Podporte nás

Keď budem veľký, preložím bibliu

O čom zvyčajne snívajú 17-roční puberťáci? O najmodernejšom počítači alebo telefóne? O tom, že si urobia vodičák? O tom, že sa dostanú na výšku? Jozef Roháček sníval o tom, že preloží Bibliu do slovenčiny. Bol rok 1877 a Slovensko bolo súčas­ťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Na kopaniciach pri Starej Turej sa v rodi­ne chudobného roľníka Mateja Roháčka narodil chlapec, ktorému dali meno Jozef. Keďže časom súrodencov pribúdalo a ro­dinu bolo čoraz ťažšie uživiť, Jozefa sa ujal jeho bezdetný strýko.

Už ako jedenásťročný musel začať pra­covať – pomáhal svojmu strýkovi v po­domovom obchode.

Malý chlapec takto spoznal rakúsku časť monarchie, najmä Viedeň a jej oko­lie. Tu chodil i do školy. V tom období sa naučil dobre po nemecky a prišiel do kon­taktu s evanjelikálnym kresťanstvom. Keď mal sedemnásť rokov, uveril v Boha. Jeho strýko nemal pre toto rozhodnutie po­chopenie a úplne sa s ním rozišiel. Mla­dík zostal odkázaný sám na seba. Začal pracovať ako pomocník v obchodnom do­me vo Viedni, a keďže bol vášnivým čita­teľom kníh, popri práci sa intenzívne vzde­lával.

Talent na jazyky

V tom čase sa stretol s dcérami evanje­lického farára Máriou a Kristínou Royovými, ktoré v prostredí evanjelického cir­kevného zboru v Starej Turej rozbiehali charitatívnu a duchovnú činnosť. Tieto činorodé sestry výrazne ovplyvnili Roháčkov život.

Kristína Royová postrehla jeho talent na jazyky a na jej odporúčanie odišiel Jo­zef študovať na kresťanskú školu v ne­meckom Neukirchene. Naučil sa tu po francúzsky a po anglicky, no čo bolo preň­ho najdôležitejšie, osvojil si aj biblické ja­zyky – hebrejčinu, aramejčinu a starú gréč­tinu. Už vtedy túžil preložiť Bibliu z pôvod­ných jazykov do slovenčiny.

V tom čase síce existovala slovenská Biblia, bol to však preklad latinského prekladu známe­ho pod názvom Vulgáta z prelomu 4. a 5. storočia. Mnohí kresťania, predovšetkým evanjelici, používali ešte stále českú Kralickú Bibliu.

Po slovensky proti prúdu

Roháček sa po skončení štúdia vrátil späť na Slovensko. Už predtým sa zozná­mil s dcérou významného botanika Ruže­nou Vranou. Ich sľubne sa rozvíjajúci vzťah však musel hneď na začiatku podstúpiť ťažkú skúšku.

Počas štúdia na kresťanskej škole ne­smeli študenti udržiavať žiadny, ani len písomný kontakt s opačným pohlavím. Navyše, Ružena v tom čase takisto odišla študovať do USA. Mladí zaľúbenci teda takmer sedem rokov nemali jeden o dru­hom žiadnu správu. Ich láska napriek to­mu vytrvala a v roku 1906 sa zosobášili.

Jozef Roháček už vtedy pôsobil ako kres­ťanský pracovník v Tisovci a v tom čase začal pracovať aj na preklade Biblie. V ro­ku 1910 vydal v Budapešti nákladom Brit­skej a zahraničnej biblickej spoločnosti Evanjelium podľa sv. Marka, o rok neskôr vyšli samostatne ostatné tri evanjeliá a v roku 1912 vyšli všetky v jednom zväz­ku pod spoločným názvom Sväté evanje­liá. Roháček bol človekom, ktorý vytrvalo kráčal proti prúdu.

V čase vrcholiacej maďarizácie, keď slovenský národ oficiálne neexistoval, bol totiž tento preklad odvážnym a obdivu­hodným počinom.

Vojna a väzenie

Medzičasom sa Roháček presťahoval do Nyíregyházy vo východnom Uhorsku. Tu sa Roháčkovcom v krátkom čase naro­dili tri deti. Len vďaka podpore obetavej manželky, ktorá na svoje plecia prevzala celú starostlivosť o rodinu, sa mohol Ro­háček plne venovať duchovnej práci a pre­kladu Biblie.

Navyše mu pomáhala aj pri preklade tým, že mu predčítala jeden grécky text Nového zákona a on ho porovnával s iným textom a hľadal odlišnosti. V roku 1915 musel Jozef Roháček narukovať na front a až do roku 1918 pôsobil ako duchovný vo vojenských lazaretoch.

Po skončení vojny a následnom rozpade Rakúsko-Uhorska sa napriek zmeneným politic­kým pomerom vrátil do Nyíregyházy, kde chcel pokračovať v začatej práci so Slo­vákmi. Mal v pláne postaviť kostol a zalo­žiť zbor s bohoslužbami v slovenčine. V ro­ku 1920. ho však maďarské úrady zatkli a uväznili.

Bol obvinený z nelojálnosti k maďar­skému štátu, z poburovania a z neopráv­neného vykonávania kňazskej služby. Od­súdili ho na tri roky väzenia. Po trinástich mesiacoch ho podmienečne prepustili, krátko nato za dramatických okolností ilegálne opustil Maďarsko a odišiel za svo­jou rodinou do Bratislavy.

Splnený sen

Po príchode do ČSR sa Rohá­ček rozhodol pokračovať v štúdiu – zložil maturitnú skúšku a pri­hlásil sa na Filozofickú fakultu, kde získal učiteľskú aprobáciu zo slovenčiny, ruštiny a zemepisu. Popritom si doplnil vzdelanie aj na Evanjelickej teologickej fakulte. Vzá­pätí sa stal evanjelickým farárom v Mod­re a tu dokončil preklad celej Biblie. Vo februári 1936 bol prvý slovenský preklad Biblie z pôvodných jazykov na svete.

Vy­dala ho Britská a zahraničná biblická spo­ločnosť v Prahe v počte dvadsaťtisíc ku­sov. Sen mladého chlapca preložiť Bibliu do slovenčiny sa naplnil, a rok 1936 tak vošiel do dejín slovenskej literatúry. Prvé vydanie sa rozšírilo po celom Slovensku a dostalo sa aj k zahraničným Slovákom v USA, Juhoslávii či v Maďarsku.

Nasledovalo niekoľko ďalších revido­vaných vydaní a mnoho dotlačí, naposle­dy v roku 2010. Jozef Roháček vynaložil nemalé úsilie, aby jeho preklad akcepto­vala evanjelická cirkev. Žiaľ, bezúspešne. Menšie protestantské cirkvi však prijali Roháčkov preklad Biblie a postupne sa stal pre nich jediným používaným pre­kladom.

Jozef Roháček sa do konca života ne­ustále vracal k prekladu Biblie a robil úpra­vy textu. V roku 1951, v najhlbšom komu­nizme, sa stalo čosi nevídané – komunis­tický režim povolil vydať revidovaný Ro­háčkov preklad Biblie v dvadsaťtisícovom náklade.

Toto vydanie bolo dôležité, pre­tože z neho sa v neskorších rokoch foto­graficky tlačili zahraničné vydania. Jozef Roháček zomrel v roku 1962. Na jeho ná­hrobnom kameni je napísané: „Dostal milosrdenstvo od Pána preložiť Slovo Bo­žie z pôvodných jazykov do slovenskej re­či.“

Dňa 29. októbra 2011 mu v jeho rodis­ku v Starej Turej odhalili pamätník. Stalo sa tak takmer päťdesiat rokov po jeho smrti a sto rokov po ukončení prekladu všet­kých štyroch novozákonných evanjelií do slovenčiny.

Kritika prekladu

Vlastný preklad Biblie z pôvodných ja­zykov je v živote každej krajiny medzní­kom, a tak Jozef Roháček nesporne ovplyv­nil históriu slovenského národa a jazyka – o to viac, lebo vznikal v období, keď Slo­váci zápasili o svoju identitu. Charakte­ristickou črtou Roháčkovho prekladu je vernosť originálnemu hebrejskému, aramejskému a starogréckemu textu Biblie. V tom spočíva súčasne jeho sila i slabosť. Sám Roháček o svojej práci povedal: „Pre­klad Biblie je ovocím vyše tridsaťročnej práce a mnohých modlitieb. Pri prekladaní mi išlo o to, aby pôvodný zmysel sv.

Písma bol podaný čo najvernejšie. Môj­mu prekladu sa vytýka, že sa drží príliš originálu. Ale ja vtom vidím skôr chválu a dosiahnutie cieľa.“ Je pravda, že Roháč­kov preklad si už v čase svojho vzniku ne­potrpel na štylistickú uhladenosť. Ako ab­solútne kritérium pri tvorbe textu si pre­kladateľ zvolil až otrockú presnosť. Pre­klad doslova kopíruje pôvodný text. Tam, kde hrozilo, že text bude slovenskému či­tateľovi úplne nezrozumiteľný, prekladateľ vložil pre lepšie porozumenie slová, ktoré sú od pôvodného textu odlíšené kur­zívou.

Napriek tomu sa Roháčkov doslovný prístup k prekladu prejavil nielen v ťažšej zrozumiteľnosti niektorých pasáží, ale aj konkrétnych slov, lebo v prípade, že Ro­háček nenašiel v slovenči­ne slovo, ktoré by dokona­le vyjadrilo jeho chápanie originálu, vymyslel si vlast­né.

Odvtedy sa vývoj jazy­ka posunul a súčasnému čitateľovi pripadá Roháč­kov preklad anachronický a miestami až nezrozumiteľný. Navyše, veľké cirkvi medzitým vydali svoje pre­klady Biblie, a keďže dedičia autorských práv na Roháčkov preklad nesúhlasili ani s opravami gramatických chýb a nespi­sovných výrazov, zostáva tento preklad v podobe, v ktorej ho zanechal jeho au­tor.

Roháčkovmu prekladu však napriek tomu nemožno uprieť istú starobylú po­etiku. Preto má i dnes svojich čitateľov. Navyše, práve pre svoju vernosť pôvodi­ne zostáva cennou alternatívou pri po­rovnávaní viacerých prekladov jedného textu. A napokon je i dôkazom toho, že veľké sny sa môžu stať skutočnosťou – aj keď ich snívajú 17-roční puberťáci.

Súvisiace videá a dokumenty
( Hlbšie štúdium)

Zmensvojživot.cz - Zmeň svoj život / Život na ceste s Bohom

Ahoj! Vieš o tom, že stránku zmensvojzivot.cz navštívi ročne takmer 20 000 jedinečných používateľov? Takýto záujem nás motivuje k tomu, aby sme tento projekt nielen udržiavali, ale aj rozvíjali.

Na týchto stránkach Ti prinášame čítanie rôznych biblických článkov bez reklám, vrátane možnosti biblického samoštúdia, alebo štúdia online. Nájdeš tu apologetický výklad Písma, teologické výklady príbehov Biblie, či samotných základov kresťanského života, vrátane hermeneutiky, skúsenosti ľudí, či rád ohľadne zdravej životosprávy. Všetko v podobe vyše 393. článkov a 800 videí, doplnené o stovky obrázkov, grafov, pre lepšie pochopenie evanjelia.

Čo vďaka tvojej podpore dokážeme?

Aj Tvoja pomoc môže pomôcť v šírení Evanjelia do mnohých kútov Slovenska, Česka, zahraničných krajín v podobe nákupu kresťanských kníh a Biblií pre ľudí, ktorí si to nemôžu dovoliť a súťaže pre mladých na instagrame. Na stránke nezverejňujeme žiadne reklamy, ktoré by mohli priniesť finančné zdroje na podporu projektu. Celý projekt je preto neziskový a odkázaný na darcov. Aj Tvoja pomoc posilní ruky slabých a prinesie mnohé ovocie.

Číslo transparentného účtu:

SK14 8330 0000 0023 0188 5016 (pre Slovensko)

2301 885 016/2010 (pre Česko)

Staň sa súčasťou nášho tímu

Využi svoje dary a nadanie a zapoj sa do projektu Evanjelizácie. Staň sa členom tímu mladých ľudí, ktorí každý mesiac oslovia vyše 50 000 ľudí! Ak máš záľubu v jazykoch, tvorbe videí, prekladov titulkov, či programovaní stránok alebo máš nápad, ako rozšíriť toto dielo, napíš nám na zmensvojzivotcz@gmail.com, alebo cez InstagramFacebook.

Pridaj sa k nám v šírení Evanjelia na internete.

Aj vďaka Tvojej podpore, smieme rozdávať množstvo kníh zdarma študentom na internátoch.