Nechali sme zomrieť nášho syna

Ponúkam Vám tragický príbeh rodiny Parkerovcov, ktorý sa odohral v 70. rokoch v rámci Hnutia Viery (Word of Faith Movement). Tento príbeh, aj keď je len jedným z mála publikovaných príbehov, by mal slúžiť ako varovanie pred dogmatikou a herézami tohto hnutia, a zvlášť pred ich preexponovaným dôrazom na uzdravenie a pozitívne vyznávanie v modlitbe.

Príbeh rodiny Parkerovcov ukazuje nešťastnú tragédiu, ktorá vznikla v dôsledku chybného učenia a manipulácie, a je varovaním pre nás všetkých, najmä tých, ktorí sa nazývajú „pastiermi stáda“. Tento príbeh neslúži na obviňovanie, ale na to, aby nám pripomenul dôležitosť správneho pochopenia biblickej pravdy a vzťahu s Bohom. Následky nauky Hnutia Viery nás vyzývajú, aby sme sa držali zdravých a biblických učení, ktoré sa nezameriavajú len na uzdravovanie a prosperitu, ale aj na duchovný rast a osobné vyučovanie podľa Božieho slova.

Obsah

V roku 1980 publikovalo Harvest House knihu Larryho Parkera s názvom „Nechali sme zomrieť nášho syna“ (We Let Our Son Die), ktorá rozpráva tragický príbeh o tom, ako Larry a jeho manželka, po ovplyvnení Hnutím Viery (Word of Faith), spravili rozhodnutie, ktoré malo devastujúce následky. Títo úprimní, no oklamaní kresťania boli povzbudzovaní učiteľmi z hnutia, aby odopreli inzulín svojmu diabetickému synovi, Wesleymu, ktorý trpel ťažkou cukrovkou.

Ako sa dalo očakávať, Wesley neskôr upadol do diabetickej kómy. Učitelia z Hnutia Viery varovali Parkera, že hovorenie o negatívnych výpovediach týkajúcich sa jeho syna je nevhodné a namiesto toho mali pokračovať v pozitívnom vyznávaní jeho uzdravenia až do doby, než Wesley zomrel.

Po jeho smrti, aj napriek tragédii, Parkerovci nezlomení vo svojej viere, zorganizovali službu vzkriesenia namiesto pohrebu. Viac ako rok po smrti ich syna odmietli opustiť zjavené múdrosti, ktoré získali skrze Hnutie Viery. Nakoniec boli odsúdení za zabití a týranie dieťaťa. Tento príbeh je len jedným z mnohých tragických prípadov, ktoré sa stali v dôsledku učenia, ktoré vedie k nebezpečným a deštruktívnym praktikám.

Tisíce ďalších ľudí na celom svete prehĺtajú duchovný kyanid, ktorý učitelia Hnutia Viery rozdávajú a vedie ich to k devastácii ich vlastnej viery v Boha. Dogmatizmus, falošné učenie a nebezpečný dôraz na uzdravenie a pozitívne vyznávanie majú vážne následky, ktoré môžu viesť k tragédiám ako je tento príbeh.

Úryvky z knihy

Odysea rodiny Parkerovcov začína 19. augusta 1973, v nedeľu, kedy evanjelista Daniel Padilla prišiel slúžiť do zboru Assembly of God v meste Barstow. Pastorom tejto cirkvi vtedy bol Rev. Gary Nash, ktorý oznámil, že Padilla bol hospitalizovaný kvôli bolestiam chrbtice, ale Božou silou modlitby bol údajne uzdravený. Po tomto Padilla rozvinul tému zázrakov vo svojej kázni a pozval všetkých, ktorí potrebovali uzdravenie tela, aby urobili krok vpred a prijali jeho modlitby.

Parkerovi krátko diskutovali o tom, či by mal ich ťažko diabetický syn, Wesley, urobiť tento „krok vpred“. Wesley sa modlil už mnoho krát, ale keďže sa nič nemenilo, jeho nádej začínala slabnúť. Napriek tomu, úprimný mladý chlapec, ktorý veril, bol ochotný to skúsiť ešte raz. „Chápeš, za čo sa budeme modliť?“ spýtal sa Padilla Wesleyho, ktorý pred ním pokľakol. „Áno,“ povedal Wesley, „chcem byť uzdravený z cukrovky.“

„Veríš, že Boh ťa chce uzdraviť Wesley? Veríš tomu?“ „Hmm,“ povedal Wesley. On skutočne veril!

Jeho rodičia (Larry a Lucky Parkerovi) mali výhrady, ale nakoniec súhlasili s „trhom zázrakov“. Larry pochádzal z rozbitej rodiny vo Washington D.C. a túžil nájsť útechu v Božom zhromaždení (Assembly of God) už vo veku 6 rokov. Lucky, ktorú nikto nevolal jej skutočným menom Alice, bola starostlivo vychovávaná u svojej tety a strýka vo Washington D.C. a pripojila sa k Hnutiu Viery tri roky po sobáši s Larrym.

Veci v živote rodiny Parkerovcov plynuli celkom dobre až do šiestich rokov Wesleyho života, keď mu bola diagnostikovaná cukrovka. V roku 1972 musel byť Wesley hospitalizovaný pre zlú reakciu jeho tela na nízku hladinu cukru v krvi. Nasledujúcu jar Larry Parker prišiel o svoju prácu v Goldstone, kde pracoval od roku 1963. Strata zamestnania, spojená s nedostatkom príjmu a zdravotným stavom jeho syna, viedla manželov Parkerových k silnej potrebe Božieho zásahu do ich života.

„Chceli sme veriť,“ hovorí Larry. „Potom, čo v nedeľu Wesley začal rozprávať svojim priateľom o tom, že ho Boh uzdravil, začali sme to hovoriť aj sami sebe.“

Pozitívne vyznávanie uzdravenia (aj keď nie je potvrdené lekárskymi testami) pokračovalo, aj keď na Wesleyho tele a zdraví sa prejavovali stále viditeľné symptómy choroby.

„Dobre, budeme veriť, že to, čo robíme, je pravda (od Boha),“ povedal Larry. „Celý môj život som sa učil, že ak máte dostatok viery, môžete ignorovať vonkajšie okolnosti, aby vaša viera bola úplná“ (ak to nedokážete, vaša viera je neúplná).

Druhý deň ráno po zhromaždení sa rozhodli rodičia Wesleyho prestať podávať inzulín, aj napriek tomu, že test moču jasne preukázal, že chlapec naliehavo potrebuje lieky. „Si uzdravený,“ hovorieval Larry svojmu synovi, zatiaľ čo vylieval predpísaný inzulín do koša a lámal injekčné striekačky. Larry si nahováral, že test moču bol len klam od Satana, spôsob, akým sa testuje viera ich rodiny.

„Boli sme neustále vyučovaní, že Boh uzdravuje a keď sa modlíme, On odpovedá na naše modlitby,“ hovorí Larry.

(Boh naozaj odpovedá na modlitby, ale toto učenie sa opiera o nebiblický základ, ktorý učí, že sme malí bohovia, že nám patrí božské zdravie a že „môžete mať to, čo vyznávate“).

Počas nasledujúcich dvoch dní Wesley vykazoval všetky znaky zvyšujúcej sa hladiny cukru v krvi a diabetickej reakcie, ako sú zvracanie, bolesti hlavy, nadmerné močenie a bolesti žalúdka. Na to Parkerovi reagovali vrúcnou modlitbou, pričom sa snažili presvedčiť sami seba, že tento zdravotný problém nepochybne predstavuje skutočné nebezpečenstvo (aj napriek ich predchádzajúcemu vyučovaniu o pozitívnom vyznávaní).

„Bolo to hrozné,“ hovorí Larry Parker. „Bojovali sme sami. Vzhľadom na našu lásku k synovi, chceli sme mu dať inzulín, aby sa jeho stav zlepšil. Ale bojovali sme v mysli, lebo toto konanie by bolo v protiklade s našou vierou, čo by mohlo byť považované za neveru,“ dodáva Larry.

V utorok sa Wesleyho zdravotný stav výrazne zhoršil. Bol tak akútny, že Larry bol pripravený kúpiť inzulín pre svojho syna, ale nakoniec ho od tohto kroku odradili tri členky modlitebnej skupiny.

V stredu ráno bol Wesleyho dych ťažký a drsný. V ten deň navštívil rodinu ich pastier Reverend Gary Nash. Ten sa modlil pri Wesleyho posteli a jeho ťažký dych sa zmiernil. Parkerovi boli ohromení a znovu uverili, že ich modlitby sú vypočuté a modlitbová sila je skutočne efektívna. V tej chvíli mal Nash stále vážne pochybnosti o úplnom uzdravení Wesleyho.

Neskôr toho istého rána sa Nash vrátil k Parkerovcom a vyzval ich, aby Wesleyho odviezli k lekárovi. Rodičia však odmietli a presvedčili sa, že zobrať Wesleyho k lekárovi by znamenalo vzdať sa Boha. Po popoludní Wesley upadol do diabetickej kómy a krátko na to, keď sa rodičia stále modlili, Wesley zomrel na diabetický kŕč. Larryho tvár stále vyjadruje smútok, keď si na to spomína.

„Moja reakcia bola: ‚Nič sa nestrachujte, chystá sa vstať z mŕtvych‚,“ hovorí Larry.

Následujúcu nedeľu vykonali Parkerovi službu vzkriesenia v pohrebnom ústave. Keď Larryho modlitby zlyhali, pozval prítomné deti (vrátane Wesleyho kamarátov a svojich vlastných detí) a zúčastnených, aby búchali na rakvu a skandovali:

„Vstaň Wesley!“ Znova a znova sa opakovalo toto vyhlásenie. „Pokúšal som sa hľadať a urobiť správnu vec,“ povedal Larry. „Nechcel som prehliadnuť nič, čo by znemožnilo Wesleyho vzkriesenie. Keby som premýšľalracionálne, neurobil by som to. Keď sa pozerám späť, občas si myslím, že som musel byť blázon. Nerozumiem tomu, ale nemôžem vrátiť späť, čo sa stalo. Aj keď poznám pravdu, už je príliš neskoro,“ hovorí Larry.

V pondelok bol Wesley pochovaný na cintoríne Mountaine, ale jeho rodičia sa odmietli zúčastniť jeho pohrebu.

O dva dni neskôr, 29. augusta, boli Larry a Lucky Parkerovci zatknutí na základe obvinenia z neúmyselného zabitia a zneužívania detí. Strávili šesť dní vo väzení a nakoniec ich odsúdili za obidve obžaloby. Manželia Parkerovi dostali päťročnú podmienku. Štyri roky neskôr, vďaka ich príkladnému správaniu a uznaniu, že Wesley zomrel zbytočne, bol ich probačný dohľad ukončený.

Zmena presvedčenia prišla, keď si uvedomili, že ich vierou a rozhodnutiami sa dostali na cestu, ktorá mala tragické následky. Larry napísal v roku 1980 knihu „Nechali sme zomrieť nášho syna“, z ktorej pochádzajú aj tieto citované výroky, a predal aj práva na televízny film nakrútený v roku 1988 na základe týchto udalostí. Film nesie názov „Promised a Miracle“ (slovensky Prisľúbený zázrak). Peniaze, ktoré Parkerovci získali z predaja, venovali na výskum diabetu a podporu misijnej skupiny.

„Nerobíme to pre náš vlastný prosperitu alebo profit,“ hovorí Larry. „Naša motivácia je iba zastaviť ostatných pred robením tej istej chyby.“

Uzdravenie vždy a pre každého?

Milí čitatelia, ak by ste chceli porozumieť učeniu Hnutia Viery, ponúkam vám citáty niektorých významných predstaviteľov tohto hnutia, ktoré vám pomôžu lepšie pochopiť ich heretické učenie: Učitelia Hnutia Viery sa všetci zhodujú, že Boh chce uzdraviť všetkých ľudí. Ulf Ekman k tomu uvádza:

„Boh chce uzdraviť všetkých, to znamená, že aj teba. Môžeš si byť istý, že patríš do skupiny všetkých“.

Pretože podľa nich je človek vo vnútri božský, Lester Sumrall dodáva:

„Keby sme boli stále chorí, začal by som premýšľať o tom, či On nie je náhodou chorý.“

Podľa tohto učenia Božské uzdravenie patrí každému Božiemu dieťaťu. Ak to vieme, nie je potrebné pýtať sa na Božiu vôľu v tejto veci…

„Nemusíme sa modliť: „Bože, uzdrav tohto muža, túto ženu.“ V Božom pohľade sú už dávno uzdravení,“ tvrdí Kenneth Hagin. „Najvyššia a dokonalá vôľa Božia je, aby nebol žiaden veriaci chorý. Ak sa aj napriek tomu stane, že veriaci ochorie, musí sa vzoprieť satanovi, ktorý chorobu zosiela, a vybojovať uzdravenie.“

Sumrall píše:

„Diabol má moc uvaliť chorobu, tak ako ju mal napríklad Job. Ale ako kresťan máš Božie poverenie sa vzoprieť, odmietnuť a zničiť všetku autoritu diabla. Musíš uskutočniť svoje práva… Kristov učeník musí povedať: „Som v mene Ježiša uzdravený.“

Podobne radí aj Ekman:

„Keď na teba prichádza moc zhora, musíš ju vo svojom srdci prijať a vyznať: „Božia moc k uzdraveniu vstúpila do mňa. Príjmam uzdravenie. Príjmam túto moc a vyznávam, že od tejto chvíle som zdravý. Nech vidím výsledky uzdravenia teraz alebo neskôr – rovnako ho prijímam vierou práve teraz.“

Liardon, ktorý údajne navštívil nebo, opisuje skladisko zdravých ľudských orgánov, ktoré si človek môže vymodliť.

„V tomto skladisku sú stovky nových očí, nôh, kože, vlasov, ušných bubienkov – všetko je tam. Musíš len ísť a vziať si všetko, čo potrebuješ, rukou viery, pretože to tam je.“

Benny Hinn dodáva:

„Uzdravenie a spasenie sú neoddeliteľné.“

Inými slovami, ak je niekto chorý, nie je spasený, pretože neprijal ani spasenie, ani uzdravenie na základe tohto učenia.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )