Ozeáš a Goméra

Boží postoj k zrade a láska k hriešnikom: Príbeh Ozeáša a Izraela

Prečo Boh prikázal Ozeášovi, aby si vzal za ženu neviestku? Čo tým sledoval? Akú ťažkú a bolestivú skúsenosť mal tento Boží prorok zažiť vo svojom manželstve – a prečo? Ako sa zachoval tvárou v tvár opakovanej nevere a zrade? Čo nám to hovorí o Božom postoji k ľuďom, ktorí Ho stále znova a znova zrádzajú, ktorí sú voči Jeho láske vlažní? Kde sú hranice Božej lásky? Akú reakciu to vyvoláva v nás?

Približne 750 rokov pred narodením zasľúbeného Mesiáša zažívalo Severné kráľovstvo Izraela obdobie nevídanej prosperity a pokoja. Mohlo za to predovšetkým vojenské úspechy kráľa Jarobeáma II., syna Jóaša, vďaka ktorým plynuli do kráľovskej pokladnice dane od okolitých podrobených národov a prinášali krajine bohatstvo. Z ekonomického pohľadu sa zdalo byť všetko v najlepšom poriadku.

Ako to už býva, ruka v ruke s prosperitou prišiel morálny a duchovný úpadok. Čím viac boli srdcia Izraelitov priťahované majetkom, zábavou a rozkošami, tým viac sa vzďaľovali Bohu a tým viac sa rozmáhal hriech. Ľudia boli sebeckí, chamtiví, utláčali slabých a chudobných, rozmáhala sa prostitúcia, na dennom poriadku boli krádeže, opilstvo, násilie, vraždy a rôzne zvrátenosti. Modloslužba, spojená s mnohými ohavnosťami, sa stala bežnou súčasťou života všetkých vrstiev spoločnosti v Severnom kráľovstve.

Celé to začalo asi 180 rokov predtým, krátko po rozdelení Izraela na dve kráľovstvá, keď prvý kráľ severných desiatich kmeňov, Jarobeám I., z politických dôvodov nechcel dovoliť, aby ľud naďalej chodil obetovať do jeruzalemského chrámu. Bál sa, že by sa severné kmene mohli vrátiť k judskému kráľovi Rechabeámovi, čím by došlo k znovuzjednoteniu Izraela a on by pravdepodobne prišiel o život. Jarobeám I. tomu chcel zabrániť spôsobom, ktorý bol z politického hľadiska možno rozumný, ale z duchovného pohľadu viedol ku katastrofe.

1. Kráľov 12:28-31: Kráľ sa poradil, dal urobiť dva zlaté býčky a povedal ľudu: „Už ste sa dosť nachodili do Jeruzalema. Tu sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z egyptskej krajiny!“ Jedného býčka postavil v Bételi a druhého v Dáne. To viedlo ľud do hriechu. Ľudia chodili za jedným z nich až do Dánu. Jarobeám postavil aj domy na posvätných návršiach a ustanovil kňazov zo spodiny ľudu, ktorí nepochádzali z Léviovcov.

Hneď od začiatku existencie Severného kráľovstva viedol vtedajší kráľ Izrael k modloslužbe, ktorá postupne zahŕňala mnohé ohavnosti, vrátane kultickej prostitúcie a dokonca aj ľudských obetí. Približne 180 rokov po rozdelení kráľovstva zhodnotil Boh situáciu v severnom Izraeli týmito slovami:

„Krajina smilní a smilní, odvracia sa od Hospodina.“ (Oz 1,2)

Boh sa samozrejme snažil svoj ľud osloviť, získať ich pozornosť a dotknúť sa ich sŕdc. Chcel si ich opäť získať a priviesť ich z cesty záhuby späť na cestu života. Preto za vlády Jarobeáma II. povolal proroka Ámosa, ktorý niekoľko rokov prinášal ľudu Hospodinove varovné slová. No srdcia ľudu zostali zatvrdnuté. Boh to však nevzdal a o niekoľko rokov neskôr posiela ďalšieho proroka, Ozeáša. Práve jeho príbehu sa chcem dnes venovať.

A keďže neoddeliteľnou súčasťou Ozeášovho príbehu je jeho vzťah so ženou menom Gomera, chcem dnes hovoriť aj o nej. Ich spoločný príbeh začína hneď na začiatku Ozeášovho pôsobenia ako Božieho proroka. Prvé slová, ktoré Boh prehovára k Ozeášovi, totiž znejú: „Ožeň sa.“

Boh svojmu prorokovi dokonca povie, akú ženu si má vziať. Nie je to úžasné? Čo môže byť lepšie, ako keď nám nášho životného partnera vyberie sám Boh, ktorý nás oboch pozná a chce pre nás to najlepšie? Obávam sa však, že väčšina ľudí na Ozeášovu svadbu nehľadela s nadšením – a to práve kvôli žene, ktorú si vzal. Určite sa o tejto udalosti hovorilo po celom meste, možno aj po celom kráľovstve, ale aké to boli reči? Čo asi ľudia rozprávali o prorokovej svadbe a o žene, s ktorou spojil svoj život, za jeho chrbtom? A čo mu asi povedali tí, ktorí mali odvahu mu to povedať priamo do očí? Čo mu povedali príbuzní či priatelia?

„Ozeáš, to nemyslíš vážne. Rozumiem, že sa chceš oženiť. Rozumiem, že si chcel peknú ženu. Ale toto? Musel si si vziať práve Gomeru? Bol si vôbec pri zmysloch? Veď vieš, akú má povesť! Veď si Boží prorok! Ako si mohol urobiť niečo také? Svadba s takou ženou by zhanobila každého muža. A ty si prorok! Ako si si mohol vziať prostitútku? Myslíš si, že ju predeláš, že bude vernou manželkou? Týmto si si zničil život! Čo ťa to napadlo?“

Ozeáš svojmu priateľovi pozrel priamo do očí.

„Boh ku mne prehovoril. Povedal mi: Choď, vezmi si ženu smilstva a maj deti smilstva, lebo krajina strašne smilní a odvracia sa od Hospodina. Preto som si vzal Gomeru. Netuším, možno tým chce Boh svojmu ľudu niečo ukázať.“ (Oz 1,2 CSP)

Ozeášov priateľ len zakrútil hlavou a bez slova odišiel. Pre Ozeáša to však bola veľká udalosť, keď k nemu Boh prvýkrát prehovoril a oznámil mu, že si ho vyvolil za proroka.

„Ozeáš, môj ľud sa odo mňa odvracia. Stále viac a viac upadá do modloslužby a dopúšťa sa hrozných ohavností. Preto som si ťa vyvolil za proroka. Budeš k môjmu ľudu volať a odovzdávať mu posolstvá, ktoré ti dám. Ak toto povolanie prijmeš, mám pre teba prvú úlohu: Choď a vezmi si ženu oddanú smilstvu a maj deti smilstva, lebo krajina strašne smilní a odvracia sa od Hospodina.“

„Pane, neviem, či ti správne rozumiem. Ty naozaj chceš, aby som si vzal smilnicu? Mám sa oženiť s prostitútkou?“

„Áno. Presne to chcem.“

Keby som bol Ozeáš, asi by som Bohu navrhol iný prístup.

„Nestačilo by, keby si mi opísal, aké je to mať za ženu smilnicu, milovať nevernú ženu? Určite by som to pochopil a vysvetlil ľuďom, ako sa cítiš, keď sa od teba odvracajú k Bálovi a iným bohom.“

Problém s Izraelom však bol, že na slová prorokov veľmi nereagoval. Nemilovali Boha úprimne ani jeho slovo, modloslužba bola pre nich príťažlivejšia než uctievanie Hospodina. Keď sa objavil prorok, ľudia sa viac zaujímali o jeho skutky než o jeho slová. Prorokove slová možno púšťali jedným uchom dnu a druhým von, ale keď sa prorok začal správať zvláštne, hovorili o tom všetci.

Aj keď vzťah ľudu k Hospodinovi nebol najvrúcnejší, proroci stále do určitej miery patrili medzi „celebrity“ – aj keď väčšinou neobľúbené. Preto Boh často cez symbolické činy prorokov, niekedy aj cez ich osobný život, názorne ukazoval ľuďom to, čo nechceli počuť. Tak to bolo aj v prípade Ozeáša. Boh použil Ozeáša, jeho ženu Gomeru a deti z ich manželstva ako obraz svojho vzťahu s Izraelom. Prostredníctvom tejto rodiny chcel Boh ukázať svoju lásku k ľudu, ktorý ho opustil.

Z biblického textu nie je úplne jasné, či Gomera už pred svadbou striedala mužov alebo sa možno predávala. Niektorí vykladači sa domnievajú, že Boh ju mohol nazvať ženou smilstva už preto, že pochádzala zo Severného kráľovstva, ktoré sa voči Bohu previnilo strašným smilstvom, teda modloslužbou, zavrhnutím Hospodina a uctievaním Bála a iných bohov.

Nech to bolo akokoľvek, zdá sa, že aspoň zo začiatku Ozeášovo manželstvo fungovalo viac-menej normálne. Boh Ozeášovi a Gomere požehnal a narodil sa im syn, ktorému dali na Boží pokyn meno Jizreel. Toto meno malo prorocký význam – malo ľuďom pripomínať prichádzajúci Boží súd, ktorý postihne aktuálnu kráľovskú dynastiu za krvavé činy, ktorých sa kedysi v Jizreeli dopustil Jehú, aby získal trón.

Jehú bol povolaný Bohom, aby skončil s modloslužbou v krajine, ale nenaplnil Božie povolanie úplne. Skončil síce s bezbožným kráľom Achabom a uctievaním Bála, no neodvrátil sa od hriechov Jarobeáma I. a pokračoval v uctievaní zlatých býčkov v Bételi a Dáne. Meno Ozeášovho prvorodeného syna teda malo ľudu pripomínať ich neveru a ukazovať na Boží súd, ktorý bude jej dôsledkom.

Ozeášova bolesť a vernosť: Výzva na návrat k Hospodinovi

Po narodení Jizreela nastala u Gomery zmena. Zrazu sa cítila nešťastná, nenaplnená. Jej muž, Ozeáš, stále so zápalom prorokuje Izraelu, snaží sa priviesť národ od modloslužby späť k Bohu, ale Gomera sa o jeho službu zaujíma stále menej. Možno ho dokonca začína odmietať, možno mu vyčíta, že myslí viac na kázne než na ňu. Možno mu vyčíta, že by mal viac času venovať remeslu, zarábať viac peňazí a kupovať jej veci, ktoré si rada prezerá na trhu – nové šaty, šperky či lahôdky.

Gomera nezdieľa Ozeášovu lásku k Bohu a čoraz častejšie sa venuje vlastným záujmom, trávi viac času mimo domova. Biblia neposkytuje detaily, ale je zrejmé, že Gomera stráca vzťah k Ozeášovi. Ak nebol slepý, určite videl, že niečo nie je v poriadku. Možno ho trápil ich vzťah práve v čase, keď vyzýval Izrael k pokániu. Jeho podozrenie sa potvrdilo, keď Gomera druhýkrát otehotnela. Dievčatko, ktoré sa narodilo, nebolo Ozeášovo. Na Boží príkaz dostalo meno Lórucháma – „Nemilovaná“. Toto meno malo prorocký význam pre Izrael, ktorý sa od Boha odvrátil, ale zároveň ukazovalo aj na pocity Ozeáša voči dieťaťu, ktorého otcom nebol.

O chvíľu Gomera znova počala a tentoraz to bol opäť syn. Ani v tomto prípade Biblia nehovorí, že by jeho otcom bol Ozeáš. Podľa všetkého to bolo opäť dieťa zo smilstva. Boh povedal Ozeášovi, aby ho pomenoval Lóami – „Ne-môj-ľud“. Aj toto meno má prorocký význam pre Izrael, ale zároveň je jasným znamením, že ani Lóami nie je Ozeášov syn. Lórucháma a Lóami neboli Ozeášove deti, ale deti iného muža – možno dokonca každé iného otca. Tieto deti boli prorokovi stálou pripomienkou, že mu jeho žena dala prednosť iným. Každý deň ich videl a každý deň mu pripomínali, že mu Gomera bola neverná.

Čo musel Ozeáš prežívať? Zrada jeho ženy mu spôsobila obrovskú bolesť. Určite cítil pohľady susedov, možno aj výsmech. Zdalo sa, že všetci vedeli o Gomeriných neverách. Ako mal Ozeáš hlásať Božie slovo a vyzývať k návratu k Hospodinovi, keď nedokázal udržať vernosť vlastnej ženy? Napriek tomu pokračoval v Božom mene a volal ľud k pokániu. Práve vtedy, keď prežíval bolesť z nevery svojej ženy, lepšie chápal Božiu bolesť nad modloslužbou Izraela.

Ozeáš svojej manželke odpustil. Chcel dať ich vzťahu novú šancu. Prosil Gomeru, aby prestanala s hriechom, bola mu vernou ženou a dobrou matkou. Snažil sa ju zahrnúť láskou, ale ona stále utekala za svojimi milencami, ktorí ju obdarovávali vecami, ktoré mala rada. A potom prišla posledná, najťažšia rana.

Keď zrada a nevera zasiahnu prorokovo srdce

Ozeáš mal za sebou ďalší náročný deň. Opäť volal k Izraelu, prinášal Božie slovo a snažil sa priviesť národ k Bohu – ale ľud opäť nechcel počuť. Keď prišiel domov, jeho žena Gomera tam nebola, privítali ho len osamelé deti. Postaral sa o ne, nakŕmil ich a čakal na svoju ženu. Prišiel večer a Gomera stále nikde. Nebola doma celú noc. Ráno sa Ozeáš pýtal susedov, či nevedia, kam šla – a jeden mu povedal, že ho Gomera opustila nadobro. Vraj si našla niekoho lepšieho, vraj konečne stretla svoju „osudovú lásku“. Niekoho, kto sa jej bude viac venovať, kto ju zahrnie prepychom a bohatstvom. K svojmu mužovi sa už nevráti.

V Ozeášovi sa všetko sevrelo. Zaplavil ho žal s intenzitou, akú ešte nepoznal. Cítil až fyzickú bolesť. Vrátil sa domov k deťom, objal ich a rozplakal sa. Svoju nevernú ženu stále miloval, napriek všetkému, čím sa proti nemu previnila. Bolelo ho srdce. Nielen preto, že ho zradila, ale aj preto, že vedel, že si zvolila cestu, ktorá jej neprinesie nič dobré. Priatelia mu možno hovorili:

„Buď rád, že si sa jej zbavil. Teraz môžeš mať pokoj. Možno získaš späť aj svoju dôstojnosť. Pošli tej nevernici rozvodový list a skoncuj s ňou raz a navždy.“

Ozeáš to však cítil inak. Aj keď ho opakovane zraňovala, aj keď opustila jeho i deti, aj napriek tomu, aký život žila, Ozeáš ju stále miloval. Celým svojím srdcom túžil po tom, aby sa jeho žena vrátila domov. Gomerino konanie, jej nevera voči manželovi, je obrazom duchovného stavu Izraela v tej dobe. Ľud opustil Boha svojich otcov a obrátil sa ku kanaánskym bôžikom, klaňal sa drevu a kameňu, uctieval zlaté teľatá. Dopúšťali sa duchovného smilstva.

Ako to mohli urobiť, keď pre nich Boh vykonal toľko? Ako mohli zradiť svojho milujúceho Stvoriteľa? A čo my? Môže sa aj nám stať, že porušíme prvé prikázanie? Dopúšťame sa aj my modloslužby? Asi sa neklaniame kameňu a drevu, asi nechodíme za zlatými teľatami, ale nemáme niečo alebo niekoho, koho staviame na prvé miesto pred Boha? Nestáva sa nám niekedy, že sa odvraciame od svojho Stvoriteľa, že sa neriadime Jeho slovom? Nepredstierame niekedy, že nepoznáme Boží pohľad na určitú záležitosť a nerozhodujeme sa po svojom?

Možno si myslíme, že sme Bohu verní, ale ako Ježiš charakterizoval cirkev v dobe konca? Ako popísal stav Laodicey? Podľa Ježiša cirkev v dobe konca žije v sebeklame. Myslí si, že je bohatá, že má veľké poznanie a všetkého dostatok, ale v skutočnosti je úbohá, biedna, chudobná, slepá a nahá. Jej najväčší problém je, že je vlažná vo vzťahu k Bohu. Možno si povieš, že vlažnosť je lepšia ako nevera.

Ozeáš to však cítil inak. Aj keď ho opakovane zraňovala, aj keď opustila jeho i deti, aj napriek tomu, aký život žila, Ozeáš ju stále miloval. Celým srdcom túžil, aby sa jeho žena vrátila domov.

Obraz duchovnej nevery: Gomerina zrada a duchovný stav Izraela i nás

Gomerino správanie, jej nevera voči manželovi, je obrazom duchovného stavu vtedajšieho Izraela. Ľud opustil Boha svojich otcov a obrátil sa ku kanaanitským bôžikom, klaňal sa drevu a kameňu, uctieval zlaté teľatá. Dopúšťali sa duchovného smilstva. Ako to mohli urobiť, keď pre nich Boh vykonal toľko dobrého? Ako mohli zradiť milujúceho Stvoriteľa?

A čo my? Môže sa aj nám stať, že porušíme prvé prikázanie Desatora? Dopúšťame sa aj my modloslužby? Asi sa neklaniame kameňu a drevu, asi nechodíme za zlatými teľatami, ale nemáme niečo alebo niekoho, koho staviame na prvé miesto pred Boha? Nestáva sa nám niekedy, že sa odvraciame od nášho Stvoriteľa, že sa neriadime Jeho slovom? Nepredstierame niekedy, že nepoznáme Boží pohľad na určitú záležitosť a nechováme sa svojehlavo?

Možno sa nám zdá, že sme Bohu verní, ale ako Ježiš charakterizoval cirkev v dobe konca? Ako opísal stav Laodicey? Podľa Ježiša cirkev v dobe konca, v našej dobe, žije v sebeklame. Myslí si, že je bohatá, že má veľké poznanie a všetkého dostatok, ale v skutočnosti je úbohá, biedna, chudobná, slepá a nahá. Najväčší problém je, že je vlažná vo vzťahu k Bohu. Možno si povieš, že vlažnosť je lepšia ako nevera.

„Takto však, že si vlažný, a nie si studený ani horúci, vyvrhnem ťa zo svojich úst.“ (Zj 3,16)

Keď premýšľame nad touto témou, uvedomme si, že dnes na Zemi žije takmer 7,5 miliardy ľudí a z toho asi 2,3 miliardy kresťanov. Takmer tretinu ľudstva teda tvoria kresťania – čo je významná časť. A ako to vyzerá v našom svete? Stále sa niekde vojnuje, viac ako 800 miliónov ľudí (cca 11 % svetovej populácie) trpí chronickým hladom, pričom sa každoročne vo svete vyhodí alebo znehodnotí až tretina vyprodukovaného jedla (cca 1,3 miliardy ton).

Na našej planéte vládne násilie, nespravodlivosť, utláčanie slabých a chudobných, obchod s ľuďmi, časté je zneužívanie detí, mnohí sú otrokmi závislosti na drogách alebo na pornografii. Ľudia sú ľahostajní k utrpeniu druhých, sú sebeckí, chamtiví, pyšní, domýšľaví, rúhajú sa Bohu, neposlúchajú rodičov, sú nevdiační, bezbožní, bez lásky, nezmieriteľní, ohovárajú, neviazaní, hrubí, ľahostajní k dobrému, zradní, nerozvážni, nadutí, milujú viac rozkoš než Boha, tvária sa zbožne, ale svojimi činmi to popierajú. (porovnaj 2Tim 3,1-5)

Ako je možné, že takmer tretina ľudí na svete sa hlási ku Kristovi? Nesvedčí to náhodou o povrchnom, formálnom náboženstve, ktorému chýba skutočný vzťah s Ježišom a naším nebeským Otcom? Ako je možné, že stále viac kresťanov popiera Boha ako Stvoriteľa? Prečo ľudia viac veria slabo podloženým vedeckým teóriám o pôvode sveta a života než tomu, čo nám o tom povedal Boh? Ako je možné, že stále viac kresťanov prijíma ako samozrejmosť to, čo Boh označil za ohavnosť?

Vidíme čoraz tvrdšie presadzovanie absurdnej a zvrátenej genderovej ideológie, ktorá sa snaží poprieť skutočnosť, že sme boli stvorení ako muž a žena. Homosexuálne zväzky sú postavené na úroveň manželstva, interrupcie sa prezentujú ako nezadateľné právo ženy nechať zabiť svoje nenarodené dieťa, ale aj uctievanie samého seba, posadnutosť majetkom, bezuzdná zábava a hedonizmus…

Naozaj si myslíme, že väčšina kresťanov dnešnej doby je verná Bohu? Že Ho miluje celým srdcom, celou mysľou, celou silou a svojich blížnych ako seba samého? Prečo to potom na svete nevyzerá inak? Nesvedčí to, čo vidíme okolo seba, skôr o ľahostajnosti vo vzťahu k Bohu, o vlažnosti, pred ktorou varoval Ježiš? Je v tomto smere medzi dnešnými kresťanmi a Izraelcami v Severnom kráľovstve za Jarobeáma II. naozaj až taký rozdiel?

Ako si však ukážeme ďalej, ani duchovná nevera Izraela v Severnom kráľovstve, ani naša vlažnosť vo vzťahu k Bohu nemôžu zmeniť skutočnosť, že nás Boh miluje nezmernou láskou. Boh sa nikdy nevzdá svojej lásky k nám, nikdy nás neprestane milovať a počas celej doby milosti neprestane usilovať o našu záchranu a o to, aby sme mohli mať večný život v Jeho blízkosti.

Vráťme sa k opustenému, trpiacemu Ozeášovi. Nevieme, koľko dní blúdil ako telo bez duše, koľko bezesných nocí strávil na posteli, ktorej polovica zostala prázdna, kým k nemu opäť prehovoril Boh:

Ozeáš 3:1 „Znovu choď a miluj ženu, milenku iného, cudzoložnicu, ako Hospodin miluje synov Izraela, hoci sa obracajú k iným bohom…“

„Choď a znovu ju miluj, znovu ju prijmi za svoju ženu.“

„Znovu?“

„Áno. Choď, nájdi ju, prijmi ju späť a miluj ju. Tak ako ja milujem synov Izraela, hoci ma neustále zraňujú tým, že smilnia s inými bohmi.“

Ozeáš bol úžasný muž, ktorý poslúchol Boha a vydal sa hľadať svoju nevernú ženu Gomeru. Tento príbeh patrí medzi najsilnejšie vyjadrenia Božej bezpodmienečnej lásky, ktorá ďaleko presahuje ľudské chápanie. Ľudia v Ozeášovej dobe, rovnako ako dnes, mali zvrátenú predstavu o láske. Mysleli si, že lásku je možné si kúpiť, že láska slúži len na sebeuspokojenie a naplnenie vlastných potrieb a túžob, a že láska je podmienená. Preto Boh povedal:

„Ukážem svojmu ľudu, čo je skutočná láska.“

Príbeh Ozeáša a Goméry, ak odhliadneme od pôsobenia Ježiša Krista, jeho obety na kríži a zmŕtvychvstania, predstavuje jedno z najväčších vyjadrení Božej lásky v Písme. Na Boží príkaz sa Ozeáš vydal hľadať svoju nevernú manželku. Bolo to preňho bolestivé, ťažké a ponižujúce. Napriek tomu poslúchol a šiel na miesta, ktoré boli považované za vykričané štvrte, plné spodiny spoločnosti. Ozeáš, ako svätý muž a Boží prorok, sa nebál vstúpiť do týchto miest, aby zachránil svoju ženu. V špinavých uličkách, kde sa pohybovali obchodníci s nečestnosťou, Ozeáš pristúpil k jednému z mužov a opýtal sa:

„Prepáč, nevidel si Gomeru?“

„Gomeru? To ako tvoju ženu?“

„Áno. Nevidel si ju prosím? Už niekoľko dní ju hľadám.“

„Nie, kamarát, tú som nevidel. Prepáč.“

Ozeáš šiel ďalej a neprestával hľadať, neprestával sa vypytovať.

„Prepáč, že ťa obťažujem, ale nevidel si teraz niekde moju ženu? Vieš, odišla odo mňa pred pár dňami a ja ju hľadám. Nevidel si ju?“

Konečne sa naňho usmialo šťastie.

„Áno, videl som ju. Myslím, že bola s nejakým chlapom tam niekde, v tých uličkách. Ale byť tebou, tak tam nechodím. Nie je to práve najbezpečnejšie miesto v meste.“

„Ďakujem ti. Veľmi ti ďakujem, priateľu.“

„Nemáš za čo. Prajem ti veľa šťastia.“

Keď Ozeáš konečne nájde Gomeru, je to na trhu s otrokmi, možno dokonca na trhu so sexuálnymi otrokmi. Jeho neverná žena je práve predmetom predaja. Stojí tam, spútaná reťazou, špinavá, v roztrhaných šatách, so sklonenou hlavou a prázdnym pohľadom. Goméra je len tieňom ženy, ktorou bola ešte pred pár dňami. Potenciálni kupci zvažujú, či má ako otrokyně nejakú hodnotu, či sa oplatí za ňu ponúknuť pár kúskov striebra. Kto by ju teraz mohol milovať?

Ozeáš ju vidí v tomto biednom stave, neodvracia sa od nej. Neopúšťa ju, ani ju nenecháva napospas hroznému osudu, ktorý si sama privolala svojím konaním. Naopak, Ozeáš pristúpi k predávajúcemu a povie:

„Prepáčte, pane… To je moja žena…“

„Mňa nezaujíma, kto to je, ani koho za ňu považuješ. Je to otrokyňa. Je na predaj – a toto je jej cena.“

Aké poníženie to muselo byť pre Gomeru? Stojí tam, plná hanby a studu, neschopná pozrieť sa na Ozeáša. Skláňa zrak k zemi, pretože si nikdy nevedela predstaviť, že skončí takto a tu – na trhu s otrokmi, ako tovar bez hodnoty. Goméra, kedysi krásna žena, ktorá bola milovaná, teraz cíti len zúfalstvo a beznádej.

„Ponúkne niekto za ňu niečo?“ pýta sa predavač. „Kúpi si ju niekto?“

„Pane, ja za ňu zaplatím. Zaplatím plnú cenu.“

Počkaj, Ozeáš, veď je to tvoja žena! Už je predsa tvoja!

„Viem. Ale zaplatím za to, čo už je moje.“

Biblia nám hovorí, že Boh je Stvoriteľom všetkého, čo existuje. Je Stvoriteľom zeme aj človeka, a predsa posiela svojho Syna Ježiša Krista, aby vylial svoju krv a svojou smrťou na kríži zaplatil za to, čo mu už dávno patrilo. Posiela ho, aby vykúpil človeka z otroctva hriechu. Hoci sme dielom jeho rúk a ľudstvo vzniklo z jeho stvorenia, zaplatil za nás plnú cenu. Pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby tí, ktorí v neho uveria, mohli byť zachránení (Ján 3,16).

Ozeášovo vykúpenie a Božia cena za hriešnika: Skutočné milosrdenstvo

Ozeáš zaplatil za svoju ženu plnú cenu, ktorá bola podľa Tóry cena za otroka. Podľa Exodu 21,32 to bolo 30 šekelov striebra. Ozeáš, ktorý nebol bohatý, dokázal dať dokopy iba 15 šekelov striebra a zvyšok zaplatil jedným a pol chómérom (asi 330 litrami) jačmeňa. Tento obchod však stál Ozeáša viac než len peniaze a rodinnú zásobu obilnín. Stál ho jeho hrdosť.

Šiel na verejný trh s otrokmi, pred zástup svedkov, aby kúpil svoju vlastnú ženu – ženu, ktorá ho opakovane zradila a podviedla. Napriek tomu Ozeáš ochotne zaplatil túto cenu, aby vykúpil Gomeru z otroctva. Ozeáš obetoval všetko, aby Goméra bola iba jeho. Keď za ňu zaplatil, povedal jej:

„Po mnoho dní zostaneš so mnou, nebudeš smilniť, nebudeš patriť inému; aj ja budem len s tebou.“ (Oz 3,3)

Ako to asi vnímala Goméra? Čo sa jej asi preháňalo hlavou?

„On ma našiel. Hľadal ma a našiel ma, tu v tej špine. Opustila som ho. Opustila som ho aj naše tri deti. Skončila som na úplnom dne, ale on ma neopustil. Hľadal ma a kúpil ma. On ma vykúpil.“

Ostatní muži si Gomeru kupovali len ako hračku, aby ju použili pre svoje chtíče. Ale Ozeáš ju kúpil, aby ju zachránil, aby ju uzdravil. Zaplatil za ňu, aby ju priviedol späť domov, vrátil jej dôstojnosť a pozíciu manželky. V Biblii nemáme ďalšie informácie o tom, ako sa ich vzťah ďalej vyvíjal, ale môžeme predpokladať, že Božia odpúšťajúca láska, ktorú Ozeáš stelesňoval, obmäkčila Gomerino srdce a zmenila celý jej život a hodnoty.

Ozeáš znamená Spása. Toto prorokovo meno symbolicky predstavuje Boha, ktorý hľadá svoj duchovne zblúdený ľud, aby ho zachránil z otroctva hriechu. Goméra symbolizuje mňa. Teba. My sme Goméra. Aj keď to možno znie nepríjemne, skrýva sa v tom nádej a radosť. Pretože ak sme Goméra, naším mužom je Ozeáš. Tak ako Ozeáš nikdy neprestal hľadať svoju ženu, ani Boh neprestáva hľadať nás.

Bez ohľadu na našu neveru, hriechy a nečistotu, Boh robí všetko pre to, aby nás našiel. Aby našiel mňa. Aby našiel teba. A aby nás vykúpil zo špiny a strašného otroctva, do ktorého sme sa vlastnou vinou dostali. Ježiš je náš Ozeáš. On za nás zaplatil plnú cenu. Keď sa farizeji pozastavovali nad tým, že Ježiš stoluje s colníkmi a hriešnikmi, Ježiš im odpovedal slovami proroka Ozeáša:

„Milosrdenstvo chcem, a nie obeť“ (Ozeáš 6,6).

„Choďte a naučte sa, čo znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.‘ Lebo som neprišiel volať tých, čo sa považujú za spravodlivých, ale tých, ktorí si uvedomujú svoju nedostatočnosť, svoju hriešnosť.“

Farizeji vedeli, odkiaľ tieto slová pochádzajú:

„Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.“

Židia vzdelaní v Písme rozumeli, že im tým Ježiš hovorí:

„Ja som váš Ozeáš. Ja som vaše spasenie. Nikdy vás neprestanem milovať, nikdy vás neprestanem hľadať a zaplatím za vás výkupné, akokoľvek vysoké, aby som vás vytiahol zo špiny, zachránil z otroctva a zmieril vás s Bohom. Podstúpim akékoľvek poníženie, akúkoľvek potupu, len aby som vás získal späť. Urobím to pre vás. Pretože vás milujem.“

Ježiš je náš Ozeáš, ktorý prišiel zachrániť Gomeru, svoju milovanú, s nepodmienenou láskou. Keď si uvedomím, že ja som Goméra, keď si ty uvedomíš, že si Goméra, a pochopíme, čo náš Ozeáš pre nás vykonal – že nás prijíma, miluje, odpúšťa a že nič nemôže zmeniť jeho lásku k nám – akú odpoveď to vyvolá v našich srdciach?

Náš Ozeáš prišiel. Spasenie prišlo. Našiel teba. Našiel mňa. Musel ísť na tie najšpinavšie miesta a zaplatil tú najvyššiu cenu. Tak, ako Ozeáš šiel hľadať svoju nevernú ženu, tak aj Ježiš Kristus prišiel, aby hľadal a zachránil to, čo bolo stratené (Lukáš 19,10). A keď nás náš Boh našiel, neboli sme práve čistí, bez poškvrny alebo pripravení. Boli sme spútaní reťazami, špinaví, nahí a hriešni. A predsa sa náš milujúci Boh spýtal:

„Koľko? Aká je cena za ich vykúpenie?“

„Život tvojho Syna. Pretože iba vtedy môžu ľudia uniknúť spravodlivej odplate, ktorá im patrí za ich hriešnosť.“

„Dobre. Dobre. Pošlem svojho Syna.“

Nášmu Bohu nikto nemusel hovoriť, aby nás miloval. Boh nás miloval ešte predtým, než sme sa narodili. Miloval nás, aj keď sme dali prednosť hriechu pred spravodlivosťou. A miluje nás aj dnes. Vždy nás miloval. Nič Ho nemôže prinútiť, aby nás prestal hľadať, aby sa vzdal, alebo aby prestal túžiť priviesť nás späť k sebe, dokým je čas. Boh neprestáva milovať, ani keď ho zradíme.

Neopúšťa nás, ani keď my opúšťame jeho. Je nám verný, aj keď my verní nie sme. Neprestáva sa snažiť o obnovu vzťahu s nami. Kúpil nás za plnú cenu. Náš život vyvážil životom svojho Syna. Taký je náš Boh. Ako odpovieme na jeho lásku? Aj keď nechceme počuť jeho slovo, aj keď si zapchávame uši pred jeho hlasom, neprestáva nás volať, aby sme sa k nemu vrátili. Miluje nás napriek tomu, kým sme, kde sme a čo sme urobili. Jeho láska je bezpodmienečná, láska, ktorá vzbudzuje úžas.

Ako povedal prorok Jeremiáš:

„Tak ako žena neverne opúšťa svojho muža, tak ste sa vy, dom Izraela, neverne zachovali voči mne, hovorí Hospodin.“ (Jer 3,20)

A ďalej:

„Navráť sa, odpadlá Izraelka, hovorí Hospodin, nebudem sa na vás hnevať, lebo som milosrdný, hovorí Hospodin, nehnevám sa naveky. Navráťte sa, odpadlí synovia, hovorí Hospodin, lebo ja som váš manžel.“ (Jer 3,12.14)

Boh nás miluje, aj keď je náš vzťah k nemu vlažný. Neopúšťa nás, aj keď my opúšťame jeho. Je nám verný, aj keď my jemu verní nie sme. Neprestáva sa snažiť o obnovu vzťahu s nami. Kúpil nás za plnú cenu. Náš život vyvážil životom svojho Syna. Taký je náš Boh. Ako odpovieme na jeho lásku?

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )