Nechali sme zomrieť nášho syna

Ponúkam Vám tragický príbeh rodiny Parkerovcov, ktorý sa odohral v 70. rokoch v rámci Hnutia viery (Word of Faith Movement). Tento príbeh, hoci patrí len medzi málo verejne publikovaných svedectiev, má slúžiť ako vážne varovanie pred dogmatikou a herézami tohto hnutia, a najmä pred ich preexponovaným dôrazom na uzdravenie a pozitívne vyznávanie v modlitbe.

Príbeh Parkerovcov odhaľuje tragické dôsledky chybného učenia a duchovnej manipulácie. Je varovaním pre všetkých, a osobitne pre tých, ktorí sa označujú ako „pastieri stáda“. Tento príbeh neslúži na obviňovanie jednotlivcov, ale má nám pripomenúť zodpovednosť za pravdivý výklad Písma a zdravý vzťah s Bohom. Nauka Hnutia viery nás konfrontuje s realitou, že pravé biblické učenie sa nezameriava len na uzdravenie a prosperitu, ale predovšetkým na duchovný rast a premenu života podľa Božieho slova.

V roku 1980 vydalo vydavateľstvo Harvest House knihu Larryho Parkera s názvom „Nechali sme zomrieť nášho syna“ (We Let Our Son Die). Táto kniha opisuje otrasný príbeh rodičov, ktorí boli pod silným vplyvom Hnutia viery a prijali rozhodnutia s devastujúcimi následkami. Larry Parker a jeho manželka boli ako úprimní, no oklamaní kresťania povzbudzovaní učiteľmi tohto hnutia, aby odopreli inzulín svojmu diabetickému synovi Wesleymu, ktorý trpel ťažkou cukrovkou.

Následne Wesley upadol do diabetickej kómy. Učitelia Hnutia viery Parkerovcov varovali, že hovoriť o negatívnych vyhláseniach ohľadom stavu ich syna je nevhodné, a namiesto toho ich nabádali k pokračovaniu v pozitívnom vyznávaní uzdravenia – až do momentu, keď Wesley zomrel.

Ani po smrti syna sa Parkerovci nevzdali presvedčení, ktoré prijali prostredníctvom Hnutia viery. Namiesto pohrebu zorganizovali službu vzkriesenia. Viac než rok po jeho smrti odmietali opustiť takzvané „zjavené múdrosti“. Napokon boli odsúdení za zabitie a týranie dieťaťa. Tento prípad je len jedným z mnohých tragických dôsledkov učenia, ktoré vedie k nebezpečným a deštruktívnym praktikám.

Tisíce ľudí po celom svete naďalej prijímajú duchovný kyanid, ktorý šíria učitelia Hnutia viery, a výsledkom je rozvrat viery, duchovné sklamanie a neraz aj tragédie. Dogmatizmus, falošné učenie a chorobný dôraz na uzdravenie a pozitívne vyznávanie majú reálne a smrteľné následky.

Odysea rodiny Parkerovcov sa začína 19. augusta 1973, v nedeľu, keď evanjelista Daniel Padilla prišiel slúžiť do zboru Assembly of God v meste Barstow. Pastorom tejto cirkvi bol v tom čase Rev. Gary Nash, ktorý oznámil, že Padilla bol hospitalizovaný pre bolesti chrbtice, no mal byť údajne uzdravený Božou silou modlitby. Následne Padilla rozvinul tému zázrakov a vyzval všetkých, ktorí potrebovali uzdravenie tela, aby vystúpili dopredu a prijali jeho modlitby.

Parkerovi krátko diskutovali, či by mal ich ťažko diabetický syn Wesley urobiť tento „krok vpred“. Wesley sa modlil už mnohokrát, no keďže sa nič nemenilo, jeho nádej slabla. Napriek tomu bol tento úprimný mladý chlapec, ktorý veril, ochotný skúsiť to znova. Keď pred Padillom pokľakol, zaznela otázka, či rozumie, za čo sa budú modliť. Wesley odpovedal, že chce byť uzdravený z cukrovky.

„Veríš, že Boh ťa chce uzdraviť, Wesley? Veríš tomu?“

Jeho rodičia, Larry a Lucky Parkerovi, mali výhrady, no napokon súhlasili s tým, čo sa neskôr ukázalo ako „trh zázrakov“. Larry vyrastal v rozbitej rodine vo Washingtone D. C. a už od šiestich rokov hľadal útechu v prostredí Assembly of God. Lucky, ktorej skutočné meno bolo Alice, vyrastala u tety a strýka a k Hnutiu viery sa pridala tri roky po sobáši s Larrym.

Život rodiny Parkerovcov prebiehal relatívne pokojne až do šiestich rokov Wesleyho života, keď mu bola diagnostikovaná cukrovka. V roku 1972 musel byť Wesley hospitalizovaný pre vážnu reakciu tela na nízku hladinu cukru v krvi. Krátko nato Larry Parker prišiel o prácu v Goldstone, kde pracoval od roku 1963. Kombinácia finančného tlaku a zdravotného stavu syna viedla manželov Parkerových k silnej túžbe po Božom zásahu.

„Chceli sme veriť. Keď Wesley začal hovoriť priateľom, že ho Boh uzdravil, začali sme to hovoriť aj sami sebe.“

Pozitívne vyznávanie uzdravenia pokračovalo, aj keď nebolo potvrdené lekárskymi testami a na Wesleyho tele sa objavovali viditeľné symptómy choroby.

„Ak máte dostatok viery, môžete ignorovať vonkajšie okolnosti, aby vaša viera bola úplná.“

Nasledujúce ráno po zhromaždení sa rodičia Wesleyho rozhodli prestať podávať inzulín, hoci test moču jasne ukazoval, že chlapec lieky naliehavo potrebuje. Larry opakovane tvrdil synovi, že je uzdravený, zatiaľ čo vylieval inzulín do koša a lámal injekčné striekačky. Výsledky testov považoval za „klam Satana“ a skúšku ich viery.

„Boli sme vyučovaní, že Boh uzdravuje a že odpovedá na naše modlitby.“

Toto presvedčenie však stálo na nebiblickom základe, ktorý učí, že človek je „malý boh“, že mu patrí božské zdravie a že „môže mať to, čo vyznáva“.

Počas nasledujúcich dvoch dní Wesley vykazoval všetky príznaky ťažkej diabetickej reakcie: zvracanie, bolesti hlavy, nadmerné močenie a bolesti žalúdka. Parkerovi reagovali vrúcnou modlitbou a zároveň zápasili s vedomím, že ide o skutočné a vážne nebezpečenstvo, napriek tomu, že ich predchádzajúce učenie ich viedlo k popieraniu reality prostredníctvom pozitívneho vyznávania.

„Bolo to hrozné,“ hovorí Larry Parker. „Bojovali sme sami. Vzhľadom na našu lásku k synovi sme mu chceli dať inzulín, aby sa jeho stav zlepšil, ale bojovali sme v mysli, pretože by to bolo v protiklade s našou vierou a mohlo by to byť považované za neveru.“

V utorok sa Wesleyho zdravotný stav dramaticky zhoršil. Situácia bola natoľko akútna, že Larry bol pripravený kúpiť inzulín pre svojho syna, no napokon ho od tohto kroku odradili tri členky modlitebnej skupiny.

V stredu ráno bol Wesleyho dych ťažký a namáhavý. Rodinu navštívil ich pastier, reverend Gary Nash, ktorý sa pri Wesleyho posteli modlil. Dych sa dočasne zmiernil a Parkerovci nadobudli presvedčenie, že ich modlitby sú vypočuté a že modlitbová sila skutočne funguje. Napriek tomu mal Nash stále vážne pochybnosti o úplnom uzdravení Wesleyho.

Neskôr toho istého dňa Nash vyzval rodičov, aby Wesleyho odviezli k lekárovi. Rodičia to však odmietli, pretože boli presvedčení, že vyhľadať lekársku pomoc by znamenalo zriecť sa Boha. Popoludní Wesley upadol do diabetickej kómy a krátko nato, zatiaľ čo sa rodičia stále modlili, zomrel na diabetický kŕč.

„Moja reakcia bola: ,Nič sa nestrachujte, chystá sa vstať z mŕtvych.‘“

Nasledujúcu nedeľu vykonali Parkerovci takzvanú službu vzkriesenia v pohrebnom ústave. Keď Larryho modlitby zlyhali, vyzval prítomných – vrátane Wesleyho kamarátov a vlastných detí – aby búchali na rakvu a opakovali výzvu:

„Vstaň, Wesley!“

„Pokúšal som sa urobiť správnu vec. Nechcel som prehliadnuť nič, čo by znemožnilo Wesleyho vzkriesenie. Keby som premýšľal racionálne, neurobil by som to. Keď sa pozerám späť, niekedy si myslím, že som musel byť blázon. Nerozumiem tomu, ale nemôžem vrátiť späť to, čo sa stalo. Aj keď dnes poznám pravdu, je už príliš neskoro.“

V pondelok bol Wesley pochovaný na cintoríne Mountaine, no jeho rodičia sa odmietli zúčastniť pohrebu. O dva dni neskôr, 29. augusta, boli Larry a Lucky Parkerovci zatknutí na základe obvinenia z neúmyselného zabitia a zneužívania detí. Strávili šesť dní vo väzení a boli odsúdení za obe obžaloby. Dostali päťročnú podmienku, ktorá bola o štyri roky neskôr ukončená po ich príkladnom správaní a priznaní, že Wesley zomrel zbytočne.

Zmena presvedčenia prišla v momente, keď si uvedomili, že ich viera a rozhodnutia ich zaviedli na cestu s tragickými následkami. Larry v roku 1980 napísal knihu „Nechali sme zomrieť nášho syna“, z ktorej pochádzajú aj tieto výroky, a neskôr predal práva na televízny film z roku 1988 s názvom „Promised a Miracle“ (slovensky „Prisľúbený zázrak“). Finančné prostriedky získané z predaja venovali na výskum diabetu a podporu misijnej skupiny.

„Nerobíme to pre vlastnú prosperitu ani zisk. Našou jedinou motiváciou je zastaviť ostatných, aby neurobili tú istú chybu.“

Ak chcete porozumieť učeniu Hnutia viery, je potrebné pozrieť sa priamo na výroky jeho hlavných predstaviteľov. Práve ich vlastné slová najlepšie odhaľujú teologický základ aj vážne dôsledky tohto učenia, ktoré vychádza z presvedčenia, že Boh chce uzdraviť všetkých ľudí bez výnimky. Ulf Ekman to formuluje takto:

„Boh chce uzdraviť všetkých, to znamená, že aj teba. Môžeš si byť istý, že patríš do skupiny všetkých.“

Keďže toto učenie vychádza z predstavy, že človek je vo svojej podstate božský, Lester Sumrall zachádza ešte ďalej:

„Keby sme boli stále chorí, začal by som premýšľať o tom, či On nie je náhodou chorý.“

Podľa tohto systému myslenia patrí božské uzdravenie automaticky každému Božiemu dieťaťu. Otázka Božej vôle sa preto považuje za zbytočnú alebo dokonca za prejav nedostatku viery. Kenneth Hagin to vyjadruje nasledovne:

„Nemusíme sa modliť: ‚Bože, uzdrav tohto muža, túto ženu.‘ V Božom pohľade sú už dávno uzdravení. Najvyššia a dokonalá vôľa Božia je, aby nebol žiaden veriaci chorý. Ak veriaci ochorie, musí sa vzoprieť satanovi a vybojovať uzdravenie.“

Sumrall ide ešte ďalej a učí, že choroba pochádza výlučne od diabla a veriaci má povinnosť ju aktívne zničiť:

„Diabol má moc uvaliť chorobu, ako ju mal napríklad Job. Ale ako kresťan máš Božie poverenie sa vzoprieť, odmietnuť a zničiť autoritu diabla. Musíš uskutočniť svoje práva. Kristov učeník musí povedať: ‚Som v mene Ježiša uzdravený.‘“

Ulf Ekman ponúka podobnú techniku, založenú na vyznávaní slov a vnútornom prijatí moci:

„Keď na teba prichádza moc zhora, musíš ju vo svojom srdci prijať a vyznať: ‚Božia moc k uzdraveniu vstúpila do mňa. Prijímam uzdravenie. Vyznávam, že od tejto chvíle som zdravý.‘“

Liardon, ktorý tvrdí, že navštívil nebo, opisuje dokonca nebeské skladisko zdravých orgánov, ktoré si má človek jednoducho „vzjať vierou“:

„V tomto skladisku sú stovky nových očí, nôh, kože, vlasov a ušných bubienkov. Musíš len ísť a vziať si všetko, čo potrebuješ, rukou viery.“

Benny Hinn následne spája uzdravenie priamo so spasením:

„Uzdravenie a spasenie sú neoddeliteľné.“

V praxi to znamená, že ak je niekto chorý, podľa tohto učenia nie je spasený, pretože vraj neprijal ani spasenie, ani uzdravenie. Ide o mimoriadne nebezpečný teologický záver, ktorý vedie k vine, strachu a duchovnému nátlaku.

Tragické dôsledky Hnutia viery a jeho extrémneho dôrazu na uzdravenie a pozitívne vyznávanie zapadajú do širšieho rámca témy Hnutie viery, kde sú systematicky rozoberané jeho učenia a následky. Duchovné klamy a herézy sú podrobne vysvetlené aj v sekcii Falošné učenia, zatiaľ čo konkrétne osobnosti a ich vplyv rozoberá oblasť kazateľov prosperity. Kľúčom k ochrane pred podobnými tragédiami je správny výklad Písma, ktorému sa venuje sekcia hermeneutika.