6. Uctievanie slnka a pôvod nedele

Predchádzajúca diskusia sa zameriavala na spoločenské, politické a náboženské faktory, ktoré viedli k opusteniu soboty. Otázka, ktorá však stále ostáva, je, prečo bola na vyjadrenie odlišnosti od Židov zvolená práve nedeľa. Prečo si kresťania nevybrali iný deň v týždni, napríklad piatok, ktorý by pripomínal Kristovu obeť a naše vykúpenie?

Odpoveď na tieto otázky sa nachádza najmä vo vplyve kultu uctievania slnka a jeho Dňa Slnka, ktorý sa stal dominantným v Ríme aj v ďalších častiach ríše už od prvej polovice druhého storočia. Nepremožiteľný boh Slnka sa stal hlavným bohom rímskeho panteónu a bol uctievaný predovšetkým v Dies Solis, teda „Deň Slnka“, ktorý dnes poznáme ako nedeľu. Aby sme pochopili, ako sa Deň Slnka stal prvým a najdôležitejším dňom rímskeho týždňa, je potrebné pripomenúť, že Rimania prijali sedemdňový týždeň od Židov tesne pred začiatkom kresťanstva.

Rimania však namiesto číslovania dní, ako to robili Židia, pomenovali dni v týždni podľa siedmich planét, ktoré uctievali ako bohov. Spočiatku urobili z Dies Saturni (deň Saturna – sobotu) prvý deň v týždni, nasledovaný Dies Solis (Deň Slnka), ktorý bol druhým dňom. Dôvodom bolo, že počas prvého storočia bol boh Saturn považovaný za významnejšieho než boh Slnka. Preto bol Deň Saturna prvým a najdôležitejším dňom týždňa. Situácia sa zmenila začiatkom druhého storočia, keď sa boh Slnka stal najvýznamnejším rímskym bohom.

Rastúca popularita boha Slnka spôsobila, že Deň Slnka (nedeľa) bol povýšený z druhého dňa týždňa na prvý a najdôležitejší deň. Ostatné dni sa tým posunuli o jeden deň, takže sobota (Deň Saturna) sa pre Rimanov stala siedmym dňom v týždni, rovnako ako u Židov a kresťanov. Keď som sa dozvedel o povýšení Dňa Slnka z druhého na prvý deň týždňa v druhom storočí, položil som si otázku:

Je možné, že tento vývoj ovplyvnil kresťanov s pohanskou minulosťou, aby prijali a prispôsobili Deň Slnka pre svoje kresťanské uctievanie, čím by vyjadrili oddelenie od Židov a zároveň sa identifikovali s Rimanmi v čase, keď bolo podľa rímskeho práva dodržiavanie soboty zakázané?

Počas výskumu sa objavuje množstvo nepriamych aj priamych dôkazov, ktoré podporujú hypotézu o uctievaní slnka. Ide o ľudí, ktorí uctievali boha slnka ešte ako pohania a tieto pohanské praktiky si následne priniesli aj do cirkvi. Existenciu tohto problému potvrdzujú opakované napomenutia, ktoré predstavitelia cirkvi adresovali tým kresťanom, ktorí uctievali boha slnka, najmä v Deň Slnka.

Vplyv uctievania slnka je viditeľný v rannom kresťanskom umení aj v literatúre, kde sa symboly boha slnka často používajú na zobrazenie Krista. Najstaršia známa ilustrácia Krista, datovaná približne do roku 240, objavená pod časťou baziliky sv. Petra počas výskumov v rokoch 1953–1957, zobrazuje Krista ako boha slnka, ktorý jazdí na štvorzáprahu slnečného voza.

Východ, teda slnko, sa stal smerom pre modlitby aj pre stavbu kresťanských kostolov. Dies natalis Solis Invicti, čiže narodeniny Nepremožiteľného slnka, ktoré Rimania slávili 25. decembra, prijali kresťania ako čas oslavy Kristovho narodenia. Priamejší dôkaz vplyvu uctievania slnka pri prijatí nedele nachádzame v symbolike slnka, ktorou sa zachovávanie nedele teologicky ospravedlňovalo. Motívy svetla a slnka často používajú cirkevní otcovia ako argument pre uctievanie nedele. Napríklad Hieronym uvádza:

„Ak pohania tento deň nazývajú Dňom slnka, my ho tým skôr môžeme tak nazývať, pretože v tento deň prišlo Svetlo sveta a v tento deň povstalo Slnko spravodlivosti“ Hieronym

Téma uctievania slnka a pôvodu nedele je úzko prepojená s otázkou zmeny soboty na nedeľu, ktorú podrobne rozoberá séria Zmena soboty na nedeľu, kde sa ukazuje historický aj náboženský kontext tohto posunu; širší rámec duchovného a kultúrneho konfliktu približuje aj tematický okruh Rehabilitácia soboty, ktorý poukazuje na biblický význam siedmeho dňa v protiklade k pohanským vplyvom, pričom hlbšie pochopenie historických súvislostí ponúka aj sekcia Babylonské náuky, kde sa rieši miešanie pohanského uctievania s kresťanstvom; celý problém napokon zapadá do širšieho prorockého obrazu posledných udalostí dejín, v ktorom otázka pravého dňa uctievania zohráva kľúčovú úlohu v zápase medzi pravdou a tradíciou.