Ohrozená sloboda svedomia – II.časť
Časová priamka udalostí konca sveta
Na základe proroctiev Ellen White, biblických predpovedí a znamení doby konca je vypracovaná priamka udalostí, ktoré sa majú uskutočniť až do druhého príchodu Ježiša Krista. Tieto udalosti zahŕňajú falošné znamenia, zázraky, falošné napodobenie príchodu Krista a vyliatie Ducha Svätého. Tieto javy budú sprevádzané rozmachom špiritizmu, okultizmu a výučby o nesmrteľnej duši, ktoré zvedú mnohých ľudí.
Medzi ďalšie predpovede patrí aj porušovanie slobôd svedomia cez zákony, ktoré sa už dnes objavujú a v budúcnosti budú vynucované politickou mocou USA v spojení s pápežskou autoritou. Tieto zmeny majú viesť k vážnym spoločenským a duchovným transformáciám. Ako budeme reagovať na tieto predpovede? Proroctvá sa napĺňajú priamo pred našimi očami. Ostaneme k týmto výzvam chladní, alebo pevne staneme na strane Boha, pričom naším základom viery bude Biblia – Sola Scriptura?
Slovenská verzia priamky je vypracovaná autorom stránky na základe kníh od Ellen White a Biblie, doplnená o preklady z anglickej verzie. Odporúčam pre plne pochopenie zadovážiť si alebo stiahnuť knihu Maranatha – Ellen White.
Blížiaci sa zápas
Ak chceme pochopiť, aké prostriedky sa použijú v blížiacom sa zápase medzi katolíkmi a protestantmi, stačí sa pozrieť do cirkevných dejín, keď Rím usiloval o dosiahnutie rovnakého cieľa. Dozvieme sa, ako môžu v budúcnosti katolíci a protestanti naložiť s tými, čo odmietajú ich názory. Stačí si všimnúť, ako Rím postupoval proti tým, čo obhajovali pravý deň odpočinku – Božiu sobotu.
Pôvodne pohanský sviatok (nedeľa) sa dostal na čestné miesto v kresťanskom svete pomocou cirkevných dekrétov, všeobecných koncilov a cirkevných ustanovení za výdatnej podpory štátnej moci. Prvým verejným výnosom o zachovávaní nedele bol zákon cisára Konštantína z roku 321 po Kr. (Pozri Dodatok č. 5). Podľa tohto nariadenia mali obyvatelia miest odpočívať v „ctihodný deň slnka“, pričom vidiečania smeli v tento deň vykonávať neodkladné poľnohospodárske práce. Cisár Konštantín, ktorý formálne prijal kresťanstvo, nariadil zachovávať nedeľu.
Ukázalo sa však, že cisársky rozkaz nestačil nahradiť Božiu autoritu. Zasiahnuť musel biskup Eusebius, ktorý sa usiloval o priazeň kniežat i náklonnosť samého Konštantína. Podľa Eusebia Kristus preložil deň odpočinku zo soboty na nedeľu, hoci neuviedol jediný text Písma na potvrdenie svojho tvrdenia. Nechtiac však potvrdil nezmysel svojho učenia, keď prezradil, kto je vlastne pôvodcom zmeny. Vyhlásil:
„Všetko, čo sa malo konať v sobotu, preniesli sme na deň Pánov“ (Robert Cox, Sabbath Laws and Sabbath Duties, str. 538).
Dôvody na zavedenie nedele ako dňa odpočinku boli síce nezmyselné, no predsa len posmelili ľudí k pošliapavaniu Božej soboty. Tí, ktorým šlo o priazeň sveta, prijali tento obľúbený sviatok. S každým upevnením cirkevného mocenského systému sa čoraz viac presadzovala nedeľa ako deň odpočinku. Po určitý čas ešte mohli ľudia pracovať na poli a vyhýbať sa návšteve kostola v nedeľu, pričom stále pokladali sobotu za pravý deň odpočinku. Zmena sa však presadzovala postupne a iste. Tí, ktorí zastávali cirkevné úrady, nesmeli v nedeľu viesť súkromné súdne spory. Neskôr cirkev zaviedla zákaz akéhokoľvek práce v nedeľu pre všetkých veriacich bez ohľadu na ich stav.
Za porušenie tohto zákazu boli pre príslušníkov slobodného stavu vyžadované peňažité pokuty, a poddaní mohli byť trestaní údermi palicou. Neskôr sa tresty stupňovali, pričom bohatí mali byť trestaní prepadnutím majetku alebo, ak sa ďalej neochotne podriadili, mali sa stať otrokmi. Nižšie triedy čelili hrozbe zotročenia. Ďalšou zbraňou, ktorú cirkev využívala, boli chýry o zázrakoch. O jednom roľníkovi sa napríklad hovorilo, že keď si chcel v nedeľu zorať pole, kus železa mu zapichol do ruky a musel ho nosiť dva roky v bolestiach a na veľkú hanbu (Francia West, Historical and Practical Discourse on the Lord’s Day, str. 174).
Neskôr vydal pápež nariadenie, podľa ktorého mal každý kňaz vo svojej farnosti napomínať priestupníkov príkazu o zachovávaní nedele a nabádať ich, aby chodili do kostola a modlili sa. V opačnom prípade ich čakali pohromy. Pri jednom z cirkevných koncilov bol použitý dôkaz, ktorý sa od tej doby často opakoval – že nedeľa je pravým dňom odpočinku, pretože kohosi, kto v tento deň pracoval, zasiahol blesk. Preláti tvrdili:
„Je zrejmé, že nezachovávanie tohto dňa podnecuje veľkú Božiu neľúbosť.“
Potom vyšla výzva, aby kňazi, kazatelia, králi, kniežatá a všetci verní poddaní …
„vynaložili všetko úsilie, aby sa tento deň zachovával v plnej úcte a aby bol na chválu kresťanstva v budúcnosti čo najzbožnejšie svätený“ (Thomas Morer, Discourse in Six Dialogues on the Name, Notion and Observation of the Lord’s Day, str. 271).
Slabý účinok rozhodnutí koncilov sa cirkev rozhodla posilniť výzvou k svetským úradom, aby ich nariadenia zastrašili ľudí a pripomenuli im, že v nedeľu nesmú pracovať. V dôsledku toho synoda v Ríme dôrazne a slávnostne potvrdila všetky predošlé rozhodnutia. Tieto rozhodnutia boli následne zaradené do cirkevného zákona, ktorý svetské úrady vynucovali v celom kresťanskom svete (Pozri Heylyn, History of the Sabbath, 2. diel, kap. 5, odd. 7). Nedostatok biblických dôkazov o svätení nedele vyvolával určité rozpaky. Veriaci pochybovali, či ich učitelia cirkvi mali akékoľvek oprávnenie zanedbávať jasný Boží výrok …
„Siedmy deň je však sobota Hospodina, tvojho Boha“ (2. Mojžišova 20,10)
… a presadzovať uctievanie dňa slnka. Nedostatočná opora v Písme musela byť nahradená niečím iným. Istý horlivý zástanca svätenia nedele koncom 12. storočia navštívil cirkevné obce v Anglicku, kde sa stretol s odporom verných svedkov pravdy. Jeho úsilie však bolo márne, a tak na určitý čas krajinu opustil, aby hľadal spôsob, ako presadiť svoje názory. Keď získal, čo potreboval, vrátil sa a jeho ďalšie pôsobenie bolo oveľa úspešnejšie.
Falšošné spisy a zázraky
Doniesol so sebou zvitok Písma, ktorý údajne pochádzal priamo od Boha a obsahoval príkaz o zachovávaní nedele. Tento dokument, ktorý bol podlým podvrhom, tvrdil, že spadol z neba a našiel sa na oltári kostola sv. Šimona na Golgote v Jeruzaleme. V skutočnosti však vznikol v pápežskom paláci. Kňazská moc v každej dobe považovala podvody, ktoré posilňovali jej autoritu, za legitímne.
Zvitok obsahoval prísny zákaz akejkoľvek práce od tri hodiny v sobotu odpoludnia až do východu slnka v pondelok. Verilo sa, že pravosť dokumentu bola potvrdená zázrakmi. Tí, čo aj napriek zákazu pracovali, mali údajne trpieť vážnymi trestami. Mlynár, ktorý chcel mlieť obilie, videl, že miesto múky vytekala krv. Žena, ktorá dala cesto do pece, ho našla surové, hoci pec bola vykúrená. Iná žena, ktorá nechala cesto stáť, zistila, že sa zmenilo na upečené chleby bez toho, aby ich piekla. Zástancovia nedele sa pokúšali tieto výmysly použiť ako dôkaz o svätosti nedele. (Pozri Roger de Hoveden, Annals, zv. 2, str. 528-230).
V Škótsku a Anglicku cirkev získala väčší rešpekt pri presadzovaní nedele tým, že pridala k nej časť starobylej soboty. Čas svätenia nedele sa však líšil. Škótsky kráľ vydal príkaz, že „sobota od 12.00 hod. na poludnie“ sa má považovať za svätú, a že od tejto chvíle sa až do pondelkového rána nesmie nikto zaoberať svetskými záležitosťami. Tento príkaz bol jasným vyjadrením rešpektu k Božiemu príkazu a tradícii zachovávania soboty ako dňa odpočinku (Morer, cit. dielo, str. 290,291).
Napriek úsilovnému presadzovaniu nedele zo strany cirkevných predstaviteľov, mnohí z nich verejne uznali, že sobotu ustanovila Božia autorita, a že nedeľa je len ľudským ustanovením, ktoré nahrádza pravý deň odpočinku. Tento pohľad ukazuje rozdiel medzi božským a ľudským príkazom, čo je kľúčová téma v diskusiách o svätení nedele. V 16. storočí pápežská rada vyhlásila:
„Nech všetci kresťania pamätajú na to, že siedmy deň posvätil Boh a uznávajú ho a zachovávajú nielen Židia, ale všetci ostatní, čo uctievajú Boha, aj keď sme my, kresťania, zmenili ich sobotu na Deň Pánov“ (Morer, cit. dielo, str. 281,282).
Tí, čo zmenili Boží zákon, vedeli dobre, čo robia. Odvážne sa vyvýšili nad Boha.
Rím a prenasledovanie valdenských kresťanov sú významným príkladom postoja cirkvi voči tým, ktorí s ňou nesúhlasili. Valdenzania, medzi ktorými boli aj svätitelia soboty, sa stali obeťami krvavého prenasledovania. Ďalší, ktorí verili v Božie prikázanie o sobote, čelili podobným ťažkostiam. Z tohto hľadiska je dôležitý aj pohľad na dejiny cirkvi v Etiópii, kde kresťania po stáročia mohli slobodne vyznávať svoju vieru. Po objavení etiópskych kresťanov sa Rím rozhodol zasiahnuť, a etiópsky cisár bol nútený uznať pápeža za Kristovho nástupcu. Tento proces viedol k výnosu, ktorý zakazoval zachovávanie soboty pod hrozbou prísnych trestov (Michael Geddes, Church History of Ethiopia, str. 311-312).
Po krutej vojne a po odchode katolíkov sa Etiópčania rozhodli zbaviť pápežskej tyranie. Po tomto období obnovy starej viery sa Etiópska cirkev tešila z opätovnej slobody a nikdy nezabudla na skúsenosti z obdobia fanatizmu a despotickej vlády Ríma. Táto sloboda umožnila kresťanom v Etiópii zachovávať sobotu podľa Božieho prikázania, pričom sa vyhýbali práci aj v nedeľu.
V tomto období, keď Rím na vrchole svojej moci začal pošliapavať Božiu sobotu, cirkevné zbory v Afrike zachovávali siedmy deň ako deň odpočinku, a to v súlade s pôvodným Božím prikázaním. Tieto cirkvi, ktoré boli počas stáročí oddelené od zvyšku kresťanského sveta, sa teda nikdy nezúčastnili na odpadnutí, ktoré nastalo v katolíckej cirkvi.
Nepriateľský postoj Ríma
Návrat k štvrtému prikázaniu po obnovení nezávislosti je historickým príkladom, kedy po podrobení pod nadvládu Ríma kresťania, ktorí boli nútení upustiť od svätenia pravého dňa odpočinku – soboty, sa po získaní nezávislosti vrátili k dodržiavaniu soboty podľa štvrtého Božieho prikázania (pozri Dodatok č. 37).
Z dejinných záznamov je zrejmé, aký bol nepriateľský postoj Ríma voči pravej sobote a jej obhajcom. Rím používal rôzne prostriedky, aby presadil svätenie nedele, ktorú sám zaviedol ako deň odpočinku. Tieto historické skúsenosti nám dávajú dôvod domnievať sa, že podobná situácia sa môže zopakovať, ak sa katolíci a protestanti spoločne vynasnažia presadiť nedeľu ako univerzálny deň svätosti.
Proroctvo z 13. kapitoly Zjavenia jasne ukazuje, že moc, symbolizovaná šelmou s dvoma barančími rohmi, bude nútiť zem a jej obyvateľov, aby sa klaňali systému, ktorý je zobrazený ako šelma podobná leopardovi. Proroctvo tiež predpovedá, že bude vytvorený obraz šelme a každý, malý aj veľký, bohatý aj chudobný, slobodný aj otrok, bude nútený prijať znamenie šelmy (Zjavenie Jána 13,11-16).
Ako sme už uviedli, spojené štáty predstavujú v tomto proroctve moc, ktorú symbolizuje šelma s barančími rohmi. Tento proroctvo sa naplní, keď Spojené štáty začnú mocensky vynucovať zachovávanie nedele, ktorú Rím považuje za špeciálne znamenie svojej zvrchovanosti. Spojené štáty však nebudú podporovať pápežskú moc samostatne – vplyv Ríma v krajinách, ktoré už predtým uznali jeho nadvládu, ešte stále pretrváva. V proroctve je predpoveď o obnove tejto moci.
„Jednu zo svojich hláv mala akoby dobitú na smrť, ale jej smrteľná rana sa zahojila. Celá zem sa s obdivom obzerala za šelmou“ Zjavenie Jána 13,3. Smrteľná rana je náznakom úpadku pápežstva v roku 1798. Po tejto udalosti sa podľa proroka „jej smrteľná rana zahojila. Celá zem sa s obdivom obzerala za šelmou“.
Apoštol Pavol v 2. Tesaloničanom 2,3-8 výslovne uvádza, že „človek neprávosti“ bude pôsobiť až do druhého príchodu Krista. Tento antichristovský mocný činiteľ bude konat svoje podvodné dielo až do konca čias, keď príde Kristus, aby ho zničil. Ján o tejto moci hovorí:
„Budú sa jej klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú od začiatku sveta zapísané v knihe života“ Zjavenie Jána 13,8.
Podobne ako v Starom, tak aj v Novom svete bude cirkevnokúpeľný systém poctený tým, že ľudia budú uctievať nedeľu – ustanovenie, ktoré sa zakladá výlučne na cirkevnej autorite. Od polovice 19. storočia v Spojených štátoch je jasné, že naplnenie proroctiev Písma je čoraz bližšie. Protestanti tvrdia, že svätenie nedele je Božia vôľa, aj keď nemajú biblický dôkaz o tejto praxi, podobne ako kedysi predstavitelia katolíckej cirkvi, ktorí náhradu Božieho prikázania obhajovali vymyslenými zázrakmi. Je zrejmé, že prichádzajú výstrahy a Božie tresty pre tých, ktorí neuznávajú ustanovenie nedele. Hnutie presadzujúce zachovávanie nedele získava čoraz viac podpory.
Rímska cirkev pozorne sleduje, ako protestantské cirkvi uznávajú jej autoritu prijatím nebiblického dňa odpočinku, a pripravuje sa na vynucovanie zachovávania nedele podobnými historickými prostriedkami, aké používala kedysi. Systém rímskokatolíckej cirkvi pozostávajúci z obrovských pobočiek po celom svete predstavuje zabezpečený a neomylný mocenský mechanizmus. Cirkev slúži pápežovi a jeho vrchnosti. Milióny veriacich po celom svete sú vedení k vernosti pápežovi, ktorá je nadradená vernosti štátu.
Historické dôkazy ukazujú, že cirkevné hodnostáre sa neustále miešali do národných záležitostí s cieľom sledovať vlastné ciele, nezávisle na záujmoch vlád alebo národov. V roku 1204 si pápež Inocent III. vynútil od aragónskeho kráľa Petra II. takúto prísahu:
„Ja, Peter, aragónsky kráľ, vyznávam a sľubujem, že budem vždy verný a poslušný svojmu pánovi pápežovi Inocencovi, jeho katolíckym nasledovníkom a rímskej cirkvi, že svoje kráľovstvo zachovám verne v poslušnosti, budem brániť katolícku cirkev a trestať kacírsku zvrhlosť“ (John Dowling, The History o Romanism, zv. 5, kap. 6, odd. 55).
Rímsky veľkňaz a jeho moc tvrdí, že:
„mu podľa zákona prislúcha zosadzovať cisárov“ a „môže poddaných zbaviť vernosti ich vládcom“ (Mosheim, Ecclesiastical History, zv. 3, 11. stor., odd. 2, kap. 2, pozn. 17).
Rímska cirkev sa sebavedome vyjadruje o svojej nemennej moci. Zásady Gregora VII. a Inocenta III. sú stále základom katolíckej cirkvi a keby mala dnes cirkev rovnakú moc, presadila by tieto zásady rovnako rázne, ako tomu bolo v minulých storočiach. Protestanti si neuvedomujú vážnosť situácie, keď pri presadzovaní nedeľného odpočinku prijímajú pomoc Ríma.
Kým protestanti majú svoj cieľ, Rím sa usiluje obnoviť svoje mocenské postavenie a získať stratenú zvrchovanosť. Ak Spojené štáty raz prijmú zásadu, že cirkev môže ovládať štátnu moc, bude možné vynucovať náboženské sviatky a štátne zákony môžu začať vládnuť nad svedomím ľudí. Tento spojený systém cirkvi a štátu by znamenal víťazstvo Ríma v krajine.
Božie slovo upozorňuje na blížiace sa nebezpečenstvo. Ak protestanti neberú tieto varovania do úvahy, budú musieť čeliť pravým zámerom Ríma, ktoré sa ukážu až vtedy, keď bude príliš neskoro na to, aby sa uniklo z jeho mocenského vplyvu. Učenie Ríma začína ovplyvňovať zákonodarné zbory, jednotlivé cirkvi a samotné myslenie ľudí. Vznikajú veľkolepé budovy, v ktorých sa môže opäť pripravovať prenasledovanie Božieho ľudu.
Mocenský vplyv pápežstva sa rozmáha
Cirkev zbiera sily, aby dosiahla svoj cieľ a získala výhodné postavenie, čo sa už čiastočne podarilo. Rímska cirkev sa pripravuje na získanie moci v pravý čas, a čoskoro môžeme vidieť, kam smeruje. Veriaci Božiemu slovu, ktorí sa rozhodnú žiť podľa Písma, sa stanú terčom útokov, potupenia a prenasledovania.
Aby protestanti pochopili pravú povahu pápežského systému, musia dôkladne študovať Písmo a modliť sa, aby im Boh odhalil pravdu. Mnohí z nich však veria, že sú dostatočne múdri, a necítia potrebu pokorne hľadať Božiu vôľu. Aj keď majú vzdelanie, nepoznajú skutočné učenie Božieho slova a jeho moc. Preto často hľadajú spôsob, ako si upokojiť svedomie, a to cez ľahšie a menej duchovné cesty. Odpadnuté kresťanstvo sa im zdá ako najlepšia voľba, pretože vyhovuje dvom skupinám: tým, ktorí veria, že sú spasení pre vlastné zásluhy, a tým, ktorí chcú byť spasení aj so svojimi hriechmi. Tento stav odhaľuje tajomstvo moci najpopulárnejších cirkví.
Doba duchovného temna v minulosti bola výhodná pre mocenský systém cirkvi, ale aj dnes, v čase intelektuálneho rozmachu a poznania, cirkev získava podporu. Zatiaľ čo predtým ľudia nemali prístup k Božiemu slovu a boli zaslepení nevedomosťou, dnes ich očiam zakrýva lesk ľudských vynálezov a nesprávne chápanie „vedeckého“ pokroku. Mnohí sa nechali strhnúť do satanových nástrah, akoby mali zaviazané oči. Rozum, ktorý mal byť darom Stvoriteľa v službe pravdy, môže spôsobiť viac škody než nevedomosť, ak je podriadený pyche a ctibažnosti, ktoré stavili ľudské názory nad Božie slovo.
Súčasná veda, ktorá často podkopáva vieru v Písmo, podporuje cirkevný systém, ktorý sa podobá tomu, ktorý v stredoveku napomáhal rozmachu pápežstva. Protestanti v Spojených štátoch teraz nasledujú katolícke kroky, keď sa snažia získať podporu štátu pre cirkev. Týmto krokom sa katolicizmus môže opäť získať moc v protestantskej Amerike, ktorú v Európe stratil.
Najzávažnejšie však je, že protestantské cirkvi začínajú presadzovať všeobecné zachovávanie nedeľného odpočinku, čo vychádza z rímskej tradície a symbolizuje rímsku autoritu. Tento duch pápežstva, ktorý sa šíri v protestantských cirkvách, sa zameriava na uctievanie ľudských tradícií namiesto Božích prikázaní. Cieľom je vyvýšiť nepravý deň odpočinku, ako to robila kedysi rímska cirkev.
A všetkému sa priblížil koniec. 1 Pt 4:7
Súvisiace videá a dokumenty
-
Znamenia doby konca I - Final Events of planet Earth (Part One)
-
Znamenia doby konca II - Final Events of planet Earth (Part Two)
-
Znamenia doby konca III - Final Events of planet Earth (Part Three)
-
Znamenia doby konca IV - Final Events of planet Earth (Part Four)
-
Znamenia doby konca V - Final Events of planet Earth (Part Five)
-
Znamenia doby konca - Final Events of planet Earth (trailer)
-
34.časť - Zničenie chrámu, koniec sveta, znamenia doby konca - Evanjelium podľa Matúša (24.kapitola)
-
33.časť - Zničenie chrámu, koniec sveta, znamenia doby konca - Evanjelium podľa Matúša (24.kapitola)
-
Božie ohnivé mesto (Príbeh Lásky) - Súdny proces a posolstvo Lásky hynúcemu svetu (Ivor Myers)
-
Rieky Znovuzrodenia (Tok Evanjelia) - Ospravedlnenie, posvätenie a oslávenie (Ivor Myers)
-
Svätyňa a Obraz šelmy - Znamenie šelmy, premena charakteru, Kristova vs Satanova myseľ (Ivor Myers)
-
Veľký spor vekov (Počiatok i koniec) - Príbeh, ktorý sa zopakuje (Ivor Myers)
-
Znamenia doby konca (Final Events of planet Earth) - Posledné volanie záchrany
-
Nedeľný zákon a prenasledovanie - Klimatická nedeľa, COP26, Laudato si, Znamenie šelmy (1.časť)
-
Nedeľný zákon a prenasledovanie - Klimatická nedeľa, COP26, Laudato si, Znamenie šelmy (2.časť)
-
Znamenie šelmy a klimatická nedeľa (proroctvo z roku 1888)