Zverokruh – Pravda zjavená vo hviezdach (1.časť)

Prekvapilo by vás, keby ste zistili, že znamenia zverokruhu nemajú s horoskopmi nič spoločné? Viete, že zverokruh uchováva jedny z najstarších obrazov na svete, zatiaľ čo horoskopy sú pomerne novým výmyslom? Je čas povedať si pravdu. Pôvodný zmysel zverokruhu bol nesmierne veľkolepý a dokonale premyslený. Obsahoval vplyvné posolstvo, ktoré bolo viac než 4 000 rokov jasne chápané.

Potom, približne okolo roku 300 pred n. l., sa táto slávna a zasvätená veda dostala pod vplyv babylonských kňazov na území dnešného Iraku. Doslova ju uniesli. Následne bol celý priestor ponechaný takmer výlučne astrológii. Je možné, že sme prehliadli skutočný zmysel zverokruhu?

Veľmi skoro v ľudskej histórii boli hviezdy pomenované, usporiadané do skupín – súhvezdí a zakreslené do máp hviezdnej oblohy ako obrazy zvierat, ľudí a ďalších predmetov. Pozoruhodné je, že tie isté názvy a postavy sa zhodujú naprieč celou históriou a vo všetkých svetových kultúrach. Na astronomických mapách prežili až dodnes. Tieto súhvezdia sa rozprestierajú v približne 16-stupňov širokom páse, ktorý obopína Zem.

Keby sme mohli hviezdy vidieť aj cez deň, zdalo by sa nám, že Slnko sa počas roka pohybuje po tomto páse po dráhe zvanej ekliptika. Práve tento pás, so svojimi stupňami, ktoré tvoria dvanásť mesiacov, nazývame zverokruh (nie z gréckeho slova pre „život“, ako sa často uvádza, ale zo starobylého hebrejského výrazu označujúceho „cestu po stupňoch“). Každý stupeň ročného kruhu obsahuje svoju vlastnú skupinu hviezd, ktorá je označená obrazom alebo znamením. To je tých dvanásť znamení zverokruhu.

Dvanásť? Nie – štyridsaťosem. Týchto dvanásť hlavných znamení totiž nestojí na oblohe osamotene. Ku každému z nich sú priradené tri ďalšie obrazy, ktoré nazývame dekany (úlomky, časti). Veľký arabský astronóm Albamazer zaznamenal, že Peržania, Babyloňania, Egypťania aj Indovia mali ku každému znameniu tieto tri dekany. Keďže všetky znaky v takto rozčlenených zverokruhoch sú takmer rovnaké, zdá sa, že sa riadili spoločným modelom. Aben Ezra, vzdelaný židovský astronóm, orientalista a učenec, uvádza:

„Podľa Albamazera sa žiadny z týchto tvarov od doby svojho prvotného zostavenia nelíši od tých, ktoré sa nám zachovali. Nezmenilo sa ani jediné z ich slov, nebola pridaná ani ubraná jediná bodka. Prastaré mapy hviezdnej oblohy zobrazovali 12 základných znamení a 36 dekanov – spolu 48.“ Aben Ezra / Albamazer

Svet márne hľadal pôvod tohto systému. Súčasné pokusy vysvetliť existenciu zverokruhu sú nepresvedčivé a často až absurdné, bez akýchkoľvek podporných faktov. Opýtajte sa ktoréhokoľvek odborníka: „Odkiaľ pochádzajú tieto súhvezdia?“

„Identifikujú polohu okolitých národov,“ odpovedia niektorí. Iní tvrdia: „Vznikli zo sledovania ročných období a povolaní spojených s jednotlivými obdobiami.“

Napríklad v decembri Slnko stúpalo smerom na sever, a tak človek priradil mesiacu znamenie kozorožca, pretože kozorožce rady lezú po skalách. Hovorí sa, že rovnaká dĺžka dňa a noci v septembri viedla k vytvoreniu znamenia Váh. Človek sa však môže pýtať, prečo marec takéto znamenie nemá – a navyše, prečo je jedna miska váh zdvihnutá a druhá klesnutá. Október, mesiac hojnosti ovocia, vraj spôsobil nevoľnosti – a tak vznikol škorpión. Tieto do očí bijúce nezmysly sa naozaj objavili v vedeckých knihách.

Je pravda, že niektoré znamenia boli občas používané ako ukazovatele ročných období. No ako je možné, že neexistuje ani jediná krajina, pre ktorú by výklad významu všetkých znamení dokonale sedel? A prečo, ak mali znamenia odrážať miestne podmienky alebo miestne legendy, sú tieto obrazy od Mexika cez Afriku až po Polynéziu rovnaké? A ešte jedna otázka: prečo sa moderné výklady zameriavajú len na 12 znamení? Čo ďalších 36 obrazov? A čo mená jednotlivých hviezd, ktoré spolu vytvárajú ucelený príbeh? Nie je to znepokojujúce?

Existuje tu mimoriadne starý, prepracovaný systém, používaný dodnes, ktorý moderný človek nedokáže historicky ani vedecky vysvetliť.

A tak háda. Dôkazy však ukazujú, že tieto predstavy nevznikli až v Grécku či Ríme. Starovekí ľudia tieto znamenia nikdy nevysvetľovali tak, ako dnes. Chápali ich ako znamenia božského pôvodu a posvätného významu. Tým, ktorí boli zasväcovaní do starovekých mystérií, boli tieto znamenia vykladané ako obrazy najvyšších duchovných právd a večných záujmov človeka. Podľa Isokrata, Epiktéta a Tuly predstavovali pravdy o duši a jej nesmrteľných nádejach, ktoré prinášajú pokoj do života a nádej do smrti.

Tieto znamenia existovali už podľa najstarších záznamov. Boli nájdené na babylonských pohraničných návästid­lách starších než 4000 rokov. Sanchoniaton a ďalší starovekí historici tvrdia, že v čase, keď bola zostavená najstaršia abeceda, bolo jej sedem samohlások usporiadaných tak, aby vyjadrovali polohy siedmich viditeľných planét v zverokruhu.

Dvadsaťpäť písmen abecedy bolo rozmiestnených do dvanástich znamení zverokruhu, prvé dve písmená v Blížencoch a tak ďalej. Samohlásky boli rozložené nerovnomerne tak, aby predstavovali polohy planét v danom období. Abeceda tak zaznamenáva presné zobrazenie momentálneho stavu hviezdnej oblohy k určiteľnému dátumu, ku ktorému môže dôjsť len raz za mnoho tisíc rokov, a týmto dátumom je 7. september 3447 pred Kristom. Zverokruh teda existoval už v tomto období.

Zo stavu nebies v čase, keď bol nakreslený jeho pôvodný obraz, možno odvodiť, že egyptský denderský zverokruh (116 – 107 pred n. l.) bol prekreslený zo zverokruhu zostaveného okolo roku 3000 pred Kristom.

Keď Vergílius písal, že „biely býk so zlatými rohmi otvára rok“, tento výrok už nebol pravdivý, pretože Býk prestal označovať začiatok roka pri jarnej rovnodennosti. Ide o pozostatok poznania zaznamenaného o niekoľko tisíc rokov skôr. Aratos opísal Grékom svojej doby súhvezdia nie tak, ako ich videl, ale tak, ako vyzerali o 4000 rokov skôr. Jeho zdrojom bol teda mimoriadne starý zverokruh.

Keď bol zverokruh zostavený, Polárkou bola hviezda Alfa v súhvezdí Draka. Dnes je Polárkou Alfa v súhvezdí Malého medveďa. Táto zmena nás vracia späť k roku 3000 pred Kristom alebo ešte ďalej. Bailly bol na základe vnútorných dôkazov presvedčený, že slnečný aj mesačný zverokruh majú pôvod v čase, keď letný slnovrat ležal v prvom stupni súhvezdia Panny, približne 4000 rokov pred Kristom.

Každý rok pozorujeme, že hviezdy vychádzajú a zapadajú asi o 50,2 sekundy neskôr. Počas 2156 rokov sa posunú o 30 stupňov. Keď bol zverokruh zostavený, bola poloha hviezd vo vzťahu k Zemi takmer o 90 stupňov odlišná od dnešnej polohy. Preto dátum okolo roku 4000 pred Kristom presne zodpovedá týmto údajom.

Ptolemaios (150 n. l.) o zverokruhu píše, že je „neotrasiteľnou autoritou neznámeho pôvodu a nevyspytateľného veku“. Sir Henry Drummond poznamenáva, že tradícia chaldejskej astronómie je len zlomkom mohutného systému, ktorý upadol do zabudnutia.

Je možné určiť prvých ľudí v dejinách, ktorí sa zaoberali zverokruhom? Domnievam sa, že áno. Platón uvádza:

„Naším prvým rodičom bol najväčší filozof, aký kedy existoval.“ Platón

Platón by určite nesúhlasil s moderným evolucionistickým tvrdením, že prvý človek bol chrochtajúcim divochom. Staroveké kultúry boli týmto udalostiam časovo bližšie a mali prístup k najstarším záznamom. Podľa raných čínskych záznamov, Vendidadu Parsov a ďalších ustálených tradícií starovekého sveta mal prvý človek dokonalé poznanie vedy aj náboženstva, ktoré odovzdával svojim deťom.

Starovekí Židia, Arabi, Asýrčania, Babylončania, Egypťania a Feničania hovoria o posvätných záznamoch o Adamovi, Setovi a Enochovi a o mužoch najstarších čias, ktorí zaznamenali proroctvá budúcich udalostí. Ich múdrosť sa nepodarilo prekonať, skôr sa od nej postupne odkláňalo. Hornius uvádza:

„Prvá zmienka o písomníctve siaha do čias Seta, ktorý pamätal na proroctvá svojho otca o Potopu a konečné zničenie ohňom.“ Hornius

Lukáš píše, že existovali Bohom inšpirovaní proroci „od počiatku sveta“ (Lk 1:70; Sk 3:21).

Cassini v diele História astronómie uvádza:

„Nie je možné pochybovať o tom, že astronómia vznikla na počiatku sveta; posvätné aj svetské dejiny to jednoznačne dosvedčujú.“ Cassini

Pri pohľade na oblohu je zrejmé, že tvary súhvezdí nie sú náhodné. Videli ste už kozo-rybu, pastiera alebo pannu medzi hviezdami? Je zrejmé, že tieto obrazy boli vytvorené zámerne. Navyše, 48 znamení jedného hieroglyfického systému tvorí ucelený a vzájomne prepojený celok. Zdá sa, že táto prastará obrazová galéria nesie hlbší význam, než aký jej pripisuje moderný človek.

Hebrejskí pisatelia tvrdia, že hviezdy pomenoval sám Stvoriteľ (Iz 40:26; Ž 147:4).

Zákon príčiny a následku hovorí, že výsledok nemôže byť väčší než jeho príčina. Ak sme my, inteligentné osobné bytosti, výsledkom zámerného stvorenia, potom prvotná príčina nemôže byť menej inteligentná než my sami. Ak by sme boli Stvoriteľom, ktorý stvoril mysliace bytosti, nechali by sme ich bez zjavenia? Nesnažili by sme sa s nimi komunikovať? Myšlienka, že Boh komunikuje s človekom, nie je absurdná. A práve to tvrdili takmer všetky staroveké kultúry.

Bundahiš z Parsie uvádza, že znamenia zverokruhu boli do človeka vložené Auharmazdom – Stvoriteľom. Podobne hovoria chaldejské tabuľky z Babylonu a Asýrie. Kaldejská Genesis opisuje výrok: „… a nech slúžia ako znamenia“ (Gn 1:14). Tabuľky uvádzajú, že Anu – Stvoriteľ ustanovil dvanásť znamení, každé s troma dekanmi.

„On ich ustanovil. On ich určil. On ich označil.“

Tieto staré dokumenty uvádzajú, že od počiatku ľudskej existencie na zemi bol jediným účelom nebeských svetiel to, aby „boli na znamenia“. To znamená, že mali označovať niečo, čo je za nimi, niesť osobitné posolstvo, ktoré nie je možné odvodiť len z ich prirodzeného pozorovania. Slovo znamenie je v Genesis hebrejské othoth, množné číslo slova oth, odvodeného z koreňa, ktorý znamená „prísť“. Ide teda o znamenie niečoho, čo má prísť.

Ďalej, keď Jób (približne okolo roku 2136 pred n. l.) hovorí, že Stvoriteľ „ozdobil“ nebesia (Jób 26:13), používa výraz, ktorý v pôvodnom jazyku znamená „ozdobiť výzvami a varovaniami“. Podľa Jóba Boh sám na seba berie zodpovednosť za stvorenie Mazzaroth (zverokruhu) a za to, že jeho prvky zachovávajú správny poriadok a časové rozvrhnutie (Jób 38:31–33).

„Nebesia rozprávajú o sláve mocného Boha a obloha hlása dielo jeho rúk.“ Žalm 19:2

„Deň dňu odovzdáva zvesť a noc noci dáva poznanie. Nie sú to slová ani reč, ich hlas však počuť po celej zemi.“ Žalm 19:3–5

Apoštol Pavol tento oddiel cituje a označuje toto hviezdne posolstvo ako samotné „Božie slovo“ (Rimanom 10:17–18). Ide o obrazový jazyk, ktorému môžu rozumieť všetky národy. Niet preto divu, že Pavol dodáva, že ľudia sú „bez výhovorky“ (Rimanom 1:20).

Pokiaľ ide o kaldejské záznamy ku knihe Genesis a starovekých Babylončanov, Smith a Sayce uvádzajú, že:

„Ľudia všeobecne verili, že nebeské mocnosti ustanovili znamenia udalostí, ktoré majú prísť na svet.“ Smith & Sayce

V Knihe Enochovej Origenes poznamenáva, že už v Enochovej dobe boli súhvezdia pomenované a rozdelené.

„Celý ich záznam podľa každého roku sveta až do vekov, až do dokončenia nového diela, ktoré bude večné.“ Enoch 23:141–142

Podstatné je, že staroveké národy boli jednotné v presvedčení, že tieto hviezdne obrazy vyjadrujú veľké pravdy – minulé, prítomné aj nadchádzajúce.

Od čias, keď bol zostavený horoskop, sa poloha Zeme vo vesmíre posunula približne o 30 stupňov, teda o jedno celé znamenie. V dôsledku toho dnes dátumy znamení nezodpovedajú skutočnej polohe Slnka v príslušných súhvezdiach. Podľa astrologických tabuliek má byť Slnko v Baranovi, v skutočnosti sa však nachádza v Rybách.

Ak vám teda bolo povedané, že ste Rak, v skutočnosti by ste boli Blíženec. Pre astrológiu je to zlá správa. Aj preto vedecká obec túto pseudovedu neberie vážne. Biblia sa proti nej stavia ešte jasnejšie (Jeremiáš 10:2; Izaiáš 47:9–15; Deuteronómium 18:9–10).

Existujú reálne svedectvá, že ranné civilizácie považovali správu o Adamovi, Eve a páde človeka za skutočnú históriu. Tieto záznamy sa nenachádzajú len v Biblii, ale aj v ústnych a písomných tradíciách mnohých starovekých národov. Všeobecne sa prijímalo, že po vzbury v nebi sa vyhnaní vzbúrenci vedení Luciferom – Satanom zmocnili tejto mladej planéty.

Babylonské tabuľky túto udalosť nazývajú „vzburou v nebi“. Mexické tradície opisujú boj v nebi a pád Zontemonqua a ďalších vzbúrených duchov, stvorenie a následné zvádzanie ľudstva. Záznamy hovoria, že Stvoriteľ zveril prvým dvom ľuďom vládu nad zemou. Nenechal ich v nevedomosti o Satanovej prítomnosti, ale ich upozornil, že do nebezpečenstva sa dostanú len skrze neposlušnosť. Satan, poháňaný nenávisťou, pripravil pomstu a použil hada ako fyzické médium, aby upútal Evin pohľad.

Ľudský pár podľahol jeho vplyvu a odvtedy je oddelený od Darcu života, čo nevyhnutne viedlo k smrti. Smrť prešla na všetkých potomkov. Ľudstvo sa tak ocitlo v moci nepriateľa, odcudzené Bohu. Satan sa zmocnil postavenia vládcu tohto sveta, ktoré pôvodne patrilo človeku. Aká bolestná realita – a ako hlboko sa vryla do ľudskej pamäti. Podľa niektorých archeológov je najstarší známy umelecký artefakt označovaný ako „pečať pokušenia“.

Zobrazuje strom, pod ktorým sedia dve postavy oproti sebe, pričom za jednou z nich stojí vztýčený had, ktorý jej niečo našepkáva. Sumerská báseň nad touto udalosťou narieka…

„Dievča požilo to, čo bolo zakázané; dievča, matka hriechu, spáchalo zlo; matka hriechu prežila bolestnú skúsenosť.“ 14/8

Na zvádzanie ľudstva „diabolským hadom“ si ľudstvo pamätá od Egypta cez Čínu až po Ameriku (20/380). Boh však nenechal človeka bez nádeje. Zúfalej dvojici bolo dané zasľúbenie, ktoré prešlo na všetkých ich potomkov. Znelo takto:

„Satan (symbolizovaný hadom) sa postaví proti Prichádzajúcemu (označenému ako ženino semeno); táto postava s konečnou platnosťou rozdrví hlavu hada, no nie bez toho, aby si pritom poranila pätu.“ Genezis 3:15

Už vám to dochádza? Dobre si toto proroctvo všimnite, pretože sa s ním opäť stretneme vo zvierokruhu. Tento prichádzajúci Záchranca musel zápasiť s uchvatiteľom v prospech človeka a obnoviť všetko, čo bolo stratené. V tom čase bol zavedený systém zvieracích obetí – niečo odporné, no určené na dlhé obdobie ako živá pripomienka strašnej ceny hriechu. Posolstvom týchto obetí bolo, že tak ako nevinná obeť zomierala v rukách hriešnika, raz v budúcnosti zomrie za vinu človeka nevinný Vykupiteľ.

Chápalo sa to tak, že každý hriešnik, ktorý sa rozhodne prijať Jeho zástupnú smrť, môže byť definitívne oslobodený od večnej smrti. Obetný rituál bol činom viery a prijatím budúceho vykúpenia. A tak naši najstarší predkovia boli nositeľmi zásadného posolstva – posolstva o zasľúbenom Spasiteľovi. Mali povinnosť tieto pravdy oznamovať, vysvetľovať ich význam a využiť každý prostriedok na ich zachovanie a odovzdanie všetkým budúcim generáciám.

Boli zakladateľmi sveta a túto zodpovednosť si plne uvedomovali. Pre Adamovu záchranu bolo nevyhnutné, aby poznal prichádzajúceho Záchrancu, a pre záchranu jeho potomstva bolo rovnako nevyhnutné, aby im tá istá správa bola odovzdaná. Napokon bol Izrael ako vyvolený národ, z ktorého mal Spasiteľ vzísť, postavený na križovatku sveta a boli mu zverení proroci, ktorí mali tento národ pripravovať na jeho celosvetovú úlohu.

Táto nádej budúceho vykúpenia sa odráža v tradíciách a mytológiách všetkých starovekých národov. V každej dobe existovali proroci, ktorí sprostredkovávali božské posolstvá. Verili v jedného Stvoriteľa, v bytosti nazývané anjeli a v Satana, ktorý nakazil celé ľudstvo. Báli sa hriechu a hľadali odpustenie prostredníctvom krvavej obete. Hovorili o Vykupiteľovi, ktorý príde trpieť, o Jeho vzkriesení a o konečnom obnovení všetkého, čo bolo stratené.

Táto dobrá správa je stará ako ľudstvo samo a nikdy nebolo obdobia, keď by nebola známa. Navyše je rozpoznateľná v starovekom zvierokruhu, obrazovej galérii rozprestierajúcej sa po celej oblohe, ktorá má pretrvať až do konca vekov. Na tejto žiarivej klenbe sa po celý rok odohráva sled obrazov, ktoré rozprávajú jeden súvislý príbeh – večné svedectvo ľudskému pokoleniu.

Podrobne oznamuje:

• pád a mravnú skazenosť človeka spôsobenú Satanovou prefíkanosťou,
• príchod mocnejšieho, ktorý na seba vezme ľudskú prirodzenosť a zomrie za človeka,
• konečné víťazstvo Záchrancu, obnovenie človeka a porazenie hada (draka).

Práve tu je pravdepodobný pôvod mnohých legiend o hadovi či drakovi a jeho Premožiteľovi. A aká je hlavná myšlienka zvierokruhu? Je jednoduchá: nezmieriteľné nepriateľstvo medzi podvodníkom a Vykupiteľom – zhubná zlomyseľnosť jedného a sebaobetujúca dobrota druhého. Je to príbeh lásky Stvoriteľa k ľudskému pokoleniu a plán záchrany ľudstva. Zvierokruh prináša proroctvo udalostí až do konca ľudskej histórie.

Téma zverokruhu ako pôvodného posolstva zapísaného na nebesiach prirodzene nadväzuje na hlbší výklad Plánu spásy na nebesiach, ktorý ukazuje rozdiel medzi biblickým významom hviezd a neskorším astrologickým skreslením; celý kontext zapadá do širšej oblasti tematiky nebies, kde sa rieši vzťah medzi stvorením, časom a Božím zjavením, pričom historické skreslenie pôvodného významu súhvezdí úzko súvisí s vplyvom babylonských náuk a rozvojom pohanských náboženstiev; kritický pohľad na moderné formy astrológie a ezoteriky dopĺňa aj tematika New Age, ktorá ukazuje, ako bol pravý význam hviezd nahradený ľudskými výkladmi a klamstvami.