9. Nemravná žena Jezábel

V rámci celej tejto knihy sme dokumentovali, ako súčasné trendy a udalosti poukazujú na zjavenia a náboženské podvody, ktoré sa oháňajú menom Krista. Samotné tieto udalosti nie sú ničím novým, avšak je zjavné, že ich vplyv a frekvencia výskytu neustále narastajú. Vyskytujú sa celosvetovo a zahŕňajú nespočet rôznych náboženských skupín, preto sú ekumenické. Sú šírené diabolskými spôsobmi a falšujú tak pravé evanjelium aj zjavenie skutočného Spasiteľa.

V skutočnosti mocnosť, ktorá stojí za údajnou „Kráľovnou všetkých“, má za cieľ oklamať celý svet. Aj keď sa výskyt týchto udalostí dá dokázať a sú reálne, len málo ľudí rozumie, čo sa v skutočnosti deje. Tí, ktorí chápu, o čo ide, sa často zdráhajú varovať pred tým, že prichádza obdobie, v ktorom budú všetci ľudia vystavení veľkému podvodu.

V predchádzajúcich kapitolách sme videli, ako Božie Slovo varovalo pred falošným babylonským systémom, ktorý je predstavený ako žena. Ak bolo v tejto knihe odhalených aspoň niekoľko dôkazov o duchovných princípoch, ktoré oklamú mnohých, nepovie nám Biblia k týmto dôkazom ešte viac? Zastav sa a zamysli nad dôležitosťou tejto otázky. Ak má satan plán oklamať svet cez ženskú bohyňu, ktorá tvrdí, že je matkou Spasiteľa, neodhalí Božie Slovo tento klam ešte predtým, než k nemu dôjde?

V tejto kapitole sa pozrieme na niekoľko ďalších miest Písma, ktoré jasne ukážu, že Boh tieto udalosti predpovedal. Satanovo kráľovstvo je temnota. Božie kráľovstvo je svetlo. Pozrime sa, ako Božie Slovo prinesie svetlo a pochopenie a ako odhalí satanov podvodný plán.

K tejto téme nachádzame v knihe proroka Zachariáša pozoruhodné proroctvo o bezbožnej žene, ktorá je premiestnená do krajiny Šineár – teda do starovekého Babylónu. Je dôležité si uvedomiť, že Zachariášovo proroctvo bolo vyslovené po babylonskom zajatí Izraela, keď už Babylón padol pod Médo-Perziou. To znamená, že toto proroctvo sa týka budúcnosti.

„Povedal mi: To je kliatba, ktorá vychádza na celú zem. Bude odstránený každý zlodej, každý krivoprísažník… Potom vyšiel anjel, ktorý so mnou hovoril, a povedal mi: Pozri sa, čo sa to objavuje? Spýtal som sa: Čo je to? On odpovedal: To je éfa… a hľa, zdvihol sa olovený poklop a vo vnútri éfy sedí žena. Povedal mi: To je Bezbožnosť… Kam ju nesú? Odpovedal mi: Chcú jej postaviť dom v zemi Šineár.“ Zachariáš 5:3, 5–8, 10–11

Biblia tak opakovane varuje pred bezbožnou ženou, ktorá bude v posledných dňoch ovplyvňovať celý svet. Zachariáš ju označuje ako tú, ktorá skončí v zemi Šineár – teda v Babylone. Je pozoruhodné, že Ján, Izaiáš aj Zachariáš spájajú nemravnú ženu s Babylonom – kolískou modlárstva. Všetci upozorňujú, že toto klamstvo bude mať celosvetový vplyv a zasiahne všetky národy.

V Zachariášovi 5 je žena skrytá v éfe (koši), až kým anjel neodstráni poklop. To znamená, že jej nemravnosť je utajená. Rovnaký motív nachádzame aj v Izaiášovi 47, kde „Pani kráľovstiev“ hovorí: „Nikto ma nevidí.“ Zjavenie 17 zase opisuje ženu s menom „Tajomstvo, Babylon“. Slovo tajomstvo znamená skryté.

Zaujímavé je, že pri opise tejto kliatby anjel hovorí v množnom čísle – „s nimi vyzerať“. To naznačuje, že táto žena môže mať viacero podôb a spôsobov, ako sa zjavuje. Satan má k dispozícii množstvo padlých anjelov, ktorí vykonávajú jeho vôľu. Hoci diabol nie je všadeprítomný, môže posielať svojich démonov, kam chce, a tí sa môžu zjavovať ako tá istá žena na mnohých miestach naraz. Práve v posledných dňoch satan a jeho padlí anjeli vychádzajú do sveta, aby klamali národy.

„A ten veľký drak – ten dávny had, zvaný diabol a satan, ktorý zvádza celý svet – bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.“ Zjavenie 12:9

„Sú to duchovia démonov, ktorí konajú zázraky a vychádzajú ku kráľom zeme a celého sveta.“ Zjavenie 16:14

V Zachariášovi 5 sa dozvedáme aj to, že táto kliatba:

„Vstúpi do domu zlodeja aj do domu toho, kto v mojom mene falošne prisahá, usadí sa v jeho dome a zničí jeho drevo i kamene.“ Zachariáš 5:4

Ako bolo spomenuté, tí, ktorí nasledujú Kráľovnú nebies, jej skladajú prísahy a zasväcujú životy v mene Pána. Tieto sľuby sú vyslovované v Ježišovom mene, čím podľa Písma krivo prisahajú v Božom mene. Toto celosvetové prekliatie tak vstupuje do „domu zlodeja“. Čo to znamená? Ježiš hovorí jasne:

„Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale vniká inak, je zlodej a lupič.“ Ján 10:1

„Ja som dvere. Kto vojde skrze mňa, bude spasený.“ Ján 10:9

Ježiš je jediná cesta. Preto Boh označuje týchto nasledovníkov ako zlodejov – hľadajú iný vchod do neba, než ktorý ustanovil On sám. Dôverujú falošnému evanjeliu Kráľovnej a jej nepravým sľubom, namiesto aby prijali pravé evanjelium zjavené v Božom Slove.

Keď sa naplnia všetky proroctvá o „bezbožnej žene“, vyvstáva otázka ich vzájomného vzťahu a vývoja udalostí. Komentár Franka Boyda k téme Babylónu ponúka pohľad na to, ako môžu byť tieto proroctvá navzájom prepojené.

Zatiaľ čo Zjavenie Jána v kapitolách 17 a 18 používa pojem Babylon, medzi nimi existuje zásadné rozlíšenie. Kapitola 17 opisuje Babylon ako systém – politicko-náboženský, zatiaľ čo kapitola 18 hovorí o doslovnom meste, o veľkom obchodnom centre. Od chvíle, keď sa centrum babylonského mysticizmu presunulo do Ríma a začlenilo sa do rímskokatolíckej cirkvi, stal sa Rím sídlom babylonskej moci. Po spojení so desiatimi kráľmi pod vedením šelmy však čítame, že sídlom moci sa môže stať nové hlavné mesto v zemi Šineár, teda v údolí starovekého Babylónu.

Je teda možné, že by táto žena začala svoju vládu v Ríme, no následne presunula sídlo moci do Zeme Šineár, do oblasti starovekého Babylónu? Nezabúdajme, že v čase, keď žena vládne, ovláda a kontroluje šelmu. No v jedinom okamihu sa šelma a desať kráľov obrátia proti nej a zničia ju. Keď sa týchto desať kráľov rozhodne ženu zničiť, je možné, aby pred nimi utiekla a vrátila sa do svojho starovekého domova?

Zaujímavý úsek nachádzame v knihe proroka Daniela v 11. kapitole. Počas obdobia súženia bude antikrist:

„Vyvyšovať sa a povyšovať nad každého boha, bude rozprávať zvláštne veci proti Bohu bohov, čo mu neprináleží, a bude ho sprevádzať úspech, kým sa nenaplní strašný hnev, lebo rozhodnutie sa vykoná. Neprikloní sa ani k bohom svojich otcov, ani k obľúbencovi žien, neprikloní sa k nijakému bohu, lebo sa bude povyšovať nad všetkých.“ Daniel 11:36–37

Čo môže znamenať výraz „obľúbenec žien“? Učenci zaujímajú tri hlavné pohľady. Mnohí sa domnievajú, že toto označenie odkazuje na obľúbenca všetkých zbožných židovských žien, ktoré túžili porodiť Mesiáša. Preto sa domnievajú, že „obľúbenec žien“ je pravý Mesiáš, ktorého bude antikrist preklínať a pohŕdať ním. Niektorí moderní vykladači Písma veria, že výraz „obľúbenec žien“ poukazuje na neprirodzenú sexualitu antikrista.

Tretí pohľad však lepšie zapadá do kontextu, že antikrist sa bude vyvyšovať nad každého boha. Biblický učenec G. H. Pember vysvetľuje tento úsek takto:

„Výraz ‚obľúbenec žien‘ sa nachádza medzi dvoma podstatnými menami, ktoré nepochybne označujú konkrétne božstvá – preto musí ísť o božstvo, ktoré je zvlášť vyhľadávané ženami. V tomto bode je jasné, že týmto božstvom nemôže byť nikto iný než bohyňa prírody. Táto bohyňa bola vždy uctievaná najmä ženami, od najstarších čias až dodnes. Svojich uctievačov mala medzi pohanmi aj medzi odpadlými kresťanmi v každej krajine.“ G. H. Pember

„Je to babylonská Beltis alebo Mylitta; asýrska Ištar; fénická Aštarta; Kráľovná nebies spomínaná v Jeremiášovi; perzská Tanata; egyptská Isis; čínska Shing Moo alebo Svätá Matka; grécka Afrodita; efezská Artemis či Diana; rímska Venuša… a Panna Mária východných a západných katolíkov. To sú tie bohyne, o ktorých často počujeme – Naša Pani La Salettská, Naša Pani Lurdská – ktorým boli postavené chrámy dokonca aj v Číne.“ G. H. Pember

Niektorí ďalší biblickí vykladači súhlasia, že „obľúbenec žien“ odkazuje na túto mnohomennú bohyňu. John Peter Lange vysvetľuje:

„Obľúbenca žien nepovažujeme za ďalšieho boha, ale za bohyňu prírody, uctievanú medzi Aziatmi ako Baaltis, ako Aštarta či Mylitta medzi Babylončanmi, Artemis medzi Peržanmi, Nanaeu v Sýrii. Tento pohľad je jasnejší, keď si uvedomíme, ako Antiochos podal správu o neprípustnom a urážlivom uctievaní tejto bohyne, ktorú identifikoval ako ‚kráľovnú nebies‘… Preto sa moderní vykladači zhodujú na výraze ‚obľúbenec žien‘ pre toto božstvo.“ John Peter Lange

V 17. kapitole Zjavenia začína žena svoju vládu tým, že jazdí na šelme v moci. Žena predstavuje antikrista a jeho celosvetovú ríšu. Hoci spočiatku uchopí moc, šelma – antikrist – sa k nej napokon obráti a v druhej polovici obdobia súženia ju zničí spolu s jej náboženským systémom. V určitom bode, pravdepodobne v polovici tohto obdobia, satan príde a ovládne človeka, ktorého Biblia nazýva šelmou.

Od tohto okamihu satan upevní svoj trón moci. Už nebude používať plášť Kráľovnej nebies ani rúško jej náboženského systému. Nastane obdobie, keď antikrist povýši svoj trón nad každého boha a „obľúbenec žien“ už nebude potrebný.

Druhý list apoštola Pavla Tesaloničanom obsahuje proroctvá o posledných dňoch, ktoré sú paralelou k proroctvu z Daniela 11:36–37. V tejto známej pasáži apoštol Pavol opakuje, že antikrist sa bude chcieť vyvýšiť nad každého boha:

„V nijakom prípade sa nenechajte nikým oklamať. Skôr, než príde ten deň, musí nastať odvrátenie od Boha. Musí sa zjaviť ten bezbožník a zatratenec, ktorý sa postaví na odpor a povýši sa nad všetko, čo sa nazýva Boh a čo sa uctieva. Dokonca si sadne do Božieho chrámu ako Boh a bude sa vydávať za Boha.“ 2. Tesaloničanom 2:3–4

Veľmi šokujúce je to, čo apoštol Pavol píše o niekoľko veršov neskôr:

„Za príchodom toho bezbožníka bude stáť satanovo pôsobenie, všetka jeho lživá moc, divy a zázraky. Všetkými tými hanebnosťami bude klamať tých, ktorí smerujú do záhuby, pretože nechceli milovať pravdu, ktorá ich mohla zachrániť. Preto ich Boh vydá napospas bludu, aby uverili lži. Tak budú odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale obľúbili si hanebnosť.“ 2. Tesaloničanom 2:9–12

Boh sám pošle silný klam – Grécke slovo preložené ako klam je ‘plane’. Podľa Strongovej konkordancie je toto slovo ženského rodu. Pochádza zo slova ‘planos’, ktoré znamená tulák, podvodník alebo zvodca. Boh dovolí zvodcovi oklamať tých, ktorí neprijali lásku k pravde. Ježiš povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17) Preto tí, ktorí odmietajú Božie Slovo, odmietajú pravdu. A kto odmietne pravdu, ľahko podľahne veľkému klamu, ktorý má prísť.

Aké zásadné je prijať lásku k pravde už teraz. Toto sa bude diať počas času Súženia. Môže sa bezbožná žena zjavovať ako Mária v klamnej moci posledných dní? A s čím ďalším príde ženský podvodník, ktorý odporuje Božiemu Slovu, a predsa je celosvetovo vyhľadávaný?

Dvakrát Ježiš varoval pred nemravnou ženou – u Matúša 13:33 a v Zjavení 2:20–23. V druhej kapitole Zjavenia Ježiš identifikuje ženu „Jezabel“ ako falošnú prorokyňu, ktorá učí a zvádza Jeho služobníkov k modlárstvu:

„Mám proti tebe len to, že nechávaš ženu Jezabel, ktorá si hovorí prorokyňa, aby učila a zvádzala mojich služobníkov k smilstvu a k modlárskym hostinám. Dal som jej čas, aby činila pokánie zo svojho smilstva, ale nečinila. Hľa, uvrhnem ju na lôžko a tých, ktorí s ňou cudzoložia, vydám veľkému súženiu, ak nebudú činiť pokánie zo svojich skutkov.“ Zjavenie Jána 2:20–22

Grécke slovo preložené ako smilstvo je „porneuo“ a môže byť chápané aj ako modlárstvo. Boh často prirovnáva modlárstvo k duchovnej nevere, pretože Jeho ľud patrí Jemu:

„Tvojím manželom je predsa ten, kto ťa stvoril, jeho meno je Hospodin zástupov.“ Izaiáš 54:5

Preto Ježiš obvinil cirkev v Tyatíre z duchovného smilstva, ku ktorému ju viedla Jezabel. Všimni si, že Ježiš varuje aj tých, ktorí sa na tomto duchovnom smilstve podieľali nepriamo, že budú účastní Veľkého Súženia, ak nebudú činiť pokánie. Tí, ktorí tolerovali duchovnú neveru, sú vinní rovnako ako tí, ktorí sa jej aktívne dopúšťali. Podľa Biblie je tolerancia hriechu rovnako závažná ako samotný hriešny skutok.

Študenti Biblie iste poznajú Jezabel podľa mena ako zlú, podlú ženu. Jezabel bola jednou z najznámejších kráľovien starozákonnej doby. Viedla Boží ľud k falošnému náboženstvu skrze uctievanie Baala a Kráľovnej nebies. Využívala svoju krásu, zvodnosť a nesväté zväzky so svojím mužom, a neskôr aj so svojím synom, čo spôsobilo, že celý národ padol do modlárstva.

Jezabel sama podporovala modlárstvo a dokonca sa pokúsila zničiť všetkých pravých Božích prorokov v Izraeli. Táto bezbožná žena mala na svojom kráľovskom dvore 450 Baalových prorokov a 400 prorokov Ašéry (Kráľovnej nebies). Jezabel je preto oprávnene považovaná za predstaviteľku starozákonnej „matky všetkých neviestok“.

Je preto veľmi výstižné, že Ježiš pomenoval zlo ako „ženu Jezabel“, ktorá ovplyvňovala zbor v Tyatírach. Nasledujúca tabuľka porovnáva niektoré zásadné podobnosti medzi historickou Jezabel a kráľovnou posledných dní. Ukazuje, aké dôležité je porovnávať Písmo s Písmom. Pamätaj, že kniha Zjavenie Jána sa odkazuje na Starý zákon najmenej v sto prípadoch.

Aby sme správne pochopili, prečo Ježiš použil meno Jezabel ako označenie nástupcu tejto ženy, ktorá sa vyhlásila za prorokyňu, musíme skúmať všetko, čo Boh hovorí o tejto téme vo svojom Slove.

Kto je táto Jezabel? Prečo je nazývaná prorokyňou a ako môže zvádzať Pánových služobníkov? Na lepšie pochopenie týchto pasáží sa pozrime na komentár ku knihe Zjavenie Jána od Tima LaHaye:

„Názov Tyatira je zložený z dvoch slov znamenajúcich obeť a pokračujúca; to predstavuje počiatok heréz, ktoré priniesli ďalšie falošné doktríny. Tu je základ toho, že cirkev Ríma popiera dokončené dielo Krista a verí v pokračujúce obete, ktoré koná ako sviatosti a modlí sa k mŕtvym. Tento koncept viedol mnohých ľudí k snahe zaslúžiť si spásu skutkami, pokáním, odpustkami a mnohými ďalšími myšlienkami, ktoré sú v skutočnosti satanské. Pán správne označil vo Zjavení 2:24 tieto veci ako hlbiny satanove.“ Tim LaHaye, komentár k Zjaveniu 2

„Pánov titul Syn Boží je veľmi dôležitý najmä pre tých, ktorí sú v cirkvi Ríma a majú sklon uvažovať o Ňom ako o Synovi Márie. Učenie falošnej prorokyne Jezabel má dve formy: zvádzať mojich služobníkov k modlárstvu, čo je znak typický pre toto obdobie, a jesť veci obetované modlám.“ Zjavenie 2

„Hľa, uvrhnem ju na lôžko a tých, ktorí s ňou cudzoložia, vydám veľkému súženiu, ak nebudú činiť pokánie zo svojich skutkov.“ Zjavenie 2:22

Náš Pán predpovedal, že táto cirkev a tí, ktorí uverili jej falošnému učeniu, vstúpia do obdobia Veľkého súženia, keď bude podľa Zjavenia 17 cirkvou súženia. Ako sme už ukázali, Kráľovná nebies je v skutočnosti kráľovnou rímskokatolíckej cirkvi. Povzbudzuje svojich nasledovníkov k modlárstvu, no zároveň o sebe vyhlasuje, že je prorokyňou posledných dní. Nasleduje citácia z knihy The Thunder of Justice:

„Dôkladné zhromažďovanie správ Našej Pani z celého sveta poskytuje pozoruhodný záznam o tom, že to, čo jej zjavenia hovoria, dáva nepochybne zmysel. Varovania pochádzajú od samotnej Márie, Kráľovnej všetkých prorokov, Prorokyne našich čias. Dňa 22. novembra 1992 Naša Požehnaná Matka povedala Otcovi Gobbimu, že ako Prorokyňa týchto posledných čias vedie svoje deti cestou, ktorú im ukázala, spolu so svojím Synom Ježišom Kristom.“ The Thunder of Justice

Mohli by sme uviesť množstvo ďalších citácií, ktoré dokazujú, že mariánski nasledovníci vedia, že Kráľovná nebies sa sama označuje za „Prorokyňu týchto posledných čias“. Nasledujúca časť ponúkne ďalší pohľad na identitu tejto bezbožnej ženy.

Ježišov ďalší odkaz na zlú ženu nachádzame v Matúšovi 13, kde hovorí o kráľovstve v podobenstvách. Podobenstvo o horčičnom semene a podobenstvo o žene, ktorá mieša kvas, sú úzko prepojené a odhaľujú spoločný význam. Mnohí ich vykladajú ako obraz zázračného rastu a šírenia cirkvi v posledných dňoch. Je však tento výklad skutočne tým, čo mal Ježiš na mysli?

„Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli. To zrnko je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie ako ostatné byliny a stane sa z neho strom, takže vtáky priletia a zahniezdia sa v jeho konároch. Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý žena vzala a primiesila do troch mier múky, až sa všetko prekvasilo.“ Matúš 13:31–33

V podobenstve o horčičnom semene je možné, že muž, ktorý osieval svoje pole, je Ježiš, pretože v nasledujúcich veršoch, keď sa ho učeníci pýtajú, aby im vysvetlil podobenstvo o iných bylinách na poli, Ježiš odpovedá: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka.“ Matúš 13:37. Preto je rozsievač v prvých troch podobenstvách chápaný ako sám Ježiš. Rovnako aj pole je v týchto podobenstvách definované Pánom: „Pole je tento svet.“ Matúš 13:38.

Môžeme teda povedať, že Ježiš rozsieva dobré semienka do tohto sveta. Z najmenšieho semienka vyrastie veľký strom. Otázkou však zostáva, či má viditeľná cirkev rásť od skromného začiatku k obrovskej inštitúcii. Naznačoval Pán tento rast ako zdravý, prirodzený a pravý, vzhľadom na skromné začiatky horčičného semena?

Prvým protikladom, ktorý v podobenstve o horčičnom semene nachádzame, je Ježišovo vyhlásenie, že keď „vyrastie, je väčší ako iné byliny a stáva sa z neho strom“. Matúš 13:32. Horčičné semeno síce vyklíči a vyrastie z neho rastlina horčice, no nikdy z neho nebude strom. V Lukášovom evanjeliu je napísané, že toto semeno vyrastie do „veľkého stromu“. Lukáš 13:19. Aj keď môže horčičná rastlina dorásť do niekoľkých desiatok centimetrov, nedá sa porovnať s veľkosťou stromov, ktoré dosahujú niekoľko metrov. Prečo Ježiš použil takýto obraz na opísanie rastu kráľovstva? Aký význam má strom v Biblii?

Strom je v Písme metaforicky používaný na viacerých miestach. Napríklad v Ezechielovi 31 Boh ohlasuje súd nad Egyptom a prirovnáva ho k pyšnej Asýrskej ríši. Pohanský Asýr je tam opísaný ako veľký strom, v ktorého konároch hniezdi nebeské vtáctvo:

„Hľa, Asýr bol ako cédar na Libanone, nádherne rozkonárený, poskytujúci hlboký tieň, vysoký vzrastom, jeho vrchol bol medzi hustými korunami… Preto svojím vzrastom prevyšoval všetky stromy poľa… V jeho konároch hniezdilo všelijaké nebeské vtáctvo… v jeho tieni prebývali všetky početné národy.“ Ezechiel 31:3, 5–6

Je zrejmé, že Pán nechváli Asýrov za ich veľkosť, pretože boli súdení. Boh tu poukazuje na pýchu a domnelú veľkosť národov. Ak bol súdený asýrsky „strom“, rovnako bude súdený aj Egypt. Strom je v tejto pasáži metaforou veľkosti a moci inštitúcie, ktorá dominuje svetu, no jej jadro je skazené.

Rovnaký obraz nachádzame aj v knihe proroka Daniela, kde Boh vynáša súd nad Babylonským kráľovstvom:

„Hľa, strom stál uprostred zeme, jeho výška bola obrovská. Strom rástol a mocnel, jeho výška siahala až do neba. Bol viditeľný až po samý kraj zeme… v jeho konároch bývali nebeské vtáky a sýtilo sa z neho všetko tvorstvo.“ Daniel 4:7–10

Aj tu vidíme, že Pán používa symbol stromu s hniezdiacimi vtákmi, aby opísal mocný, no zlý svetový systém, ktorý sa navonok javí veľký a stabilný, no v Božích očiach je odsúdený na pád.

V podobenstve o horčičnom semene nachádzame ďalší náznak, ktorý poukazuje na to, že rast kráľovstva nie je zdravý a prirodzený. Ježiš hovorí, že strom je útočiskom „nebeských vtákov“ (Matúš 13:32). V podobenstve o rozsievačovi sú to práve vtáky, ktoré prichádzajú a požierajú dobré semeno (Matúš 13:4). V podobenstvách o kráľovstve používa Ježiš vtákov ako obraz satanových služobníkov, ktorí požierajú Božie Slovo.

V celom Písme sú nebeskí vtáci často vykresľovaní ako oportunisti, mrchožrúti a predátori. Nikde v Biblii nie sú veriaci prirovnávaní k vtákom. Nie všetci vykladači vidia v podobenstve o horčičnom semene opis zázračného rastu Kristovej cirkvi. Mnohí z nich používajú Písmo na výklad Písma samotného a dospeli k záveru, že Pán mal na mysli pravý opak:

„Malé horčičné semienko nebolo určené na to, aby sa stalo stromom, ale kríkom… Napriek tomu vyrástlo proti svojej prirodzenosti do veľkosti stromu. To, čo vzišlo od Neho, Syna človeka, Rozsievača a Stvoriteľa, človek potom premenil na neprirodzenú vec – niekto by mohol povedať obludu… Táto neprirodzená vec sa hlási ku kresťanstvu ako systém tohto sveta, ktorý vyznáva Krista, aj keď On nie je uprostred neho svojím Duchom…“ výklad podobenstva

Ak sa toto podobenstvo vzťahuje na cirkev alebo obrátených hriešnikov, aký význam môžu mať vtáci hniezdiaci v korune stromu? Predstavujú vtáci čistých ľudí? Odpoveď máme priamo v texte. Vtáci, ktorí prileteli a zožrali semeno, sú nástrojmi satana. Vtáci v tomto podobenstve znamenajú nespasený a neobrátený ľud a národy, ktoré sa zo sobeckých motívov zhromažďujú do koruny stromu, navonok sa tvária ako kresťania a nachádzajú tu úkryt.

Toto podobenstvo je podobné prvým dvom, ktoré spomínajú človeka, pole a semeno. Pri dôslednej interpretácii v každom z nich človek symbolizuje Krista, pole tento svet a semeno je Slovo, ktoré hovorí o Kristovi a Jeho kráľovstve. Horčičné semeno bolo známe svojou maličkosťou (Matúš 17:20). Napriek tomu v tomto prípade dorastá do väčších rozmerov než ostatné byliny a stáva sa stromom.

Ako negatívny obraz je vnímané aj to, že vtáci sa usadia vo vetvách stromu. V tejto sérii podobenstiev sú vtáci služobníkmi zlého (Matúš 13:4, 19), podobne ako to potvrdzuje aj iné Písmo (Jeremiáš 5:26–27; Zjavenie 18:2).

História potvrdzuje, že cirkev od samotného začiatku prekvapovala svojím rýchlym rastom skrze zvestovanie posolstva o Kristovi. Tento nezvyčajný rast však poskytol útočisko aj tým, ktorí sú nepriateľmi Boha a hľadajú tieň stromu pre vlastné záujmy – dokonca aj národom, ktoré sa nazývajú „kresťanské“.

Podobenstvo o horčičnom semene je ďalším obrazom smerovania tohto veku, a preto nie je pozitívnym obrazom. Ďalšie podobenstvá hovoria o kúkoli medzi pšenicou, o zlej koristi medzi dobrou, o tom, koľko semena bolo rozsiate nadarmo. Podobenstvá nezobrazujú Kristovo kráľovstvo ako systém rastúci a budujúci sa do rozmerov tohto sveta. Toto podobenstvo je často vykladané ako obraz veľkého požehnania a rastu kráľovstva, no takýto výklad nie je v súlade so zámerom Spasiteľa.

Obraz veľkého denominačného systému v čase súženia nachádzame v knihe Zjavenie, 17. kapitole. Zdá sa, že ide o obraz rímskeho katolicizmu a jeho posledného a najväčšieho ovocia, pravdepodobne v spojení s ďalšími denomináciami. V 18. kapitole, 2. verši čítame o tom, že veľký zlý systém, ktorý prevzal Rím, bol odsúdený slovami anjela.

„Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, útočiskom všetkých nečistých duchov, útočiskom všetkých nečistých a ohavných vtákov!“ Zjavenie 18:2

Je zrejmé, že toto podobenstvo nemožno vzťahovať na pravú Kristovu cirkev, ktorá by mala rásť až dovtedy, kým neobráti celý svet. Duch jasne hovorí, že v posledných časoch niektorí ľudia opustia vieru a budú sa venovať bludným duchom a démonickým náukám. Apoštol Pavol pripomína Timotejovi, že so zlými ľuďmi a podvodníkmi to bude stále horšie – budú zvádzať iných, pričom sami budú zvedení. Kristus sám varuje, že na konci vekov sa podmienky vo svete zhoršia.

Namiesto toho, aby cirkev prenikla svetom a spôsobila celosvetové obrátenie, Písmo učí, že svet bude preniknutý a skazený viditeľnou cirkvou. Boh však zároveň hovorí, že evanjelium bude hlásané po celom svete a že počas času súženia príde veľké prebudenie. Avšak pred súžením musí prísť odpadnutie.

Podobenstvo o horčičnom semene, keď sa vykladá celým Písmom, nás vopred upozorňuje na to, čo vidíme aj dnes. Davy ľudí, ktorí sa nazývajú kresťanmi, sa spájajú a vlastnými silami sa snažia zavádzať Božie kráľovstvo na zemi na úkor pravdy. Berú veci do vlastných rúk namiesto toho, aby dôverovali Bohu a stáli na Jeho zasľúbeniach. Napriek tomu toto Ježišovo proroctvo jasne ukazuje, že On je Boh a že budúcnosť je pevne v Jeho rukách.

Kto iný než Všemohúci Boh mohol už pred dvetisíc rokmi predpovedať celosvetové ekumenické hnutie, ktorého sme dnes svedkami? Ako ďalej uvidíme, Kristovo proroctvo v podobenstve o kvase je rovnako presné a dokonale zodpovedá udalostiam, ktoré sa odohrávajú pred našimi očami.

Po tom, čo Ježiš povedal podobenstvo o horčičnom semene, nasleduje podobenstvo o žene, ktorá zamiesila kvas. Texty Matúša 13:31–33 a Lukáša 13:18–21 ukazujú, že tieto dve podobenstvá patria k sebe a tvoria jeden celok. Prvé, ktoré používa symbol horčičného semena, odhaľuje vonkajší vývoj bludu v cirkvi a poukazuje na neprirodzený vzťah medzi cirkvou a svetom. Druhé sa týka vnútorného, skrytého pôsobenia chýb, ktoré sa časom prejavia navonok a pokazia viditeľnú cirkev. Podobenstvo o žene, ktorá zamiesila kvas, znie:

„Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý žena vzala a zamiesila do troch mier múky, až všetko skyslo.“ Matúš 13:33

Čo toto podobenstvo znamená? Biblický učiteľ Chuck Smith to vysvetľuje nasledovne:

„Niektorí sa mylne domnievajú, že cirkev obsiahne celý svet. Kvas je v Biblii vždy negatívny symbol a má zlý vplyv všade, kde sa objaví. Preto tu Ježiš hovorí o kvasení, ktoré pôsobí v cirkvi.“ Chuck Smith

V Písme je kvas opakovane používaný ako obraz hriechu a skazenej náuky (Exodus 12:19–20; Levitikus 2:11; Ozeáš 7:1–4; Matúš 16:6; Marek 8:15; Lukáš 12:1–2; Galaťanom 5:9). Apoštol Pavol v liste Korinťanom jasne vysvetľuje, že kvas predstavuje zlo, ktoré má schopnosť preniknúť a ovládnuť celý celok, ak nie je včas odstránené.

„Vaše chválenie nie je správne. Či neviete, že trocha kvasu prekvasí celé cesto? Odstráňte starý kvas, aby ste boli novým cestom, lebo aj vy ste nekvasení. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus! Preto slávme sviatky nie so starým kvasom, ani s kvasom zla a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom úprimnosti a pravdy.“ 1. Korinťanom 5:6–8

Ak preskúmame všetky miesta v Písme, kde sa spomína kvas, vidíme, že kvas je obrazom zla, ktoré narúša a skryto preniká Božiu pravdu prostredníctvom hriechu, bludu a bezbožnosti. Je zrejmé, že Ježiš nemal na mysli nič pozitívne, keď opisoval, ako žena tajne zamiesila kvas do troch mier múky, až všetko skyslo. Kristus týmto obrazom prorokoval, že tento kvas – teda nepravosť a skazenosť – sa rozšíri v celom „ceste“, až všetko skysne (Matúš 13:33).

Inými slovami, pôsobenie tejto ženy zabezpečí, že skazenosť sa rozšíri všade tam, kde nebude prítomná pravda Krista.

Jedna zásadná otázka, ktorá ostáva, znie: Kto je táto žena? Výklad z biblických komentárov Wycliffa ponúka hlbší pohľad:

„Žena (na rozdiel od muža v iných podobenstvách) je protivníkom Krista a počas tohto veku napĺňa kráľovstvo falošným učením. Inde je nazývaná ‚bezbožnosť‘, ‚Jezábel‘ a ‚veľká neviestka‘. Podobenstvo o kvase v ceste varuje veriacich pred falošnými učeniami, ktoré sa budú rozširovať do všetkých častí kráľovstva rôznymi spôsobmi.“ Wycliffe Bible Commentary

Je rozumné tieto proroctvá spájať? Odkazujú na tú istú mystickú a zlú ženu? Zamyslime sa nad ďalšími súvislosťami. Pani všetkých kráľovských ríš opísaná v Izaiášovi 47 vyhlasuje: „Nikto ma nevidí“ (verš 10). Je presvedčená, že jej podvod je skrytý. Podobne žena u proroka Zachariáša v 5. kapitole je ukrytá pod oloveným vekom (verš 7) a v Zjavení 17 je žena označená ako „Tajomstvo“ – teda niečo skryté.

To, že žena v podobenstve u Matúša 13 ukrýva do troch mier múky kvas, poukazuje na jej nepravosť. Zlovolníci sa radia potajomky (Žalm 64:2) a tí, ktorí milujú zlé skutky, zostávajú skrytí v temnote (Ján 3:19–20). Oproti tomu pravá cirkev nemá dôvod skrývať sa ani tajiť evanjelium (Lukáš 8:16–17; Ján 3:21). Boží ľud kráča vo svetle a v žiari Božej pravdy (Matúš 5:16; Filipanom 2:15; 1. Jánov 1:5–7).

Preto pani všetkých kráľovských ríš z Izaiáša 47, bezbožná žena zo Zachariáša 5, neviestka-kráľovná zo Zjavenia 17 a 18 a žena z Matúša 13 nesú rovnaký morálny charakter. Ich skutky a úmysly neprinášajú nič dobré. Bezbožnosť (Zachariáš 5:7–8), zloba (Izaiáš 47:10) aj kvas ako ničomnosť (1. Korinťanom 5:8) hovoria jedným jazykom.

Navyše, žena v Matúšovi 13 ukrýva kvas do troch mier cesta. Tri miery predstavujú jednu éfu. V Zachariášovi 5 čítame: „Vo vnútri éfy sedí akási žena“ (verš 7). Zároveň tri miery múky odkazujú na presné množstvo používané pri obetiach Bohu (Genesis 18:6; Sudcov 6:19; 1. Samuelova 1:24). Každý znalec Starého zákona vie, že v takejto obeti nikdy nesmel byť kvas. Tým je obraz dovŕšený: žena berie pôvodne čistý pokrm a napĺňa ho svojou skazenosťou.

Vykladač John Phillips takisto spája ženu v Matúšovi 13. kapitole so ženou zo Zjavenia 17. V Novom zákone sa objavujú celkovo tri tajomné ženy. Prvou je súčasný Jeruzalem v knihe Galaťanom 4:25, ktorý nemôže byť touto ženou z podobenstva, pretože svoje skutky nekoná v skrytosti. Súčasný Jeruzalem sa nikdy nesnažil pridať žiadnu chybu k pravde Krista – Krista úplne odmietol.

Druhou tajomnou ženou je nebeský Jeruzalem v liste Galaťanom 4:26 a v Zjavení 21:2. Keďže je nazvaný „sväté mesto“, nemôže byť tou istou ženou ako v podobenstve. Navyše nebeský Jeruzalem nemá nič spoločné s týmto vekom. Ďalšou mystickou ženou je Babylon (Zjavenie 17:5) – nie doslova mesto Babylon pri Eufrate, ale mystický náboženský systém sídliaci v Ríme (Zjavenie 17:9,18).

John Phillips identifikuje ženu, ktorá dáva kvas do cesta, ako predstaviteľku rímskeho náboženského systému, ktorého korene siahajú až do starovekého babylonského systému. Tento systém sa postupne stal „cirkvou“, prijal kresťanstvo a rozšíril svoj kvas všade. Podobné vysvetlenie ponúka aj H. A. Ironside, ktorý taktiež odkazuje na tieto proroctvá a zhrňuje, že Ježiš varoval pred tým, čo sa bude diať počas Jeho neprítomnosti:

„V podobenstve o žene je potajme primiešavaný kvas do obetného pokrmu. Tri miery cesta určite nepredstavujú tento svet, ale skôr Božiu pravdu spojenú s Jeho Synom. Žena nie je Cirkev – ide o falošnú cirkev, tú ženu Jezábel, o ktorej čítame v Zjavení 2:20. Nazýva sa prorokyňou a učí svojich služobníkov bezbožným učením, ktoré podvracia vieru. Nie je toto presne to, čo sa malo udiať počas druhého tisícročia cirkevných dejín?“ H. A. Ironside

V kapitolách 7 až 9 sme skúmali množstvo biblických textov a sedem prorockých pasáží, ktoré ponúkajú hlboký pohľad na celosvetový podvod v posledných časoch. Boh nám dal ešte oveľa viac varovaní. Pozrime sa teda na hlavné biblické napomenutia.

Jeremiáš označuje Kráľovnú nebies za tú, ktorá v minulosti zviedla Boží ľud. Šalamún varuje, že to, čo sa udialo v minulosti, sa určite zopakuje. Izaiáš opisuje nemravnú pannu a matku, ktorá sa nazýva „paní kráľovských ríš“. Ježiš identifikuje zlú prorokyňu „Jezábel“ a jej náboženské aktivity. Jezábel a jej nasledovníci budú mať účasť na Veľkom súžení, ak neurobia pokánie. Ježiš zároveň varuje pred zlou ženou, ktorá potajomky narúša učenie.

Ján ju opisuje ako matku všetkých neviestok a ženu, ktorá sa necháva nazývať „Kráľovná“. Zachariáš vysvetľuje, že príde celosvetové prekliatie spojené s bezbožnou ženou. Danielovo proroctvo hovorí, že antikrist sa bude chcieť vyvýšiť nad všetkých bohov a bohyne posledných časov. Pavol píše, že Boh pošle silné zvádzanie na tých, ktorí odmietli pravdu. Viaceré ďalšie proroctvá predpovedajú modlárstvo a uctievanie bohyne v posledných dňoch sveta.

Mnoho náznakov nás vedie k presvedčeniu, že bytosti, ktoré sa zjavujú ako Mária, budú podporované démonickými silami stojacimi za svetovou falošnou cirkvou. Na záver uvádzam citát z knihy Mýty ženskej bohyne, ktorý výstižne ukazuje, prečo je potrebné brať biblické varovania o návrate babylonského náboženstva veľmi vážne – najmä ak prichádza v mene Krista a v čele s Kráľovnou nebies:

„Bohyňa nikdy nezomrela a jedným z hlavných duchovných a psychologických javov našej doby je jej znovuobjavenie v našich životoch. Zabezpečila si popredné miesto vo veľkých svetových náboženstvách – najmä v katolicizme a hinduizme. Bohyňa bola oživená v mnohých moderných kultoch a jej duchovnými predkami sú svetové kulty Demeter, Isis a Aštarte. Je známa pod rôznymi metaforami, v mýtoch aj v modernej vede – najmä v psychológii a klimatológii. Ovlplyvňuje politické a sociologické smery a novú celistvosť – novú duchovnú, psychologickú a fyzickú ekológiu. Je to sila, ktorá stojí za tým, čo nazývame hnutím ‚ženy‘. Bohyňa sa vracia, pretože je potrebná.“ Mýty ženskej bohyne

Návrat bohyne v patriarchálnej náboženskej spoločnosti je najviditeľnejší na vývoji osoby Panny Márie – od jej pôvodného postavenia v Novom zákone ako pokornej matky a darkyne života až po postavu Neposkvrnenej Kráľovnej nebies. Po celé storočia boli k osobe Márie pridávané ľudové tradície. Zvláštne koláče, ktoré boli kedysi obetované Aštarte, sa dnes obetujú Márii.

Kráľovná Mária rastie vo svojej moci. Bola Cirkvou, keď v sebe nosila Krista. V tomto zmysle sa stala Nevestou Krista a ľudia sa na ňu často odvolávajú. Kostoly sa častejšie pomenúvajú po Márii než po svätých či Ježišovi. Sochy a obrazy Márie sa stávajú predmetom súkromného aj verejného uctievania. Mária je na nich zobrazovaná viac ako kráľovná než ako pokorná služobnica. Niekedy drží v náručí korunovaného Krista-kráľa, podobne ako Isis držala faraónov.

Mnohé z obrazov a sôch Panny Márie, najmä vo Francúzsku, zobrazujú Čiernu Madonu, ktorá odkazuje na Máriu ako ďalšiu Čiernu bohyňu. Jej farba symbolizuje temný duchovný pôvod, z ktorého tento obraz vychádza. Tieto predmety oddanosti a magickej moci boli zapojené do podivných rituálov a osláv.

Téma nemravnej ženy Jezábel je úzko spätá s odhalením satanových plánov a náboženských podvodov, ktoré Biblia opisuje v obraze babylonského systému, preto prirodzene nadväzuje na výklad babylonských náuk, kde sa ukazuje, ako sa falošné uctievanie skrýva za kresťanskou terminológiou; prorocký rámec tohto klamu je podrobnejšie vysvetlený v sekcii prorocké knihy, zatiaľ čo konkrétne prejavy tohto podvodu sú rozobraté v tematike zjavení Márie vs. Biblia; celé posolstvo zapadá do širšieho kontextu falošných učení, kde Božie Slovo stojí ako jediné svetlo pravdy proti rastúcej temnote duchovného klamu v čase konca.