3. Vzkriesenie a pôvod nedele

OBSAH

Pre rýchlu orientáciu medzi článkami:

1. Úvod

2. Ježiš a pôvod nedele

3. Vzkriesenie a pôvod nedele

4. Jeruzalem a pôvod nedele

5. Rím a pôvod nedele

6. Uctievanie slnka a pôvod nedele

7. Záver

Bežný názor medzi kresťanmi, ktorí zachovávajú nedeľu, je aj ten, že sobota bola zmenená na nedeľu apoštolskou cirkvou, aby pripomínala Kristovo zmŕtvychvstanie. Toto je skutočne rozšírené vysvetlenie pre zachovávanie nedele. Pápež sám sa odvoláva na Ježišovo zmŕtvychvstanie a objasňuje význam nedele týmto spôsobom vo svojom pastierskom liste Dies Domini, kde obhajuje apoštolský pôvod nedele. Mnohí katolícki aj protestantskí učenci písali na obranu tohto názoru.

Napríklad vo svojej dizertačnej práci „Storia della Domenica“ (Minulosť nedele) Corrado Mosna, jezuitští študent na pápežskej Gregorovej univerzite, ktorý písal pod vedením profesora Vincenza Monachina, S. J. (toho istého profesora, ktorý viedol aj moju dizertáciu), uzatvára:

„…preto môžeme s istotou dospieť k záveru, že udalosť zmŕtvychvstania určila výber nedele ako nového dňa uctievania prvého kresťanského spoločenstva.“

Podobne aj kardinál Jean Daniélou napísal:

„Deň Pánov je čisto kresťanská inštitúcia; jej pôvod nachádzame výlučne vo fakte Kristovho zmŕtvychvstania deň po sobote.“

Napriek popularite tento názor – že Kristovo zmŕtvychvstanie v prvý deň týždňa spôsobilo zmenu zo soboty na uctievanie nedele – postráda biblickú a historickú oporu. Dôkladné štúdium všetkých odkazov na zmŕtvychvstanie ukazuje nespochybniteľný význam tejto udalosti, no nikde nenachádzame náznak, že by sa mala pripomínať zvláštnym dňom.

Nový zákon nepriraďuje žiadny liturgický význam ku dňu Kristovho zmŕtvychvstania, pretože zmŕtvychvstanie bolo chápané ako existenciálna realita – zakúšaná žitým víťazstvom v sile vzkrieseného Spasiteľa – a nie ako liturgická prax spojená s uctievaním nedele. Dovoľte mi teraz stručne predstaviť sedem hlavných dôvodov, ktoré spochybňujú údajnú roľu Kristovho zmŕtvychvstania pri prijatí zachovávania nedele.

Sedem hlavných dôvodov spochybňujúcich úlohu zmŕtvychvstania pri prijatí nedele

(1) Žiadny príkaz Krista ani apoštolov

Nikde nie je uvedený žiadny príkaz Krista alebo apoštolov na týždenné zachovávanie nedele ani na ročnú oslavu veľkonočnej nedele ako sviatku Kristovho zmŕtvychvstania. V Novom zákone nachádzame príkazy ohľadom:

• krstu (Matúš 28,19–20),
• Večere Pánovej (Marek 14,24–25; 1. Korinťanom 11,23–26),
• umývania nôh (Ján 13,14–15),

ale nenájdeme žiadne príkazy ani náznaky na pripomínanie Kristovho zmŕtvychvstania každú nedeľu alebo počas Veľkej noci.

(2) Ježiš sa nepokúsil vytvoriť pamätník svojho zmŕtvychvstania

Ak by Ježiš chcel, aby sa deň jeho zmŕtvychvstania stal pamätným dňom odpočinku a uctievania, musel by tento deň výslovne ustanoviť. Je pozoruhodné, že pri všetkých Božích inštitúciách – ako sobota, krst a Večera Pánova – nájdeme výslovný Boží čin, ktorým boli zavedené. No v súvislosti s dňom zmŕtvychvstania Kristus nevykonal žiadny čin ani vyhlásenie, ktorým by ustanovil takúto pamätnú oslavu. Ak by chcel Ježiš ustanoviť deň svojho zmŕtvychvstania ako deň odpočinku, pravdepodobne by povedal ženám pri hrobe, aby:

„šli a oslávili moje zmŕtvychvstanie“.

Namiesto toho povedal:

„Choďte a oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley.“ (Matúš 28,10)

A učeníkom prikázal:

„Choďte… získavajte učeníkov… krstite ich…“ (Matúš 28,19).

Žiadne slová vzkrieseného Spasiteľa nenaznačujú zámer ustanoviť nedeľu ako nový deň odpočinku a uctievania. Dôvod je ten, že náš Spasiteľ chcel, aby jeho nasledovníci vnímanie zmŕtvychvstania prežívali každodenne ako víťazstvo jeho moci, nie ako liturgickú udalosť viazanú na konkrétny deň. Apoštol Pavol vyjadril nádej v:

„poznanie Krista a v moc jeho zmŕtvychvstania“ (Filipanom 3,10),

ale nikdy sa nezmienil o túžbe oslavovať zmŕtvychvstanie v nedeľu alebo na Veľkonočnú nedeľu.

(3) Nedeľa nikdy nie je nazvaná „deň zmŕtvychvstania“

Nedeľa nie je v Novom zákone nikdy nazvaná „deň zmŕtvychvstania“. Je označená len ako: „prvý deň v týždni“. Odkazy na nedeľu ako na deň zmŕtvychvstania sa objavujú až na začiatku štvrtého storočia, konkrétne v spisoch Euzébia z Cézarey. Odvtedy sa nedeľa začala spájať so zmŕtvychvstaním a postupne bola nazývaná „dňom zmŕtvychvstania“. Tento vývoj však nastal až niekoľko storočí po začiatkoch kresťanstva.

(4) Nedeľné zmŕtvychvstanie predpokladá prácu, nie odpočinok a uctievanie

Nedeľné zmŕtvychvstanie predpokladá prácu skôr než odpočinok a uctievanie, pretože neoznačuje dokončenie Kristovej pozemskej služby, ktorá sa skončila v piatok popoludní, keď Spasiteľ zvolal: „Dokonané je“ (Ján 19,30), a potom spočinul v hrobe podľa prikázania. Naopak, zmŕtvychvstanie ohlasuje začiatok Kristovej novej príhovornej služby (Skutky 1,8; 2,33), ktorá, podobne ako prvý deň stvorenia, predpokladá prácu skôr než odpočinok.

(5) Večera Pánova nebola slávená v nedeľu ako uctievanie jeho zmŕtvychvstania

Vo svojej dizertačnej práci The History of the Day of Rest and Worship in the Earliest Centuries of the Christian Church (Minulosť dňa odpočinku a uctievania v raných storočiach kresťanskej cirkvi), Willy Rordorf tvrdí, že nedeľa sa stala Dňom Pánovým, pretože to bol deň, keď sa slávila Večera Pánova. Tento názor, prijímaný mnohými, však postráda biblickú a historickú oporu.

Historicky vieme, že kresťania nemohli pravidelne sláviť Večeru Pánovu počas nedeľných večerov, pretože takéto zhromaždenia boli zakázané tzv. rímskym právom hetariae – zákonom, ktorý zakazoval všetky formy večerných spoločenských stretnutí. Rímska vláda sa obávala, že takéto večerné zhromaždenia by sa mohli stať príležitosťou na politické sprisahanie.

Aby sa kresťania vyhli zásahu rímskej polície, pravidelne menili čas a miesto konania Večere Pánovej. Nakoniec presunuli Večeru Pánovu z večera na ráno. Toto tiež vysvetľuje, prečo Pavol veľmi presne opisuje spôsob slávenia Večere Pánovej, ale naopak sa nevyjadruje presne k otázke času jej konania. Všimnime si, že štyrikrát opakuje rovnakú frázu: „keď sa schádzate“ (1. Korinťanom 11,18.20.33.34). Táto fráza naznačuje neurčitý čas. Najpravdepodobnejšie preto, že nebol stanovený žiadny konkrétny deň na slávenie Večere Pánovej.

Ak by bolo pravdou, ako niektorí učenci tvrdia, že Večera Pánova bola slávená v nedeľu večer ako súčasť svätenia Dňa Pánovho, len ťažko by sa Pavol nezmienil o posvätnosti času, v ktorom sa konala. To by totiž určite posilnilo jeho výzvu k úcte počas účasti na Večeri Pánovej. Neexistencia Pavlových zmienok o nedeli ako o čase zhromaždenia a absencia použitia slova „Pánov“ – „kyriaké“ na označenie dňa Pánovho (tak ako ho používa vo vzťahu k Večeri Pánovej) ukazujú, že apoštol Pavol nepripisoval nedeľu žiadnemu náboženskému významu.

(6) Večera Pánova pripomína Kristovu obeť, nie jeho zmŕtvychvstanie

Mnohí kresťania dnes vnímajú Večeru Pánovu ako jadro nedeľného uctievania Kristovho zmŕtvychvstania. Avšak v apoštolskej cirkvi nielenže Večera Pánova nebola slávená v nedeľu, ako sme videli, ale nebola ani spájaná so zmŕtvychvstaním. Je to napríklad apoštol Pavol, ktorý vyhlasuje, že odovzdáva to, čo „prijal od Pána“ (1. Korinťanom 11,23), a výslovne hovorí, že obrad pripomína nie Kristovo zmŕtvychvstanie, ale jeho obeť a druhý príchod:

„…zvestujete Pánovu smrť, až kým nepríde.“ (1. Korinťanom 11,26)

Podobne aj Pesach (židovské Veľkonočné sviatky), dnes často slávený mnohými kresťanmi na Veľkonočnú nedeľu, bol počas apoštolských čias slávený nie v nedeľu ako pripomienka zmŕtvychvstania, ale podľa biblického dátumu 14. dňa mesiaca nisanu (čiže v ktorýkoľvek deň týždňa, na ktorý 14. nisan pripadol), a to predovšetkým na pamiatku Kristovho utrpenia a smrti. Na rozdiel od súčasného presvedčenia mnohých, Veľkonočná nedeľa v apoštolskej cirkvi nebola známa. Zaviedla a presadila ju až rímska cirkev v druhom storočí, aby vyjadrila odlíšenie sa a odlišnosť od židovského Pesachu.

Výsledkom bol známy veľkonočný spor, ktorý napokon viedol rímskeho biskupa Viktora k exkomunikácii ázijských kresťanov (okolo roku 191) za odmietnutie prijať Veľkonočnú nedeľu. Tieto skutočnosti ukazujú, že Kristovo zmŕtvychvstanie v prvý deň týždňa neovplyvnilo apoštolskú cirkev k prijatiu týždenného svätenia nedele alebo k každoročnému sláveniu veľkonočnej nedele ako pripomienky tejto udalosti.

(7) Zmŕtvychvstanie nie je dominantným argumentom pre zachovávanie nedele v raných kresťanských dokumentoch

Najstaršie priame zmienky o zachovávaní nedele sa nachádzajú v spisoch Barnabáša (okolo roku 135) a Justína Mučeníka (okolo roku 150). Obaja autori síce spomínajú zmŕtvychvstanie, ale uvádzajú ho len ako druhý dôvod. Je dôležitý, ale nie rozhodujúci. Barnabášovo hlavné teologické zdôvodnenie pre zachovávanie nedele je eschatologické:
nedeľa ako „ôsmy deň“ predstavuje začiatok nového sveta.

Myšlienka nedele ako ôsmeho dňa bola neskôr opustená, pretože hovoriť o ôsmom dni v sedemdňovom týždni je nelogické. Justín Mučeník ako prvý dôvod pre kresťanské zhromažďovanie v Dies Solis (Deň Slnka) uvádza začiatok stvorenia:

„Nedeľa je prvý deň, v ktorom Boh premenil tmu a stvoril svet.“

Tieto dôvody boli neskôr opustené v prospech zmŕtvychvstania, ktoré sa nakoniec stalo hlavným dôvodom pre zachovávanie nedele. Sedem vyššie uvedených dôvodov dostatočne spochybňuje tvrdenie, že Kristovo zmŕtvychvstanie v prvý deň týždňa spôsobilo opustenie soboty a prijatie nedele. Pravdou je, že spočiatku bolo zmŕtvychvstanie slávené existenciálne viac než liturgicky – teda víťazným spôsobom života skôr než zvláštnym dňom uctievania.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )