5 Teologických chýb Evanjelia prosperity
Kritika prosperitného evanjelia
Pred viac ako sto rokmi sa Charles Spurgeon, hovoriac pred najväčším zhromaždením v celom kresťanstve, vyjadril:
„Verím, že je protikresťanské a nesväté, aby ktorýkoľvek kresťan žil s cieľom hromadiť bohatstvo. Povedali by ste: ‘Nemáme sa snažiť získať všetky peniaze, ktoré môžeme?’ Môžete tak urobiť. Nemôžem pochybovať o tom, že tým môžete poslúžiť Božej veci. Ale povedal som, že žiť s cieľom hromadiť bohatstvo je protikresťanské.”
Počas rokov sa však posolstvo, ktoré sa káže v niektorých z najväčších kostolov na svete, výrazne zmenilo. Dnes sa mnohým zhromaždeniam hlása nové evanjelium, ktoré dostalo rôzne názvy: „názvi to a privlastni si to“ evanjelium, „hovor a uchop“ evanjelium, „zdravie a bohatstvo“ evanjelium, „prosperitné evanjelium“, a „teológia pozitívneho vyznania“.
Podstata prosperitného evanjelia
Nezáleží na tom, aké meno sa použije, podstata tohto posolstva je rovnaká. Jednoducho povedané, toto prosperitné evanjelium učí, že Boh chce, aby veriaci boli fyzicky zdraví, materiálne bohatí a osobne šťastní. Pozrime sa na slová Roberta Tiltona, jedného z najznámejších propagátorov tohto evanjelia:
„Verím, že je Božou vôľou, aby všetci prosperovali, pretože to vidím v Slove, nie preto, že by to silne fungovalo pre niekoho iného. Neupieram svoj pohľad na ľudí, ale na Boha, ktorý mi dáva moc získať bohatstvo.”
Učitelia prosperitného evanjelia povzbudzujú svojich nasledovníkov, aby sa modlili za materiálny úspech a dokonca ho od Boha požadovali. Podľa tohto učenia by mal každý veriaci očakávať, že Boh ho požehná fyzickým zdravím a materiálnym blahobytom, ak má dostatočnú vieru a pozitívne vyznáva.
Russell Woodbridge a ja sme napísali knihu s názvom „Zdravie, bohatstvo a šťastie: Zatienilo prosperitné evanjelium evanjelium Kristovo?“ (Kregel, 2010), v ktorej sme sa zaoberali tvrdeniami zástancov prosperitného evanjelia. Hoci je kniha príliš rozsiahla na to, aby sme ju tu zhrnuli, v tomto článku sa pozrieme na päť doktrín, ktoré pokrývame – doktríny, v ktorých sa zástancovia prosperitného evanjelia mýlia. Rozlíšením týchto omylov v kľúčových doktrínach dúfam, že jasne uvidíte nebezpečenstvá prosperitného evanjelia.
1. Abrahámovská zmluva ako prostriedok k materiálnemu nároku
Abrahámovská zmluva (Gen. 12, 15, 17, 22) je jedným z teologických základov prosperitného evanjelia. Je pozitívne, že teológovia prosperitného hnutia uznávajú, že veľká časť Písma zaznamenáva naplnenie Abrahámovskej zmluvy, no problémom je, že si neuvedomujú ortodoxný pohľad na túto zmluvu. Nesprávne vnímajú jej začiatok a, čo je ešte významnejšie, nesprávne interpretujú jej uplatnenie.
V knihe Spreading the Flame (Zondervan, 1992) Edward Pousson uvádza pohľad prosperitného učenia na uplatnenie Abrahámovskej zmluvy:
„Kresťania sú duchovnými deťmi Abraháma a dedičmi požehnaní viery. … Toto Abrahámovské dedičstvo je rozpracované najmä v zmysle materiálnych nárokov.“
Inými slovami, prosperitné evanjelium učí, že hlavným účelom Abrahámovskej zmluvy bolo, aby Boh materiálne požehnal Abraháma. Keďže veriaci sú teraz duchovnými deťmi Abraháma, zdedili sme tieto finančné požehnania. Ako napísal Kenneth Copeland vo svojej knihe The Laws of Prosperity (1974):
„Keďže Božia zmluva bola ustanovená a prosperita je jej súčasťou, musíte si uvedomiť, že prosperita teraz patrí vám!“
Na podporu tohto tvrdenia sa učitelia prosperitného evanjelia odvolávajú na verš Galatským 3:14, ktorý hovorí o „požehnaní Abraháma, ktoré prichádza na pohanov v Kristovi Ježišovi“. Je však zaujímavé, že pri svojich odvolaniach na tento verš ignorujú druhú polovicu:
„… aby sme skrze vieru prijali prisľúbenie Ducha.“
Pavol jasne pripomína Galatským duchovné požehnanie spásy, nie materiálne požehnanie bohatstva. Prosperitné evanjelium tak prekrúca význam Abrahámovskej zmluvy, pretože v nej vidí predovšetkým materiálne bohatstvo, zatiaľ čo Biblia zdôrazňuje duchovný význam a požehnanie viery.
2. Zmierenie Ježiša sa vzťahuje na „hriech“ materiálnej chudoby
V článku „Teologické hodnotenie prosperitného evanjelia“ v Bibliotheca Sacra teológ Ken Sarles poukazuje na tvrdenie prosperitného evanjelia, že „fyzické uzdravenie a finančná prosperita boli zabezpečené v rámci zmierenia“. Toto pozorovanie sa zdá byť presné vzhľadom na vyjadrenie Kennetha Copelanda, ktorý tvrdí, že:
„Základným princípom kresťanského života je vedieť, že Boh vložil náš hriech, chorobu, utrpenie, smútok, žiaľ a chudobu na Ježiša na Kalvárii.“
Toto nesprávne chápanie rozsahu zmierenia vyplýva z dvoch zásadných chýb, ktorých sa dopúšťajú zástancovia prosperitného evanjelia.
Chyba 1: Nesprávne pochopenie života Ježiša
Prvou chybou je základné nepochopenie života Ježiša. Napríklad, učiteľ John Avanzini v programe TBN vyhlásil, že Ježiš mal „pekný dom“, „veľký dom“, „Ježiš pracoval s veľkými peniazmi“ a dokonca nosil „značkové oblečenie“. Takto skreslený pohľad na Kristov život môže ľahko viesť k rovnako skreslenému chápaniu Kristovej smrti.
Biblia však nikde nenaznačuje, že by Ježiš žil v bohatstve alebo že by sa usiloval o materiálny blahobyt. Naopak, Ježiš sa narodil v skromných podmienkach a počas svojho pôsobenia často zdôrazňoval duchovné hodnoty nad materiálnymi.
Chyba 2: Nesprávny výklad 2. Korinťanom 8:9
Druhá chyba spočíva v nesprávnom výklade verša 2. Korinťanom 8:9, ktorý hovorí:
„Lebo poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, pre vás sa stal chudobným, aby ste vy jeho chudobou zbohatli.“
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Pavol hovorí o materiálnom bohatstve, ale kontextuálne čítanie ukazuje presne opačný princíp. Pavol učí Korinťanov, že keďže Kristus pre nich prostredníctvom zmierenia vykonal veľké dielo, mali by sa zrieknuť svojho bohatstva a slúžiť Spasiteľovi. Tento princíp je ešte jasnejší o pár veršov ďalej, keď Pavol vyzýva Korinťanov, aby sa podelili o svoje bohatstvo s núdznymi bratmi:
„Teraz teda, aby váš nadbytok nahradil ich nedostatok“ (2. Korinťanom 8:14).
Pavol tu rozhodne nehovorí o finančnom prospechu pre jednotlivcov, ale o obetavosti a delení sa s ostatnými. Prosperitné evanjelium tak robí zásadnú chybu v interpretácii zmierenia tým, že doň zahrnuje aj materiálne bohatstvo. Skutočný biblický obraz však hovorí o duchovnom obohatení a obetavej službe namiesto hromadenia majetku.
3. Kresťania dávajú s cieľom získať materiálnu kompenzáciu od Boha
Jednou z najvýraznejších čŕt teológov prosperitného evanjelia je ich zjavná posadnutosť aktom dávania. Veriacim je naliehavo odporúčané, aby štedro dávali, pričom sú konfrontovaní s pobožnými vyjadreniami ako:
„Skutočná prosperita je schopnosť používať Božiu moc na napĺňanie potrieb ľudstva v každej oblasti života.“
alebo
„Boli sme povolaní financovať evanjelium pre celý svet.“
Hoci tieto vyjadrenia môžu pôsobiť chvályhodne, tento dôraz na dávanie je založený na motívoch, ktoré sú všetko iné ako filantropické. Hlavnou hybnou silou tohto učenia o dávaní je to, čo učiteľ prosperitného evanjelia Robert Tilton nazval „Zákonom kompenzácie“. Podľa tohto zákona – údajne založeného na verši Marek 10:30 – by mali kresťania štedro dávať druhým, pretože keď tak urobia, Boh im vráti ešte viac. Tento princíp vedie k cyklu neustále rastúcej prosperity.
Ako to vyjadrila Gloria Copeland vo svojej knihe Božia vôľa je prosperita (2012):
„Daj 10 dolárov a dostaneš 1 000; daj 1 000 dolárov a dostaneš 100 000. … Skrátka, Marek 10:30 je veľmi dobrý obchod.“
Je teda zrejmé, že doktrína dávania v rámci prosperitného evanjelia je založená na nesprávnych motívoch. Ježiš učil svojich učeníkov, aby dávali „bez očakávania návratu“ (Lukáš 6:35). Naopak, prosperitní teológovia učia svojich nasledovníkov, aby dávali preto, že dostanú veľkú odmenu. Takýto prístup k dávaniu je v protiklade s biblickým učením, ktoré zdôrazňuje nezištnosť a štedrosť bez očakávania materiálnej kompenzácie.
Podľa biblického učenia je pravá štedrosť motivovaná láskou a súcitom, nie túžbou po finančnom zisku. Prosperitné evanjelium však prekrúca tento princíp tým, že motivuje veriacich k dávaniu na základe očakávania návratu, čím narúša podstatu kresťanského dávania.
4. Viera ako sebavyvolaná duchovná sila vedúca k prosperite
Zatiaľ čo ortodoxné kresťanstvo chápe vieru ako dôveru v osobu Ježiša Krista, učitelia prosperitného evanjelia presadzujú úplne odlišný koncept. Podľa Kennetha Copelanda v knihe Zákony prosperity je:
„Viera duchovnou silou, duchovnou energiou, duchovnou mocou. Je to práve táto sila viery, ktorá spôsobuje, že zákony duchovného sveta fungujú.“
„Existujú určité zákony riadiace prosperitu, ktoré sú zjavené v Božom Slove. Viera spôsobuje, že tieto zákony fungujú.“
Tento prístup je očividne chybný, možno dokonca heretický, keďže úplne mení základné chápanie viery v kresťanstve. Podľa teológie prosperity nie je viera Božím darom alebo aktom vôle zameraným na Boha, ale skôr duchovnou silou vytvorenou človekom, ktorá je nasmerovaná na Boha. V praxi to znamená, že viera nie je odpoveďou na Božiu milosť, ale nástrojom na dosiahnutie materiálneho zisku.
V kontraste s tým je v ortodoxnom kresťanstve viera chápaná ako dôvera a odovzdanie sa Bohu, nie ako prostriedok na získanie bohatstva či úspechu. Viera je považovaná za Božie dielo v srdci človeka, ktoré vedie k ospravedlneniu a spáse. Apoštol Pavol jasne hovorí:
„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru, a to nie z vás, je to dar Boží.“ (Ef 2:8)
Teológia prosperity tak prekrúca podstatu viery tým, že ju stavia na ľudských schopnostiach a sile vôle, namiesto na Božom pôsobení. Takýto prístup vedie k tomu, že sa viera vníma hlavne ako nástroj na dosiahnutie materiálnych cieľov a nie ako odpoveď na Božiu milosť. Každá teológia, ktorá považuje vieru predovšetkým za prostriedok na dosiahnutie materiálneho bohatstva namiesto ospravedlnenia pred Bohom, musí byť považovaná za neadekvátnu a teologicky chybnú.
5. Modlitba ako nástroj na prinútenie Boha k udeleniu prosperity
Kazatelia prosperitného evanjelia často zdôrazňujú verš „Nemáte, lebo neprosíte“ (Jakub 4:2). Povzbudzujú veriacich, aby sa modlili za osobný úspech vo všetkých oblastiach života. Ako píše Creflo Dollar:
„Keď sa modlíme s presvedčením, že sme už dostali to, za čo sa modlíme, Boh nemá inú možnosť, ako naše modlitby uskutočniť. … Je to kľúč k dosiahnutiu výsledkov ako kresťan.“
Samotné modlitby za osobné požehnanie nie sú samozrejme nesprávne. Problém však nastáva, keď prosperitné evanjelium kladie príliš veľký dôraz na človeka a premieňa modlitbu na nástroj, ktorým môžu veriaci prinútiť Boha splniť svoje túžby. V rámci tejto teológie sa stáva človek, a nie Boh, ústredným bodom modlitby. Zaujímavé je, že kazatelia prosperitného evanjelia často ignorujú druhú polovicu Jakubovho učenia o modlitbe:
„Prosíte a nedostávate, pretože zle prosíte, aby ste to premárnili na svoje žiadosti.“ (Jakub 4:3)
Tento verš jasne ukazuje, že Boh neodpovedá na sebecké prosby, ktoré neuctievajú jeho meno. Prosperitná teológia však túto časť ignoruje a vedie veriacich k tomu, aby sa modlili za sebecké, povrchné a materiálne požehnania.
Hoci Biblia učí, že všetky naše žiadosti máme predkladať Bohu (napr. Fil 4:6), prosperitné evanjelium sa tak veľmi sústredí na ľudské túžby, že môže viesť k modlitbám, ktoré sú povrchné a neoslávia Boha. Navyše, keď sa toto učenie spojí s prosperitnou doktrínou viery, môže to viesť k pokusom manipulovať Boha na dosiahnutie osobných cieľov—čo je márny a nesprávny prístup. Prosperitná teológia kladie dôraz na modlitbu ako na prostriedok na získanie bohatstva. Naproti tomu biblická modlitba je skôr odovzdaním sa Božej vôli s postojom:
„Buď tvoja vôľa.“ (Matúš 6:10)
Prosperitná teológia tak podstatne mení zmysel modlitby a vedie veriacich k tomu, aby očakávali automatické splnenie svojich prianí, čo nie je v súlade s biblickým učením o pokore a podriadenosti Bohu.
Falošné evanjelium
Z pohľadu Písma je prosperitné evanjelium zásadne chybné. V podstate ide o falošné evanjelium, pretože skresľuje vzťah medzi Bohom a človekom. Jednoducho povedané, ak by bolo prosperitné evanjelium pravdivé, milosť by bola zbytočná, Boh by bol irelevantný a človek by sa stal mierou všetkých vecí. Či už hovoria o Abrahámovskej zmluve, zmierení, dávaní, viere alebo modlitbe, učitelia prosperitného evanjelia premieňajú vzťah medzi Bohom a človekom na quid pro quo transakciu (niečo za niečo).
Ako poznamenal James Goff v článku pre Christianity Today v roku 1990, Boh je v tomto prístupe
„zredukovaný na akéhosi ‚kozmického poslíčka‘, ktorý sa stará o potreby a túžby svojho stvorenia.“
Takéto chápanie je úplne neadekvátne a nebiblické. Vzťah medzi Bohom a človekom podľa Biblie nie je založený na obchode alebo podmienenom plnení ľudských túžob. Biblia učí, že Boh je zvrchovaný, milosrdný a verný, a viera znamená dôveru v Božiu vôľu bez očakávania materiálneho zisku.
Pravé evanjelium stavia Boha do centra a zdôrazňuje milosť a odpustenie hriechov prostredníctvom Kristovej obete na kríži. Naopak, prosperitné evanjelium stavia do centra človeka a jeho materiálne túžby. Tento posun v perspektíve je nebezpečný, pretože zatemňuje podstatu skutočného evanjelia a vedie k tomu, že sa veriaci sústredia na sebectvo namiesto na službu Bohu.
Záver
Prosperitné evanjelium teda nie je len teologickou odchýlkou, ale zásadným skreslením kresťanského učenia. Je potrebné ho odmietnuť ako falošné evanjelium, ktoré nezodpovedá biblickej pravde a vedie veriacich k nesprávnym postojom a očakávaniam. Skutočné kresťanstvo spočíva v odovzdanosti Bohu, v pokore a v hľadaní Božej vôle bez podmienok a obchodných vzťahov.
Súvisiace videá a dokumenty
