fbpx

Keď budem veľký, preložím bibliu

O čom zvyčajne snívajú 17-roční puberťáci? O najmodernejšom počítači alebo telefóne? O tom, že si urobia vodičák? O tom, že sa dostanú na výšku? Jozef Roháček sníval o tom, že preloží Bibliu do slovenčiny. Bol rok 1877 a Slovensko bolo súčas­ťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Na kopaniciach pri Starej Turej sa v rodi­ne chudobného roľníka Mateja Roháčka narodil chlapec, ktorému dali meno Jozef. Keďže časom súrodencov pribúdalo a ro­dinu bolo čoraz ťažšie uživiť, Jozefa sa ujal jeho bezdetný strýko.

Už ako jedenásťročný musel začať pra­covať – pomáhal svojmu strýkovi v po­domovom obchode.

Malý chlapec takto spoznal rakúsku časť monarchie, najmä Viedeň a jej oko­lie. Tu chodil i do školy. V tom období sa naučil dobre po nemecky a prišiel do kon­taktu s evanjelikálnym kresťanstvom. Keď mal sedemnásť rokov, uveril v Boha. Jeho strýko nemal pre toto rozhodnutie po­chopenie a úplne sa s ním rozišiel. Mla­dík zostal odkázaný sám na seba. Začal pracovať ako pomocník v obchodnom do­me vo Viedni, a keďže bol vášnivým čita­teľom kníh, popri práci sa intenzívne vzde­lával.

Talent na jazyky

V tom čase sa stretol s dcérami evanje­lického farára Máriou a Kristínou Royovými, ktoré v prostredí evanjelického cir­kevného zboru v Starej Turej rozbiehali charitatívnu a duchovnú činnosť. Tieto činorodé sestry výrazne ovplyvnili Roháčkov život.

Kristína Royová postrehla jeho talent na jazyky a na jej odporúčanie odišiel Jo­zef študovať na kresťanskú školu v ne­meckom Neukirchene. Naučil sa tu po francúzsky a po anglicky, no čo bolo preň­ho najdôležitejšie, osvojil si aj biblické ja­zyky – hebrejčinu, aramejčinu a starú gréč­tinu. Už vtedy túžil preložiť Bibliu z pôvod­ných jazykov do slovenčiny.

V tom čase síce existovala slovenská Biblia, bol to však preklad latinského prekladu známe­ho pod názvom Vulgáta z prelomu 4. a 5. storočia. Mnohí kresťania, predovšetkým evanjelici, používali ešte stále českú Kralickú Bibliu.

Po slovensky proti prúdu

Roháček sa po skončení štúdia vrátil späť na Slovensko. Už predtým sa zozná­mil s dcérou významného botanika Ruže­nou Vranou. Ich sľubne sa rozvíjajúci vzťah však musel hneď na začiatku podstúpiť ťažkú skúšku.

Počas štúdia na kresťanskej škole ne­smeli študenti udržiavať žiadny, ani len písomný kontakt s opačným pohlavím. Navyše, Ružena v tom čase takisto odišla študovať do USA. Mladí zaľúbenci teda takmer sedem rokov nemali jeden o dru­hom žiadnu správu. Ich láska napriek to­mu vytrvala a v roku 1906 sa zosobášili.

Jozef Roháček už vtedy pôsobil ako kres­ťanský pracovník v Tisovci a v tom čase začal pracovať aj na preklade Biblie. V ro­ku 1910 vydal v Budapešti nákladom Brit­skej a zahraničnej biblickej spoločnosti Evanjelium podľa sv. Marka, o rok neskôr vyšli samostatne ostatné tri evanjeliá a v roku 1912 vyšli všetky v jednom zväz­ku pod spoločným názvom Sväté evanje­liá. Roháček bol človekom, ktorý vytrvalo kráčal proti prúdu.

V čase vrcholiacej maďarizácie, keď slovenský národ oficiálne neexistoval, bol totiž tento preklad odvážnym a obdivu­hodným počinom.

Vojna a väzenie

Medzičasom sa Roháček presťahoval do Nyíregyházy vo východnom Uhorsku. Tu sa Roháčkovcom v krátkom čase naro­dili tri deti. Len vďaka podpore obetavej manželky, ktorá na svoje plecia prevzala celú starostlivosť o rodinu, sa mohol Ro­háček plne venovať duchovnej práci a pre­kladu Biblie.

Navyše mu pomáhala aj pri preklade tým, že mu predčítala jeden grécky text Nového zákona a on ho porovnával s iným textom a hľadal odlišnosti. V roku 1915 musel Jozef Roháček narukovať na front a až do roku 1918 pôsobil ako duchovný vo vojenských lazaretoch.

Po skončení vojny a následnom rozpade Rakúsko-Uhorska sa napriek zmeneným politic­kým pomerom vrátil do Nyíregyházy, kde chcel pokračovať v začatej práci so Slo­vákmi. Mal v pláne postaviť kostol a zalo­žiť zbor s bohoslužbami v slovenčine. V ro­ku 1920. ho však maďarské úrady zatkli a uväznili.

Bol obvinený z nelojálnosti k maďar­skému štátu, z poburovania a z neopráv­neného vykonávania kňazskej služby. Od­súdili ho na tri roky väzenia. Po trinástich mesiacoch ho podmienečne prepustili, krátko nato za dramatických okolností ilegálne opustil Maďarsko a odišiel za svo­jou rodinou do Bratislavy.

Splnený sen

Po príchode do ČSR sa Rohá­ček rozhodol pokračovať v štúdiu – zložil maturitnú skúšku a pri­hlásil sa na Filozofickú fakultu, kde získal učiteľskú aprobáciu zo slovenčiny, ruštiny a zemepisu. Popritom si doplnil vzdelanie aj na Evanjelickej teologickej fakulte. Vzá­pätí sa stal evanjelickým farárom v Mod­re a tu dokončil preklad celej Biblie. Vo februári 1936 bol prvý slovenský preklad Biblie z pôvodných jazykov na svete.

Vy­dala ho Britská a zahraničná biblická spo­ločnosť v Prahe v počte dvadsaťtisíc ku­sov. Sen mladého chlapca preložiť Bibliu do slovenčiny sa naplnil, a rok 1936 tak vošiel do dejín slovenskej literatúry. Prvé vydanie sa rozšírilo po celom Slovensku a dostalo sa aj k zahraničným Slovákom v USA, Juhoslávii či v Maďarsku.

Nasledovalo niekoľko ďalších revido­vaných vydaní a mnoho dotlačí, naposle­dy v roku 2010. Jozef Roháček vynaložil nemalé úsilie, aby jeho preklad akcepto­vala evanjelická cirkev. Žiaľ, bezúspešne. Menšie protestantské cirkvi však prijali Roháčkov preklad Biblie a postupne sa stal pre nich jediným používaným pre­kladom.

Jozef Roháček sa do konca života ne­ustále vracal k prekladu Biblie a robil úpra­vy textu. V roku 1951, v najhlbšom komu­nizme, sa stalo čosi nevídané – komunis­tický režim povolil vydať revidovaný Ro­háčkov preklad Biblie v dvadsaťtisícovom náklade.

Toto vydanie bolo dôležité, pre­tože z neho sa v neskorších rokoch foto­graficky tlačili zahraničné vydania. Jozef Roháček zomrel v roku 1962. Na jeho ná­hrobnom kameni je napísané: „Dostal milosrdenstvo od Pána preložiť Slovo Bo­žie z pôvodných jazykov do slovenskej re­či.“

Dňa 29. októbra 2011 mu v jeho rodis­ku v Starej Turej odhalili pamätník. Stalo sa tak takmer päťdesiat rokov po jeho smrti a sto rokov po ukončení prekladu všet­kých štyroch novozákonných evanjelií do slovenčiny.

Kritika prekladu

Vlastný preklad Biblie z pôvodných ja­zykov je v živote každej krajiny medzní­kom, a tak Jozef Roháček nesporne ovplyv­nil históriu slovenského národa a jazyka – o to viac, lebo vznikal v období, keď Slo­váci zápasili o svoju identitu. Charakte­ristickou črtou Roháčkovho prekladu je vernosť originálnemu hebrejskému, aramejskému a starogréckemu textu Biblie. V tom spočíva súčasne jeho sila i slabosť. Sám Roháček o svojej práci povedal: „Pre­klad Biblie je ovocím vyše tridsaťročnej práce a mnohých modlitieb. Pri prekladaní mi išlo o to, aby pôvodný zmysel sv.

Písma bol podaný čo najvernejšie. Môj­mu prekladu sa vytýka, že sa drží príliš originálu. Ale ja vtom vidím skôr chválu a dosiahnutie cieľa.“ Je pravda, že Roháč­kov preklad si už v čase svojho vzniku ne­potrpel na štylistickú uhladenosť. Ako ab­solútne kritérium pri tvorbe textu si pre­kladateľ zvolil až otrockú presnosť. Pre­klad doslova kopíruje pôvodný text. Tam, kde hrozilo, že text bude slovenskému či­tateľovi úplne nezrozumiteľný, prekladateľ vložil pre lepšie porozumenie slová, ktoré sú od pôvodného textu odlíšené kur­zívou.

Napriek tomu sa Roháčkov doslovný prístup k prekladu prejavil nielen v ťažšej zrozumiteľnosti niektorých pasáží, ale aj konkrétnych slov, lebo v prípade, že Ro­háček nenašiel v slovenči­ne slovo, ktoré by dokona­le vyjadrilo jeho chápanie originálu, vymyslel si vlast­né.

Odvtedy sa vývoj jazy­ka posunul a súčasnému čitateľovi pripadá Roháč­kov preklad anachronický a miestami až nezrozumiteľný. Navyše, veľké cirkvi medzitým vydali svoje pre­klady Biblie, a keďže dedičia autorských práv na Roháčkov preklad nesúhlasili ani s opravami gramatických chýb a nespi­sovných výrazov, zostáva tento preklad v podobe, v ktorej ho zanechal jeho au­tor.

Roháčkovmu prekladu však napriek tomu nemožno uprieť istú starobylú po­etiku. Preto má i dnes svojich čitateľov. Navyše, práve pre svoju vernosť pôvodi­ne zostáva cennou alternatívou pri po­rovnávaní viacerých prekladov jedného textu. A napokon je i dôkazom toho, že veľké sny sa môžu stať skutočnosťou – aj keď ich snívajú 17-roční puberťáci.

Súvisiace videá a dokumenty
( Hlbšie štúdium)