Zmeň svoj život

Život s Bohom

Falošné učeniaVýklad PísmaZjavenia Márie vs Biblia

9. Nemravná žena Jezábel

OBSAH

Pre rýchlu orientáciu medzi článkami:

1. Kráľovna nebies // 2. Kráľovná Ríma

3. Kráľovná Islamu // 4. Kráľovná východu

5. Kráľovná správ // 6. Kráľovná nebies odhalená

7. Kráľovná zo Zjavenia // 8. Pania kráľovských ríší

9. Nemravná žena Jezábel // 10. Výjdite od nej, ľud môj

11. Mária, matka Ježišova

SATANOVE PLÁNY, PODVODY A SVETLO BOŽIEHO SLOVA

V rámci celej tejto knihy sme dokumentovali, ako súčasné trendy a udalosti poukazujú na zjavenia a náboženské podvody, ktoré sa oháňajú menom Krista. Samotné tieto udalosti nie sú ničím novým, avšak je zjavné, že ich vplyv a frekvencia výskytu neustále narastajú. Vyskytujú sa celosvetovo a zahŕňajú nespočet rôznych náboženských skupín, preto sú ekumenické. Sú šírené diabolskými spôsobmi a falšujú tak pravé evanjelium aj zjavenie skutočného Spasiteľa.

V skutočnosti mocnosť, ktorá stojí za údajnou „Kráľovnou Všetkých“, má za cieľ oklamať celý svet. Aj keď sa výskyt týchto udalostí dá dokázať a sú reálne, len málo ľudí rozumie, čo sa vlastne v skutočnosti deje. Tí, ktorí chápu, o čo ide, sa často zdráhajú varovať pred tým, že prichádza obdobie, v ktorom budú všetci ľudia vystavení veľkému podvodu.

V predchádzajúcich kapitolách sme videli, ako Božie Slovo varovalo pred falošným babylonským systémom, ktorý je predstavený ako žena. Ak bolo v tejto knihe odhalených aspoň niekoľko dôkazov o duchovných princípoch, ktoré oklamú mnohých, nepovie nám Biblia k týmto dôkazom ešte viac? Zastav sa a zamysli nad dôležitosťou tejto otázky. Ak má satan plán oklamať svet cez ženskú bohyňu, ktorá tvrdí, že je matkou Spasiteľa, neodhalí Božie Slovo tento klam ešte predtým, než k nemu dôjde?

V tejto kapitole sa pozrieme na niekoľko ďalších miest Písma, ktoré jasne ukážu, že Boh tieto udalosti predpovedal. Satanovo kráľovstvo je temnota. Božie kráľovstvo je svetlo. Poďme sa pozrieť, ako Božie Slovo prinesie svetlo a pochopenie a ako odhalí satanov podvodný plán.

JE TO BEZBOŽNOSŤ!

K tejto téme nachádzame v knihe proroka Zachariáša pozoruhodné proroctvo o bezbožnej žene, ktorá je premiestnená do krajiny Šineár – teda do starovekého Babylónu. Je dôležité si uvedomiť, že Zachariášovo proroctvo bolo vyslovené po babylonskom zajatí Izraela, keď už Babylón padol pod Médo-Perziou. To znamená, že toto proroctvo sa týka budúcnosti!

Zachariáš 5:3, 5-8, 10-11: Povedal mi: „To je kliatba, ktorá vychádza na celú zem. Bude odstránený každý zlodej, každý krivoprísažník… Potom vyšiel anjel, ktorý so mnou hovoril, a povedal mi: ‘Pozri sa, čo sa to objavuje?’ Spýtal som sa: ‘Čo je to?’ On odpovedal: ‘To je éfa’ a dodal: ‘Tak to bude s nimi vyzerať v celej zemi.’ A hľa, zdvihol sa olovený poklop a vo vnútri éfy sedí žena. Povedal mi: ‘To je Bezbožnosť’, hodil ju do éfy a otvor uzavrel oloveným vekom… Spýtal som sa anjela: ‘Kam ju nesú?’ Odpovedal mi: ‘Chcú jej postaviť dom v zemi Šineár, keď bude pripravený, bude tam uložená na svoj podstavec.’“

Biblia tak opakovane varuje pred bezbožnou ženou, ktorá bude v posledných dňoch ovplyvňovať celý svet. Zachariáš ju označuje ako tú, čo skončí v zemi Šineár – teda v Babylone. Je prekvapivé, že Ján, Izaiáš aj Zachariáš spájajú nemravnú ženu s Babylonom – kolískou modlárstva. Všetci upozorňujú, že toto klamstvo bude mať celosvetový vplyv a zasiahne všetky národy.

V Zachariášovi 5 je žena skrytá v éfe (koši), až kým anjel neodstráni poklop. To znamená, že jej nemravnosť je utajená, čo zodpovedá aj slovám z Izaiáša 47, kde „Pani všetkých kráľovských ríší“ hovorí „nikto ma nevidí“ a Zjavenie 17 popisuje ženu s menom „Tajomstvo, Babylon“. Tajomstvo znamená skryté.

Zaujímavé je, že pri opise tejto kliatby anjel hovorí v množnom čísle – „s nimi vyzerať“. To naznačuje, že táto žena môže mať viacero podôb a spôsobov, ako sa zjavuje, možno spolu s mnohými démonickými duchmi, ako Mária po celom svete. Vieme, že satan má k dispozícii množstvo padlých anjelov, ktorí vykonávajú jeho vôľu. Hoci diabol nie je všadeprítomný, môže posielať svojich démonov, kam chce, a tí sa môžu zjavovať ako tá istá žena na mnohých miestach naraz. Práve v posledných dňoch satan a jeho padlí anjeli vychádzajú do sveta, aby klamali:

„A ten veľký drak – ten dávny had, zvaný diabol a satan, ktorý zvádza celý svet – bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.“ (Zjavenie 12:9)

„Sú to duchovia démonov, ktorí konajú zázraky a vychádzajú ku kráľom zeme a celého sveta.“ (Zjavenie 16:14)

V Zachariášovi 5 sa dozvedáme aj to, že táto kliatba:

„Vstúpi do domu zlodeja aj do domu toho, kto v mojom mene falošne prisahá, usadí sa v jeho dome a zničí jeho drevo i kamene.“ (verš 4)

Ako bolo spomenuté, tí, ktorí nasledujú Kráľovnú nebies, jej skladajú prísahy a zasväcujú životy v mene Pána. Tieto sľuby sú vyslovené v Ježišovom mene, čím podľa Biblie krivo prisahajú v Božom mene. Toto celosvetové prekliatie vstupuje do „domu zlodeja“. Čo to znamená? Ježiš povedal:

„Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale vniká inak, je zlodej a lupič.“ (Ján 10:1) „Ja som dvere. Kto vojde skrze mňa, bude spasený.“ (Ján 10:9)

Ježiš je jediná cesta. Preto Boh nazýva týchto nasledovníkov zlodejmi – hľadajú iný vchod do neba, než ktorý ponúka On. Dôverujú falošnému evanjeliu Kráľovnej a jej nepravým sľubom namiesto pravému evanjeliu v Božom Slove.

OHAVNÁ ŽENA UTEKÁ DO BABYLONU

Keď sa naplnia všetky proroctvá o „bezbožnej žene“, nastáva otázka, aký je ich vzájomný vzťah a vývoj udalostí. Komentár Franka Boyda k téme Babylónu ponúka zaujímavý pohľad, ako môžu byť všetky tieto proroctvá prepojené:

Zatiaľ čo Zjavenie Jána kapitoly 17 a 18 používajú pojem Babylon, existuje medzi nimi zreteľné rozlíšenie. Kapitola 17 označuje Babylon ako systémpoliticko-náboženský, zatiaľ čo kapitola 18 hovorí o doslovnom meste, veľkom obchodnom centre. Od chvíle, keď sa centrum babylonského mysticizmu presunulo do Ríma a začlenilo sa do rímskokatolíckej cirkvi, bol Rím sídlom babylonskej moci. Ale po spojení s desiatimi kráľmi pod vedením šelmy čítame, že sídlom moci sa môže stať nové hlavné mesto v zemi Šineár – teda v údolí rieky starovekého Babylónu.

Je teda možné, že by táto žena začala svoju vládu v Ríme, ale presunula svoje sídlo moci do „Zeme Šineár“, miesta starovekého Babylónu? Nezabudnime, že keď táto žena začína vládnuť, ovláda a kontroluje šelmu, no v jedinom okamihu sa šelma a desať kráľov obrátia proti nej a zničia ju. Keď sa týchto desať kráľov rozhodne ženu zničiť, je možné, aby pred nimi ušla a vrátila sa do svojho starovekého domova?

OBĽÚBENEC ŽIEN

Zaujímavý úsek nachádzame v knihe proroka Daniela v 11. kapitole. Počas obdobia súženia bude antikrist:

„vyvyšovať sa a povyšovať nad každého boha, bude rozprávať zvláštne veci proti Bohu bohov, čo mu neprináleží, a bude ho sprevádzať úspech, kým sa nenaplní strašný hnev, lebo rozhodnutie sa vykoná. Neprikloní sa ani k bohom svojich otcov, ani k obľúbencovi žien, neprikloní sa k nijakému bohu, lebo sa bude povyšovať nad všetkých.“ (Daniel 11:36-37)

Čo môže znamenať výraz „obľúbenec žien“? Učenci zaujímajú tri hlavné pohľady. Mnohí sa domnievajú, že toto označenie odkazuje na obľúbenca všetkých zbožných židovských žien, ktoré túžili porodiť Mesiáša. Preto sa domnievajú, že „obľúbenec žien“ je pravý Mesiáš, ktorého bude antikrist preklínať a pohŕdať ním. Niektorí moderní vykladači Písma veria, že výraz „obľúbenec žien“ poukazuje na neprirodzenú sexualitu antikrista.

Tretí pohľad však lepšie zapadá do kontextu, že antikrist sa bude vyvyšovať nad každého boha (verš 36). Biblický učenec G. H. Pember vysvetľuje tento úsek takto:

Výraz „obľúbenec žien“ sa nachádza medzi dvoma podstatnými menami, ktoré nepochybne označujú konkrétne božstvá – preto musí ísť o božstvo, ktoré je zvlášť vyhľadávané ženami. V tomto bode je jasné, že týmto božstvom nemôže byť nikto iný než bohyňa prírody. Táto bohyňa bola vždy uctievaná najmä ženami, od najstarších čias až dodnes. Svojich uctievačov mala medzi pohanmi aj medzi odpadlými kresťanmi v každej krajine.

Je to babylonská Beltis alebo Mylitta; asýrska Ištar; fénická Aštarta; Kráľovná nebies spomínaná v Jeremiášovi; perzská Tanata; egyptská Isis; čínska Shing Moo alebo Svätá Matka; grécka Afrodita; efezská Artemis či Diana; rímska Venuša… a Panna Mária východných a západných katolíkov. To sú tie bohyne, o ktorých často počujeme – Naša Pani La Salettská, Naša Pani Lurdská – ktorým boli postavené chrámy dokonca aj v Číne.

Niektorí ďalší biblickí vykladači súhlasia, že „obľúbenec žien“ odkazuje na túto mnohomennú bohyňu. John Peter Lange vysvetľuje:

Obľúbenca žien nepovažujeme za ďalšieho boha, ale za bohyňu prírody, uctievanú medzi Aziatmi ako Baaltis, ako Aštarta či Mylitta medzi Babylončanmi, Artemis medzi Peržanmi, Nanaeu v Sýrii. Tento pohľad je jasnejší, keď si uvedomíme, ako Antiochos podal správu o neprípustnom a urážlivom uctievaní tejto bohyne (ktorú identifikoval ako „kráľovnú nebies“)… Preto sa moderní vykladači, ako J.D. Michaelis, Gesenius, Dereser a Havernick, až na pár výnimiek, zhodujú na výraze „obľúbenec žien“ pre toto božstvo.

V 17. kapitole Zjavenia začína žena svoju vládu tým, že jazdí na šelme v moci (verš 3). Žena predstavuje antikrista a jeho celosvetovú ríšu. Aj keď žena začína tým, že uchopí moc, šelma (antikrist) sa k nej nakoniec obráti a v druhej polovici obdobia súženia ju zničí spolu s jej náboženským systémom. V určitom bode – pravdepodobne v polovici tohto obdobia – satan príde a ovládne človeka, o ktorom Biblia hovorí, že je šelmou alebo antikristom.

Od tohto okamihu satan upevní svoj trón moci. Už viac nebude používať plášť Kráľovnej nebies ani rúško jej náboženského systému. To bude obdobie, keď antikrist povýši svoj trón nad každého boha a už nebude potrebný „obľúbenec žien“.

ŽENSKÝ PODVODNÍK

Druhý list apoštola Pavla Tesaloničanom obsahuje proroctvá o posledných dňoch, ktoré sú paralelou k proroctvu z Daniela 11:36-37. V tejto známej pasáži apoštol Pavol opakuje, že antikrist sa bude chcieť vyvýšiť nad každého boha:

V nijakom prípade sa nenechajte nikým oklamať. Skôr, než príde ten deň, musí nastať odvrátenie od Boha. Musí sa zjaviť ten bezbožník a zatratenec, ktorý sa postaví na odpor a povýši sa nad všetko, čo sa nazýva Boh a čo sa uctieva. Dokonca si sadne do Božieho chrámu ako Boh a bude sa vydávať za Boha. (2 Tesaloničanom 2:3-4)

Veľmi šokujúce je, čo apoštol Pavol píše o niekoľko veršov neskôr:

Za príchodom toho bezbožníka bude stáť satanovo pôsobenie, všetka jeho lživá moc, divy a zázraky. Všetkými tými hanebnosťami bude klamať tých, ktorí smerujú do záhuby, pretože nechceli milovať pravdu, ktorá ich mohla zachrániť. Preto ich Boh vydá napospas bludu, aby uverili lži. Tak budú odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale obľúbili si hanebnosť. (2 Tesaloničanom 2:9-12)

Boh sám pošle silný klam. Grécke slovo, ktoré je preložené ako klam, je ‘plane’. Podľa Strongovej konkordancie je grécke slovo ‘plane’ rodu ženského. Pochádza zo slova ‘planos’, ktoré možno definovať ako tulák, podvodník alebo zvodca. Zjavne Boh dovolí zvodcovi alebo podvodníkovi oklamať tých, ktorí neprijali lásku k pravde.

Ježiš povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17) Preto tí, ktorí odmietajú Božie Slovo, odmietajú pravdu. Ak človek dnes odmietne pravdu, ľahko podľahne veľkému klamu, ktorý príde. Aké dôležité je prijať lásku k pravde už teraz! Toto sa bude diať počas času Súženia. Môže sa bezbožná žena zjavovať ako Mária v klamnej moci, ktorá bude uvoľnená v posledných dňoch sveta? S čím ďalším príde ženský podvodník, ktorý odporuje Božiemu Slovu, a napriek tomu je celosvetovo vyhľadávaný?

NEMRAVNÁ JEZABEL

Dvakrát varoval Ježiš pred nemravnou ženou – u Matúša 13:33 a v Zjavení 2:20-23. V 2. kapitole Zjavenia Ježiš identifikuje ženu „Jezabel“ ako falošnú prorokyňu, ktorá učí a zvádza Jeho služobníkov k modlárstvu:

„Mám proti tebe len to, že nechávaš ženu Jezabel, ktorá si hovorí prorokyňa, aby učila a zvádzala mojich služobníkov k smilstvu a k modlárskym hostinám. Dal som jej čas, aby činila pokánie zo svojho smilstva, ale nečinila. Hľa, uvrhnem ju na lôžko a tých, ktorí s ňou cudzoložia, vydám veľkému súženiu, ak nebudú činiť pokánie zo svojich skutkov.“ (Zjavenie Jána 2:20-22)

Grécke slovo preložené ako smilstvo je „porneuo“ a môže byť preložené aj ako modlárstvo. Ako sme už spomenuli, Boh často prirovnáva modlárstvo k duchovnej nevere, pretože Jeho ľud patrí Jemu:

„Tvojím manželom je predsa ten, kto ťa stvoril, jeho meno je Hospodin zástupov.“ (Izaiáš 54:5)

Preto Ježiš obvinil cirkev v Tyatíre z duchovného smilstva, ku ktorému ju viedla Jezabel. Všimni si, že Ježiš varuje tých, ktorí sú zapojení do jej duchovného smilstva, že budú účastní Veľkého Súženia, ak nebudú činiť pokánie (verše 20-23). Tí, ktorí tolerovali túto duchovnú neveru (smilstvo), sú vinní rovnako ako tí, ktorí s ňou zhrešili (verš 20). Podľa Biblie je tolerancia hriechu rovnako závažná ako samotný hriešny skutok.

Študenti Biblie iste poznajú Jezabel podľa mena ako zlú, podlú ženu. Jezabel bola jednou z najznámejších kráľovien starozákonnej doby. Viedla Boží ľud k falošnému náboženstvu skrze uctievanie Baala a Kráľovnej nebies. Využívala svoju krásu, zvodnosť a nesväté zväzky so svojím mužom, a neskôr aj so svojím synom, čo spôsobilo, že národ padol do modlárstva.

Jezabel sama podporovala modlárstvo a dokonca sa pokúsila zničiť všetkých pravých Božích prorokov v Izraeli. Táto bezbožná žena mala na svojom kráľovskom dvore 450 Baalových prorokov a 400 prorokov Asherah (Kráľovnej nebies). Jezabel je rozhodne predstaviteľkou starozákonnej matky všetkých neviestok.

Je preto veľmi výstižné, že Ježiš pomenoval zlého ako „žena Jezabel“ ovplyvňujúca Tyatírskych. Nasledujúca tabuľka porovnáva niektoré podobnosti medzi historickou Jezabel a kráľovnou posledných dní. Táto tabuľka ukazuje, aké dôležité je porovnávať Písmo s Písmom. Pamätaj, že kniha Zjavenie Jána sa odkazuje na Starý zákon najmenej v sto prípadoch. Aby sme správne pochopili, prečo Ježiš použil meno Jezabel ako označenie nástupcu tejto ženy, ktorá sa vyhlásila za prorokyňu, musíme nájsť všetko, čo o tejto téme Boh hovorí vo svojom Slove.

Charakter Jezabel Charakter Nevěstky posledních dnů
Královna
1 Královnská 16:31
Královna
Izajáš 47:5,8
Zjevení 18:7
Má lid pod kontrolou
1 Královská 19:1,2
1 Královská 21:7,8,15
Má lid pod kontrolou
Izajáš 47:7;
Zjevení 17:1, 3:9, 18
Vede k modlářství
1 Královská 21:25-26
Vede k modlářství
Zjevení 2:20; 17:4
Popisována jako nevěstka
2 Královská 9:22
Popisována jako nevěstka
Zjevení 2:20; 17:1, 5; 19:2
Užívá kouzel
2 Královská 9:22
Užívá kouzel
Izajáš 47:9, 12
Zjevení 18:23
Zdroj bezbožnosti
1 Královská 21:25
Zdroj bezbožnosti
Zachariáš 5:7, 8
Svůdkyně; Vnější krása
2 Královská 9:30
Svůdkyně; Vnější krása
Izajáš 47:1-3
Zjevení 17:4; 18:7
Prokletím na Božím lidu
2 Královská 9:22
Prokletím na Božím lidu
Izajáš 47:6;
Zachariáš 5:3
Zjevení 18:4
Prolévá krev Božích služebníků
2 Královská 9:7
Prolévá krev Božích služebníků
Zjevení 17:6; 19:2
Masakruje Boží proroky
1 Královská 18:4
Masakruje Boží proroky
Zjevení 18:24
Sedí (vládne) nad králi
2 Královská 9:22
Sedí (vládne) nad králi
Zjevení 18:3
Její potomci jsou zničeni
2 Královská 9:24
Její potomci jsou zničeni
Izajáš 47:9
Zjevení 2:23
Její proroci jsou zničeni
1 Královská 18:19; 19:1
Její proroci jsou zničeni
Izajáš 47:13-14
Zachariáš 5:4
Je náhle zničena
2 Královská 9:33-37
Je náhle zničena
Izajáš 47:11
Zjevení 17:16; 18:8
MODLÁRSKA PROROKYŇA

Kto je táto Jezabel? Prečo je nazývaná prorokyňou a ako môže zvádzať Pánových služobníkov? Na lepšie pochopenie týchto pasáží sa pozrime na komentár ku knihe Zjavenie Jána od Tima LaHaye:

Názov „Tyatira“ je zložený z dvoch slov znamenajúcich „obeť“ a „pokračujúca“; to predstavuje počiatok heréz, ktoré priniesli ďalšie falošné doktríny. Tu je základ toho, že cirkev Ríma popiera dokončené dielo Krista a verí v pokračujúce obete, ktoré koná ako sviatosti a modlí sa k mŕtvym… Tento koncept viedol mnohých ľudí k snahe zaslúžiť si spásu skutkami, pokáním, odpustkami a mnohými ďalšími myšlienkami, ktoré sú v skutočnosti satanské. Pán správne označil vo Zjavení 2:24 tieto veci ako „hlbiny satanove“.

Pánov titul „Syn Boží“ je veľmi dôležitý najmä pre tých, ktorí sú v cirkvi Ríma a majú sklon uvažovať o Ňom ako o „Synovi Márie“. Učenie falošnej prorokyne Jezabel má dve formy: (1) „zvádzať (a uvádzať do falošného učenia) mojich služobníkov k modlárstvu“, čo je znak modlárstva typický pre toto obdobie a (2) „jesť veci obetované modlám“…

(Ježiš povedal) „Hľa, uvrhnem ju na lôžko a tých, ktorí s ňou cudzoložia, vydám veľkému súženiu, ak nebudú činiť pokánie zo svojich skutkov.“

Náš Pán predpovedal, že táto cirkev a tí, ktorí uverili jej falošnému učeniu, prídu do obdobia Veľkého Súženia, keď bude táto cirkev podľa Zjavenia Jána 17. kapitoly cirkvou súženia. Ako sme už ukázali, Kráľovná nebies je v skutočnosti kráľovnou rímskokatolíckej cirkvi. Povzbudzuje svojich nasledovníkov k modlárstvu, ale vyhlasuje o sebe, že je prorokyňou posledných dní. Nasleduje citácia z knihy „The Thunder of Justice (Zahromadenie Spravodlivosti)“. Táto kniha popisuje nespočetné množstvo zjavení a predpovedí, ktoré sa majú naplniť v období triumfu Nepoškvrneného Srdca.

Napriek tomu zostáva pravdou, že dôkladné zhromažďovanie správ Našej Pani z celého sveta poskytuje pozoruhodný záznam o tom, že to, čo jej zjavenia hovoria, dáva nepochybne zmysel. Mali by sme si uvedomiť, že varovania pochádzajú od samotnej Márie, Kráľovnej všetkých prorokov, Prorokyne našich čias… 22. novembra 1992 Naša Požehnaná Matka jasne a stručne povedala Otcovi Gobbimu o svojej úlohe: „S radosťou matky, ktorá vidí, ako jej je venovaná stále väčšia pozornosť a je nasledovaná svojimi malými deťmi, ktoré kráčajú cestou, ktorú im ukázala, ako Prorokyňa týchto posledných čias, v ktorých žijete, so svojím Synom, Ježišom Kristom…“

Mohli by sme uviesť mnoho ďalších citácií, ktoré dokazujú, že mariánski nasledovníci vedia, že Kráľovná nebies sa sama označuje za „Prorokyňu týchto posledných čias“. Nasledujúca časť ponúkne ďalší pohľad na identitu tejto bezbožnej ženy.

KRÁĽOVSTVO V PODOBENSTVÁCH

Ježišov ďalší odkaz na zlú ženu nachádzame v Matúšovi 13. kapitole, kde sa hovorí o kráľovstve v podobenstvách. Ako zisťujeme, podobenstvo o horčičnom semene a podobenstvo o žene, ktorá mieša kvas, sú prepojené, takže môžeme vidieť oba príbehy naraz a lepšie pochopiť ich kontext. Tieto dve podobenstvá boli mnohými interpretované ako symbol zázračného rastu a šírenia cirkvi v posledných dňoch. Je však takýto výklad naozaj to, čo mal Ježiš na mysli? Pozrime sa na tieto dve podobenstvá bližšie:

Predložil im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli. To zrnko je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie ako ostatné byliny a stane sa z neho strom, takže vtáky priletia a zahniezdia sa v jeho konároch.“ Povedal im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý žena vzala a primiesila do troch mier múky, až sa všetko prekvasilo.“ (Matúš 13:31-33)

V podobenstve o horčičnom semene je možné, že muž, ktorý osieval svoje pole, je Ježiš, pretože v nasledujúcich veršoch, keď sa ho učeníci pýtajú, aby im vysvetlil podobenstvo o tých iných bylinách na poli (verš 36), Ježiš odpovedá: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka“ (Matúš 13:37). Preto je rozsievač v prvých troch podobenstvách chápaný ako sám Ježiš. Rovnako aj pole je v týchto podobenstvách definované Pánom: „pole je tento svet“ (Matúš 13:38).

Môžeme teda povedať, že Ježiš rozsieva dobré semienka do tohto sveta. Z najmenšieho semienka vyrastie veľký strom. Otázkou však je, či má viditeľná cirkev rásť od skromného začiatku k obrovskej inštitúcii. Naznačoval Pán tento rast ako zdravý, prirodzený a pravý, vzhľadom na skromné začiatky horčičného semena?

HOŘČIČNÝ STROM?

Prvým protikladom, ktorý v podobenstve o horčičnom semene nachádzame, je Ježišovo vyhlásenie, že keď „vyrastie, je väčší ako iné byliny a stáva sa z neho strom“ (verš 32). Samozrejme, horčičné semeno vyklíči a vyrastie z neho rastlina horčice, no nikdy z neho nebude strom. V Lukášovom evanjeliu je napísané, že toto horčičné semeno vyrastie do „veľkého stromu“ (Lukáš 13:19). Aj keď môže horčičná rastlina dosiahnuť niekoľko desiatok centimetrov, nedá sa to porovnať s veľkosťou stromov, ktoré môžu dorásť do niekoľkých metrov. Prečo Ježiš použil takéto podobenstvo na opísanie rastu kráľovstva? Aký význam má strom v Biblii?

Strom je metaforicky použitý vo viacerých biblických pasážach. Napríklad v Ezechielovi 31. kapitole Boh ohlasuje svoj súd nad Egyptom, pričom ho prirovnáva k pyšnej Asýrskej ríši. V týchto veršoch je pohanský Asýr opísaný ako veľký strom s nebeským vtáctvom, ktoré v ňom hniezdi:

„Hľa, Asýr bol ako cédar na Libanone, nádherne rozkonárený, poskytujúci hlboký tieň, vysoký vzrastom, jeho vrchol bol medzi hustými korunami… Preto svojím vzrastom prevyšoval všetky stromy poľa… V jeho konároch hniezdilo všelijaké nebeské vtáctvo… v jeho tieni prebývali všetky početné národy.“ (verše 3, 5, 6)

Je zrejmé, že Pán nechváli Asýrov za ich veľkosť, lebo boli súdení. Skôr Boh poukazuje na pýchu a veľkosť egyptského národa. Ak bol teda Asýrsky „strom“ súdený, rovnako bude súdený aj Egypt. Strom je v tejto pasáži metaforou pre veľkosť a moc inštitúcie, ktorá dominuje svetu danej doby, no jej jadro je skazené. Rovnako aj v knihe proroka Daniela Boh skrze proroka vynáša súd nad Babylonským kráľovstvom:

„Hľa, strom stál uprostred zeme, jeho výška bola obrovská. Strom rástol a mocnel, jeho výška siahal až do neba. Bol viditeľný až po samý kraj zeme… v jeho konároch bývali nebeské vtáky a sýtilo sa z neho všetko tvorstvo.“ (Daniel 4:7-10)

Aj tu vidíme, že Pán použil symbol stromu s hniezdiacimi vtákmi, aby opísal mocný, ale zlý svetový systém.

NEBESKÍ VTÁCI

V podobenstve o horčičnom semene nachádzame ďalší náznak, ktorý poukazuje na to, že rast kráľovstva nie je zdravý a prirodzený. Ježiš hovorí, že strom je útočiskom „nebeských vtákov“ (Matúš 13:32). V podobenstve o rozsievačovi sú to práve vtáky, ktoré prichádzajú a požierajú dobré semeno (Matúš 13:4). V podobenstve o kráľovstve používa Ježiš vtákov ako obraz pre satanových služobníkov, ktorí požierajú Božie Slovo.

V celom Písmenebeskí vtáci často vykresľovaní ako oportunisti, mrchožrúti a predátori. Nikde v Biblii nie sú veriaci prirovnávaní k vtákom. Nie všetci vykladači vidia v podobenstve o horčičnom semene opis zázračného rastu a rozšírenia Kristovej cirkvi do celého sveta. Mnohí z nich používajú Písmo na výklad Písma samotného a dospeli k záveru, že Pán mal na mysli pravý opak:

Malé horčičné semienko nebolo určené na to, aby sa stalo stromom, ale kríkom… Napriek tomu vyrástlo proti svojej prirodzenosti do veľkosti stromu. To, čo vzišlo od Neho, Syna človeka, Rozsievača a Stvoriteľa, človek potom premenil na neprirodzenú vec – niekto by mohol povedať obludu – iný by mohol povedať horčičný strom. Táto neprirodzená vec, táto obluda, sa hlási ku kresťanstvu ako systém tohto sveta, ktorý vyznáva Krista, aj keď On nie je uprostred neho svojím Duchom…

Ak sa toto podobenstvo vzťahuje na cirkev alebo obrátených hriešnikov, aký význam môžu mať vtáci hniezdiaci v korune stromu? Predstavujú vtáci čistých ľudí? Odpoveď máme priamo v texte. Vtáci, ktorí prileteli a zožrali semeno, sú nástrojmi satana. Vtáci v tomto podobenstve znamenajú nespasený a neobrátený ľud a národy, ktoré sa pod sebeckými motívmi zhromažďujú do koruny stromu, navonok sa tvária ako kresťania a nachádzajú tu úkryt.

HOŘČIČNÉ SEMENO

Toto podobenstvo je podobné prvým dvom, ktoré spomínajú človeka, pole a semeno. Pri dôslednej interpretácii v každom z nich človek symbolizuje Krista, pole tento svet a semeno je Slovo, ktoré hovorí o Kristovi a Jeho kráľovstve. Horčičné semeno bolo známe svojou maličkosťou (Matúš 17:20). Napriek tomu v tomto prípade dorastá do väčších rozmerov než ostatné byliny a stáva sa stromom

Ako negatívny obraz je vnímané aj to, že vtáci sa usadia vo vetvách stromu. V tejto sérii podobenstiev sú vtáci služobníkmi zlého (Matúš 13:4, 19), podobne ako ich spomína aj iné Písmo (Jeremiáš 5:26-27; Zjavenie 18:2). História potvrdzuje skutočnosť, že od samotného začiatku cirkev prekvapovala svojím rýchlym rastom skrze zvestovanie posolstva o Kristovi. Tento nezvyčajný rast však poskytol útočisko aj tým, ktorí sú nepriateľmi Boha, ktorí hľadajú tieň a ovocie stromu pre vlastné záujmy (dokonca aj národy, ktoré sa nazývajú „kresťanské“).

Podobenstvo o horčičnom semene je ďalším obrazom smerovania tohto veku, a teda nie je pozitívnym obrazom. Ďalšie podobenstvá hovoria o kúkoli medzi pšenicou, o zlej koristi medzi dobrou, o tom, koľko semena bolo rozsiate nadarmo a podobne. Podobenstvá nezobrazujú Kristovo kráľovstvo ako rastúce, rozširujúce sa a budujúce sa do rozmerov tohto sveta. Toto podobenstvo je často interpretované ako obraz veľkého požehnania a rastu kráľovstva v tomto veku, no takýto výklad nie je v súlade so zámerom Spasiteľa.

Obraz veľkého denominačného systému v čase súženia nachádzame v knihe Zjavenie, 17. kapitole. Zdá sa, že ide o obraz rímskeho katolicizmu a jeho posledného a najväčšieho ovocia, pravdepodobne v spojení s ďalšími denomináciami, možno po tom, čo boli svätí vzatí zo sveta. V 18. kapitole, 2. verši čítame o tom, že veľký zlý systém, ktorý prevzal Rím, bol preklínaný anjelom, ktorý povedal:

„Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, útočiskom všetkých nečistých duchov, útočiskom všetkých nečistých a ohavných vtákov!“

Je zrejmé, že toto podobenstvo nemožno vzťahovať na pravú cirkev Krista, ktorá by mala rásť, až kým neobráti svet. Duch jasne hovorí, že v posledných časoch niektorí ľudia opustia vieru, aby sa venovali bludným duchom a démonickým náukám. Pavol pripomína Timotejovi, že so zlými ľuďmi a šarlatánmi to bude stále horšie – budú zvádzať druhých, sami budú zvedení. Kristus varuje, že na konci vekov sa podmienky vo svete zhoršia.

Namiesto toho, aby cirkev prenikla svetom a spôsobila celosvetové obrátenie, Biblia učí, že svet bude preniknutý a skazený viditeľnou cirkvou. Samozrejme, Boh hovorí, že evanjelium bude hlásané po celom svete a počas času Súženia príde veľké prebudenie, avšak pred Súžením príde odpadnutie.

Podobenstvo o horčičnom semene, keď sa vykladá celým Písmom, nás vopred upozorňuje na to, čo vidíme aj dnes. Davy ľudí, ktorí sa nazývajú kresťanmi, sa spájajú a vlastnými silami sa snažia zavádzať Božie kráľovstvo na zemi na úkor pravdy. Pokúšajú sa vziať veci do vlastných rúk, namiesto toho, aby dôverovali Bohu a trvali na Jeho zasľúbeniach. Napriek tomu toto Ježišovo proroctvo ukazuje, že On je Boh a On sám drží budúcnosť vo svojich rukách.

Kto iný než Všemohúci Boh mohol predpovedať už pred 2000 rokmi celosvetové ekumenické hnutie, ktorého sme dnes svedkami? Ako ďalej zistíme, Kristovo proroctvo v podobenstve o kvase je rovnako výstižné a v súlade s udalosťami, ktoré sa odohrávajú pred našimi očami.

ŽENA ZADĚLÁVA KVAS

Potom, čo Ježiš povedal podobenstvo o horčičnom semene, jeho ďalšie slová boli podobenstvo o žene, ktorá zaděláva kvas. Matúš 13:31-33 a Lukáš 13:18-21 ukazujú, že tieto dve podobenstvá patria k sebe – tvoria pár. Prvé, ktoré používa symbol horčičného semena, odhaľuje vonkajší vývoj bludu v cirkvi a poukazuje na neprirodzený vzťah medzi cirkvou a svetom. Druhé proroctvo, ako uvidíme, sa týka tajomstva a vnútorného vývoja chýb, ktoré sa navonok prejavia a pokazia viditeľnú cirkev. Podobenstvo o žene, ktorá zaděláva kvas, znie nasledovne:

Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý žena vzala a zamiesila do troch mier múky, až všetko skyslo. (Matúš 13:33)

Čo toto podobenstvo znamená? Biblický učiteľ Chuck Smith vysvetľuje:

„Niektorí si nesprávne myslia, že cirkev obsiahne celý svet. Kvas je v Biblii vždy negatívny symbol a má zlý vplyv všade, kde sa objaví. Preto tu Ježiš hovorí o kvasení pôsobiacom v cirkvi.“

V Biblii je kvas druhom hriechu (Exodus 12:19-20; Levitikus 2:11; Ozeáš 7:1-4; Matúš 16:6; Marek 8:15; Lukáš 12:1-2; Galaťanom 5:9 atď.). Apoštol Pavol v liste Korinťanom vysvetľuje, že kvas predstavuje zlo:

Vaše chválenie nie je správne. Či neviete, že trocha kvasu prekvasí celé cesto? Odstráňte starý kvas, aby ste boli novým cestom, lebo aj vy ste nekvasení. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus! Preto slávme sviatky nie so starým kvasom, ani s kvasom zla a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom úprimnosti a pravdy. (1. Korinťanom 5:6-8)

Ak preskúmame všetky miesta v Písme, kde sa spomína kvas, vidíme, že kvas je obrazom zla, ktoré narúša a skryto preniká Božiu pravdu hriechom, bludom a bezbožnosťou. Je jasné, že Ježiš nemal na mysli nič pozitívne, keď opisoval, ako žena tajne zamiesila kvas do troch mier múky, až všetko skyslo. Kristus prorokoval, že tento kvas, teda nepravosť a skazenosť, sa rozšíri v celom „ceste“ – až všetko skysne (Matúš 13:33). Inými slovami, pôsobenie tejto ženy zabezpečí, že všetci okrem Kristových učeníkov budú ukrytí, kým sa kvas úplne nerozšíri.

JE TO TÁ ISTÁ HRIEŠNA ŽENA?

Jedna otázka, ktorá ostáva, znie: Kto je táto žena? Výklad z biblických komentárov Wicliffa ponúka hlbší pohľad:

Žena (na rozdiel od muža v iných podobenstvách) je protivníkom Krista a počas tohto veku napĺňa kráľovstvo falošným učením. Inde je nazývaná „bezbožnosť“ (Zachariáš 5:7-8), „Jezábel“ (Zjavenie 2:20) a „veľká neviestka“ (Zjavenie 17:1). Podobenstvo o kvase v ceste varuje veriacich pred falošnými učeniami, ktoré sa budú rozširovať do všetkých častí kráľovstva rôznymi spôsobmi.

Je rozumné tieto proroctvá spojiť? Odkazujú na tú istú mystickú a zlú ženu? Zamyslime sa nad ďalšími skutočnosťami: Pani všetkých kráľovských ríš opísaná v Izaiášovi 47 vyhlasuje: „Nikto ma nevidí“ (verš 10). Verí, že jej podvod je skrytý, zatiaľ čo žena u proroka Zachariáša v 5. kapitole je ukrytá pod oloveným vekom (verš 7), a v Zjavení 17 je žena označená ako „Tajomstvo“ – teda niečo skryté.

To, že žena v podobenstve u Matúša 13 ukrýva do troch mier múky kvas, tiež poukazuje na jej nepravosť. Sú to zlovolníci, ktorí sa tajne radia (Žalm 64:2). Tí, ktorí milujú zlé skutky, zostávajú skrytí v temnote (Ján 3:19-20). Oproti tomu pravá cirkev nemá dôvod sa vo svete skrývať ani tajiť evanjelium (Lukáš 8:16-17; Ján 3:21). Kráčame vo svetle a v žiari Božej pravdy (Matúš 5:16; Filipanom 2:15; 1. Jánov 1:5-7).

Preto pani všetkých kráľovských ríš z Izaiáša 47, bezbožná žena zo Zachariáša 5, neviestka-kráľovná zo Zjavenia 17 a 18 a žena z Matúša 13 sú zjavne zlého charakteru a ich skutky a úmysly neprinášajú nič dobré. Keď si spomenieme na ženu z proroctva Zachariáša, je tam nazývaná „bezbožnosť“ (Zachariáš 5:7-8); Pani všetkých kráľovských ríš v Izaiášovom proroctve dôveruje vo svoju „zlobu“ (Izaiáš 47:10); A kvas, ktorý žena ukryla do cesta, znamená tiež „ničomnosť“ (1. Korinťanom 5:8).

Navyše, žena v Matúšovi 13. kapitole ukrýva kvas do „troch mier cesta“ (verš 33). Tri miery sú presne jedna éfa. V Zachariášovi 5. kapitole je opísané, kam sa žena schovala: „Vo vnútri éfy sedí akási žena.“ (verš 7). Taktiež tri miery cesta odkazujú na presné množstvo múky tradične používané pri príprave jedla obetovaného Bohu (Genesis 18:6; Sudcov 6:19; 1. Samuelova 1:24). Študent Starého zákona vie, že v takejto obeti nikdy nesmie byť kvas. Táto skutočnosť je ďalším dôkazom, že žena pôvodne čistý pokrm napĺňa svojou skazenosťou.

TAJOMNÁ ŽENA

Vykladač John Phillips takisto spája ženu v Matúšovi 13. kapitole so ženou zo Zjavenia 17. V Novom zákone sa objavujú celkovo tri tajomné ženy: Prvou je súčasný Jeruzalem v knihe Galaťanom 4:25, ktorý nemôže byť tou ženou z podobenstva, pretože svoje skutky nekoná v skrytosti. Súčasný Jeruzalem sa nikdy nesnažil pridať žiadnu chybu k pravde Krista – Krista úplne odmietol.

Druhou tajomnou ženou je nebeský Jeruzalem v liste Galaťanom 4:26 a v Zjavení 21:2. Keďže je nazvaný „sväté mesto“, nemôže byť tou istou ženou, ako v podobenstve. Navyše, nebeský Jeruzalem nemá nič spoločné s týmto vekom. Ďalšou mystickou ženou je Babylon (Zjavenie 17:5) – nie doslova mesto Babylon pri Eufrate, ale mystický náboženský systém sídliaci v Ríme (Zjavenie 17:9,18).

John Phillips identifikuje ženu, ktorá dáva kvas do cesta, ako predstaviteľku rímskeho náboženského systému, ktorého korene siahajú až do starovekého babylonského systému. Nakoniec sa tento systém stal „cirkvou“, prijal kresťanstvo a zanechal svoj kvas všade. Jedno z posledných vysvetlení od H. A. Ironsidea taktiež odkazuje na tieto proroctvá. Ironside zhrňuje, že Ježiš varoval pred tým, čo sa bude diať počas Jeho neprítomnosti:

V podobenstve o žene je potajme primiešavaný kvas do obetného pokrmu. Tri miery cesta určite nepredstavujú tento svet, ale skôr Božiu pravdu spojenú s Jeho Synom. Žena nie je Cirkev – skôr ide o falošnú cirkev, tú ženu, Jezábel, o ktorej čítame v Zjavení 2:20. Nazýva sa prorokyňou a učí svojich služobníkov bezbožným učením, ktoré podvracia vieru. Nie je toto presne to, čo sa malo udiať počas druhého tisícročia cirkevných dejín?

SHRNUTIE – NÁVRAT BOHYNE

V kapitolách 7 až 9 sme skúmali množstvo biblických textov a sedem prorockých pasáží, ktoré ponúkajú hlboký pohľad na celosvetový podvod v posledných časoch. Boh nám dal ešte oveľa viac varovaní. Pozrime sa teda na hlavné biblické napomenutia.

Jeremiáš označuje Kráľovnú nebies za tú, ktorá v minulosti zviedla Boží ľud. Šalamún varuje, že to, čo sa udialo v minulosti, sa určite zopakuje. Izaiáš opisuje nemravnú pannu a matku, ktorá sa nazýva „paní kráľovských ríš“. Ježiš identifikuje zlú prorokyňu „Jezábel“ a jej náboženské aktivity. Jezábel a jej nasledovníci budú mať účasť na Veľkom Súžení, ak neurobia pokánie. Ježiš taktiež varuje pred zlou ženou, ktorá potajomky narúša učenie.

Ján ju popisuje ako matku všetkých neviestok a ženu, ktorá sa necháva nazývať „Kráľovná“. Zachariáš vysvetľuje, že príde celosvetové prekliatie spojené s bezbožnou ženou. Danielovo proroctvo hovorí, že antikrist sa bude chcieť vyvýšiť nad všetkých bohov a bohyne posledných časov. Pavol píše, že Boh pošle silné zvádzanie na tých, ktorí odmietli pravdu. Viaceré ďalšie proroctvá predpovedajú modlárstvo a uctievanie bohyne v posledných dňoch sveta.

Mnoho náznakov nás vedie k domnienke, že bytosti, ktoré sa zjavujú ako Mária, budú podporované démonickými silami stojacimi za svetovou falošnou cirkvou. Na záver uvádzam citát z knihy Mýty ženskej bohyne, ktorý vystihuje, prečo je čas brať varovania Biblie o návrate babylonského náboženstva veľmi vážne, zvlášť ak prichádza v mene Krista a v čele s Kráľovnou nebies:

Bohyňa nikdy nezomrela a jedným z hlavných duchovných a psychologických javov našej doby je jej znovuobjavenie v našich životoch. Zabezpečila si popredné miesto vo veľkých svetových náboženstvách – najmä v katolicizme a hinduizme. Bohyňa bola oživená v mnohých moderných kultoch a jej duchovnými predkami sú svetové kulty Demeter, Isis a Aštarte. Je známa pod rôznymi metaforami, v mýtoch aj v modernej vede – najmä psychológii a klimatológii. Ovlplyvňuje politické a sociologické smery a novú celistvosť – novú duchovnú, psychologickú a fyzickú ekológiu. Je to sila, ktorá stojí za tým, čo nazývame hnutím ‚ženy‘. Bohyňa sa vracia, pretože je potrebná.

Návrat bohyne v patriarchálnej náboženskej spoločnosti je najlepšie viditeľný na vývoji osoby Panny Márie – od jej pôvodného postavenia v Novom zákone ako pokornej matky a darkyne života až po postavu Neposkvrnenej Kráľovnej nebies. Po celé storočia boli k osobe Márie pridávané rôzne ľudové tradície. Zvláštne koláče, ktoré boli kedysi obetované Aštarte, sa dnes obetujú Márii.

Kráľovná Mária rastie vo svojej moci. Bola Cirkvou, keď v sebe nosila Krista. V tomto zmysle sa stala Nevestou Krista a preto na ňu ľudia často odkazujú. Kostoly sa častejšie pomenúvajú po Márii, než po svätých či Ježišovi. Sochy a obrazy Márie sa stávajú predmetom súkromného aj verejného uctievania. Na týchto dielach je Mária vyobrazená viac ako kráľovná než pokorná služobnica. Niekedy drží v náručí korunovaného Krista-kráľa, tak ako Isis držala faraónov.

Mnohé z obrazov a sôch Panny Márie, najmä vo Francúzsku, zobrazujú Čiernu Madonu, ktorá odkazuje na Máriu ako ďalšiu Čiernu Bohyňu. Jej farba odráža temný svet, z ktorého bohyňa pochádza. Tieto predmety oddanosti a magickej moci boli zapojené do podivných rituálov a osláv.

Súvisiace videá a dokumenty