Od satanizmu do Kráľovstva nebeského
Zápas s temnými silami a objavenie Božej moci
Keď som v tú noc vzal do rúk knihu a chcel som ju čítať, môj pokoj sa stratil. Lístok so správou, že mám volať Rolanda, začal lietať po izbe. Potom narážal na stránky knihy takou silou, že mi kniha vypadla z rúk a z kolien sa takmer skĺzla na zem. Zlý duch bol v činnosti. Najprv som mu chcel niečo povedať, ale rozhodol som sa, že s ním vôbec nezačnem hovoriť, bez ohľadu na to, čo sa bude diať. Lístok som zastrčil medzi stránky knihy a čítal som ďalej.
Krátko na to mi veľká sila vytrhla knihu z rúk a hodila ju na protiľahlú stenu izby. Rozhodol som sa, že Rolandovi zavolám, nie kvôli aktivite ducha, skôr preto, že som si ho vážil ako priateľa. Na chodbe bol telefónny automat, ale v tomto prípade som ho nechcel použiť, a tak som šiel do reštaurácie, ktorá bola v ulici, v ktorej som býval. Keď som sedel v telefónnej kabíne, pozrel som sa na hodinky. Bola jedna hodina v noci. Vytočil som číslo. Roland hneď po druhom zvonení vzal slúchadlo a povedal:
„Si to ty, Morneau?“
„Áno, som to ja.“
Roland okamžite spustil: „Morneau, ty chlapče nešťastný, čo je to s tebou?! No, neuraz sa, nemyslel som to zle. Chcem ti však povedať, že sa zahrávaš so svojím životom. Nepreskočilo ti náhodou?“
„Hovoríš nejako búrlivo,“ odpovedal som, „čo máš za problémy?“
„Ja, problémy? Ja problémy nemám. Ale ty si ten, čo je vo veľkých ťažkostiach a pritom hovoríš tak bezstarostne, ako keby sa nič nedialo. Morneau, vždy som si vážil tvoju rozvážnosť, ale teraz si zašiel ďaleko, príliš ďaleko. Obrátil si sa proti duchom, ktorí ti boli dosiaľ na úžitok, ale teraz ťa odpravia. Vlastne prekvapuje ma, že si ešte vôbec nažive. Človeče, robí mi to starosti. Pretože mi leží na srdci tvoje blaho, sedel som celý večer pri telefóne a čakal, kým mi zavoláš. Nemáš mi čo povedať?“
„Prirodzene, že mám, ale ako môžem, keď ma nepustíš k slovu?“
On ihneď pokračoval: „Morneau, asi si neuvedomuješ, v akej ťažkej situácii sa nachádzaš. Už v stredu večer to s tebou vyzeralo veľmi zle, čo sa týkalo tvojho vzťahu k duchom. Povedal mi to satanov kňaz. Ale teraz je už neskoro, príliš neskoro.“
„Roland,“ prerušil som ho, „keď sa upokojíš, bude pre nás ľahšie navzájom si porozumieť. Povedz mi, čo sa v stredu večer udialo.“
O malú chvíľu sa Roland upokojil. „Keď som v stredu vstúpil do našej modlitebne, okamžite ma zavolali do kancelárie veľkňaza. Pýtali sa ma, či som ťa videl minulý týždeň. Z tváre veľkňaza som usúdil, že sa muselo stať niečo hrozné. Pýtal som sa ho, či si nezomrel, alebo čo strašné sa ti prihodilo. Povedal mi, že sa nachádzaš v oveľa horšej situácii. Počas svätej polnočnej hodiny, v utorok v noci, sa mu zjavil poradca zo sveta duchov a povedal mu, že študuješ Bibliu s ľuďmi, ktorí zachovávajú sobotu – s ľuďmi, ktorých majster priam nenávidí. Kňaz ma vyzval, aby som ťa vyhľadal a upozornil na nebezpečenstvo, v ktorom sa nachádzaš, ale nemohol som ťa zastihnúť.“
„Všetko je pod kontrolou,“ povedal som mu, „nie som v žiadnom veľkom nebezpečí.“
„To si myslíš ty,“ povedal, a opäť zvýšil hlas. „Dnes večer o 18.30 mi volal veľkňaz, aby mi oznámil, že podľa informácie duchov si bol s týmito svätiteľmi soboty v ich zhromaždení a to majstra priam rozzúrilo. Čo mi na to povieš?“
„Áno, zaoberal som sa intenzívne Bibliou a bol som v zhromaždení ľudí, ktorí zachovávajú sobotu. Je mi však teraz úplne ľahostajné, ako sa cíti kvôli mne padlý anjel. Ak budeš chcieť vedieť viacej o mojej činnosti minulý týždeň, tak príď ráno ku mne.“
Cestou domov som sa modlil a potom som šiel spať. Asi po dvadsiatich minútach sa v izbe rozsvietili svetlá. Zhasol som ich. Okamžite sa rozsvietili znovu. Rozhodol som sa, že teda budem spať pri svetle. O niekoľko minút nato bolo všetko v miestnosti v pohybe. Jeden obraz preletel z jednej steny na druhú a ostal tam visieť. Stolná lampa visela vo vzduchu bez toho, že by ju niekto držal.
Keď som pozoroval túto činnosť, bolo mi jasné, že moje modlitby duchov obmedzili. Nemohli so mnou hovoriť, čo by podľa mňa iste radi urobili. V mene Ježiša Krista som ich vyzval, aby odišli. Lampa i obrazy spadli na zem. Zodvihol som lampu, narovnal som poškodené tienidlo, nechal som však na zemi rozbité sklo z obrazov s tým, že to upracem až ráno. Poďakoval som sa Ježišovi za Jeho pomoc a šiel som spať. Pomyslenie na to, že mocní démoni sa vzdialili, keď som zavolal Ježišovo meno, ma naplnilo veľkým uspokojením. Táto konfrontácia ma posilnila i v mojom presvedčení, o ktorom som sa zmienil aj svojmu priateľovi Rolandovi, že všetko je pod kontrolou.
Asi o hodinu neskôr sa duchovia vrátili. Opäť som ich v Ježišovom mene vyzval, aby izbu opustili. Bez váhania odišli a ja som sa pokúsil zaspať. Na moje veľké prekvapenie, asi okolo štvrtej hodiny ráno sa to všetko opakovalo. Posadil som sa na posteli a hľadal vysvetlenie, prečo Pán dovoľuje, aby sa duchovia vrátili. Vyvodil som z toho, že zrejme od démonov samých mám počuť, čo si myslia o tom, že som prijal Ježiša za svojho Pána a Záchrancu. (Až neskôr som si uvedomil, aké nebezpečné bolo s nimi hovoriť.)
„Takže vy sa teda chcete so mnou zhovárať?!“ povedal som. „Hovorte teda.“
„Prečo sa zdráhaš hovoriť s nami?“ pýtal sa jeden duch hlasom, ktorý akoby poletoval po izbe.
„Našiel som lepšieho Majstra.“
„Prečo si nás opustil, keď sme pre teba pripravili veľké bohatstvo?“
„Klamali ste ma už veľa rokov a teraz už nechcem mať s vami nič spoločné.“
„My sme sa k tebe do tej chvíle, čo si sa spojil s tými, ktorí poznajú zdroj bohatstva a moci, správali čestne,“ povedal hlas plný autority a úcty.
Poznal som, že hovorím s jedným z hlavných poradcov zo sveta duchov. Zdalo sa, že všetko bolo nabité energiou, jeho prítomnosť bolo priam cítiť v ovzduší. Uvedomil som si, že s touto mocou si neporadím, a preto som sa ticho modlil.
„Pane Ježišu, prosím Ťa, pomôž mi!“
Tu som si spomenul na jedno miesto v Biblii, na ktoré ma upozornil deň predtým kazateľ Taylor.
„Do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní Ho neprijali. Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“ (Ján 1,11.12)
Hneď som mal pocit, že ma Boh víťazne prevedie i týmto, tak veľmi riskantným stretnutím. Naplnil ma skutočný pokoj. Keď sme pokračovali v rozhovore, mal som dojem, že duch je v určitej kríze. Cítil som, ako ho obkľučujú vlny zúfalstva, keď si uvedomoval, že sa zbytočne namáha, aby ma dostal na svoju stranu.
„Dobre počúvaj,“ povedal duch. „Hovorím ti pravdu. Majster má pre teba pripravené veľké bohatstvo, keď sa vzdáš kontaktu s ľuďmi, ktorých nenávidí, a prestaneš zachovávať sobotu, ktorou on opovrhuje.“
„Verím, že hovoríš pravdu, avšak tvoje bohatstvo nechcem. To mi nestačí. Dostal som lepšiu ponuku za svoju oddanosť – všetko zlato, koľko ho len chcem. A k tomu večný život, nekonečný život v radosti. Rozhodol som sa odovzdať svoj život Ježišovi Kristovi.“
„To meno už viac nevyslovuj,“ povedal duch nahnevane. „Musím sa s tebou porozprávať, ale toto meno nespomínaj. Som hlavný poradca. Moji spolupracovníci zo sveta duchov a ja sme ti pripravili cestu, takže majster ťa môže obsypať bohatstvom. My sme aj Jurajovi získali slávu a česť, z ktorej sa teraz raduje. A my sme zorganizovali aj stretnutie vás dvoch, aby si poznal, aké veľké a predivné plány pre teba chystáme. Naliehavo ťa prosím, neprepas túto príležitosť.“ Povedal som:
„Počúvaj, duch, tak pred desiatimi dňami by som naletel na tvoj trik, ale dnes nie. Teraz som už len bývalý vzývateľ démonov, ktorý sa z toho poučil. Mojím Majstrom je teraz Ježiš a s Jeho pomocou sa chcem stať jedným z tých, ktorí plnia Jeho zákony, a pripojím sa k tým, ktorí zachovávajú sobotu a ktorých ty nenávidíš. A čo sa týka teba a tvojich priateľov v duchovnom svete, vy ste obyčajní klamári. Ponúkate zlato, keď sa zrieknem večného života. To teda nie! Ja počkám, kým Pán príde. Potom dostanem všetko bohatstvo, ktoré budem potrebovať, na novej zemi.“
Asi dve minúty len tikot môjho budíka prerušoval mlčanie. Bolo mi jasné, že poradca z duchovného sveta nepočítal s takouto reakciou. Potreboval chvíľu času, aby si premyslel novú stratégiu. „Dobre,“ povedal nakoniec, „odmietaš slávu a bohatstvo, ktoré ti majster ponúka, a preto údelom tvojho života bude chudoba. A to len ak sa ti vôbec podarí aspoň krátky čas ostať nažive. Oddnes budeš stále chodiť v tieni smrti.“
Potom som počul smiech, aký som nikdy v živote nepočul. Prezrádzal veľkú radosť i ukrutnosť. Zalial ma studený pot a pravdepodobne by som sa ho zhrozil, keby som si nebol istý, že Boh ma ochráni. Odpovedal som:
„Duch, hovorím ti, že som sa odovzdal do ochrany Krista z Golgoty a som ochotný a pripravený žiť v tieni smrti, pokiaľ On bude pri mne. Teraz ti v Jeho mene prikazujem, aby si odišiel a viac sa nevracal.“
Otvorili sa dvere, vedúce k zadnému balkónu, a duch opustil izbu. Potom sa dvere zavreli takou silou, že kľučka skoro prerazila sadrovú stenu.
Hrozba smrti
V nedeľu ráno som sa zobudil, aby som začal nový spôsob života. Namiesto toho, aby som sa natiahol za škatuľkou cigariet na nočnom stolíku – ako bývalo mojím zvykom – uvedomil som si, že ani nemám túžbu po cigarete. Pri pomyslení, že v Ježišovi Kristovi mám nového, mocného Priateľa, ma zachvátila vlna šťastia. Spomínal som na to, ako ma pred niekoľkými hodinami pri konfrontácii s duchmi mocne žehnal a podopieral svojím Duchom.
Pretože som si bol vedomý svojej ľudskej slabosti, prosil som Pána, aby ma posilnil v konflikte, pred ktorým som stál. V minulosti to bol vplyv druhých, ktorý ma priviedol k zlým rozhodnutiam. Často som dal na rady svojho priateľa Rolanda. Bol to on, ktorý ma takmer priviedol k uctievaniu duchov.
Nasledujúcich pár minút som sa modlil v duchu, bez toho, že by som nahlas povedal čo len jediné slovo. Kdesi som počul, že démoni nemôžu počuť modlitbu prednesenú v duchu, a tak som chcel byť o nejaký krok pred svojimi nepriateľmi. Bol som spokojný, keď som ich nechal v neistote. Cítil som sa veľmi poctený tým, že ja, nehodná ľudská bytosť, môžem hovoriť s mocným Pánom vesmíru a že démoni to nemôžu odpočúvať.
Povedal som Pánovi, že neviem, ako začať hovoriť o poznanej pravde so svojím priateľom Rolandom. Pravdepodobne nebude ochotný ani počúvať, aby nezarmútil duchov. Predovšetkým som sa však pýtal sám seba, ako budem môcť obstáť v tlaku, ktorý je predo mnou. Keď som tak v tichosti rozmýšľal, napadol ma verš z Jánovho evanjelia 1,11.12:
„Do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní Ho neprijali. Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, ktorí veria v Jeho meno.“
Našiel som v tom uistenie, že Duch Boží ma víťazne prevedie cez všetky konfrontácie. Na nočnom stolíku ležala moja Biblia. Vzal som ju a začal som v nej listovať. Potom som ju len tak náhodne otvoril na určitom mieste a práve na týchto stránkach sa písalo o moci, ktorá mala doslova zachrániť môj život. Zakrátko na to som sa rozhodol, že vstanem.
Nový začiatok: Ako Kristus prekonal moc duchov v mojom živote
Vzal som Bibliu do rúk a začal čítať tam, kde bola otvorená, a to 37. kapitolu knihy Izaiášovej. Bola tam správa o kráľovi Ezechiášovi, ktorý dostal od Senacheriba, vysokomyseľného tyrana, ktorý vpadol do jeho krajiny, znepokojujúci list. Spôsob, akým Pán rozriešil túto situáciu, mi dal dôveru, aby som sa nestaral o to, čo ma očakáva. Rozmýšľať som o tom musel, ale robiť si starosti – to nie. Roland prišiel v stanovený čas.
„Vyzeráš úplne vyčerpaný, nie si chorý?“ spýtal som sa ho, keď som ho uvidel.
„Morneau, ty si na smrť vystrašil Juraja i mňa. Nemôžeme tomu uveriť, že by si sa mohol stavať tak nepriateľsky a nevďačne k tomu, čo Juraj urobil v náš prospech. Ako sa môžeš odvrátiť od majstra a uraziť ho tým, že odmietaš prijať bohatstvo, ktoré pre teba pripravil?“
„Kedy si o tom počul?“
„Dnes o pol šiestej ráno. Juraj ma volal hneď po tom, čo mu hlavný poradca zo sveta duchov oznámil tvoje hlúpe rozhodnutie. Prosil ma, aby som sa pokúsil ešte raz ťa priviesť k rozumu, inak že ťa to bude stáť hlavu.“
„Viem si predstaviť, ako to hlavného poradcu rozrušilo, keď musel na moju výzvu odísť.“
„Čo? Ty hovoríš, že si vykázal hlavného poradcu? Ja ti nerozumiem.“
„Dobre si rozumel. Dnes ráno, asi o štvrtej, som mal rozhovor s hlavným poradcom, a keď bol drzý, poprosil som Ducha Božieho, aby ho vykázal. Zanechal na stene svoju stopu, keď vrazil dvere do steny.“
Ukázal som mu priehlbinu od kľučky, ktorá ostala na stene.
„Ty, ty, Roger Morneau, si mal rozhovor s hlavným poradcom zo sveta duchov? Vieš, že veľa našich členov, ktorí už roky vzývajú duchov, ešte nikdy nemali takú prednosť hovoriť priamo s hlavným poradcom? A ty si v spojení s duchmi len krátko a už si bol tak veľmi poctený? To je dôkaz, ako veľmi si ťa majster cenia!“
Jeho tvár žiarila nadšením, keď zvolal: „My dvaja máme pred sebou fantastickú budúcnosť. Nechaj kresťanstvo kresťanstvom a poď, pôjdeme za veľkňazom. On pre teba znovu získa priazeň duchov a zase bude všetko v poriadku. Kňaz ti rozumie, on sa na teba nehnevá preto, že si sa zaujímal o náboženstvo. On ťa má v skutočnosti rád a rozumie ti. Hovorí, že si od prirodzenosti dobrodruh a je tvojou prirodzenosťou snažiť sa hľadať lepšiu cestu.
Najhoršie na celej veci je to, že keď sa už zaujímaš o kresťanstvo, že sa nezaujímaš o inú cirkev, ale práve o tú, ktorá zachováva sobotu; práve o ľudí, ktorých majster nenávidí najviac na svete (pozn.autora: Ide o Adventistov Siedmeho Dňa). Človeče, ty jednoducho nechápeš, ako veľmi si rozrušil duchov?! Veľkňaz ma však uistil, že keď teraz prídeš so mnou do jeho kancelárie, zasa bude všetko v poriadku. On tam na nás čaká. Tak čo, priateľ môj, pôjdeme?“
Roland vytiahol z vrecka škatuľku cigariet a jednu mi ponúkol, no ja som odmietol a povedal, že už nefajčím. Veľmi ho to prekvapilo a povedal: „Morneau, ty si úplne iný človek. Všimol som si to hneď, ako som sem vkročil. Aby som povedal pravdu, necítim sa dobre v tvojej prítomnosti. Možno, že to, čo ti teraz poviem, sa ti bude zdať nezmyselné a hlúpe, ale ja mám pocit, že tu nie je moje miesto a želal by som si byť niekde inde.“ Keď hovoril, jasne som si uvedomil, že Kristus naplnil v mojom živote slová apoštola Jána:
„Do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní Ho neprijali. Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“
Mal som pocit, akoby na mňa svietil nádherný majestát Pána Ježiša a obklopovala ma neviditeľná atmosféra moci a vznešenosti. Toto môj priateľ musel podvedome pociťovať, a preto sa cítil tak, ako to vyjadril.
„To, čo ty cítiš v mojej prítomnosti, je vlastne skutočnosť, že Duch, ktorý je pri mne, je silnejší, než ten, čo je s tebou. A pokiaľ ide o tvoj výrok, že som úplne iný človek, tak to máš pravdu. Ja už nikdy nebudem tým Rogerom Morneauom, ktorého si predtým poznal. Za jeden krátky týždeň som získal poznatky, ktoré sú pre mňa cennejšie než všetko zlato a striebro, ktoré možno nájsť na zemi. To je dôvod, prečo nemôžem prijať bohatstvo, ktoré mi ponúkajú duchovia. Keby som tak urobil, sám seba by som klamal.“
Ďalej som mu povedal:
„Nechcem, aby si ma zle chápal. Som si vedomý toho, že ponuka duchov je veľkorysá, avšak chýba v nej ten najdôležitejší element, ktorý by k tomu bol potrebný: život. Život v takej miere, aby sa vyplatilo mať to bohatstvo. Dostal som lepšiu ponuku: Všetko zlato, ktoré si prajem, a k tomu ešte život bez konca!“
Potom som mu začal opisovať nádheru večných skutočností. I keď som ešte nebol schopný dokumentovať to biblickými veršami tak ako manželia Grosseovci, Duch Boží dovolil, aby to môj priateľ asi štyridsať päť minút s obdivom počúval.
Cesta oslobodenia: Boj medzi duchovnými silami a Božou mocou
Za tento čas som mu poukázal na všetky body, ktoré sa mi zdali podstatné. Keď som sa pri jednom bode trochu pozastavil a očakával jeho reakciu, povedal len: „Teraz chápem.“ Nepoložil však žiadnu otázku, ani nemal inú poznámku. A tak som pokračoval ďalej.
„Vidím, že nemáš v úmysle ísť so mnou k veľkňazovi,“ povedal nakoniec. „Ale obaja tak musíme urobiť. Ty sa musíš vrátiť do skutočnosti. Všetky tie krásne veci, o ktorých si hovoril, nie sú ani pre teba, ani pre mňa. Preto na ne zabudni. Ja nechcem na dobrý život čakať, ja ho chcem žiť teraz. A čo sa týka teba, Morneau, tiež nemáš inú možnosť. Možno si myslíš, že máš, ale nemáš! Ty si to len nahováraš. Uvedom si, Morneau, že ty nie si svojím pánom. Želal by som si, aby si ním bol, ale ty ním nie si. Duchovia ťa majú celého vo svojom vlastníctve a čím skôr to uznáš, tým to bude pre teba lepšie.“
Bol veľmi rozrušený, lebo predvídal katastrofu. Začal sa prechádzať po izbe sem a tam a zalamoval rukami. „Bola mi zverená veľmi ťažká úloha. To, čo ti teraz poviem, povedal by som radšej nejakému svojmu nepriateľovi, ako svojmu dlhoročnému priateľovi.“
Začal sa potiť, hoci v izbe bolo celkom chladno. „Morneau, tvoje dni sú spočítané – práve tak, ako aj tých manželov, ktorí to zapríčinili a nesú za to zodpovednosť, že odchádzaš od majstra. A musím ti povedať, že tento plán sa môže zmeniť jedine vtedy, ak hneď so mnou pôjdeš k veľkňazovi. On ti opäť získa priazeň duchov a všetko bude v poriadku. Tak sa nikomu nič nestane.“
Na chvíľu sa odmlčal a utrel si vreckovkou pot z čela. „Veľkňaz si praje, aby si si uvedomil jedno: Našu tajnú spoločnosť nikto neopustil živý. Teba i mňa tam dostali duchovia a my im musíme byť poddáni, nie oni nám. Dovoľ, aby som ti to vysvetlil. Doteraz sme si obaja mysleli, že naše stretnutie s Jurajom a jeho pozvanie, aby sme s ním šli do onej reštaurácie, bolo čírou náhodou. Nie je to však tak. Noc predtým, počas svätej hodiny duchov sa mu zjavil duch a prikázal mu, aby šiel so svojou ženou na tú špiritistickú seansu.
Duch mu vtedy povedal, že sa tam stretne s nami a že my sme slúžili u obchodného námorníctva. Dopodrobna mu prikázal, čo nám má povedať a čo má urobiť. Duchovia sa postarali aj o to, aby sa jeho žena intenzívne bavila s médiom, a tak poslala Juraja domov samotného s tým, že ju potom odvezú domov Belangerovci. Tak poď, priateľ, pôjdeme. Čas beží.“
Mal ruku na kľučke a čakal, že pôjdem. Ukázal som mu na kreslo a prosil ho, aby si na chvíľku ešte sadol, aby som mu mohol vysvetliť, prečo nepôjdem k veľkňazovi. On sa zdráhal a hovoril, že už nemôže zniesť atmosféru na tomto mieste. Nadprirodzená prítomnosť, ktorá mu bola cudzia, mu nedovolila, aby si sadol a uvoľnil sa. Povedal som mu, že prítomnosť Ducha Božieho bola odpoveď na moju rannú modlitbu o pomoc. Úpenlivo som svojho priateľa prosil, aby sa oslobodil od démonov a spojil sa s vyššou Božou mocou.
Uisťoval som ho, že nová cesta by bola pre neho bezpečná. Potom som sa cítil nútený ísť ešte o krok ďalej a pozvať celú skupinu vyznávačov duchov medzi svojich priateľov, aby ma nasledovali. Opäť som im povedal, že im zaručím, že sa im nič nestane. Pokračoval som:
„Máte radi úctu a rešpekt. Zaistím vám na budúcu sobotu v zhromaždení predné miesta – úplne vpredu a v strede. Objednám sto miest, aby každý mal dobré miesto.“
„To si môžeš ušetriť,“ odpovedal, „som spokojný tam, kde som.“ Opäť si musel zotrieť pot, ktorý mu stekal po tvári. „A viem, že aj ostatní zmýšľajú práve tak, ako ja.“
„Chcel som vám všetkým ponúknuť požehnanie večného života, aby nikto nebol vynechaný.“
Potom som zmenil tému a vrátil som sa k jeho ultimátu.
„Hovoril si, že tak moje dni, ako aj dni mojich priateľov, sú spočítané. Povedal si, že démonskí duchovia sa chystajú vykonať tento rozsudok. Preto chcem tebe, kňazovi a aj všetkým tým, ktorí majú zlé úmysly so mnou a s mojimi priateľmi, povedať jedno. Ako som to už povedal poradcovi zo sveta duchov minulú noc, dal som svojich priateľov i seba do ochrany Darca života, Krista z Golgoty. A som pripravený kráčať v tieni smrti, dokiaľ ma bude viesť Kristus v prítomnosti svojho Ducha.“
Môj priateľ bol tak veľmi zastrašený, že dobrú minútu ani nemohol prehovoriť. Jeho tvár zbledla, jeho pohľad zneprítomnel a ja som si myslel, že upadne do bezvedomia.
„Je všetko v poriadku?“
Neodpovedal.
„Roland, prosím ťa, nie je niečo v poriadku?“
Stále žiadna odpoveď. Potichu som sa modlil:
„Pane Ježišu, prosím ťa, pomôž!“
Roland potom potriasol hlavou a konečne povedal: „Neviem, čo sa so mnou stalo. Mal som pocit, že som na okamžik stratil vedomie. Morneau, ja viem, že duch, ktorý ťa sprevádza, je veľký a mocný. Nezmieňuj sa už o tejto téme. Naháňa mi strach.“
Vyhrážky a Božia moc: Odmietnutie tajnej spoločnosti a dôvera v Ježiša Krista
Keď sa zdalo, že je už opäť v poriadku, prosil som ho, aby odovzdal môj odkaz veľkňazovi.
„Morneau, pokiaľ ide o ultimátum, nevyjadril som sa dosiaľ jasne. Tvoj život je veľmi ohrozený a netušíš, čo všetko ti duchovia môžu spôsobiť. Výbor vodcov je presvedčený, že tým, že odstupuješ z našich radov, môžu sa na verejnosť dostať tajné informácie, čo by mohlo poškodiť vec majstra. Hovorilo sa o siahnutí na tvoj život. Jeden člen bol ochotný venovať 10 000 dolárov na tvoje odstránenie. Považovali sme však jeho návrh za nerozumný a zamietli sme ho.
Dohodli sme sa však na jednom. Keď nás bude niektorý duch informovať o tom, že si hovoril s niekým, kto nepatrí do nášho okruhu, o činnosti našej tajnej spoločnosti, potom sú tu traja dobrovoľníci, ktorí ťa v príhodný čas zastrelia. Výbor to prijal ako rozumnejší spôsob riešenia. Celá vec takto zostane medzi nami v našej spoločnosti a nevznikne nebezpečie, že sa dostaneme do ťažkostí so zákonmi. Predložili sme tento plán jednému poradcovi zo sveta duchov a on ho schválil. Pre tento účel vyzbrojil tých troch dobrovoľníkov darom jasnovidectva, aby stále videli, kde sa zdržuješ. Myslel som, že ti nebudem musieť toto povedať, ale tvoje odmietanie vyhovieť prianiu veľkňaza, mi nedáva na výber. Škoda!“
„Povedz kňazovi, že som smelý, ale nie hlúpy,“ odpovedal som. „Nič mi to neprospeje, keď budem s niekým hovoriť o tejto tajnej spoločnosti. O tom môžem pomlčať. Ale spoliehať sa na slovo lživého ducha, len aby som prežil – to neurobím. Povedz kňazovi, že v osobe Ježiša Krista som našiel nového priateľa. On je všemohúci a zaslúži si úctu, a to takú, že pred Ním sa trasú aj démoni, keď je hoci len vyslovené Jeho meno. A keď zaznie rozkaz v Jeho mene, potom utekajú aj poradcovia zo sveta duchov, ako som bol toho svedkom minulú noc.“
Neviem, či to, čo som v sebe pocítil, možno nazvať spravodlivým rozhorčením, ale Rolandovo vyhrážanie vyvolalo vo mne rozhodnutie povedať mu, že aj on si musí byť každý deň svojho života vedomý, že Boh je mocný a spravodlivý.
„Zdá sa, že kňaz pozná Bibliu. Nech si prečíta Kol 2,9.10. Tam je napísané čierne na bielom to, čo som povedal o Pánovi slávy.“
Hneď som toto miesto Biblie napísal na kúsok papiera, aby ho môj priateľ nezabudol.
„A keď už bude mať Bibliu v ruke,“ dodal som, „prial by som si, aby si potom spomenul ešte na inú udalosť. Pred mnohými storočiami mal jeden mocný kráľ veľa poddaných a podriadené mu boli aj mocné národy. Jedného dňa sa však rúhal nepravej osobe. Napadol človeka, ktorého osobným priateľom bol Boh. Výsledkom bolo, že stratil 185 tisíc vojakov. Len niekoľko Senacheribových dôstojníkov to prežilo, aby mohli byť svedkami smutného výsledku povyšovania sa ich kráľa. A keď sa vrátil do Ninive, jeho dvaja synovia ho prebodli mečom (Izaiáš 37. kapitola).
Roland, informuj kňaza, že si má dobre rozmyslieť, než dá odstrániť Rogera Morneaua, aby tí, ktorí by ho chceli zabiť, neboli sami zabití. Teraz budem ja určovať pravidlá o tom, ako sa bude hrať hra zániku. A robím to s plnou podporou môjho nového Priateľa, ktorý mi dnes ráno zjavil, ako zamýšľa vyriešiť môj problém.“
Rolandove oči sa rozšírili, bolo vidieť, že som upútal jeho pozornosť. Keď som prišiel ku stolu, kde ležala Biblia, otvorená na 37. kapitole proroka Izaiáša, prosil som ho, aby ku mne pristúpil a na niečo sa podíval. Verše 14 – 20 a 33 – 38, ktoré som sa chcel naučiť naspamäť, som mal podčiarknuté červenou ceruzkou. Ukázal som mu napísané to, čo som mu práve povedal, a vysvetlil som mu, ako ma Duch Svätý požehnal pri mojom uvažovaní v toto ráno. On ma viedol otvoriť Bibliu, aby som sa dozvedel, ako ľahko môže Boh vyriešiť môj problém a ťažkosti. Potom som mu prečítal niektoré verše.
„Už vidím, ako sa niečo podobné môže stať aj nám,“ odpovedal Roland a bolo na ňom vidieť, že má strach.
„Áno, a zodpovednosť za to leží na veľkňazovi. Povedz mu, že v deň, v ktorý on a jeho prisluhovači budú vážne uvažovať nad tým, že zahubia Rogera Morneaua, mohol by Darca života usmrtiť všetkých týchto vyznávačov démonov, tak že by mohol ostať len kňaz, aby im vystrojil pohreb. A to by sa mohlo stať aj pri niektorom zhromaždení, keď sú vzývaní všetci nepraví bohovia. Potom by modlitebňu naplnilo smrteľné ticho.“
Roland sa posadil, zapálil si cigaretu. Začal sa tak triasť, že nedokázal položiť cigaretu na popolník. Musel som k nemu pristúpiť a urobiť to za neho.
„Morneau, ja musím ísť. Bojím sa, že by sa niečo také mohlo stať, keby toto vedel len kňaz. Hneď zavolám Jurajovi, len čo odtiaľto odídem. Poviem mu, že život nás všetkých sa ocitne v nebezpečenstve, ak sa nepodarí zmariť zámer tých troch dobrovoľných katov. Ak o tom budú vedieť všetci členovia skôr, než kňaz bude po mne žiadať mlčanlivosť, potom je tu ešte šanca. Pod nátlakom, ktorý na neho urobíme, sa možno kňaz pokusu o atentát vzdá, a tak ti zaistí dlhý život.“
Keď som mu naposledy podal ruku, povedal mi, že sa budeme vyhýbať spoločným stretnutiam, pretože on by si nerád rozhneval bohov. I keby sme sa niekedy stretli, budeme sa ignorovať. Povedal som mu, že keď si to tak praje, že je to jeho vec. Tak sa skončila moja cesta do nadprirodzeného sveta, plná napätia, a ja som takto stratil blízkeho priateľa. Avšak požehnania, ktoré mi tento zlom priniesol, to mnohonásobne prevýšili. Už skutočnosť, že ešte dnes žijem, je svedectvom Božej lásky a dobrotivosti a moci Ježiša Krista, ktorý chce zachrániť ľudí.
S Rolandom som sa už nikdy nestretol, len raz som ho videl z diaľky, ako na triede St. Catherine vychádzal z jedného obchodu. Mal na sebe hodvábny oblek a biely klobúk a nastupoval do nesprávne zaparkovaného Cadillacu. Vypadal honosne, ale nezávidel som mu to. Keď som v ten krásny júnový deň šiel po ulici na stanicu električky, moja radosť v Pánovi bola veľká. Pozdvihol som svoje srdce do nebeskej svätyne, rozprával som sa s Ním a myslel som na to, že žijem skutočne plným životom.
Aj keď som sa odvrátil od duchov a od všetkého toho, čo oni ponúkajú, pokúšali sa vždy znovu nadviazať so mnou kontakt. Celé mesiace takmer každú noc klopali v mojej izbe. Raz večer prišiel Cyril, aby bol toho svedkom. Keď to na vlastné uši počul, povedal:
„Poďme preč. Ako to m môžeš vydržať? Prečo sa niekam nepresťahuješ?“
Nechcel som, aby si duchovia mysleli, že sa ich snáď bojím. Myslel som si, že keby som začal pred nimi utekať, musel by som pred nimi utekať stále. Preto som dôveroval Pánu Ježišovi, že mi daruje pomoc a ochranu, ktorú som tak veľmi potreboval, bez ohľadu na to, kde sa nachádzam.
Súvisiace videá a dokumenty
-
Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky (God of Wonders - Trailer)
-
ELITA SATANISTOV - "Prezradil mi tajné plány Lucifera" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
EZOTERIKA - "Vykladala som anjelské karty" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
AYAHUASCA - "Démoni ma urobili slávnym" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
ALLAH A KRISTUS - "Zabíjal som a preklínal, no On mi odpustil" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
LGBTIQ - "Mohol som si vybrať, buď Kristovu lásku alebo seba." (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
ČARODEJNÍCTVO - "Démonické prejavy sú aj v cirkvi" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
EZOTERIKA A NEW AGE - "Satanské hnutie pod rúškom lásky" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
NICK VUJICIC - "Našiel som Svetlo v temnote beznádeje" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
ODCHOD Z BUDHIZMU - "Žil som roky vo falošnej ilúzii" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
NEW AGE - "Otvoril som tretie oko a poznal duchovných vodcov" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
KONŠPIRAČNĚ TEÓRIE - "Uvedomil som si, že pravda je skrytá" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
ATEIZMUS A EVOLÚCIA - "Ani exorcisti mi nedokázali pomôcť" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
VYVIEDOL MA Z ISLÁMU - "Vidím Božie zázraky na každom kroku" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
OPUSTILA SOM ISLÁM - "Prežívala som démonické útoky" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
NEMAL BY SOM BYŤ NAŽIVE - "... ale Boh mal iné plány" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
RADIM PASSER - "Zo životnej tragédie k zmyslu života" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
NEW AGE V CIRKVI - "Diaboský útok na kresťanstvo" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
HNUTIE VIERY A EVANJELIUM PROSPERITY - "Nebezpečné učenie" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
HNUTIE VIERY A EVANJELIUM PROSPERITY - "Pokrivené prejavy" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
HNUTIE VIERY A EVANJELIUM PROSPERITY - "Bolesť z uzdravenia" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
HOMEOPATIA - "Liek, placebo alebo okultizmus?" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
LIEČIVÉ KAMENE A KRYŠTÁLY - "Démonské metafyzické nástroje" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
PRAVDA O MEDITÁCII - "Démoni sa ku mne ľahšie dostali" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
EZOTERICKĚ RELIKVIE - "Okultné predmety, kyvadlá, karty ..." (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
THE SECRET - "Zákon príťažlivosti v mojom živote fungoval" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
ZOE BEE - "Šamanizmus a ezoterika bol môj duchovný svet" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
PSYCHOTRONIKA A JASNOVIDECTVO - "Prútikárstvo a mágia (2)" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
PSYCHOTRONIKA A JASNOVIDECTVO - "Prútikárstvo a mágia (1)" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
BARBARA O´NEILL - "Boh zachránil moje umierajúce dieťa" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
STEVEN BANCARZ - "Boh nie je kráľom teológie Nového Veku" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
CHCEL SOM SA ZABIŤ - "Vzal som zbraň a volal k Bohu" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
MYSTICIZMUS - "Pocítil som jeho prítomnosť a vedel, že je Boh" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)
-
NAJVÄČŠÍ OBJAV - "Vedel som, že v miestnosti nie som sám" (Boh zázrakov - Človek a dotyk Lásky)