1. Úvod

OBSAH

Pre rýchlu orientáciu medzi článkami:

1. Úvod

2. Ježiš a pôvod nedele

3. Vzkriesenie a pôvod nedele

4. Jeruzalem a pôvod nedele

5. Rím a pôvod nedele

6. Uctievanie slnka a pôvod nedele

7. Záver

Samuele Bacchiocchi, Ph. D. (1938–2008) bol emeritným profesorom teológie a cirkevných dejín na Andrewsovej univerzite v USA. Ako prvý nekatolík po 450 rokoch absolvoval prestížnu katolícku Gregorovu univerzitu v Ríme, kde sa päť rokov venoval práci na svojom doktoráte z cirkevných dejín „Od soboty k nedeli“. V tejto práci sa zaoberal otázkou zmeny dňa odpočinku zo soboty na nedeľu. V nasledujúcej prednáške stručne zhrnul svoje zistenia a závery, ku ktorým pri štúdiu dospel.

Od soboty k nedeli: Ako k tomu došlo?

V tejto prednáške sa pokúsim stručne zhrnúť kľúčové aspekty môjho výskumu týkajúceho sa zmeny dňa odpočinku zo soboty na nedeľu v kresťanstve. Téma tohto historického prechodu ma fascinovala počas piatich rokov štúdia na pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Význam prechodu zo soboty na nedeľu je široko diskutovaný a ľudia sa ma často pýtajú na jednoduché zhrnutie mojich zistení o tejto zmene v kresťanskej tradícii a o jej vplyve na súčasnú cirkev.

Mnohí sa oprávnene sťažujú, že moja dizertačná práca je príliš časovo aj obsahovo náročná, a preferujú jednoduché vysvetlenie, ktoré môžu zdieľať s ostatnými. Tento požiadavok chápem, a preto som sa rozhodol pripraviť stručnejšie a prehľadnejšie spracovanie. Kvôli stručnosti som vynechal poznámky pod čiarou, ale tí, ktorí sa o túto tému zaujímajú podrobnejšie, nájdu úplnú dokumentáciu v knihe „Od soboty k nedeli“. Tento text je určený na tlač, používanie a voľnú distribúciu podľa vlastného uváženia.

Dôležité vysvetlenie

Táto prednáška obsahuje informácie, ktoré sa môžu líšiť od vášho doterajšieho chápania doby a príčin zmeny soboty na nedeľu v ranom kresťanstve. Skutočne, otázka, ktorú dostávam pri prezentovaní tejto prednášky, znie približne takto:

„Ako zosúladiť fakt, že zachovávanie nedele začalo v prvej polovici druhého storočia, keď rímsky cisár Hadrián v roku 135 vyhlásil represívnu protijudskú a protisobotnú legislatívu, s populárnym adventistickým názorom, že sobota bola zmenená na nedeľu až v štvrtom storočí za cisára Konštantína?“

Moja odpoveď na túto otázku je jednoduchá: Konštantín nezaviedol zachovávanie nedele. On iba vyhlásil „Deň Slnka“ za civilný sviatok (nepracovný deň) prostredníctvom známeho nedeľného zákona v roku 321. Konštantínovým dôvodom bolo, že do tej doby sa Deň Slnka stal populárnym medzi pohanmi aj kresťanmi. Toto vyplýva priamo zo znenia nariadenia:

„Vo ctihodný Deň Slnka…“

Z toho je zrejmé, že v tom čase bol Deň Slnka už ctihodný, teda populárny a rešpektovaný. Proces, ktorý viedol k prijatiu Dňa Slnka ako civilného voľna pre celú Rímsku ríšu, začal už na začiatku druhého storočia, keď sa Deň Slnka posunul z pozície druhého dňa v týždni na prvý a najdôležitejší deň v týždni. Tento proces je podrobne opísaný v 8. kapitole knihy Od soboty k nedeli a stručne spomenutý aj na konci tejto prednášky.

Jednoznačne ukazuje, že keď Rimania podporili Deň Slnka ako prvý a najvýznamnejší deň týždňa, nežidovskí kresťania pochádzajúci z pohanského prostredia boli ovplyvnení k prijatiu rovnakého Dňa Slnka, aby sa odlíšili od Židov a zároveň sa stotožnili s Rimanmi. Politicky sa rozhodli správne tým, že prijali Deň Slnka, avšak na úkor biblicky správneho rozhodnutia zachovať ako siedmy deň sobotu. Nezvratné historické dôkazy potvrdzujú zachovávanie nedele už v druhom a treťom storočí, teda dávno pred obdobím Konštantína. Skutočnosť, že zachovávanie nedele začalo skôr, než sa bežne predpokladá, nijako neoslabuje platnosť a záväznosť soboty.

Ukazuje to len, ako diabol chápe význam zachovávania soboty v náboženskom živote Božieho ľudu. Ostatne, dodržiavanie soboty je v Biblii prirovnávané k vernosti Bohu, zatiaľ čo znesväcovanie soboty je spájané s odpadnutím. Skrze proroka Ezechiela hovorí Boh:

„Dom Izraela sa mi na púšti vzbúril… aj moje soboty veľmi poškvrnili.“ (Ez 20,13 – podľa kralického prekladu)

Dôvod tohto prirovnania je ľahko pochopiteľný: Osoba, ktorá ignoruje Pána v Jeho svätom dni, v konečnom dôsledku ignoruje Pána každý deň. Keď si uvedomíme životnú dôležitosť soboty v náboženskom živote Božieho ľudu, je jasné, že diabol sa snažil oklamať kresťanov v prvých troch storočiach. Tým, že viedol mnohých kresťanov k odmietnutiu soboty už v ranných fázach kresťanstva, podporil šírenie falošných spôsobov uctievania.

Nesmierne dôležité je nezabudnúť, že veľký spor sa sústreďuje práve na otázku uctievania: pravé uctievanie verzus falošné uctievanie. A práve sobota je pre pravé uctievanie kľúčová, pretože nás vedie k úcte voči Bohu tým, že zasväcujeme svoj čas i život zvláštnym spôsobom každý siedmy deň.

Dva pohľady na pôvod nedele

V skratke, existujú dnes dva hlavné pohľady na historický pôvod nedele a jej vzťah k biblickej sobote. Starší a tradičný pohľad, ktorý možno vystopovať už v ranom kresťanstve, tvrdí, že existuje zásadný rozdiel medzi sobotou a nedeľou – teda že nedeľa nie je sobota. Tieto dva dni sa líšia vo vzniku, význame aj spôsobe prežívania. Novší pohľad, ktorý vyjadril pápež Ján Pavol II. vo svojom pastierskom liste Dies Domini, tvrdí, že nedeľa vznikla ako ztelesnenie a „plné vyjadrenie“ soboty, a následne by mala byť zachovávaná ako biblický príkaz, vyrastajúci zo samotného sobotného prikázania.

Podľa tradičného pohľadu, ktorý zastávala katolícka cirkev a prijali ho aj protestanti nasledujúci luteránsku tradíciu, bola sobota dočasnou inštitúciou Mojžišovho zákona, určenou Židom, ktorú Kristus zrušil, a preto už dnes nie je záväzná. Kresťania prijali zachovávanie nedele nie ako pokračovanie biblickej soboty, ale ako novú inštitúciu, ktorú ustanovila cirkev na oslavu Kristovho zmŕtvychvstania prostredníctvom slávenia Večere Pánovej.

Táto tradičná pozícia bola zachovávaná katolíckou cirkvou, ktorá sa vyhlásila za zodpovednú za zmenu soboty na nedeľu. Napríklad Tomáš Akvinský (1225–1274), považovaný za jedného z najväčších katolíckych teológov, výslovne uvádza:

„Zachovávanie Dňa Pánovho nahradilo zachovávanie soboty nie na základe [biblického] pravidla, ale rozhodnutím cirkevnej inštitúcie.“

Tento pohľad sa opakoval počas stáročí v štandardných katolíckych katechizmoch, kde sa obvykle uvádzajú formulácie ako:

„Zachovávame nedeľu namiesto soboty, pretože katolícka cirkev na základe svojej autority preniesla vážnosť soboty na nedeľu.“

Nedávno však boli práve katolícki aj protestantskí učenci, ktorí začali obhajovať apoštolský pôvod zachovávania nedele. Podľa nich si apoštoli sami zvolili prvý deň týždňa ako novú kresťanskú sobotu už na samom začiatku kresťanstva; údajne ako pripomienku Kristovho zmŕtvychvstania.

Tento pohľad výrazne obhajoval pápež Ján Pavol II. vo svojom pastierskom liste Dies Domini (Deň Pánov), ktorý bol zverejnený 31. mája 1998. V tomto rozsiahlo vypracovanom dokumente (viac ako 40 strán) pápež dôrazne vyzýva na obnovu zachovávania nedele, pričom apeluje na morálnu platnosť sobotného prikázania. Podľa pápeža by mala byť nedeľa zachovávaná nielen ako inštitúcia katolíckej cirkvi, ale aj ako morálne pravidlo Desatora. Tvrdí, že nedeľa vznikla ako ztelesnenie a „plné vyjadrenie“ soboty, a preto by mala byť zachovávaná ako biblická sobota.

Ján Pavol II. sa tak odklonil od tradičnej katolíckej pozície, pravdepodobne preto, aby vyzval kresťanov rešpektovať nedeľu nie iba ako ustanovenie katolíckej cirkvi, ale ako Božský príkaz. Navyše, tým, že zachovávanie nedele zakotví v sobotnom prikázaní, poskytne pápež najsilnejší morálny základ na apelovanie na kresťanov, aby…

„zabezpečili, že civilná legislatíva bude rešpektovať ich povinnosť voči svätej nedeli.“

Pokusy pápeža a iných cirkevných predstaviteľov presadiť zachovávanie nedele namiesto sobotného prikázania však vyvolávajú dôležitú otázku:

„Ak by kresťania mali zachovávať nedeľu ako biblickú sobotu, prečo by nemali rovno zachovávať pôvodnú sobotu?“

Čo bolo na biblickej sobote zlé, že bolo potrebné ju nahradiť nedeľou? Aplikovať sobotné prikázanie na zachovávanie prvého dňa v týždni (nedele) je, mierne povedané, zmätočné, pretože štvrté prikázanie výslovne prikazuje zachovávanie siedmeho dňa, nie prvého. Tento zmätok môže zároveň vysvetľovať, prečo dnes mnoho kresťanov neberie zachovávanie nedele skutočne vážne.

Závery môjho výskumu

Na nájdenie odpovede na otázku doby, miesta, príčin a dôsledkov zmeny soboty na nedeľu v ranom kresťanstve som venoval päť rokov štúdia na pápežskej univerzite v Ríme a skúmal som rané kresťanské dokumenty pre svoju dizertačnú prácu. Výsledky môjho výskumu boli publikované v už spomínanej dizertácii „Od soboty k nedeli“ s podtitulom: Historické skúmanie vzostupu zachovávania nedele v ranom kresťanstve. Táto dizertácia bola vydaná v roku 1997 Pontifikálnou Gregorovou univerzitou v Ríme a získala oficiálne katolícke schválenie (imprimatur).

Pápež Pavol VI. mi za túto prácu udelil zlatú medailu za vzdelanie cum summa laude. V tejto prednáške sa odvolávam práve na túto štúdiu. Moja analýza biblických a historických textov ukázala, že zmena od soboty k nedeli nevznikla na začiatku kresťanstva z právomoci Krista alebo apoštolov, ktorí by si údajne vybrali prvý deň v týždni ako novú kresťanskú sobotu na oslavu Kristovho zmŕtvychvstania. Zmena sa začala sto rokov po Kristovej smrti, počas vlády rímskeho cisára Hadriána (okolo roku 135), a to v dôsledku súhrnu politických, spoločenských, pohanských a náboženských faktorov, ktorým sa čoskoro budem venovať.

V podstate išlo o nutnosť vyhnúť sa represívnej protižidovskej a protisobotnej legislatíve, ktorú v roku 135 nariadil cisár Hadrián. To viedlo k tomu, že rímsky biskup začal podporovať zmenu zo soboty na nedeľu a zmenu od židovskej Paschy (židovských Veľkonočných sviatkov) na kresťanskú Veľkonočnú nedeľu. Tieto zmeny boli navrhnuté s cieľom vyjadriť oddelenie a rozdielnosť kresťanov od Židov v čase, keď bol židovský náboženský kult zakázaný rímskou vládou.

Dôsledkom tohto záveru je, že zmena zo soboty na nedeľu nebola len zmenou názvu alebo číslovania dňa, ale predstavovala zásadnú zmenu významu, autority a spôsobu prežívania. Po tomto stručnom úvode sa teraz podrobne pozrieme, krok za krokom, ako som k tomuto záveru dospel. Začneme preskúmaním údajnej úlohy Krista, jeho zmŕtvychvstania a jeruzalemskej cirkvi pri zmene soboty na nedeľu. Následne budeme pokračovať uvažovaním nad kľúčovým vplyvom rímskej cirkvi a uctievania slnka pri prijatí nedele.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )