Umelecké zobrazenie štyroch posvätných textov: Korán, Biblia, Védy a Tripitaka, každý reprezentovaný so svojimi kultúrnymi a náboženskými symbolmi.

Porovnanie náboženských systémov

17/12/2019 John Bible

Název	Vznik	Zakladatel	Božstvo	Spisy
judaismus	cca 1800 př. Kr.	Abrahám	Jahve	Zákon, Proroci, Spisy
hinduismus	cca 1500 př. Kr.	—	Bráhma	védy
buddhismus	560 př. Kr.	Buddha		Tripitaka (3 koše)
křesťanství	4	Ježíš Kristus	Jahve	Bible
korán	570 po Kr.	Mohamed	Alláh	Korán

ISLAM

Oživenie islamu v Európe a postavenie Ježiša v Koráne

Od polovice 70. rokov došlo v Európe k oživeniu islamu, čo bolo paradoxne spôsobené zastavením náboru pracovných síl zo Stredného a Blízkeho východu. Z humanitárnych dôvodov si však títo prisťahovalci mohli do nových domovov priviesť svoje rodiny. Postupne sa islamské komunity v Európe začali výraznejšie profilovať – tento vývoj pokračuje dodnes. Netreba sa však obávať výrazného vplyvu islamu na Európu, pretože v štátoch EÚ žije viac než 10 miliónov moslimov a v rámci rôznych islamských komunít existujú rôzne tendencie. Väčšina moslimov túži po pokojnom živote a práci v novej vlasti.

Ježiš v Koráne

Podľa islamu Boh posielal prorokov, aby učili o jednote Boha a varovali ľudí pred posledným súdom. Niektorí proroci majú v islame zvláštne postavenie: Adam, Noe, Abrahám, Mojžiš, Ježiš a Mohamed. Podľa Koránu sa Márii narodil Ježiš, ale Ježiš nezomrel – namiesto neho zomrel niekto iný a Ježiša Boh povolal k sebe. Smrť by znamenala prehru a prorok nesmie prehrať. Viera, že Ježiš je Boh, sa v islame považuje za veľký hriech („pridružovanie spoločníkov k Bohu“).

„Korán vpisuje islam do abrahámovskej tradície, ale dôrazne trvá na tom, že židia a kresťania prekrútili zjavenie, ktoré im bolo sprostredkované prorokmi. Mnohé súry opakujú biblické témy, opisujú Máriu ako Ježišovu matku a Ježiša ako jedného z veľkých prorokov, ktorý konal zázraky. Popiera sa však jeho božstvo a odmieta sa základné kresťanské učenie o Ježišovi ako Božom Synovi. Prívlastok božský patrí len Koránu, ktorý je preto vysoko uctievaný.“ Islám, Z. Müller, NS Svoboda, Praha 1997, s. 20

Viera, zákon a základné princípy islamu

Viera v islame stojí na niekoľkých kľúčových princípoch. Úplným základom je prísny monoteizmus – viera v jediného Boha (Allaha), ktorý je Stvoriteľom všetkého živého. Moslim verí v prorokov, ktorí v rôznych obdobiach prinášali Božie posolstvo. Medzi najvýznamnejších patria Adam, Noe, Abrahám, Mojžiš, Ježiš a Mohamed. Dôležitou súčasťou viery je aj presvedčenie o existencii anjelov, ktorí plnia Božiu vôľu a komunikujú s prorokmi.

Neodmysliteľná je aj viera v posledný súd (detailne opísaný v súre Príbeh – súra 75), ktorý je pre moslima kľúčovým okamihom. Vtedy Boh zhodnotí skutky každého človeka a rozhodne o jeho večnosti. V deň súdu predstúpia všetky stvorené bytosti nahé pred Boha, plné úzkosti a strachu. Každý bude niesť knihu svojich skutkov, ktoré budú zvážené. Potom prejdú most tenký ako vlas medzi Rájom (Džanna) a Peklom (Nár).

Prorok Mohamed sa vtedy bude prihovárať za hriešnikov a do pekla vstúpia len tí, ktorí budú odsúdení na večné zatratenie. Ráj je v islámskej tradícii opísaný ako záhrada plná vody a prameňov – ideál každého púštneho Araba.

„Ráj pak odpovídá tomu, o čem snil každý z pouštních Arabů: zahrada, prameny vody…“ Islám, Z. Müller, NS Svoboda, Praha 1997, s. 23–24

V deň súdu budú všetci ľudia vzkriesení k životu. Predstúpia pred Boha, aby boli súdení podľa svojich skutkov – a podľa toho budú buď uvrhnutí do pekla, alebo odmenení rajem. Tento deň je kľúčový pre večný osud každého človeka.

Šaría – zákon islamu

Teológovia a právnici vypracovali právny zákon islámu – Šaría, ktorý tvorí právny rámec pre islam a pravidlá spravodlivého života veriacich.

„…bol vytvorený pevný kódex správania, záväzný pre všetkých moslimov. Šaría zachytáva každý detail ľudského života, od zákazu zločinu až po používanie špáradla, od správy štátu po najintímnejšie rodinné záležitosti s takou podrobnosťou, ako žiadny iný systém na svete. Je to ,veda o všetkých veciach, ľudských aj božských‘ a rozdeľuje všetky činy na povinné, odporúčané, dovolené, neutrálne, odporné a zakázané. Pre moslima neexistuje rozdiel medzi osobným a verejným, náboženským a svetským, posvätným a profánnym, duchovným a materiálnym. Práve preto je pre obyvateľov Západu tak ťažké pochopiť islámsky a arabský svet, ale rovnako tak je pre Arabov ťažké pochopiť Západ. **Moslimovia veria predovšetkým v Stvoriteľa, ktorého vôľa je všetko zahŕňajúca. Človek sa na Jeho tvorivej činnosti podieľa tým, že Ho zastupuje na zemi.“ Víry a vyznání, M. Langleyová, Slovart 1993, s. 64.

Lidské konanie sa teda v islame hodnotí podľa piatich kategórií:

Povolené (mubah)
Odporúčané (mandúb)
Povinné (fard, wajib)
Odporné (makrúh)
Zakázané (harám)

Ženy v islame, džihád a základné pojmy islamskej viery

V mnohých moslimských krajinách je postavenie žien odlišné od postavenia mužov. Ženy sú často povinné chodiť zahaľované a neúčastnia sa na verejných bohoslužbách v mešitách, čo odráža kultúrne a náboženské normy islámu. Od konca 70. rokov s rastúcim vplyvom šaríe sa otázka práv žien v islame stala častým predmetom diskusií. Najmä v súvislosti s reislamizáciou a snahou o návrat k pôvodným prameňom viery je postavenie žien stále otvorenou témou.

Džihád (svätá vojna) doslova znamená boj. V Koráne sa spomína džihád ako odporúčanie bojovať v mene Boha proti tým, ktorí útočia na veriacich. Korán však zakazuje agresiu a nabáda k miernosti, no zároveň pripúšťa boj proti tým, čo popierajú Božiu jednotu („mnohobožstvo“). Džihád je teda komplexný pojem – znamená obranu viery, záväzok k monoteizmu a zápas proti odporcom tejto viery.

Korán IV, 135: „Vy, ktorí veríte, verte v Boha a v Jeho Posla a v Písmo, ktoré zoslal svojmu Poslovi, a v Písmo, ktoré zoslal už skôr. Kto neverí v Boha, Jeho anjelov, Jeho Písma, Jeho poslov a Súdny deň, ten bude naveky stratený (bude večne blúdiť).“

Pri pohľade na pohľad na smrť a spasenie treba zdôrazniť, že väčšina kresťanov už dávno opustila biblické učenie v týchto otázkach. Učenie o nesmrteľnosti duše a rôznych zásluhách na spáse je v dnešných kresťanských spoločenstvách rovnako nebiblické ako v iných náboženstvách. Tento trend odklonu od biblickej pravdy o spasení je kľúčový pre pochopenie zmien v modernej kresťanskej viere.

Základné pojmy islámu

Alláh – jediný Boh islamu
Islám – „odovzdanie sa“, druhé najväčšie svetové náboženstvo (takmer 1 miliarda veriacich)
Kismet – osud určený Alláhom
Korán – svätý text so 114 súrami, ktorý podľa tradície odovzdal Mohamedovi archanjel Gabriel
Mekka – najsvätejšie pútnické miesto v Saudskej Arábii
Mešita – miesto modlitby, znamená „miesto pokory“, vo vnútri nie sú lavice, len modlitebné koberčeky
Minaret – veža mešity
Muslim – vyznávač islamu
Ramadán – deviaty mesiac islamského kalendára, počas ktorého mal Mohamed dostať zjavenie

HINDUIZMUS – pôvod, základné princípy a životný štýl

Hinduizmus patrí medzi najkomplexnejšie náboženstvá sveta. Mnohí tvrdia, že ide skôr o koalíciu rôznych náboženských systémov, nie o jednotné náboženstvo. Napriek rozmanitosti však hinduizmus zdieľa spoločné základné rysy a náboženské praktiky. Hinduizmus je označením pre široký komplex náboženských a filozofických tradícií, ktorými sa riadi približne 800 miliónov ľudí – najmä v Indii a Nepále, ale aj v menších komunitách v Bangladéši, Pakistane, Srí Lanke, Afrike, Latinskej Amerike, a v posledných desaťročiach aj v Európe a USA. Základným znakom príslušnosti k hinduizmu je uznávanie védskej tradície ako autoritatívnej.

Hinduizmus ponúka tri cesty k vyslobodeniu z kolobehu znovuzrodení:

Filozofia a poznanie
Dodržiavanie náboženských rituálov
Zbožnosť

Veľký dôraz sa v hinduizme kladie na spôsob života – je to cesta povinností (dharma), po ktorej človek kráča v spoločnosti riadenej bohom. Rodina je v hinduizme základnou jednotkou spoločnosti a všetky obdobia života jednotlivca sú formované rodinnými obradmi. Rituály sprevádzajú narodenie, vstup do dospelosti, sobáš, smrť a každodenné uctievanie bohov i slávenie sviatkov.

Pre hinduizmus je typická:

trpezlivá kázeň
sústredenie pri meditácii
hlboká viera v bohov

Byť hinduistom dnes znamená veriť v hodnoty hindustického životného štýlu a napĺňať ho podľa najlepšieho svedomia.

BUDDHIZMUS – jeho vplyv a rozšírenie vo svete

Buddhizmus dnes praktizuje približne 300 miliónov ľudí, čo z neho robí štvrté najrozšírenejšie náboženstvo sveta. Aj keď sa môže zdať, že ide len o čísla, vplyv buddhizmu na svetovú kultúru a filozofiu je oveľa väčší, než sa na prvý pohľad javí. Buddhizmus vznikol asi pred 2500 rokmi, keď Siddhártha Gautama, známy ako Buddha, vyhlásil svoje učenie, ktoré zásadne ovplyvnilo myslenie v celej Ázii.

Buddhizmus sa pôvodne rozšíril z Indie po celej Ázii a mal obrovský vplyv na Čínu, Japonsko, Kóreu, Thajsko, Tibet a ďalšie ázijské národy. Dnes je buddhizmus dominantným náboženstvom v Japonsku, Tibete, Laose, Mjanmarsku (Barme), Singapure, Srí Lanke, Taiwane, Thajsku, Kambodži a Vietname. Aj keď je Čína oficiálne ateistický štát, veľká časť jej obyvateľov praktizuje buddhistickú vieru. Za posledné storočie získal buddhizmus veľa obdivovateľov a prívržencov aj v Európe a v Spojených štátoch, pričom na Havaji tvoria buddhisti významnú komunitu. Tento nárast je dôkazom globalizácie buddhistického učenia a filozofie, ktoré stále viac ovplyvňuje aj západné kultúr

Cesta k duchovnému prebudeniu a štyri vznešené pravdy

Buddhizmus je cestou k duchovnému prebudeniu a kladie dôraz na osobnú meditačnú prax ako prostriedok na dosiahnutie vnútornej slobody a odstránenie skresleného vnímania reality. Buddhovo učenie sa zameriava na riešenie problému strasti a utrpenia, ktoré sú dôsledkom ľudských túžob a žiadostí. Buddha definoval cestu k ukľudneniu týchto strastí prostredníctvom štyroch vznešených právd a ušľachtilej osmidielnej cesty.

Podľa Buddhu sú túžby a pudové žiadosti príčinou strasti. Preto cesta k oslobodeniu spočíva vo vylúčení všetkých túžob správnym myslením a jednaním. Tento cieľ je možné dosiahnuť nasledovaním tzv. ušľachtilej osmidielnej cesty. Tí, ktorí ju správne praktizujú, postupne dospejú k nirváne – stavu „vyvanutia“, čo znamená stratu egoistickej túžby a vlastnej identity, vedúcej k novému spôsobu existencie a splynutiu s vesmírom. Nirvána je cieľom buddhizmu a predstavuje stav úplnej slobody od utrpenia.

Zaujímavosťou buddhizmu je, že neuvažuje o najvyššej bytosti alebo Bohu – Buddha bol agnostik, ktorý sa nezaoberal otázkami metafyziky. Buddhizmus nepozná žiadne striktné dogmy ani tradičné prikázania, ako je tomu v iných náboženstvách. Tento významný rozdiel dáva buddhizmu flexibilitu, vďaka ktorej sa rozšíril po celom svete a prispôsobil rôznym kultúram a filozofiám.

Po smrti Buddhu viedlo jeho mlčanie k metafyzickým otázkam a k vytvoreniu rôznych škôl buddhizmu, čo dokazuje veľkú mieru nezávislosti od vonkajších dogiem. Tento otvorený a prispôsobivý prístup bol jedným z kľúčových faktorov, ktoré umožnili šírenie buddhizmu aj mimo Ázie – do Európy a Spojených štátov.

Štyri vznešené pravdy buddhizmu

Vznešená pravda o utrpení: Každá obmedzená existencia je charakterizovaná utrpením, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. Všetky bytosti trpia v závislosti od svojho začiatku a konca.
Vznešená pravda o pôvode utrpenia: Utrpenie je spôsobené žiadosťou a túžbou, ktoré vznikajú z priania po pominuteľných veciach. Práve tieto túžby sú príčinou všetkých životných ťažkostí.
Vznešená pravda o zániku utrpenia: Ovládnutie túžby je kľúčom k zániku všetkého utrpenia. S jeho ovládnutím sa jedinec oslobodzuje od bolesti spojenej s nenaplnenými túžbami a môže dosiahnuť nirvánu.
Vznešená pravda o ceste k zániku utrpenia: K tomu, ako prestať trpieť, vedie osmidielna cesta, ktorú ukázal Buddha. Správne pochopenie a praktikovanie tejto cesty umožňuje dosaženie oslobodenia od utrpenia.

Zásady a základné pojmy buddhizmu

Buddhisti dodržiavajú prísne zásady, ktorých porušenie by mohlo ovplyvniť ich karmu. K najdôležitejším patrí:

Zákaz zabíjania a spôsobovania utrpenia akýmkoľvek bytostiam
Zákaz krádeže alebo prisvojovania si niečoho, čo im nepatrí
Zákaz sexuálnej nemorálnosti (predmanželské alebo inak neetické vzťahy)
Zákaz klamstva
Zákaz užívania drog a alkoholu, ktoré vedú k „zatmeniu mysle“ a zatemňujú vedomie

Tri základné existenciálne pravdy v buddhizme

Utrpenie (dukkha): Každá fáza života – narodenie, starnutie, smrť, ale aj žiaľ, bolesť, smútok a zúfalstvo – sú považované za prejav utrpenia.
Pominuteľnosť (anicca): V svete neustále všetko vzniká, mení sa a zaniká. Každý okamih je prechodný, nič nie je trvalé.
Ne-já (anattá): V buddhizme neexistuje trvalé, nemeniteľné ego. Osobnosť je len súhrn pominuteľných prvkov, ktoré sa neustále menia a nevytvárajú pevný základ ani večné „ja“.

Dôležité pojmy buddhizmu a hinduizmu

Brahma: V hinduizme transcendentný božský zdroj a zároveň najvnútornejšia podstata všetkej reality, totožná s vnútornou podstatou jednotlivca
Brahmá: Personifikácia Brahmu, stvoriteľ
Nirvána: „Vyvanutie“ všetkých žiadostí, hnevu a klamu; stav nekonečnej slobody a pokoja
Tantra: Názov príručiek či učebníc opisujúcich rozličné techniky na dosiahnutie duchovného prebudenia
Tripitaka („tri koše“): Prvé písomne zaznamenané buddhistické texty na palmových listoch krátko po roku 43 pred n. l. na Srí Lanke; obsahujú koš disciplíny, koš rozprav a koš metafyziky
Véda („vedenie“): Súhrnný názov pre posvätné písma hinduizmu

Hnutie Haré Krišna – ISKCON a jeho zásady

Hnutie Haré Krišna, známe aj ako Medzinárodná spoločnosť pre uvedomovanie si Krišnu (ISKCON), vychádza z bhaktickej tradície Indie, ktorá kladie dôraz na oddanú lásku a službu Bohu. Zakladateľom duchovného smeru bol indický mystik Šrí Čaitanja (narodený v roku 1486), ktorý zdôrazňoval spoločné spievanie Božích mien. Vrcholom oddanosti je podľa tohto učenia extatický, tranzu podobný spev a sjednotenie s Bohom.

Na Západe sa toto hnutie objavilo v roku 1966, keď indický guru A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupáda založil ISKCON v New Yorku. Organizácia má sedem základných cieľov, ktorých hlavnou hodnotou je duchovné poznanie, láska a služba Bohu. Medzi hlavné ciele patria:

Propagácia duchovného života a rovnováhy životných hodnôt s cieľom dosiahnuť skutočný pokoj a mier
Podpora a šírenie uvedomovania si Krišnu
Zjednocovanie členov pri uctievaní Krišnu, najvyššej bytosti, a rozvoj viery v Boha ako súčasti každej duše
Učenie a podpora sankírtanového hnutia – spoločného spevu Božích mien
Budovanie pútnických miest na uctievanie Šrí Krišnu pre duchovný prospech členov
Prepájanie členov hnutia, ktorí žijú podľa pravidiel prirodzeného a jednoduchého životného štýlu
Publikácia, tlač a distribúcia kníh, časopisov a literatúry o Krišnovi a duchovnom živote

Podľa tradičnej vízie žijeme dnes v temnom veku (kali-juga) plnom nepokojov, krátkosti života a úpadku morálnych hodnôt. Prabhupáda je presvedčený, že najjednoduchšou a najúčinnejšou cestou k duchovnej dokonalosti je opakovanie Božích mien. Tento proces sa nazýva džapa – neustále opakovanie Božích mien Krišnu.

Duchovná disciplína a zásady hnutia Haré Krišna

Prabhupáda nariadil, aby každý člen hnutia Haré Krišna minimálne šestnásťkrát denne opakoval mantru na ruženci. Ruženec, symbol oddanej praxe, obsahuje 108 menších korálok a jednu väčšiu. Tento ružencový prívesok používajú členovia pri meditácii a opakovaní svätých mien ako praktiku zamerania sa na Boha. „Džapovať jedno kolo“ znamená vysloviť 108-krát mahámantru, ktorá znie:

Haré Krišna, Haré Krišna,
Krišna Krišna, Haré Haré,
Haré Ráma, Haré Ráma,
Ráma Ráma, Haré Haré.

Členovia hnutia Haré Krišna sa držia prísnych etických a duchovných zásad, ktoré majú zabezpečiť harmonický život a dosaženie spojenia s Krišnom. Medzi hlavné zásady patria:

Vegetariánstvo – členovia nejedia mäso, ryby, vajcia ani produkty zo zabitých zvierat (vrátane cibule a cesnaku).
Vyhýbanie sa omamným látkam – zakázané sú alkohol, tabak, káva, čaj, kakao a všetky drogy.
Cnostné sexuálne správanie – pohlavný styk je povolený iba medzi manželmi a len za účelom počatia detí, ktoré budú vychovávané v oddanosti Krišnovi.
Zákaz hazardných hier a špekulácií – vzťahuje sa na všetky formy hazardu, predovšetkým tie spojené s peniazmi.

Členovia hnutia Haré Krišna žijú podľa pravidelného a štruktúrovaného denného režimu, ktorý zahŕňa recitáciu mantry, tance, starostlivosť o chrámové božstvá a štúdium posvätných textov. Každá činnosť je vnímaná ako služba Krišnovi. Hnutie má strediská po celom svete, napríklad Centrum pre védske štúdiá v Prahe a Krišnov Dvor, ekologickú farmu v Českej republike.

Ánanda Marga – Cesta blaženosti

Hnutie Ánanda Marga (Cesta blaženosti), založené v roku 1955 v Indii Ánandamurtim, vychádza z hinduizmu a jogy. Jeho nasledovníci veria, že Ánandamurti je inkarnáciou boha, ktorý prichádza na zem raz za tisíc rokov. Filozofia Ánanda Marga zahŕňa etické zásady jogy, ako sú neubližovanie, pravdivosť a sexuálna zdržanlivosť. Duchovná cesta pokračuje meditáciou, očistnými technikami a prácou pre verejné dobro. V bývalom Československu pôsobí ako Československá neo-humanistická spoločnosť.

Transcendentálna meditácia – Mahárišiho učenie

Transcendentálna meditácia (TM) bola vytvorená indickým jogínom Mahárišim v roku 1976. Je súčasťou konceptu Vlády Veku osvietenia, organizácie založenej na transcendencii a osvietení, ktorá má byť nenáboženská a politicky neutrálna. TM má za cieľ spojiť ľudstvo, podporovať osobný duchovný rozvoj a vnútornú harmóniu. Aj v Českej republike vznikli viaceré iniciatívy a organizácie, ktoré sa snažia šíriť Mahárišiho učenie, hoci bez masívneho rozšírenia.

Prienik buddhizmu na Západ má viac než 150-ročnú tradíciu a je úzko prepojený so záujmom o jogu. Významnú úlohu v ranom šírení buddhistických myšlienok zohrala Teozofická spoločnosť. Najväčší vzostup záujmu o buddhizmus však nastal až v druhej polovici 20. storočia, keď v Európe a Severnej Amerike začali pôsobiť rôzne buddhistické skupiny, čerpajúce z rozličných tradícií a škôl.

Zen a jeho šírenie v západnom svete

Zen začal prenikať do západnej kultúry po Svetovom parlamente náboženstiev v roku 1893 v Chicagu, kde vystúpil zenový majster Soyen Shaku. Odvtedy pôsobilo v USA viacero významných učiteľov zenu, ktorí pripravovali pôdu pre masovú popularizáciu tohto smeru – najmä v 60. rokoch 20. storočia. Pre české dejiny zenu bolo dôležité varšavské centrum a v roku 1991 navštívil Československo aj zakladateľ školy. Dnes pôsobia zenové skupiny v Prahe a v Kladne, na Slovensku vzniklo zenové centrum v Bratislave.

Podstata zenu podľa majstra Seung Sahna:

„Zen je dosiahnutie prázdnej mysle a jej využitie… Ak správne medituješ, tvoja myseľ ‚neviem‘ zosilnie a dokážeš správne vidieť svet okolo seba: všetko, čo uvidíš, počuješ, cítiš, všetkého, čo sa dotkneš, bude pravda, ne-myslením… Keď dosiahneš stav, kde niet mena ani formy, zistíš, že meno je len meno a forma je len forma. Dosiahnuť stav, kde niet mena ani formy, znamená, že zrkadlo tvojej mysle bude čisté a pokojné. Mnohé farby sa objavia a zmiznú, bez problémov. Ak sa však niečoho držíš, niečo vytváraš, k niečomu si pripútaný, zrkadlo tvojej mysle je nečisté a neodráža jasne. Táto myseľ je dokonale slobodná, bez prekážok. Musíš odhodiť skúmanie ‚ja, môj, mne‘. Nič nedrž, na ničom nelpi, len pokračuj v ‚neviem‘. Táto myseľ ‚neviem‘ ťa zbaví každej choroby. Chceš zbaviť všetkých ľudí utrpenia. Je to možné. Myseľ ‚neviem‘ je veľká láska, veľký súcit, veľká cesta bódhisattvu… Dúfam, že budeš stále pokračovať v ‚neviem‘, očistíš svoju karmu, dosiahneš osvietenie a zachrániš všetky bytosti pred utrpením.“

Angažovaný buddhizmus – duchovný život v službe svetu

Angažovaný buddhizmus stavia na integrácii duchovného života so sociálnou angažovanosťou – tradičná buddhistická etika je aplikovaná na problémy a výzvy dnešného sveta. Medzi hlavné princípy patria:

Zákaz ubližovania – znamená aj odmietanie zbrojenia z daní jednotlivca
Nebrať, čo nebolo dané – teda odmietnutie vykorisťovania krajín tretieho sveta bohatými industrializovanými krajinami cez medzinárodný bankový a ekonomický systém
Odmietnutie nevhodného sexuálneho správania – dnes aj odpor voči mužskej dominancii a vykorisťovaniu žien
Odpor voči klamstvu – prejavuje sa aj ako kritika politickej demagógie

V Českej republike zatiaľ nevznikla špeciálna skupina sociálne a ekologicky angažovaného buddhizmu, ale ideály tohto hnutia sú blízke niektorým ekologickým aktivitám.

Štyri vznešené pravdy angažovaného buddhizmu (podľa Ch. Tittmussa, The Green Buddha):

Zem a jej obyvatelia trpia. Podvolenie sa „megastrojom“ k tomuto utrpeniu prispieva.
Utrpenie Zeme pochádza zo spôsobu nášho života. Sobecký život, v ktorom svet vnímame len ako priestor pre naplnenie vlastných túžob, prispieva k utrpeniu všetkých bytostí aj celej planéty.
Utrpenie Zeme sa skončí, keď skončí sebectvo, strach a agresia. Všetky naše inštitúcie – politické, ekonomické, sociálne aj náboženské – vyžadujú revolučnú zmenu.
Keď zameriame svoje srdce a myseľ na všetky aspekty každodenného života, získame kolektívny vhľad a múdrosť na prekonanie utrpenia, nech sa objaví kdekoľvek a v akejkoľvek podobe.

Svetové náboženstvá sa podľa tradície delia na dve hlavné skupiny:

západnú prorockú tradíciu
východnú spasitelskú alebo mystickú tradíciu

Západná, východná a etnická náboženská tradícia

Západná tradícia

Západné náboženské tradície vychádzajú zo semitskej rodiny. Patria sem judaizmus, kresťanstvo, islam a ich rôzne odnože. Tradícia prorokov zdôrazňuje, že zjavenie Boha ľuďom má svoj pôvod mimo ľudského ducha. Kladný postoj k svetu – uznáva, že dobrota je základnou vlastnosťou stvorenia a usiluje sa o vykúpenie alebo premenu tohto hriešneho sveta.

Východná tradícia

Východné náboženské tradície vychádzajú z indickej rodiny. Zahŕňajú hinduizmus, buddhizmus a ich rozličné odnože. Mystická tradícia kladie dôraz na to, že človek nachádza Boha vo svojom vnútri. Záporný postoj k svetu – zdôrazňuje absolútnu duchovnú podstatu reality a snaží sa oslobodiť dušu z večného kolobehu znovuzrodenia a prevteľovania, ktorému je človek na tomto svete podrobený.

Etnické náboženstvá

V Afrike, Severnej a Južnej Amerike či v Austrálii žije asi 250 miliónov ľudí patriacich k „tradičným“, „primitívnym“ alebo „kmeňovým“ spoločenstvám s jazykom bez písomných záznamov. Pre tieto komunity je náboženstvo synonymom kultúry a života – ako povedal jeden africký autor: Celý život je pre nich náboženstvom.

Etnické náboženstvá sú náboženstvá prírodných národov, nemajú žiadne posvätné knihy ani písma. Mnohé spoločenstvá sa stáročia bránili prenikaniu svetových náboženstiev ako hinduizmus, buddhizmus, kresťanstvo či islam. Iné do určitej miery prijali nové náboženstvá, ale zostali verné viere svojich predkov. Tak vznikli zmiešané (synkretické) náboženstvá, napríklad kresťanstvo v Mexiku, hinduizmus na Bali či niektoré nezávislé duchovné spoločenstvá v Afrike.

K tradičným spoločenstvám patria:

ostrovania z Papuy-Novej Guiney a Indonézie
horskí kmeňoví obyvatelia v Indii, Číne a juhovýchodnej Ázii
americkí Indiáni v Severnej Amerike
Eskymáci
Indiáni z údolia riek, hôr a náhorných plošín Južnej a Strednej Ameriky
a predovšetkým viac než 800 etnických skupín v Afrike

Rituály a viera v tradičných prírodných náboženstvách

Rituály

Pre väčšinu príslušníkov prírodných národov (najmä v Afrike) je život rozdelený na sériu rituálov. Každá etapa života, každý významný zlom, je sprevádzaný špeciálnym obradom: narodenie, prechod do dospelosti, sobáš, smrť. Aj každé nešťastie (napr. choroba, neplodnosť) má svoj vlastný rituál.

Viera

Náboženské predstavy prírodných národov sú veľmi pestré a závisia aj od typu prostredia, v ktorom žijú. Napriek rozmanitosti však existuje niekoľko spoločných prvkov, najmä čo sa týka kontaktov s duchmi a viery v posmrtný život.

V ugandskom kmeni Akole veria v stvoriteľa Ruhangu – zosobneného, ale vzdialeného boha. Je podstatou poriadku a dobra, ale nezasahuje priamo do ľudských záležitostí. Táto predstava sa v Afrike často opakuje, ako ilustruje aj mýtus:

„Jedna žena mala tak dlhú paličku na drvenie obilia, že ňou zasiahla boha na nebesiach. Raz ho trafila do oka, Boh sa urazil, odišiel a už sa nikdy nevrátil.“

Rodoví duchovia a duchovia mŕtvych sú pre Ugandanov z kmeňa Nkore oveľa bližší ako Ruhanga. Každý rod má svojich strážnych duchov (často potomkov legiend alebo priamo Ruhangy) a aspoň jeden člen rodu je zasvätený ako kňaz, ktorý sa stará o obete a zasvätenie ďalších. Kult rodových duchov má významnú úlohu pri spájaní kmeňa – najmä pri sadení, žatve a iných dôležitých udalostiach. Pokiaľ duchovia nerobia problémy, nie sú veľmi stredobodom záujmu.

Zato duchovia mŕtvych a predkov si vyžadujú veľa pozornosti – očakáva sa od nich odmeňovanie dobra a trestanie zla. Preto sa kladie dôraz na starostlivosť o hroby príbuzných – zanedbanie prináša odplatu. Duchovia predkov sa tak stávajú strážcami morálky v komunite. V iných častiach východnej Afriky (napríklad u Masajov a Nandiov) je pozornosť viac upriamená na Najvyššiu bytosť ako na duchov. V západnej Afrike je dokonalá bytosť často sprevádzaná zástupmi ďalších božstiev, duchmi ľudí a prírody.