Ateista konvertuje ku kresťanstvu

Ateizmus, morálne dilemy a cesta k viere: Príbeh premeny a tragédie samovraždy

Ateizmus nerobí žiadny zásadný morálny rozdiel medzi konaním lekára, ktorý sa snaží zachrániť život, a masovým vrahom, ktorý bezhlavo zabíja. Obe tieto aktivity sú podľa ateizmu výsledkom chemických reakcií v mozgu, ktoré sú len súčasťou neprerušovaného reťazca príčin so začiatkom vo veľkom tresku. Bývalý ateista nám napísal, ako uveril v Krista. Za týmto listom uvádzame aj veľmi dojímavý email približne z rovnakého obdobia o mladíkovi, ktorý, žiaľ, svoju samovraždu dokončil.

Ateistická filozofia a strata ľudskej slobody: Ako veríme, že musíme konať

Ak ateizmus tvrdí, že ľudská myseľ – náš najväčší poklad – sa dá zredukovať len na hmotu podliehajúcu fyzikálnym zákonom, potom aj naše myšlienky, pocity a skutky sú len výsledkom chemických reakcií v mozgu. Len málo ľudí si však uvedomuje, že takto prichádzame o všetko, čo z nás robí ľudí.

Strata ľudskej jedinečnosti pod ateizmom: Hmota, myšlienky a hodnoty

Ak sú naše myšlienky, pocity a činy iba chemické reakcie v mozgu, potom sú tieto reakcie len vedľajšími produktmi predchádzajúcich reakcií a tvoria neprerušený reťazec, ktorý siaha až k počiatkom vesmíru. Znamená to, že čokoľvek robíme, robíme preto, lebo to musíme robiť. Nemôžeme konať inak, je to jednoducho nemožné. Každý čin je dôsledkom predchádzajúceho činu v tomto reťazci. Nie sme iní ako koliesko v hodinách alebo kocka v dominovej hre.

Ateizmus je neuveriteľne desivý! Bohužiaľ, väčšina ateistov si tieto veci neuvedomuje! Myslím si, že keby skutočne pochopili dôsledky svojho presvedčenia, určite by ho prehodnotili. V ateistickej filozofii totiž neexistuje rozdiel medzi objatím milujúceho manžela a zločinom znásilnenia, medzi snahou lekára zachrániť život a činmi masového vraha, medzi konaním veľkých vodcov a nečinnosťou lenivého človeka. Ateizmus v tom nevidí žiadny rozdiel.

Objektívny význam v ňom nemá žiadne miesto a subjektívny význam sa mení na nezmysel. Povedali by sme, že činnosť robota, ktorý zdvíha sklenenú fľašu, má nejaký význam alebo hodnotu? Určite nie! On robí len to, čo musí, nič iné nedokáže! Ako môže ateista tvrdiť, že ako človek skutočne existuje? Materiál, z ktorého sa skladá naše telo, sa každých sedem rokov obnovuje a zdá sa, že vedomie strácame s každým zaspaním. Takže v akom zmysle je tá hmota, ktorá sa ráno zobudí, tou istou osobou, ako bola večer predtým?

Ako vidíte, ateizmus je naozaj hrozný! Žiaľ, väčšina ateistov si tieto veci neuvedomuje! Som presvedčený, že keby skutočne chápali dôsledky toho, čomu veria, prehodnotili by svoje presvedčenie. Ja som to urobil.

Nech Vám Boh žehná!

Tragické dôsledky: Stratená nádej mladého života

Približne v tom istom období, keď sme dostali vyššie spomenutý list, nám jeden náš priaznivec alebo priateľ, ktorý si želá zostať anonymný, poslal veľmi dojímavý email – úplne nezávisle. Týkal sa čerstvej, skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v južnej Austrálii; 16-ročný chlapec, ktorého náš priateľ dobre poznal a ktorého kvôli zachovaniu anonymity nazval Tom, si tam vzal život.

Tom zámerne vošiel pred kamión. Len málokto o tom vie. Nedávno napísal list o svojich pocitoch. Neviem všetky podrobnosti a nechcel som sa na to pýtať jeho mamy, pretože je v týchto dňoch veľmi zraniteľná. Viem však, že v liste písal o prázdnote života a premýšľal asi takto:

„Aký to má všetko zmysel? Nemal by byť život niečím viac ako len bojom a naháňaním sa za peniazmi?“

Tom nebol kresťanom a v škole ho určite viedli k evolučnému svetonázoru. Keď mi to jeho mama rozprávala, spomenul som si na články CMI (Creation Ministries International), ktoré som čítal, a na ďalšie správy o podobných prípadoch, ktoré som počul – a ako to zasahuje toľko mladých ľudí. Bez absolútnej pravdy evanjelia, bez reality pôvodného dobrého sveta zničeného hriechom, ale s nádejou na obnovu skrze Krista, zostáva už len:

„Život bolí a potom zomrieš.“

Ak vás ovládnu pocity beznádeje a zúfalstva, ak sa cítite byť ničím iným než len upraveným kalom zo stojatej vody, potom sa samovražda môže zdať ako najrozumnejšie riešenie.

Manželstvo Tomových rodičov sa rozpadlo. Žil s otcom, ďaleko od matky. Neustále myslím na posolstvo CMI. Ak tento svet stvoril Boh, potom On nás utvoril, sme Jeho a On sa o každého z nás stará natoľko, že za naše hriechy zaplatil tú najvyššiu cenu. Preto nám môže byť odpustené a môžeme Mu zveriť všetko, čo nás ťaží, tak, ako On sám hovorí. Ak však žijeme vo svete, ktorý vznikol čisto naturalisticky, kde jeden požiera druhého, potom:

„Aký to má všetko zmysel, Alfie?“

Ak žiješ v materiálnom dostatku, máš určite určitú výhodu. Plakať vo vlastnom Porsche je určite príjemnejšie, ako plakať v autobuse! Ale čo ak také šťastie nemáš? Čo ak si mladý a nemáš nikoho, kto by ťa potešil? Čo ak sa tvoj otec znovu oženil a viac ho zaujíma jeho nový život než ty? Čo ak je tvoja mama príliš ďaleko a nemôže ťa objať? Čo ak si príliš mladý na to, aby si mal priateľov, ktorí tiež nemali v živote na ružiach ustlané a rozumeli by tvojmu trápeniu, stáli by pri tebe v ťažkých chvíľach?

O čom to celé svedčí? Predpokladám, že náš mladý muž jednoducho dospel k bodu, keď sa mu smrť zdala prijateľnejšia ako prázdna, bezbožná existencia podľa zásady „urvi, čo môžeš“. A teraz je už neskoro hovoriť mu o Ježišovi, ktorý k nemu vystiera ruky s láskou, odpustením a pomocou!

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )