démonické bytosti. Židovský výklad takýchto stvorení sa nachádza v Izaiášovi 13:21 a 34:11,14, kde sú chápané ako démonické bytosti. Toto konečné odhalenie ukáže, že Babylon bol vedený démonickými silami.“ biblický komentár

Je možné, že Babylon ako prorocké označenie pre Rím je vedený démonickými mocnosťami? A teda – sú zjavenia Márie, ktoré formujú a vedú rímskokatolícku cirkev, skutočne pôsobením nečistých duchov? Táto otázka má viesť každého hľadajúceho k dôkladnému skúmaniu všetkého vo Svetle Písma, pretože podľa Biblie má byť každý duch skúšaný, či je z Boha (1. Ján 4:1).

V 18. kapitole Zjavenia Boh láskavo volá Svoj ľud, aby z tejto ženy a jej ríše vyšiel von:

„Vyjdite z nej, môj ľud, aby ste neboli účastní na jej hriechoch a aby vás nezasiahli jej rany!“ Zjavenie 18:4–5

Šokujúcou pravdou je, že niektorí z Božieho ľudu sú ňou zvádzaní a zostávajú s ňou prepojení. Ježiš varoval, že tieto podvody budú také silné, že ak by to bolo možné, zviedli by aj vyvolených. Zároveň však Biblia hovorí, že počas Božieho súdu sa množstvo ľudí obráti k Pánovi a prijme dar spasenia. V Zjavení 18 vidíme, ako si žena necháva hovoriť „kráľovná“ a žije v prepychu. Vo vzdore tvrdí, že nemá čo ľutovať, a preto bude súdená:

„Sedím ako kráľovná, nie som vdova a smútok nikdy neuzriem.“ Zjavenie 18:7

Existuje ešte iná postava, ktorá sa v náboženskom svete označuje titulom kráľovná a má podľa proroctiev viesť národy v posledných dňoch? Práve zjavenia Márie používajú tento titul a otvorene sa vyvyšujú. Charakteristika tejto údajnej „kráľovnej“ sa tak presne zhoduje s biblickým obrazom ženy zo Zjavenia.

Je zarážajúce, ako si zlí duchovia, skrytí za týmito zjaveniami, môžu myslieť, že porazia Boha. Satan je však vo svojej pýche a arogancii zaslepený až do naplnenia svojho konečného osudu. Božie Slovo nás uisťuje, že táto ohavná neviestka a jej falošný systém budú úplne zničené:

„Tých desať rohov, ktoré si videl na šelme, začne nenávidieť neviestku, spustoší ju, obnaží, budú žrať jej telo a spália ju ohňom… Tak prudko bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a už viac nebude!“ Zjavenie 17:16; 18:8; 18:21

Aj keď Boh varuje pred rastúcou mocou tejto kráľovnej v posledných dňoch, zároveň sľubuje jej zosadenie a zničenie. Preto zaznieva tento jasný príkaz a sľub:

„Vyjdite z nej, môj ľud, aby ste neboli účastní na jej hriechoch a aby vás nezasiahli jej rany!“ Zjavenie 18:4

Boh je verný, trpezlivý a milostivý. Túži, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu. Preto je potrebné dôkladne skúmať kapitoly Zjavenia 17–19, aby bolo jasné, komu patrí sláva a komu súd. Ďalšie dve kapitoly sa budú venovať ďalším proroctvám, ktoré odhaľujú celosvetový klam a podvod, do ktorého je táto hriešna žena zapletená.

Téma Kráľovnej zo Zjavenia je pevne zakorenená v biblických proroctvách a priamo nadväzuje na výklad Knihy Zjavenia Jána, kde sú kapitoly 17 a 18 predstavené ako kľúčové pre pochopenie posledných udalostí dejín; obraz Babylonu, neviestky a odpadnutej cirkvi je zároveň úzko prepojený s témou babylonských náuk a varovaním pred falošnými učeniami, ktoré zvádzajú Boží ľud podobne ako v dňoch proroka Jeremiáša; širší duchovný rámec tohto konfliktu objasňuje aj sekcia posledné udalosti dejín, kde sa odhaľuje zápas medzi pravou a falošnou cirkvou, a celé posolstvo zapadá do línie prorockých kníh, ktoré ukazujú, že Boh je nemenný a jeho varovania sa v dejinách opakovane napĺňajú.