fbpx
Zmeň svoj život
Biblické príbehyVýklad Písma

Pokúšanie Krista na púšti

Pozrime sa spoločne na jednu zaujímavú udalosť v Kristovom živote, ktorou jasne ukázal svoje poslanie. Táto udalosť ale neprináša len charakter Kristovej služby, ale hovorí do nášho života. Vyzýva nás k nasledovaniu Krista, k modlitbe na kolenách a k prosbe o vedenie. Lebo si uvedomíme, že bez Krista, nie sme schopní byť odolní a nasledovať jeho príklad. Poďme sa preto spoločne pozrieť na pokúšanie Krista na púšti.

Ako text si zoberieme evanjelistu Matúša, ktorý rozoberá toto pokúšanie podrobne. Tiež podrobne ho rozoberá Lukáš, ale ten prehadzuje poradie druhého a tretieho pokúšania. Marek iba spomína, že Ježiš bol pokúšaný, a Ján sa o pokušení Kristovom nezmieňuje. Budeme si spomínať ale aj všetkých evanjelistov, ktorí sa ku pokúšaniu na púšti vyjadrujú, a tak nám dotvárajú spoločný obraz o Kristovom pokúšaní na púšti.

Teda otvorme si spoločne Matúšovo evanjelium, 4. kapitolu, a budeme čítať od prvého verša. Čítanie Mt 4,1-11

Evanjelista nás hneď uvádza do dejiska tohto príbehu prvým veršom, ktorý hovorí, vtedy bol Ježiš zavedený na púšť. Tak čo tým evanjelista myslí, že vtedy? Predchádzajúca kapitola nám hovorí o začatí Kristovej služby. Kristus prichádza k Jordánu, kde je Ján Krstiteľ a ten ho krstí. V tom momente, ako Kristus vyšiel z vody, tak z neba zaznie hlas. Hlas, ktorý hovorí posolstvo pre nás. Prišiel milovaný Boží Syn, v ktorom má Boh zaľúbenie.

A následne na to Duch Boží zostupuje na Ježiša v podobe holubice. Teda jasná udalosť,o ktorej niet pochýb. Jasné prehlásenie synovstva, že je tu Syn Boží, ktorý je obľúbený u svojho Otca. Po tejto udalosti Kristus ide na púšť.

Marek sa vyjadruje, že hneď po krste išiel na púšť a tak isto aj Lukáš sa podobne vyjadruje. Teda po určení Kristovho synovstva, odchádza do divočiny a na pusté miesto. Po tom, čo ľuďom bolo ukázané, že aké má Kristus privilégium, že je Syn Boží, nie je mu prinesená žiadna sláva, úcta a oddanie. Namiesto toho ide Kristus na nehostinné miesto, do samoty a biedy.Pisateľ píše, že Kristus bol zavedený na púšť od Ducha. Marek dokonca píše, že Duch Krista pudil na púšť.

A Lukáš zas vyjadruje, že Kristus bol plný Ducha Svätého. Teda Kristus na púšť neodchádza z vlastnej vôle, nejde tam z vlastného presvedčenia, ale preto, že ho Duch Boží vedie. Ten mu dáva impulz, aby tam išiel a Kristus ho poslúcha. Pred chvíľou na Krista zostúpil v podobe holubice, a teraz Kristus nasleduje jeho vedenie. Nevie kam ho vedie a prečo, ale necháva sa ním viesť. Neodporuje mu.

A tak Kristus nasleduje Božie vedenie, ide podľa Božej vôle. Tu dáva Kristus príklad nám. Necháva sa viesť Božím Duchom, aj keď ho Duch vedie na nehostinné miesto, a možno pre nás zdanlivo do neriešiteľnej situácie.

Prečo ale Duch Boží vedie Krista na púšť? Prvý verš hovorí, že aby bol pokúšaný od diabla. Teda schválne ho tam vedie, aby Kristus bol pokúšaný? Keď sa vyskytuje slovo pokúšať v kontexte s Bohom, v biblickej terminológii to znamená preveriť, skúsiť, dokázať. Príklad nám dáva starozákonný príbeh, keď sa Hospodin prihovára k Abrahámovi a ide Abraháma skúsiť. Teda Hospodin chce preveriť Abrahámovu vieru, lebo prikazuje Abrahámovi obetovať svojho syna.

Teda keď Hospodin pokúša, skúša, tak preveruje našu vieru, či sme odhodlaní dôverovať nášmu Bohu vo všetkom. Keď ale pokúšanie prichádza od pokušiteľa satana, tak ten nás navádza na hriech. A tu Kristus prechádza dvojitou skúškou, keď je vedený Duchom, ale zároveň je aj pokúšaný od satana.Potreboval ale Hospodin preveriť vieru, odhodlanie svojho Syna?

Už pri krste zaznelo, že toto je Boží milovaný Syn. Teda Bohu bolo všetko jasné, mal v ňom zaľúbenie. Toto pokúšanie ale Kristus absolvoval kvôli nám, aby nám zjavil Boží charakter, a aby nám Kristus ukázal cieľ svojej služby tu na zemi. Tak ako bol prvý Adam pokúšaný, tak musel byť aj druhý Adam pokúšaný, tak ako Krista označuje Pavol vo svojom liste. Teda Kristus ako druhý Adam bol skúšaný na to, aby sme videli, že víťazstvo nad hriechom je možné.

Zároveň nás toto pokúšanie od diabla vracia opäť k základnému problému medzi hadom a ženou, do boja, kde potomstvo ženy rozdrví hlavu hadovi a had mu rozdrví pätu. A tak Kristovo pokúšanie je pre nás, aby sme videli, že Boh má všetko vo svojich rukách a robí všetko pre našu záchranu.Ako sme si povedali na začiatku, tak Kristus ide na púšť po krste, po udalosti, kde je označený za Božieho Syna. Veľké privilégium a znak Božej náklonnosti ho neuchránilo od pokušenia.

A preto i naše rozhodnutie nasledovať Hospodina nás neuchráni od diablovho pokušenia. Práve naopak, za naším rozhodnutím nasledovať Hospodina by sme mali čakať pokúšanie. Nemusíme sa ale báť, lebo Hospodin pripravuje svoj ľud na pokúšanie. Uisťuje nás Božím hlasom, že sme jeho deti, a to nám dáva najlepšiu prípravu.Evanjelista ďalej píše, že Kristus sa postil štyridsať dní a nocí a napokon bol hladný. Kristus je na púšti štyridsať dní a nocí. To číslo štyridsať nás vedie k dvom veľkým mužom v Starom zákone, k Mojžišovi a k Eliášovi.

Mojžiš, keď bol na vrchu Sinaj a Hospodin písal dosky zákona, tak Mojžiš nič nejedol a nepil štyridsať dní. Tak isto aj Eliáš, keď mu anjel doniesol jedlo, tak Eliáš išiel v sile tohto pokrmu štyridsať dní a nocí. Vo všetkých prípadoch ide o pôsobenie nadprirodzenej moci na človeka, ktorý sa necháva touto mocou viesť, alebo je v jej blízkosti.

V Kristovom prípade je to Duch, ktorí ho vedie na púšť.Pisateľ tiež zdôrazňuje, že sa postil štyridsať dní a nocí. Teda nejedol celý deň. Pre židov je charakteristické, že sa postili cez deň a v noci už mohli sa najesť. Ale Kristus tu hladuje plných štyridsať dní.Marek s Lukášom ešte aj zdôrazňujú, že Kristus bol pokúšaný celých štyridsať dní. Teda bol pokúšaný ešte pred týmito tromi pokušeniami, ktoré máme zaznamenané.

Nemáme zaznamenané čo sa ale odohrávalo celých štyridsať dní, čo Kristus vykonával, a aké pokúšanie má Marek a Lukáš na mysli. Ale zrejme išlo už vtedy o nabúranie dôvery vo výrok, ktorý zaznel pri krste. Zároveň tu máme nášho Pána predstaveného ako takého, ktorý má ľudské potreby, lebo cíti hlad.

A tiež ho môže pokušiteľ pokúšať presne tak ako nás.Po štyridsiatich dňoch hladovania prichádza za Kristom pokušiteľ, ako ďalej evanjelista píše. Zjavuje sa vo viditeľnej forme a prehovára ku Kristovi. Nevieme v akej forme prišiel za ním, lebo Pavol píše, že diabol sa môže zjaviť ako aj anjel svetla. Ale v podstate to nie je až také dôležité, že v akej forme prišiel za Kristom, ale s čím prišiel za ním.

Pokušiteľ presne ako nazačiatku dejín, začína vytvárať pochybnosti. Začína svoju otázku slovíčkom „Ak“. Teda hneď od začiatku sa snaží nabúrať dôveru, vyvolať pochybnosti. A to pochybnosti v Kristovo Božie synovstvo. Pred štyridsiatimi dňami Kristus jasne počul z neba, že je milovaný Syn teda, že je Boží Syn. A preto pokušiteľ apeluje na túto skutočnosť, lebo predsa keby bol Boží Syn, tak by sa nenachádzal v takýchto podmienkach – na púšti a hladný. A tak pokušiteľ vyzýva Krista, aby premenil kamene na chleby.

A my dobre vieme, že Kristus to mohol urobiť. Aj satan to tiež dobre vedel, inak by ho o to nežiadal. Z evanjelií môžeme čítať, že Kristus niekoľko krát urobil zázrak s jedlom a nasýtil zástupy ľudí. Takže Kristus ako Boží Syn to mohol urobiť. A pokušiteľ na toto apeloval. A Ježiš pokušiteľovi odpovedá. Odpovedá mu tak, ako je pre žida typické a to formulkou – Je napísane. Kristus argumentuje a odpovedá písmom, ukazuje, že čo je pre neho podstatné. Nedáva pokušiteľovi žiadnu šancu pokračovať v danej téme a vôbec s ním diskutovať.

„Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie.“

Cituje text z 5 knihy Mojžišovej. Prečítajme si priamo ten text z 5 knihy Mojžišovej a to z 8 kapitoly, 3 verš:

„A ponížil ťa a dopustil na teba hlad a potom ťa kŕmil mannou, ktorej si neznal, ani jej neznali tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie na samom chlebe žiť bude človek, ale na všetkom tom, čo vychádza z úst Hospodinových, žiť bude človek.“

Toto sú slová ktoré Mojžiš hovorí ľudu pred vstupom do Kannánu po štyridsiatich rokoch na púšti. Kristus je tiež v podobnej situácii, je na púšti a po štyridsiatich dňoch hladovania. V prvej časti Mojžiš pripomína ľudu, že ich Hospodin kŕmil mannou, celé obdobie ako boli na púšti. Kristus tiež bol na púšti ale mannu nedostal. A predsa Ježiš cituje tento verš, lebo chce upriamiť pozornosť na to, čo je dôležité. Nie je dôležité byť nasýtený, nie je dôležité nebyť hladný, ale podstatné v našom živote je, aby sme boli závislí na Božom slove. Aby sme sa nechali naším Bohom viesť, aby sme Bohu dôverovali.

Ukazuje aj napriek tomu, že aj keď má možnosť tie kamene premeniť na chleba, dôležitejšie je byť nasýtený nie fyzicky, ale duchovne. Že aj keď je hladný, ale jeho nasycuje Božie slovo. Aj keď on mannu na púšti nedostal, tak si uvedomuje, že nie samým chlebom sa bude sýtiť. A tak dáva jasne najavo pokušiteľovi, že to čo od neho žiada, je pre neho nepodstatné.

Kristus nám týmto dáva jasne najavo, že ide cestou poslušnosti Bohu a cestou služby ľuďom. Lebo keby premenil kamene na chleba, tak by použil svoju moc pre svoje vlastné potreby. Kristus ale chce kráčať cestou ľudí, cestou poslušnosti i za cenu vlastných potrieb. A tak nám ukazuje neskutočné odhodlanie a nesebecký prístup. Že aj keď je hladný, a mohol tie kamene premeniť na chleba, mohol by tiež vyčítať Bohu, že sa o neho nepostaral, že mu nedal mannu. Ale On vyjadruje, že ostáva Bohu verný, chce byť len na Bohu závislí a svoje napadnuté synovstvo utvrdzuje poslušnosťou Bohu a cestou služby a príkladu pre nás.

Pokušiteľ však pokračuje. Pridáva ďalšie svoje „Ak“. Teraz ale už trochu s inou razanciou a rafinovanosťou. Vezme Krista do svätého mesta na chrámové krídlo. Nevieme ako to bolo, keď ho diabol pojal, ako píše Matúš. Nevieme či to bolo v duchu, že mu ukázal obraz, alebo zobral celé jeho telo a preniesol ho do svätého mesta. Teda nevieme, či mal až takú povolenú kontrolu nad Kristom, ako nad Jóbom.

Zobral ho ale do svätého mesta. Lukáš už priamo píše, že ho zobral do Jeruzalemu, čo sa zhoduje s tým Matúšovým vyjadrením, lebo Jeruzalem bol vtedy označovaný ako sväté mesto. A to nám ukazuje na dve skutočnosti, nemyslime si, že sväté miesto vylučuje prítomnosť pokušiteľa, teda ani pokušenie.

Na tejto zemi má pokušiteľ voľný pohyb a môže pokúšať aj na svätom mieste. A presne tak ako prvý Adam bol pokúšaný vo svätej záhrade Eden, tak aj druhý Adam bol pokúšaný na svätom meste. Teda neexistuje miesto, ktoré by bolo bez pokušiteľa a pokušenia.Satan ho ale zobral na krídlo chrámu. Na vyvýšené miesto odkiaľ bolo vidieť zrejme na celý chrám a možno aj na celý Jeruzalem. A tam k nemu prehovára so svojím „Ak“. A opäť sa snaží nabúrať Kristovo synovstvo a je to oveľa rafinovanejšie a dvomi spôsobmi. Prvý spôsob je, že sám diabol používa citáciu zo žalmu a to zo Žalmu 91,11-12 verš. Budem ho čítať:

„Lebo prikázal svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa ponesú, aby si si neuderil svoje nohy o kameň.“

Tento text hovorí o Bohu, ktorý sa stará o svoje deti, ktorý dokonca posiela anjelov, aby sa nám nič nestalo. A tak ho diabol nepoužíva najhoršie. Ale v čom je vlastne ten jeho podvod, že necituje ten verš celý, a zámerne vynecháva jednu časť toho textu, ktorá je vlastne podmienkou tej starostlivosti anjelov o nás.

A tá časť textu je „aby ťa ostríhali na všetkých tvojich cestách“, teda podmienkou Božej ochrany je, keď sa Bohu odovzdáme a nasledujeme Božie cesty, nie vlastné, nie pokušiteľove. Satan teda síce cituje text z Písma, ale vynecháva tú časť, ktorá sa mu nehodí do momentálnej situácie.

Druhý spôsob jeho rafinovanosti pokúšania v celej tejto situácii je, že Kristus je na chráme v Jeruzaleme a je Mesiášom, tak využíva predpoveď o Mesiášovi z Malachiáša 3 kapitoly. Budem ho čítať:

„Hľa posielam svojho anjela a upraví cestu pred tvárou. Príde náhle do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite, hľa, príde, hovorí Hospodin Zástupov.“

Tento text je všeobecne prijímaný, ako text, ktorý hovorí o Mesiášovi, ktorý má prísť. A diabol túto predpoveď využíva. Chce nahovoriť, aby Kristov príchod bol triumfálny, tak ako to je v Malachiášovi. Veď nech sa hodí dole z chrámu, anjeli ho určite zachránia, veď je to napísané a zároveň s tým splní Mesiášske očakávanie a u ľudí si takto získa nasledovanie a slávu.Tu zároveň diabol tiež odkrýva svoj charakter.

Vidíme, že Krista iba nahovára, on samotný ho nemôže zhodiť z chrámu. Ale ani nechce, jeho cieľom nie je aby on uškodil, ale aby sám človek vykonal ten hriech, to je podstatné. Aby človek sa postavil svojim postojom proti Bohu, aby konanie človeka bolo zlé a on je tu nato, aby človeka nahovoril.Teda pokušením satanovým bolo, aby Kristus naplnil predpoveď z Malachiáša a ešte svoj nátlak opatril citáciou textu zo žalmu, ktorý bol vytrhnutý z kontextu.

A Kristus mu na to opäť jednoznačne odpovedá, ukazuje mu, že má jasno v týchto požiadavkách a že bude poslušný Bohu. Opäť cituje na obranu text, na ktorý satan tiež už nereaguje. Opäť je to tiež text z 5 knihy Mojžišovej 6 kapitoly, verš 16.:

„Nebudete pokúšať Hospodina, svojho Boha, ako ste pokúšali v Masse.“

Kristus argumentuje Písmom proti Písmu. To ale neznamená, že niekedy sa niektoré texty navzájom vylučujú. Pokušiteľ nepoužil celý text, jednu časť vyhodil a presne tú, ktorá sa mu nehodila. A tak sa minul správnej aplikácii Božieho zasľúbenia. Lebo osoba, ktorá chce využiť Božiu ochranu anjelmi, nemôže použiť vlastnú vôľu na to, aby sa toto zasľúbenie prejavilo, lebo potom je to nič iné ako pokúšanie Hospodina, tak ako Kristus hovorí.

A ten výraz „pokúšanie“, ktorý sa nachádza v citovanom texte z 5 knihy Mojžišovej, má význam taký, že človek, ktorý pokúša, tak sa skúša Božiu moc, silu a dobrotu, chce si ju privlastniť. A tak tento človek sa v podstate chce stať bohom, čo je nemysliteľné. A preto Kristus hovorí, že to je pokúšanie Boha.

Paradox na tom je, že Kristus je Bohom a on toto hovorí. Presne tak ako v prvom pokušení, Kristus mohol premeniť kamene na chleba, tak aj v tomto, Kristus mohol zostúpiť, aj bez pomoci anjelov. Ale Kristus nám ide príkladom poslušnosti Bohu a jeho nasledovania. Týmto námodkazuje, že nemáme sa vrhať do riskantných situácii, ktoré sú nebezpečné a potom žiadať Božiu ochranu, lebo potom to je pokúšanie Boha a to nie je dobré. Keď chceme Božiu ochranu, tak choďme po Božích cestách, tak ako nás vyzýva celý text zo žalmu.

Nasleduje tretie pokušenie. Satan teraz opäť prenáša Krista na veľmi vysoký vrch, či už v mysli, alebo telesne. Môže to byť v blízkosti Jeruzalemu, alebo na nejaký iný vrch. Písmo bližšie nešpecifikuje o aký vrch ide. Satanovi, ale ide opäť o vytvorenie dojmu na Krista, presne tak, ako to bolo v predchádzajúcom pokušení.Ukazuje Kristovi všetky kráľovstvá sveta. Lukáš píše, že mu tento obraz predstavuje v okamihu. Teda sa jednaloo krátku časovú periódu. A za tento krátky čas bolo Kristovi predstavené všetky kráľovstvá v ich sláve, moci a bohatstve.

Satan týmto útočí na predstavivosť, lebo dáva dojem veľkosti z vrchu, a zároveň vytvára imaginárny obraz, cez ktorý Kristus vidí všetky kráľovstvá zeme. Satan útočí na Krista presne tak isto ako útočil na Evu v raji a to skrze lákavý pohľad očí. Tiež toto pokušenie začína zo sveta a s vecami zo sveta. A to patrí k jeho veľkému podvodu, lebo ukazuje to, čo je pekné, nádherné, ale neukazuje hriech, bolesť a utrpenie.

Toto pokušenie zároveň patrí medzi jedno z najlákavejších pre človeka, lebo ponúka slávu a moc. Pri druhom pokúšaní Kristovi ponúkal slávu a uznanie ako Mesiášovi, teda náboženský vplyv. Teraz mu ponúka slávu a moc na celom svete, teda svetský vplyv.A pokušiteľ prehovára ku Kristovi. Už nezačína svoje pokušenie svojím „Ak“, ale predstavuje svoju požiadavku. Už nepotrebuje nabúravať Kristovu dôveru a poslušnosť voči Bohu. Lebo Kristus ani jednu jeho požiadavku na dôkaz Božieho synovstva nesplnil, teda prichádza k nemu ako k obyčajnému človeku.

A predstavuje to, voči čomu by možno ani jeden človek neodolal. Už sa neschováva za žiaden text z Písma, ale otvorene predstavuje svoju podstatu a svoj cieľ. Ukazuje Kristovi, že keby jemu dal poctu, tak by všetko toto dostal, keby jemu preukázal úctu, tak by sa nemusel nachádzať v takýchto zlých podmienkach akých sa nachádza, teda hladný a to po štyridsiatich dňoch biedy.„Toto všetko ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi.“ Lukáš píše,

„tebe dám všetku túto moc aj ich slávu, lebo je mne daná,a komu chcem, tomu ju dám. Ty teda, ak sa pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje.“

Pokušiteľ sa teda sám odhaľuje, ukazuje svoju podstatu. Pokladá sa za vládcu tohto sveta. A biblia voči tomuto tvrdeniu neodporuje. Stretávame sa s označením „knieža tohto sveta“, „boh tohto sveta“, vládca diabol a podobne. A satan si aj právom nárokuje na tento svet, lebo on priniesol hriech na tento svet a človek si vybral tento spôsob života. A tak ako Lukáš píše, satan má tú moc nad svetom a komu chce, tomu ju dá.

Teda podmienkou toho pre obdarovanie Krista slávou a mocou všetkých kráľovstiev, bolo padnutie na kolená a poklonenie sa satanovi. Aby ho Kristus uznal za svojho boha, za svojho vládcu. A tým by zavrhol Boha, ako svojho Otca.Ale toto Kristus rázne odmieta svojou odpoveďou.

Pokušiteľovu požiadavku nenecháva bez reakcie. Teraz už ale Kristus trpezlivo neodpovedá, s ním už nediskutuje, skôr rozhorčene prikazuje, aby odišiel. Aj keď je nám jasné od začiatku, že sa jednalo o satana, ktorý pokúšal Krista, veď je to napísané v prvom verši. Ale až teraz ho Kristus oslovuje, hovorí mu jeho menom. Satan znamená nepriateľ, protivník, preto ho jasne Kristus takto označuje. Lebo satan ukazuje jasne svoj charakter týmto tretím pokúšaním.

Pred tým skôr sa javil ako jeho poradca, teraz ale ukazuje o čo mu ide. Kristus mu preto ukazuje to, že vie, kto on je. A zároveň mu Kristus aj ukazuje svoju autoritu, lebo mu prikazuje, aby odišiel.

V rozkaze, ktorý Kristus hovorí satanovi, je vidieť Kristove rozhorčenie nad tým, čo satan požaduje. Kára jeho drzosť, lebo pred tým Kristus mu odpovedal pokojne a s trpezlivosťou, ale teraz satanova opovážlivosť vyžaduje rázne konanie. Pred tým satan napádal Krista, teraz si dovoľuje ísť až proti Bohu a to sa nedá už strpieť. V starom zákone môžeme nájsť, že keď niekto navádza druhého na slúženie iným bohom, tak ho má dokonca zabiť. Teda je jasné, že takéto konanie nemá ostať neriešené, ale má sa na to adekvátne odpovedať.

Lukáš používa inú formulku, „Idi za mnou satane“, ktorá tiež hovorí o Kristovom rozhorčení. Presne túto vetu hovorí tiež Kristus Petrovi, keď Peter prehovára Krista, že utrpenie, ktoré ho čaká sa mu nikdy nestane. Kristus vyzýva Petra, aby ho nasledoval, lebo „pohoršením si mi, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské“. Teda Kristus napomína satana, aby ho nasledoval, lebo v tej poslednej požiadavke ide vyslovene proti Božím veciam. A tak Kristus po tretí krát hovorí „je napísané“ a po tretí krát cituje z 5 knihy Mojžišovej. Tento krát zo 6 kapitoly 13 verš.

„Hospodina, svojho Boha, sa budeš báť a jemu budeš slúžiť a na jeho meno budeš prisahať.“

Kristus svojou citáciou ukazuje, že ten komu sa máme klaňať a komu máme slúžiť je Boh a nikto iný. Pridáva do citácie slovo „samému“, teda ešte viac zdôrazňuje satanovi, čo je správne a čo je v súlade s Písmom.

A tým odmieta satanovu požiadavku, odmieta moc a slávu tohto sveta, odmieta sa stať politickým Mesiášom. Jeho cesta je jasná, vyberá si cestu poslušnosti Bohu a jeho nasledovania, zároveň ale cestu kríža, cestu utrpenia, ale aj cestu, ktorá zachráni ľudstvo, cestu, ktorá prinesie nám spasenie.Po týchto štyridsiatich dňoch a týchto troch pokušenia diabol Krista opúšťa a ku Kristovi pristupujú anjeli a posluhujú mu. Presne tak ako Eliášovi, tak aj ku Kristovi prinášajú jedlo, napĺňajú jeho ľudské potreby.

Kristus nám hladný a v nehostinnom prostredí ukazuje, čo má byť podstatné v našom boji proti hriechu. Varuje nás, že aj keď sme sa už raz rozhodli ísť za Ním, tak pokušiteľ je stále vôkol nás a zvádza nás na hriech, že aj keď sme si istí, že sme Božie deti, tak práve vtedy môže prísť diabol a pokúšať nás. Aj keď sme dokonca na svätom mieste, tak nie sme uchránený od pokušiteľa. Kristus nám týmto ukazuje, čo je podstatné v našom boji proti hriechu.

Hovorí, že keď sa nachádzame v problémových časoch, keď sme možno hladní, keď sa nám možno zdá, že nás Hospodin opustil, tak nesmieme zabúdať, že to, čo nás v skutočnosti napĺňa, z čoho v skutočnosti žijeme, je Božie slovo. To je pre nás tou mannou, ktorá nás nasycuje.

Ďalej nám hovorí, že sa nemáme vrhať do nebezpečných situácii a potom žiadať Božiu ochranu, lebo potom to je pokúšanie Boha a to nie je dobré. Radšej choďme po Božích cestách a potom sa už o svoju bezpečnosť nemusíme báť, leboo zvyšok sa postará Hospodin so svojimi anjelmi.A tretia rada, ktorá nám má pomôcť, je aby sme nezabúdali, kto je tu Boh, komu máme slúžiť. Lebo keď budeme Bohu slúžiť, tak nebudeme túžiť po moci a sláve tohto sveta.

Naše potreby nebudú z tohto sveta. Nezhromažďujme si poklady tu na zemi, ale zhromažďujme si poklady v nebi, lebo kde je náš poklad, tam je aj naše srdce, a tam je aj náš Boh. Preto sa nezabudnime klaňať jedine Bohu a Jemu slúžiť. Nech nám v tom Hospodin pomáha.

Súvisiace videá a dokumenty