6. Uctievanie slnka a pôvod nedele

OBSAH

Pre rýchlu orientáciu medzi článkami:

1. Úvod

2. Ježiš a pôvod nedele

3. Vzkriesenie a pôvod nedele

4. Jeruzalem a pôvod nedele

5. Rím a pôvod nedele

6. Uctievanie slnka a pôvod nedele

7. Záver

Predchádzajúca diskusia sa zameriavala na spoločenské, politické a náboženské faktory, ktoré viedli k opusteniu soboty. Otázka, ktorá však stále ostáva, je, prečo bola na vyjadrenie odlišnosti od Židov zvolená práve nedeľa. Prečo si kresťania nevybrali iný deň v týždni, napríklad piatok, ktorý by pripomínal Kristovu obetu a naše vykúpenie?

Uctievanie slnka a nedeľa

Odpoveď na tieto otázky sa nachádza najmä vo vplyve kultu uctievania slnka a jeho Dňa Slnka, ktorý sa stal dominantným v Ríme aj v ďalších častiach ríše už od prvej polovice druhého storočia. Nepremožiteľný boh Slnka sa stal hlavným bohom rímskeho panteónu a bol uctievaný predovšetkým v Dies Solis, teda „Deň Slnka“, ktorý dnes poznáme ako nedeľu. Aby sme pochopili, ako sa Deň Slnka stal prvým a najdôležitejším dňom rímskeho týždňa, je potrebné pripomenúť, že Rimania prijali sedemdňový týždeň od Židov tesne pred začiatkom kresťanstva.

Rimania však namiesto číslovania dní ako Židia pomenovali dni v týždni podľa siedmich planét, ktoré uctievali ako bohov. Zaujímavé je, že najprv Rimania urobili z Dies Saturni (deň Saturna – sobotu) prvý deň v týždni, nasledovaný Dies Solis (Deň Slnka), ktorý bol druhým dňom v týždni. Dôvodom bolo, že počas prvého storočia bol boh Saturn považovaný za dôležitejšieho než boh Slnka. Preto bol Deň Saturna prvým a najdôležitejším dňom týždňa. Situácia sa zmenila začiatkom druhého storočia, keď sa boh Slnka stal najvýznamnejším rímskym bohom.

Popularita boha Slnka spôsobila, že sa Deň Slnka (nedeľa) povýšil z druhého dňa týždňa na prvý a najdôležitejší deň. To si vyžiadalo posun ostatných dní o jeden deň, takže sobota (Deň Saturna) sa pre Rimanov stala siedmym dňom v týždni, rovnako ako to bolo u Židov a kresťanov. Keď som sa dozvedel o povýšení Dňa Slnka z druhého na prvý deň týždňa v druhom storočí, položil som si otázku:

Je možné, že tento vývoj ovplyvnil kresťanov s pohanskou minulosťou prijať a prispôsobiť Deň Slnka pre ich kresťanské uctievanie, aby tak preukázali svoje oddelenie od Židov a identifikovali sa s Rimanmi v čase, keď bolo podľa rímskeho práva dodržiavanie soboty zakázané?

Dôkazy o vplyve uctievania slnka

Počas môjho výskumu som našiel mnoho nepriamych aj priamych dôkazov podporujúcich túto hypotézu o uctievaní slnka. Objavil som ľudí, ktorí uctievali boha slnka ešte ako pohania, a tieto svoje pohanské praktiky si priniesli aj do cirkvi. Existenciu tohto problému potvrdzujú časté napomenutia, ktoré predstavitelia cirkvi adresovali tým kresťanom, čo uctievali boha slnka, najmä v Deň Slnka.

Vplyv uctievania slnka možno vidieť v rannom kresťanskom umení a literatúre, kde sú symboly boha slnka často používané na zobrazenie Krista. V skutočnosti, najstaršia ilustrácia Krista (datovaná okolo roku 240), ktorú objavili pod časťou baziliky sv. Petra počas rokov 1953–57, je mozaika zobrazujúca Krista ako boha slnka jazdiaceho na štvorzáprahu slnečného voza.

Východ (slnko) sa tiež stal smerom pre modlitby aj pre stavbu kresťanských kostolov. Dies natalis solis Invicti, teda narodeniny Nepremožiteľného slnka, ktoré Rimania slávili 25. decembra, prijali kresťania ako čas oslavy Kristovho narodenia. Priamejší dôkaz vplyvu uctievania slnka pri prijatí nedele kresťanmi nachádzame v symbolike slnka, ktorou je zachovávanie nedele ospravedlňované. Motívy svetla a slnka často využívajú cirkevní otcovia na teologické odôvodnenie uctievania nedele. Napríklad Hieronym vysvetľuje:

„Ak pohania tento deň nazývajú Dňom slnka, my ho tým skôr môžeme tak nazývať, pretože v tento deň prišlo Svetlo sveta a v tento deň povstalo Slnko spravodlivosti.“

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )