4. Jeruzalem a pôvod nedele

OBSAH

Pre rýchlu orientáciu medzi článkami:

1. Úvod

2. Ježiš a pôvod nedele

3. Vzkriesenie a pôvod nedele

4. Jeruzalem a pôvod nedele

5. Rím a pôvod nedele

6. Uctievanie slnka a pôvod nedele

7. Záver

Veľmi podobného druhu, ako je údajný vplyv vzkriesenia, je aj populárny názor, že cesta k opusteniu soboty a prijatiu nedele bola vydláždená už jeruzalemskou cirkvou. Tomuto problému som venoval zvláštnu pozornosť v 4. kapitole svojej dizertačnej práce s názvom „Jeruzalem a pôvod nedele“. Môj výskum ukazuje, že tento rozšírený názor spočíva na troch hlavných chybných predpokladoch:

(1) Nedeľa začala v Jeruzaleme, pretože tam bol vzkriesený Kristus

Ďalej sa predpokladá, že Jeruzalem musí byť miestom vzniku svätenia nedele, keďže práve tam Ježiš prvého dňa týždňa vstal z mŕtvych. To znamená, že bezprostredne po Kristovom vzkriesení už apoštoli nemali bohoslužbu v deň židovskej soboty a následne zaviedli nedeľné uctievanie počas osobitnej kresťanskej liturgie ako pripomienku Kristovho vzkriesenia. Ako sme však už ukázali, tento predpoklad postráda biblickú aj historickú oporu, pretože v apoštolskej cirkvi bolo vzkriesenie vnímané ako existenciálna skutočnosť, zakúšaná živým víťazstvom v moci vzkrieseného Spasiteľa, a nie ako liturgická prax viazaná na uctievanie nedele.

Už sme si všimli, že nikde v Novom zákone sa neprikazuje ani nenavrhuje spomínanie na Ježišovo vzkriesenie v nedeľu. Samotný pojem „deň vzkriesenia“ sa v kresťanskej literatúre objavuje až v štvrtom storočí. Ak by pôvodná jeruzalemská cirkev skutočne presadzovala a podporovala svätenie nedele, pretože sa už necítila byť spätá so židovským svetom a svätením soboty, očakávali by sme, že by došlo k okamžitému oddeleniu od židovských náboženských tradícií a bohoslužobného života.

Opak je však pravdou. Skutky apoštolov, rovnako ako niekoľko ďalších žido-kresťanských dokumentov, jasne ukazujú, že etnické zloženie a teologická orientácia jeruzalemskej cirkvi boli hlboko židovské. Lukášova charakteristika jeruzalemskej cirkvi hovorí, že boli: „nadšení zástancovia Zákona“ (Sk 21,20), čo je jednoznačný opis, ktorý sotva umožňuje predstavu o opustení základného predpisu Zákona, teda zachovávania soboty.

(2) Pavol sa dozvedel o zachovávaní nedele od židovských vodcov

Druhý chybný predpoklad tvrdí, že Pavol sa o zachovávaní nedele dozvedel od apoštolských vodcov jeruzalemskej cirkvi a túto prax potom učil kresťanov z pohanov. Argumentom pre tento predpoklad je predstava, že Pavol by sotva mohol presadzovať opustenie soboty a prijatie nedele bez toho, aby tým nevyvolal silnú opozíciu medzi židovskými bratmi. Neexistencia diskusií na túto tému v Novom zákone sa považuje za dôkaz, že Pavol prijal zachovávanie nedele, ako ho to naučili židovskí bratia, a následne podporoval túto prax v cirkvách z pohanov, ktoré založil.

Vo svojej knihe o „dni Pánovom“ Paul Jewett napríklad poznamenáva:

„Ak by Pavol presadzoval uctievanie nedele medzi kresťanmi z pohanov, pravdepodobne by čelil židovskej opozícii, ktorá by ho obvinila z rúhania sa a porušovania Zákona, podobne ako v prípade obriežky (Sk 21,21).“

Podľa Jewetta neexistencia opozície voči nedeli naznačuje, že Pavol prijal a podporil zachovávanie nedele od židovských bratov. Tento predpoklad je čiastočne správny, pretože Pavol by skutočne nemohol zaviesť nedeľné uctievanie bez vyvolania odporu medzi židovskými kresťanmi. Avšak nesprávne sa predpokladá, že keďže k odporu nedošlo, Pavol sa jednoducho naučil zachovávať nedeľu od židovských kresťanov.

Skutočnosť je taká, že židovskí kresťania boli hlboko oddaní zachovávaniu Zákona, vrátane svätenia soboty. Neprítomnosť sporu medzi Pavlom a židovskými kresťanmi naznačuje, že sobota nikdy nebola spornou otázkou v apoštolskej cirkvi, pretože bola verne zachovávaná všetkými kresťanmi, ako ukážeme v ďalších úvahách.

(3) Iba apoštolská jeruzalemská cirkev mohla zmeniť sobotu na nedeľu

Tretí chybný predpoklad tvrdí, že jeruzalemská cirkev mala dostatočnú autoritu, aby presvedčila všetky ostatné kresťanské cirkvi v Rímskej ríši k zmene dňa týždennej bohoslužby zo soboty na nedeľu. Tento predpoklad je problematický, pretože jeruzalemská cirkev bola takmer výlučne tvorená židovskými kresťanmi, ktorí boli pevne viazaní na zachovávanie Zákona, vrátane svätenia soboty.

Z tohto dôvodu jeruzalemská cirkev nebola vhodným nástrojom na šírenie zmeny soboty na nedeľu a nemožno predpokladať, že by mohla ovplyvniť všetky cirkvi v celej Rímskej ríši. Tento názor zároveň ignoruje skutočnosť, že židovská orientácia jeruzalemskej cirkvi bola kľúčová pre zachovanie tradičného zachovávania soboty. Oddanosť jeruzalemskej cirkvi Mojžišovmu zákonu sa jasne prejavila pri rozhodovaní na prvej jeruzalemskej rade (okolo roku 49–50, porovnaj Skutky 15). Táto rada udelila oslobodenie od obriezky iba kresťanom z pohanov (Sk 15,23), zatiaľ čo židovskí kresťania museli aj naďalej pokračovať v obriezke svojich detí.

Výnimka pre kresťanov z pohanov v oblasti obriezky však neznamenala oslobodenie od zachovávania Mojžišovho zákona a svätenia soboty. To bolo jasne naznačené tým, že sa od týchto kresťanov očakávalo rešpektovanie štyroch Mojžišových príkazov, ktoré sa vzťahovali na hostí žijúcich medzi Izraelitmi, ako je uvedené v knihách Levitikus 17–18. Tieto príkazy boli tiež citované v rozhodnutí jeruzalemskej rady:

„Zdržiavajte sa všetkého, čo bolo obetované modlám, krvi, mäsa zadusených zvierat a smilstva.“ (Sk 15,29)

Starostlivosť jeruzalemskej rady o rituálnu čistotu a židovské stravovacie predpisy odráža pokračujúce puto k Mojžišovmu zákonu. Tento záver je ďalej podporený slovami samotného Jakuba, ktoré adresoval kresťanom z pohanov:

„Veď Mojžiš má oddávna po mestách svojich kazateľov, ktorí čítajú jeho Zákon v synagógach každú sobotu.“ (Sk 15,21)

Všetci vykladači uznávajú, že Jakub vo svojom návrhu a jeho zdôvodnení vyjadruje záväznosť Mojžišovho zákona, ktorý bol pravidelne čítaný každú sobotu v synagóge.

Pavlova posledná návšteva

Ďalší dôležitý pohľad nám poskytuje Pavlova posledná návšteva Jeruzalema. Apoštolovi bolo Jakubom a staršími povedané, že tisíce obrátených Židov sú „nadšení zástancovia Zákona“ (Sk 21,20). Tí istí vodcovia potom apelovali na Pavla, aby aj on ľuďom ukázal, že žije podľa Zákona, a to účasťou na očistnom obrade v chráme:

„Urob teda, čo ti hovoríme: máme tu štyroch mužov, ktorí dali sľub; vezmi ich so sebou, podrob sa očisteniu spolu s nimi a zaplať za nich, aby si si dali oholiť hlavy. Tak všetci spoznajú, že o tebe nie je nič pravda z toho, čo o tebe počuli, ale že aj ty žiješ podľa Zákona.“ (Sk 21,23–24)

Vzhľadom na túto hlbokú vernosť k zachovávaniu Zákona je len ťažko predstaviteľné, že by jeruzalemská cirkev zrušila jedno zo svojich hlavných pravidiel – zachovávanie soboty – a namiesto toho by presadzovala uctievanie nedele.

Vznikla nedeľa v Palestíne po roku 70?

Predchádzajúce dôkazy viedli niektorých bádateľov k úvahám, že zachovávanie nedele začalo v Palestíne o niečo neskôr, konkrétne po rímskom zničení chrámu v roku 70. Predpokladajú, že odchod kresťanov z Jeruzalema do Pelly, ako aj psychologický dopad zničenia chrámu, viedli palestínskych kresťanov k odklonu od židovských predpisov, vrátane svätenia soboty.

Tento predpoklad je však spochybnený svedectvami Eusebia a Epifania, ktorí nás informujú, že jeruzalemská cirkev sa po roku 70 až do Hadriánovho obliehania Jeruzalema v roku 135 skladala a bola spravovaná židovskými konvertitmi, ktorí boli charakterizovaní ako tí, čo sa „horlivo držali doslovného zachovávania Zákona“. Spojenie so zachovávaním soboty medzi palestínskymi kresťanmi, známymi ako nazarejci, je potvrdené svedectvom palestínskeho historika 4. storočia Epifania.

Ten uvádza, že nazarejci, ktorí boli „priamymi potomkami pôvodného jeruzalemského spoločenstva“, dôrazne trvali na zachovávaní siedmeho dňa – soboty, a pokračovali v tejto praxi až do jeho doby, teda okolo roku 350. Epifaniovo svedectvo zanechalo hlboký dojem a stalo sa zásadným dôkazom proti teórii, že Jeruzalem bol miestom vzniku zachovávania nedele. Autentický historický dokument, ktorý bol objavený a ukázaný profesorovi Vincenzovi Monachinimu, jezuitovi, priniesol zásadný obrat v diskusii o počiatkoch nedeľného uctievania v kresťanstve. Po starostlivom prečítaní dokumentu profesor Monachini okamžite pochopil jeho význam:

„Toto je smrteľná rana teórii, ktorá robí z Jeruzalema miesto vzniku zachovávania nedele.“

Tento dokument, ktorý opisuje, že priamí potomkovia jeruzalemskej cirkvi pokračovali v zachovávaní soboty až do 4. storočia, zásadným spôsobom vyvracia predstavu, že by jeruzalemská cirkev zmenila tento kľúčový prvok svojho uctievania už počas apoštolského obdobia. Tento výskum potvrdzuje, že jeruzalemská cirkev, hoci bola etnicky a teologicky najbližšie židovskej náboženskej tradícii, nemohla byť tým, kto by presadzoval prechod od soboty na nedeľu.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )