Dar jazykov – hovorenie jazykmi
Otázka: Čo je dar hovorenia jazykmi? Je tento dar aj pre dnešok? Čo s modlitbou v jazykoch?
Odpoveď: Prvá zmienka o hovorení v jazykoch sa viaže s dňom zoslania Svätého Ducha a nachádza sa v Skutkoch 2:1-4. Apoštolovia išli a hlásali evanjelium zástupom, hovorili k nim v ich rodných jazykoch: “počujeme ich vo svojich rečiach hovoriť veliké veci Božie!“ (Skutky 2:11). Grécky výraz preložený ako „reči“ doslova znamená „jazyky.“ Teda dar rečí je hovorenie jazykmi, ktoré človek za normálnych okolností neovláda, takže by nemohol kázať niekomu, kto hovorí tým jazykom.
V 1 Korintským kapitoly 12-14 sa venujú Pavlovej diskusii o zázračných daroch. Komentuje to takto:
“A preto bratia, čo by som vám osožil, keby som prišiel k vám a hovoril neznámymi jazykmi a nehovoril vám alebo slovami zjavenia alebo poznania alebo proroctva alebo učenia?“ (1 Korintským 14:6).
Podľa apoštola Pavla a v súlade s jazykmi opísanými v Skutkoch, hovorenie jazykmi má cenu pre niekoho, kto počúva Božie posolstvo vo svojom jazyku, ale pre ostatných je to zbytočné – ak to nie je vykladané/prekladané.
Osoba s darom výkladu jazykov (1 Korintským 12:30) by mohla rozumieť čo hovorí ten, čo vraví v jazykoch aj keď ten jazyk nepozná. Vykladač jazykov by potom mohol komunikovať posolstvo hovorené v jazykoch všetkým ostatným tak, aby rozumeli.
“Preto kto hovorí neznámym jazykom, nech sa modlí, aby mohol aj vykladať” (1 Korintským 14:13).
Pavlov záver ohľadom nevykladaných jazykov je mocný:
“Ale v cirkvi radšej chcem prehovoriť päť slov zrozumiteľných, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom“ (1 Korintským 14:19).
Je dar jazykov aj pre dnešok? 1 Korintským 13:8 spomína, že dar jazykov sa vytráca, aj keď je to spojené s príchodom „dokonalého” v 1 Korintským 13:10. Niektorí poukazujú, že je rozdiel medzi ústupom proroctva a jazykov a vytrácaním sa daru jazykov, čo je dôkaz ústupu jazykov pred príchodom „dokonalého.“ Aj keď je to možné, nie je to jednoznačne jasné z textu. Niektorí tiež poukazujú na pasáže ako Izaiáš 28:11 a Joel 2:28-29 ako dôkaz, že hovorenie jazykmi bolo znakom prichádzajúceho Božieho súdu.
1 Korintským 14:22 opisuje jazyky ako „znamenie pre neveriacich.“ Podľa tohto argumentu dar jazykov bol varovaním pre Židov, že Boh bude súdiť Izrael, lebo zavrhli Ježiša Krista ako Mesiáša. A tak potom ako Boh skutočne súdil Izrael (zničením Jeruzalema Rimanmi v r. 70n.l.), už dar jazykov nebude ďalej slúžiť svojmu účelu. Kým tento pohľad je možný, primárny účel hovorenia jazykmi nie je nevyhnutne spojený so zánikom tohto daru. Písmo jednoznačne netvrdí, že dar hovorenia jazykmi už skončil.
Zároveň, ak by dar hovorenia jazykmi bol aktívny dnes v cirkvi, využíval by sa v súlade s Písmom. Bol by to skutočný a zreteľný jazyk (1 Korintským 14:10). Slúžil by účelu komunikácie Božieho slova osobe hovoriacej iným jazykom (Skutky 2:6-12). Bol by v súlade s prikázaním, ktoré Boh dal skrze apoštola Pavla:
„Keď niekto hovorí neznámymi jazykmi, nech sú to dvaja alebo najviac traja, a to po jednom, a jeden nech vykladá. Ale ak nemá kto vykladať, nech radšej mlčia v cirkevnom zhromaždení, pravda, sebe a Bohu nech hovoria“ (1 Korintským 14:27-28).
Bolo by to tiež v podriadení sa 1 Korintským 14:33, “ Lebo Boh nie je Bohom neporiadku ale pokoja.” Boh určite môže dať človeku dar hovorenia jazykmi, aby mu umožnil komunikovať s niekým, kto hovorí inou rečou. Svätý Duch je zvrchovaný v udeľovaní duchovných darov (1 Korintským 12:11). Len si predstavte o koľko produktívnejší by misionári boli, ak by nemuseli študovať jazyky a hneď by hovorili k ľuďom v ich vlastnom jazyku. Avšak nezdá sa, že o toto by Bohu najviac išlo.
Hovorenie jazykmi sa dnes neobjavuje v takej forme ako v časoch Novej zmluvy napriek tomu, že by to bolo nesmierne užitočné. Veľká väčšina veriacich, ktorí tvrdia, že majú dar hovorenia jazykmi, ho nepoužívajú v súlade s Písmom ako sme to spomenuli vyššie. Tieto skutočnosti vedú k záveru, že časy daru hovorenia jazykmi sa skončili, alebo aspoň je to raritou v Božom pláne pre dnešnú cirkev.
Tí, čo veria v dar hovorenia jazykmi ako “v modlitebný jazyk” pre vlastné vzdelávanie, majú tento postoj z 1 Korintským 14:4 a/alebo 14:28, “Kto jazykom hovorí, seba buduje, ale kto prorokuje, cirkev buduje.” V celej 14. kapitole Pavol zdôrazňuje dôležitosť výkladu jazykov (prekladu), viď 14:5-12. Pavol vo verši 4 hovorí:
“Ak hovoríte jazykmi bez výkladu, nerobíte nič, len budujete seba, a snažíte sa vyzerať duchovnejšími ako ostatní. Ak hovoríte v jazykoch a má kto vykladať, budujete všetkých.”
Nová zmluva nikde konkrétne nedáva inštrukcie o „modlitbe v jazykoch.“ Nová zmluva nikde neudáva účel „modlitby v jazykoch,“ alebo konkrétne neopisuje osobu „modliacu sa v jazykoch.“ Naviac, ak „modlitba v jazykoch” je budovaním seba, nebolo by neférové voči ostatným, ktorí nemajú dar hovorenia jazykmi a ktorí sa teda nemôžu budovať? 1 Korintským 12:29-30 jasne naznačuje, že nie každému je daný dar hovorenia jazykmi.
Zdroj: http://www.gotquestions.org/Slovencina/hovorenia-jazykmi.html
Súvisiace videá a dokumenty( Hlbšie štúdium)
