Homeopatika a mágia?

Som detská lekárka a mám štyri deti vo veku 17, 15, 12 a 9 rokov. V rokoch 1995 až 2000 som absolvovala školenia z homeopatie a získala certifikát z Rakúskej školy homeopatie. Navštevovala som prednášky o indickej revolučnej homeopatii a absolvovala kurz BIHOST, ktorý sa zaoberá biochemicko-homeopatickou reguláciou metabolizmu. Počas materskej dovolenky som sa venovala liečbe homeopatikami, najmä u svojich detí a niektorých známych.

Začala som liečiť infekcie horných dýchacích ciest a pomohla som svojej dcére pri bronchitíde po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Po podaní homeopatika mi zmizla bradavica, čo ma utvrdilo v presvedčení, že homeopatia je účinná. Neskôr sa však u detí začali objavovať ťažkosti, ktoré nemali telesnú, ale psychickú povahu.

Moja ďalšia cesta s homeopatiou bola plná otázok a pochybností. Náš kňaz ma upozornil, že túto metódu podporuje hnutie New Age, no napriek tomu som ju obhajovala a rozhodla sa pokračovať v štúdiu. Po ďalších školeniach a po zakúpení prístrojov, ktoré nám odporúčali, som plánovala venovať sa homeopatii profesionálne. Napriek tomu som začala pociťovať vnútorný nepokoj.

Čítala som všetko dostupné o homeopatii a pýtala sa rôznych ľudí, no stále som nenašla uspokojivú odpoveď. Vnímala som aj stanovisko KBS o homeopatii, zverejnené v Katolíckych novinách v roku 1996, no moje svedomie mi hovorilo: „Nelieč!“ Rozhodla som sa odmietnuť liečiť neznámych ľudí a pokračovala som len u známych a výlučne homeopatiou u našich detí, ktoré sa stali akýmsi experimentom.

Na jednej strane vo mne pretrvával vnútorný nepokoj, na druhej strane ma homeopatia nadchýnala a priťahovala. Tento vnútorný konflikt som nevedela pochopiť. Neustále som hľadala pravdu a túžila som ju spoznať. K zásadnej zmene môjho myslenia prispeli dve významné udalosti. Prvá udalosť sa týkala svedectva mojej známej o alkoholikovi. Našli ho jedného zimného večera ležať na zemi, odviedli ho domov a počas toho sa modlili modlitbu za oslobodenie od ducha alkoholizmu.

O mesiac neskôr prestal piť a začal nový život. Bolo to pre mňa prvé stretnutie s takouto modlitbou. Druhou udalosťou bola kniha „Alternatívna medicína vo svetle Biblie“. Autorka spájala alternatívnu medicínu, vrátane homeopatie, s okultizmom. Premkla ma hrôza, že by som s okultnými praktikami mohla mať niečo spoločné. V tej chvíli som urobila zásadný krok. Pokľakla som pred kríž a modlila sa:

„Pane Ježišu, prosím Ťa, zbav ma ducha mágie a okultizmu.“

Táto modlitba vychádzala z môjho rozorvaného vnútra. Až neskôr som pochopila, aký hlboký dopad mala na môj život.

To, čo nasledovalo, bolo pre mňa zásadné odhalenie. Začala som si uvedomovať pravdu a situácie, ktoré mi predtým unikali. Jednou z prvých vecí boli moje pochybnosti o prístrojoch používaných v homeopatickej praxi. Na poslednom školení som si zakúpila dva prístroje s presvedčením, že sa budem venovať homeopatii. Merací prístroj založený na EAV metóde mal umožniť otestovať pacienta a vybrať správne homeopatikum, čím sa mal ušetriť čas pri práci s Repetitóriom a Materiou Medica. Dokonca sa na tomto prístroji dalo „vyrobiť“ homeopatikum z čistej vody.

Pacienta prístroj vybaví vyrobenými homeopatickými kvapkami, teda čistou vodou, do ktorej preniesol informáciu homeopatika. Prístrojom sa mala merať aj energia v akupunktúrnych bodoch. Predávali ho na školení obchodní zástupcovia zo zahraničia a ja som sa musela rýchlo rozhodnúť. Kolegovia homeopati mi tvrdili, že je dobré takýto prístroj vlastniť. Pri kúpe som sa nezamýšľala nad spôsobom fungovania, až po modlitbe autoexorcizmu mi napadlo: vyrába homeopatiká z čistej vody – veď to je mágia.

Začala som skúmať, v akých jednotkách prístroj meria energiu v akupunktúrnych bodoch. Na číselníku však neboli žiadne jednotky.

Uvedomila som si, že prístroj dáva len dve odpovede, podobne ako kyvadlo: áno – keď svietilo svetlo medzi bodmi 80 a 90, alebo nie – keď svietilo medzi bodmi 50 a 60. S hrôzou mi došlo, že ide o okultnú vec. Kyvadlom by sa liečitelia zosmiešnili, no dnes sa dá postaviť prístroj s moderným dizajnom – a to pôsobí dôveryhodne.

Prístroj v záruke stál 50-tisíc Sk a keď som chcela peniaze späť, vysmiali ma. Tvrdili: „Čo sa už na ňom môže pokaziť?“ Ďalší prístroj, vreckový diár Psion, dizajnom pripomínal väčší mobil. Do displeja sa zadal názov homeopatika a meno pacienta. Stlačením klávesy „Mode“ mal homeopat poslať informáciu, teda homeopatický liek, priamo do organizmu pacienta. Táto informácia sa mala dať poslať aj na diaľku, ak bol známy dátum narodenia. Neuveriteľné. A ja som tomu verila.

Tento prístroj som niekoľkokrát použila a naozaj to fungovalo. Nepotrebovala som žiadne homeopatiká, stačilo vlastniť aparát. Na školeniach nám tvrdili, že v homeopatii nejde o chemické látky, ale o prenos informácie. Až po piatich rokoch štúdia som pochopila, že som tomu predtým ani nerozumela. Pochybnosti narástli, keď som sa poradila s bratom, elektrotechnickým inžinierom, a spýtala sa ho, akú informáciu prístroj vysiela. Po kontrole prístroja len skonštatoval:

„To je obyčajný diár vyrobený v roku 1989.“

Po modlitbe mi prebleslo hlavou: ak v prístroji nič nie je, ale funguje, tak to musí byť mágia. Bola som šokovaná. Zavolala som do zahraničia a žiadala vrátenie peňazí. Vysvetlila som, že ide o bielu mágiu a nechcem to ďalej používať. Odpoveď ma úplne omráčila:

„Kolegyňa, a čo ste si mysleli, že to je?“

Vtedy som pochopila, že homeopatka vedela o okultných praktikách, no počas školenia o tom nepadlo ani slovo.

Stále som nechápala podstatu homeopatie – prečo sa dá používať aj okultnými prístrojmi. Začala som študovať. Prvou knihou bol pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska Mágia, veštenie a démonské vplyvy. Dozvedela som sa o napodobňovacej mágii, podľa ktorej podobné plodí podobné. Vtedy som si spomenula na princíp homeopatie – podobné sa lieči podobným – a pochopila som, že jej základom je mágia. Moje rozhodnutie bolo jasné: už žiadna homeopatia.

Nejde o byliny ani nerasty, ale o bielu mágiu. Postupne sa mi začali skladať súvislosti. Neskôr prišli problémy s deťmi. Najstaršia dcéra, vtedy deväťročná, mala počas užívania homeopatík desivé sny. Budila sa vystrašená. Situácia vyvrcholila, keď vo sne videla diabla, ktorý od nej žiadal súhlas, a v ďalšom sne jej chcel odseknúť ruky a nohy. Začala som sa s dcérou modliť modlitbu za oslobodenie od ducha homeopatie. Po tejto modlitbe sa opakujúce sny prestali vracať, no strach pri zaspávaní pretrvával ešte dlhší čas.

Moja druhá dcéra nemohla v noci dýchať a jej stav sa neustále zhoršoval. Nemala nádchu, výtok z nosa ani alergiu. Strašné stavy dýchacích problémov nás všetkých vyčerpávali – nemohla dýchať, kopala nohami a budila súrodencov.

Vtedy mi napadlo: Skús sa modliť. Položila som na ňu ruku a modlila sa modlitbu za oslobodenie od ducha homeopatie. Na moje prekvapenie zaspala a pokojne spala aj ďalšie noci.

Môj 3-ročný syn sa dostával do záchvatov agresivity, keď som mu odmietla dať sladkosť pred obedom. Vyhadzoval veci zo skrine a zhadzoval poličky. Výchovné metódy nepomáhali. V zúfalstve som sa rozhodla modliť sa. Po modlitbe sa upokojil, najedol sa a odvtedy dokáže sladkosť odložiť. Hoci sa vie nahnevať, jeho správanie je pod kontrolou.

Moja najmladšia dcéra mala len 6 mesiacov, keď som skončila s homeopatiou. Používala som nízke riedenia, nie však konštitučné homeopatikum. Napriek tomu sa predo mnou otvorila otázka: Čo ďalej? Veľmi mi pomohli duchovné cvičenia za vnútorné uzdravenie, kde som pochopila stav svojho vnútra. Začala som intenzívne čítať Sväté písmo. Na základe biblického textu:

„Ba viacerí takí, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili“ Skutky 19:19

… som spálila všetky svoje homeopatické knihy. Nevedela som však, čo urobiť s prístrojmi. Trvalo mi sedem mesiacov, kým som pochopila, že aj tie musím zničiť. S manželom sme ich rozobrali a spálili. V mojom vnútri zavládol pokoj.

Aby sme porozumeli učeniu o homeopatii, je dôležité poznať osobnosť a základné dielo lekára Samuela Hahnemanna, objaviteľa princípov tejto metódy. Po tomto spornom lekárovi totiž nikto iný zásadne nezmenil spôsob liečenia. Christian Friedrich Samuel Hahnemann sa narodil v Meissene roku 1755 ako syn maliara porcelánu. Ako mimoriadne nadaný žiak mal možnosť študovať na kniežacej škole Sankt Afra.

Naučil sa francúzštinu a výborne ovládal angličtinu, gréčtinu a latinčinu, čo mu neskôr umožnilo rozsiahlu prekladateľskú činnosť a zabezpečilo živobytie počas štúdií. Vo veku 20 rokov začal študovať medicínu na univerzite v Lipsku. Neskôr pokračoval u lekára von Quarina vo Viedni, kde sa zoznámil s barónom Samuelom von Brukenthalom. Tento slobodomurár ho voviedol do lóže slobodomurárov, do ktorej Hahnemann vstúpil ako 22-ročný.

V lóži sa oboznámil s deizmom a v svojej doktorskej dizertačnej práci po prvýkrát spomenul Antona Mesmera, objaviteľa tzv. živočíšneho magnetizmu.

Po štúdiu medicíny sa Samuel Hahnemann usadil ako lekár v Hettstedte a neskôr v Dessau, kde sa oženil s Henriettou Kuchlerovou, dcérou miestneho lekárnika. Pre opakované neúspechy v medicínskej praxi sa postupne odvrátil od tradičného lekárstva a začal sa intenzívne venovať prekladateľskej činnosti.

Pri preklade statí z Materia medica od anglického vedca Cullena ostro kritizoval jeho chápanie liečivých účinkov chinínovej kôry, čo sa stalo jedným z impulzov jeho ďalšieho smerovania. Prostredníctvom vlastných experimentov a pokusov na sebe objavil Samuel Hahnemann základy homeopatie. Neustále skúmal, testoval a formuloval výsledky svojho nového liečebného princípu.

V roku 1796 publikoval známu stať „Pokus o nový princíp odhaľovania liečivej sily substancií medikamentov“, v ktorej po prvýkrát predstavil zásadu „similia similibus curentur“ – podobné sa lieči podobným.

Hahnemannov objav vyvolal prudkú a ostrú diskusiu medzi učencami tradičnej medicíny, ktorí jeho metódu zásadne odmietali. Napriek silnému odporu získal habilitáciu na univerzite v Lipsku, kde od leta 1811 vyučoval predmet homeopatia.

Súbežne sa venoval aj praktickému liečeniu, pri ktorom podľa jeho priaznivcov dosahoval mimoriadne úspechy. Jeho dielo „Organon liečenia“, vydané v roku 1810, dodnes predstavuje základný text homeopatickej medicíny. V Lipsku sa Hahnemann dostal do vážneho konfliktu s lekárnikmi, keďže vyrábal a predával homeopatické lieky priamo svojim pacientom. Po zákaze tejto činnosti sa presťahoval do Köthenu, kde pod ochranou vojvodu mohol slobodne praktizovať a rozvíjať homeopatiu.

Významnú úlohu v jej šírení zohrali články v Ríšskom vestníku, ktorého redaktorom bol Rat Becker, člen slobodomurárskej lóže. Hahnemann neustále zdokonaľoval svoje liečiteľské metódy a rozšíril druhý základný princíp homeopatie – princíp potenciovania (dynamizovania liečiv) – až na úroveň nemerateľnosti. Dokonca odporúčal „k liekom len privoňať“. Aj vo veku 80 rokov, už ako vdovec, sa druhýkrát oženil s mladou francúzskou maliarkou Melanie d’Hervilly.

Spoločne si v Paríži otvorili homeopatickú ambulanciu, kde pokračoval v liečiteľskej praxi. Samuel Hahnemann zomrel 2. júla 1843.

V roku 1810 vydal Samuel Hahnemann v Lipsku svoje zásadné dielo „Organon racionálnej liečby“, ktoré neskôr vyšlo v ďalších vydaniach pod názvom „Organon liečebného umenia“. V tomto spise položil metodické aj filozofické základy homeopatickej liečby. V predslove k 6. vydaniu ostro kritizuje alopatickú medicínu svojej doby a predstavuje nové liečiteľské umenie – homeopatiu, ktorú definuje ako systém zásadne odlišný od alopatie.

Hahnemann tvrdí, že choroby vznikajú výlučne v dôsledku narušenia duchovnej sily, ktorá oživuje ľudské telo. Použitím správneho homeopatického lieku má dôjsť k duchovnej – dynamickej zmene, ktorá preladí celý stav pacienta. Tieto lieky podáva v extrémne malých dávkach. Klasickú medicínu považuje za úplný opak homeopatie, podobne ako noc je opakom dňa.

Hahnemann opakovane odmieta klasickú alopatickú medicínu, ktorá sa snaží identifikovať hmotnú príčinu choroby.

Podľa neho má však väčšina chorôb výlučne duchovný pôvod, a preto ich nemožno spoznať pomocou ľudských zmyslov. Pozorovania anatómov, patologických anatómov a fyziológov označuje za výplod fantázie a dôrazne tvrdí, že príčiny chorôb nie sú hmotnej povahy.

Hahnemann neverí v materiálny prenos nákazy, okrem zranení a viditeľných poškodení. Materiálne vysvetlenia vzniku chorôb považuje za zásadne mylné. Podľa neho sú choroby ľudského organizmu spôsobované a udržiavané výlučne duchovnou dynamickou silou. Svoje učenie pritom spája s múdrym a dobrotivým Stvoriteľom, ktorý mu údajne umožnil objaviť liečiteľské umenie – homeopatiu.

Tento prístup sa môže javiť ako kresťanský, no vyvoláva zásadnú otázku: aké duchovné a teologické pramene stoja za jeho učením? Ak by Hahnemann skutočne vyznával kresťanský život, bolo by možné hľadať zdôvodnenie jeho duchovných teórií v Božom slove a Svätom písme. Opak je však pravdou. Hahnemann odmieta základy evanjelia, vrátane osoby Ježiša Krista. V liste svojmu žiakovi Stapfovi (Brief an Stapf, Köthen 1830) píše:

„Ako dôležité znamenie našej doby vnímam skutočnosť, že teraz môžeme čítať Konfucia. Čoskoro ho objímem v kráľovstve šťastných duší, dobrodinca ľudstva, ktorý nás vedie tou správnou cestou k múdrosti a k bohu, už šesť a pol storočia pred týmto Blúznivcom.“

Týmto výrokom považuje Ježiša z Nazareta za „blúznivca“, ktorý podľa neho nevedie k múdrosti, ale namiesto toho sa stretáva s mýtnikmi a hriešnikmi a ukazuje im cestu k Božiemu kráľovstvu. Tento Muž bolesti, ktorý sa z kríža prihovára k lotrovi, je pre Hahnemanna neprijateľný. Tragické je, že svoje poznanie vybudoval na základoch vtedy rozšíreného prírodného náboženstva.

Od mladosti až do smrti zostal verným prívržencom deizmu. Jeho spisy, rukopisy aj členstvo v slobodomurárskej lóži odhaľujú jeho skutočné duchovné postoje a filozofické východiská. Aký je pohľad na Organon dnes? Aj v súčasnosti sa homeopatia praktizuje na základe rovnakých princípov, aké formuloval Samuel Hahnemann. Jeho stanoviská sú dodnes považované za záväzné.

Zároveň sa však väčšina zástancov vyhýba metafyzickým výrokom Hahnemanna a prehliada, že bez jeho duchovných predstáv je samotný princíp homeopatie v skutočnosti nepochopiteľný. Aby výklady pôsobili v súlade s vedeckým myslením 21. storočia, pôvodné duchovne založené vysvetlenia sa zamlčujú a nahrádzajú novými, zdanlivo „vedeckými“ pojmami.

Ani po viac než dvesto rokoch však nebol predložený žiadny prírodovedecký dôkaz, ktorý by na základe výskumu vysvetľoval základné princípy homeopatie.

V žiadnej z kvalitne spracovaných klinických štúdií sa nepodarilo vierohodne preukázať účinnosť homeopatík. V prestížnom lekárskom časopise Lancet vol. 344 z roku 1994 uvádza homeopat Reilly štúdiu o účinnosti homeopatík pri alergickej astme a tvrdí, že sú účinnejšie než placebo. Nasledujúce číslo časopisu (vol. 345, 1995) však prinieslo článok, ktorý poukázal na závažné metodologické chyby, schopné úplne skresliť výsledky.

V British Medical Journal vol. 324 bola v roku 2002 publikovaná dvojito slepá randomizovaná kontrolovaná klinická štúdia Lewitha a spoluautorov s názvom Používanie ultramolekulárnej potenciácie alergénov pri liečbe astmy vyvolanej domácim prachom. Do štúdie bolo zahrnutých 242 astmatikov. Výsledky však nepreukázali žiadny rozdiel medzi skupinou užívajúcou placebo a homeopatiká.

V roku 2003 bola v British Journal of Clinical Pharmacology publikovaná práca Briena, Lewitha a Bryanta s názvom Ultramolekulárna homeopatia nemá porovnateľné klinické účinky. Išlo o dvojito slepú randomizovanú placebom kontrolovanú štúdiu s použitím Beladonny 30C. Výsledky opäť nepotvrdili žiadny signifikantný rozdiel medzi homeopatikom a placebom. Počas štúdie bolo zaznamenaných 37 nežiaducich účinkov, z toho dva závažné, vrátane silných bolestí brucha, ktoré mohli súvisieť s užívaním Beladonny.

Je potrebné zdôrazniť, že uvedené štúdie boli publikované v zahraničných odborných časopisoch, ktoré sú pre bežnú lekársku prax ťažko dostupné. V slovenských odborných periodikách sa neobjavila ani jedna klinická štúdia. V Lüllmannovej Farmakológii a toxikológii (Grada, 2002) sa uvádza:

„Skupina expertov Európskej komisie roku 1996 rozhodla, že homeopatické lieky musia podliehať rovnakým skúšobným podmienkam ako liečivá vedeckej medicíny a svoju účinnosť i bezpečnosť musia preukázať pri rovnakých podmienkach (kontrolované klinické štúdie). Podľa súčasných postojov našich úradných miest však môžu ‚úspechy‘ okrajových metód, ku ktorým patrí i homeopatia, posudzovať iba pracovníci, ktorí príslušnú metódu vykonávajú. To je protiargument, ktorý odporuje každej kritickej vedeckej metóde.“

Takzvané homeopatiká, vydávajúce sa za liečivo, v skutočnosti postrádajú jeho základný atribút – a tým je preukázaná účinnosť. V krajinách EÚ sa homeopatiká registrujú bez povinnosti preukázať účinnosť. Naopak, v krajinách, kde by pri registračnej procedúre museli svoju účinnosť vedecky doložiť (napríklad v Nórsku), nie je registrovaný ani jeden homeopatický prípravok.

V Slovenskej republike (SR) prešli v rokoch 1991 až 1993 homeopatické lieky registráciou v Skúšobnom ústave kontroly liečiv a sú bežne dostupné v lekárňach. Ich účinnosť však posudzoval výlučne homeopat, nie nezávislá vedecká autorita.

Stály výbor lekárov Európskeho spoločenstva, združujúci lekárske organizácie krajín EÚ, zaraďuje homeopatiu medzi metódy, ktorých princípy nie sú vedecky doložené. Predstavitelia európskych farmakologických spoločností k nej v roku 1992 v Belgirate prijali jednoznačne negatívne stanovisko.

Na základe rozboru homeopatických princípov a dostupných klinických štúdií ju mnohé odborné lekárske spoločnosti v rozvinutých krajinách sveta odmietajú ako iracionálnu a nevedeckú metódu. Z rovnakých dôvodov homeopatov a ich združenia neprijímajú do renomovaných lekárskych spoločností.

Slovenská homeopatická spoločnosť nepatrí medzi oficiálne odborné lekárske spoločnosti. Homeopatia sa na Slovensku môže vykonávať výlučne ako liečiteľstvo, nie ako medicína.

Na školeniach z homeopatie odo mňa nikto nežiadal diplom z medicíny. Homeopatia nie je medicínsky odbor, a preto sa o nej ani nevedie seriózna diskusia na lekárskych fórach. Táto praktika nie je liečbou lege artis, teda podľa lekárskych vedeckých štandardov. Ak by lekár zanedbal štandardnú liečbu a nahradil ju homeopatickou liečbou, môže za to niesť trestnoprávnu zodpovednosť.

Slovenská homeopatická spoločnosť síce oficiálne prijíma do svojich radov lekárov a farmaceutov, avšak len z dôvodu snahy o spoločenskú legitimitu. Napriek tomu sa pre svoju nevedeckú metódu dodnes neetablovala medzi odbornými lekárskymi spoločnosťami.

Mojím cieľom je poukázať najmä na duchovnú a okultnú podstatu homeopatie, o ktorej mnohí lekári nemajú ani tušenia. Na školeniach sa používajú pseudovedecké pojmy ako vitálna energia, informácia či vibračné pole. Lekár, ktorý sa hlbšie ponorí do homeopatie, často pokračuje praktikami ako EAV metóda, čínska medicína a iné formy alternatívnej spirituality, čím sa môže dostať do vážnych osídel okultizmu. Postupne dochádza k zmene myslenia, z ktorej sa už nedá ľahko vymaniť.

Svedectvo o homeopatii a vnútornom duchovnom konflikte prirodzene zapadá do oblasti okultizmu, kde sa odhaľujú skryté duchovné vplyvy alternatívnych liečebných metód. Úzko súvisí aj s témou New Age, ktorá poukazuje na duchovné pozadie praktík prezentovaných ako neutrálne či vedecké. Osobná skúsenosť lekárky patrí medzi skúsenosti ľudí, ktoré odhaľujú konflikt svedomia a cestu hľadania pravdy. Biblický pohľad na uzdravenie a duchovné oslobodenie je možné ďalej študovať v sekcii apologetika evanjelia, ktorá jasne odlišuje Božiu moc od duchovného klamu.