Keď budem veľký, preložím bibliu
O čom zvyčajne snívajú 17-roční puberťáci? O najmodernejšom počítači alebo telefóne? O tom, že si urobia vodičák? O tom, že sa dostanú na výšku? Jozef Roháček sníval o tom, že preloží Bibliu do slovenčiny. Bol rok 1877 a Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Na kopaniciach pri Starej Turej sa v rodine chudobného roľníka Mateja Roháčka narodil chlapec, ktorému dali meno Jozef. Keďže časom súrodencov pribúdalo a rodinu bolo čoraz ťažšie uživiť, Jozefa sa ujal jeho bezdetný strýko.
Už ako jedenásťročný musel začať pracovať – pomáhal svojmu strýkovi v podomovom obchode.
Malý chlapec takto spoznal rakúsku časť monarchie, najmä Viedeň a jej okolie. Tu chodil i do školy. V tom období sa naučil dobre po nemecky a prišiel do kontaktu s evanjelikálnym kresťanstvom. Keď mal sedemnásť rokov, uveril v Boha. Jeho strýko nemal pre toto rozhodnutie pochopenie a úplne sa s ním rozišiel. Mladík zostal odkázaný sám na seba. Začal pracovať ako pomocník v obchodnom dome vo Viedni, a keďže bol vášnivým čitateľom kníh, popri práci sa intenzívne vzdelával.
Talent na jazyky
V tom čase sa stretol s dcérami evanjelického farára Máriou a Kristínou Royovými, ktoré v prostredí evanjelického cirkevného zboru v Starej Turej rozbiehali charitatívnu a duchovnú činnosť. Tieto činorodé sestry výrazne ovplyvnili Roháčkov život.
Kristína Royová postrehla jeho talent na jazyky a na jej odporúčanie odišiel Jozef študovať na kresťanskú školu v nemeckom Neukirchene. Naučil sa tu po francúzsky a po anglicky, no čo bolo preňho najdôležitejšie, osvojil si aj biblické jazyky – hebrejčinu, aramejčinu a starú gréčtinu. Už vtedy túžil preložiť Bibliu z pôvodných jazykov do slovenčiny.
V tom čase síce existovala slovenská Biblia, bol to však preklad latinského prekladu známeho pod názvom Vulgáta z prelomu 4. a 5. storočia. Mnohí kresťania, predovšetkým evanjelici, používali ešte stále českú Kralickú Bibliu.
Po slovensky proti prúdu
Roháček sa po skončení štúdia vrátil späť na Slovensko. Už predtým sa zoznámil s dcérou významného botanika Ruženou Vranou. Ich sľubne sa rozvíjajúci vzťah však musel hneď na začiatku podstúpiť ťažkú skúšku.
Počas štúdia na kresťanskej škole nesmeli študenti udržiavať žiadny, ani len písomný kontakt s opačným pohlavím. Navyše, Ružena v tom čase takisto odišla študovať do USA. Mladí zaľúbenci teda takmer sedem rokov nemali jeden o druhom žiadnu správu. Ich láska napriek tomu vytrvala a v roku 1906 sa zosobášili.
Jozef Roháček už vtedy pôsobil ako kresťanský pracovník v Tisovci a v tom čase začal pracovať aj na preklade Biblie. V roku 1910 vydal v Budapešti nákladom Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti Evanjelium podľa sv. Marka, o rok neskôr vyšli samostatne ostatné tri evanjeliá a v roku 1912 vyšli všetky v jednom zväzku pod spoločným názvom Sväté evanjeliá. Roháček bol človekom, ktorý vytrvalo kráčal proti prúdu.
V čase vrcholiacej maďarizácie, keď slovenský národ oficiálne neexistoval, bol totiž tento preklad odvážnym a obdivuhodným počinom.
Vojna a väzenie
Medzičasom sa Roháček presťahoval do Nyíregyházy vo východnom Uhorsku. Tu sa Roháčkovcom v krátkom čase narodili tri deti. Len vďaka podpore obetavej manželky, ktorá na svoje plecia prevzala celú starostlivosť o rodinu, sa mohol Roháček plne venovať duchovnej práci a prekladu Biblie.
Navyše mu pomáhala aj pri preklade tým, že mu predčítala jeden grécky text Nového zákona a on ho porovnával s iným textom a hľadal odlišnosti. V roku 1915 musel Jozef Roháček narukovať na front a až do roku 1918 pôsobil ako duchovný vo vojenských lazaretoch.
Po skončení vojny a následnom rozpade Rakúsko-Uhorska sa napriek zmeneným politickým pomerom vrátil do Nyíregyházy, kde chcel pokračovať v začatej práci so Slovákmi. Mal v pláne postaviť kostol a založiť zbor s bohoslužbami v slovenčine. V roku 1920. ho však maďarské úrady zatkli a uväznili.
Bol obvinený z nelojálnosti k maďarskému štátu, z poburovania a z neoprávneného vykonávania kňazskej služby. Odsúdili ho na tri roky väzenia. Po trinástich mesiacoch ho podmienečne prepustili, krátko nato za dramatických okolností ilegálne opustil Maďarsko a odišiel za svojou rodinou do Bratislavy.
Splnený sen
Po príchode do ČSR sa Roháček rozhodol pokračovať v štúdiu – zložil maturitnú skúšku a prihlásil sa na Filozofickú fakultu, kde získal učiteľskú aprobáciu zo slovenčiny, ruštiny a zemepisu. Popritom si doplnil vzdelanie aj na Evanjelickej teologickej fakulte. Vzápätí sa stal evanjelickým farárom v Modre a tu dokončil preklad celej Biblie. Vo februári 1936 bol prvý slovenský preklad Biblie z pôvodných jazykov na svete.
Vydala ho Britská a zahraničná biblická spoločnosť v Prahe v počte dvadsaťtisíc kusov. Sen mladého chlapca preložiť Bibliu do slovenčiny sa naplnil, a rok 1936 tak vošiel do dejín slovenskej literatúry. Prvé vydanie sa rozšírilo po celom Slovensku a dostalo sa aj k zahraničným Slovákom v USA, Juhoslávii či v Maďarsku.
Nasledovalo niekoľko ďalších revidovaných vydaní a mnoho dotlačí, naposledy v roku 2010. Jozef Roháček vynaložil nemalé úsilie, aby jeho preklad akceptovala evanjelická cirkev. Žiaľ, bezúspešne. Menšie protestantské cirkvi však prijali Roháčkov preklad Biblie a postupne sa stal pre nich jediným používaným prekladom.
Jozef Roháček sa do konca života neustále vracal k prekladu Biblie a robil úpravy textu. V roku 1951, v najhlbšom komunizme, sa stalo čosi nevídané – komunistický režim povolil vydať revidovaný Roháčkov preklad Biblie v dvadsaťtisícovom náklade.
Toto vydanie bolo dôležité, pretože z neho sa v neskorších rokoch fotograficky tlačili zahraničné vydania. Jozef Roháček zomrel v roku 1962. Na jeho náhrobnom kameni je napísané: „Dostal milosrdenstvo od Pána preložiť Slovo Božie z pôvodných jazykov do slovenskej reči.“
Dňa 29. októbra 2011 mu v jeho rodisku v Starej Turej odhalili pamätník. Stalo sa tak takmer päťdesiat rokov po jeho smrti a sto rokov po ukončení prekladu všetkých štyroch novozákonných evanjelií do slovenčiny.
Kritika prekladu
Vlastný preklad Biblie z pôvodných jazykov je v živote každej krajiny medzníkom, a tak Jozef Roháček nesporne ovplyvnil históriu slovenského národa a jazyka – o to viac, lebo vznikal v období, keď Slováci zápasili o svoju identitu. Charakteristickou črtou Roháčkovho prekladu je vernosť originálnemu hebrejskému, aramejskému a starogréckemu textu Biblie. V tom spočíva súčasne jeho sila i slabosť. Sám Roháček o svojej práci povedal: „Preklad Biblie je ovocím vyše tridsaťročnej práce a mnohých modlitieb. Pri prekladaní mi išlo o to, aby pôvodný zmysel sv.
Písma bol podaný čo najvernejšie. Môjmu prekladu sa vytýka, že sa drží príliš originálu. Ale ja vtom vidím skôr chválu a dosiahnutie cieľa.“ Je pravda, že Roháčkov preklad si už v čase svojho vzniku nepotrpel na štylistickú uhladenosť. Ako absolútne kritérium pri tvorbe textu si prekladateľ zvolil až otrockú presnosť. Preklad doslova kopíruje pôvodný text. Tam, kde hrozilo, že text bude slovenskému čitateľovi úplne nezrozumiteľný, prekladateľ vložil pre lepšie porozumenie slová, ktoré sú od pôvodného textu odlíšené kurzívou.
Napriek tomu sa Roháčkov doslovný prístup k prekladu prejavil nielen v ťažšej zrozumiteľnosti niektorých pasáží, ale aj konkrétnych slov, lebo v prípade, že Roháček nenašiel v slovenčine slovo, ktoré by dokonale vyjadrilo jeho chápanie originálu, vymyslel si vlastné.
Odvtedy sa vývoj jazyka posunul a súčasnému čitateľovi pripadá Roháčkov preklad anachronický a miestami až nezrozumiteľný. Navyše, veľké cirkvi medzitým vydali svoje preklady Biblie, a keďže dedičia autorských práv na Roháčkov preklad nesúhlasili ani s opravami gramatických chýb a nespisovných výrazov, zostáva tento preklad v podobe, v ktorej ho zanechal jeho autor.
Roháčkovmu prekladu však napriek tomu nemožno uprieť istú starobylú poetiku. Preto má i dnes svojich čitateľov. Navyše, práve pre svoju vernosť pôvodine zostáva cennou alternatívou pri porovnávaní viacerých prekladov jedného textu. A napokon je i dôkazom toho, že veľké sny sa môžu stať skutočnosťou – aj keď ich snívajú 17-roční puberťáci.
Súvisiace videá a dokumenty