Hriech a Božie uzdravenie

„V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, po hebrejsky nazývaný Bétzata, s piatimi prístrešiami. V nich ležalo množstvo nemocných, slepcov, chromých a vychradnutých“ (Ján 5,2.3) 

… ktorí čakali, až sa voda pohne.

Čas od času sa voda v tomto jazere zvírila. Všeobecne sa verilo, že je to pôsobenie nadprirodzenej sily a že ten, kto po zvírení vstúpi do vody prvý, bude uzdravený, nech je jeho choroba akákoľvek. Toto miesto navštevovali stovky trpiacich. Keď sa voda pohla, do rybníka sa začal hrnúť zástup ľudí bezhlavo sa vrhajúc vpred. Tí silnejší pritom bezohľadne šliapali po slabších mužoch, ženách i deťoch. Mnohí sa k rybníku nemohli dostať vôbec.

Mnohí z tých, ktorým sa podarilo dostať až takmer k rybníku, zomreli na jeho brehu. Okolo rybníka boli postavené prístrešia, ktoré mali chorých chrániť pred páľavou cez deň a chladom v noci. Niektorí chorí nocovali pod prístreším a vždy ráno sa doplazili k okraju rybníka v márnej nádeji, že sa uzdravia.

Ježiš bol v Jeruzaleme. Kráčal sám rozjímajúc a modliac sa. Prišiel až k rybníku. Videl, ako úbohí trpiaci očakávajú na to, čo považovali za svoju jedinú príležitosť uzdravenia. Chcel prejaviť svoju liečivú moc a každého chorého uzdraviť. Bola však sobota. Zástupy šli do chrámu na bohoslužbu. Ježiš vedel, že uzdravovaním by u Židov vyvolal také predsudky, že by jeho poslanie mohlo byť zmarené.

Spasiteľ však uvidel najviac postihnutého úbožiaka. Bol to muž, ktorý bol už tridsaťosem rokov bezmocným mrzákom. Svoju chorobu si do veľkej miery zapríčinil sám svojimi zlozvykmi, preto ju ľudia pokladali za Boží trest. Tento úbohý človek prežil dlhé roky utrpenia sám, bez priateľov a s pocitom, že si nezasluhuje Božiu milosť. Ľudia, ktorí s ním mali súcit, ho skôr, než sa mala voda zvíriť, doniesli pod prístrešie.

V rozhodujúcom okamihu sa však nenašiel nikto, kto by mu pomohol dostať sa do rybníka. Videl, ako sa voda začína víriť, no nemohol sa dostať ďalej ako na okraj rybníka. Tí silnejší ho vždy predbehli. V bezohľadnom zástupe chorých sa tento bezmocný človek nemohol predrať dopredu. Jeho vytrvalé úsilie o dosiahnutie cieľa, jeho úzkosť o opätovné sklamanie takmer vyčerpali zvyšok jeho síl.

Chorý ležal na svojom lôžku, občas zdvihol hlavu, aby sa pozrel na rybník. Zrazu sa k nemu sklonila nežná, súcitná tvár a upútala jeho pozornosť slovami: „Chceš byť zdravý?“ Jeho srdce prenikla nová nádej. Cítil, že tento človek mu chce pomôcť. Spomenul si však, koľkokrát sa pokúšal dostať sa do rybníka. Myslel si, že sa sotva živý dočká ďalšieho zvírenia vody. A preto sa svojej nádeje vzdal. So smútkom v očiach odvrátil tvár a povedal:

„Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda. Kým ta dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný.“ Ján 5,7.

„Ježiš mu riekol: Vstaň, zober lôžko a choď!“ Ján 5,8.

S novou nádejou pozrel chorý na Ježiša. Výraz jeho tváre a tón jeho hlasu nebol nikomu podobný. Zdalo sa, že jeho prítomnosť dýcha láskou a mocou. Viera tohto bezmocného muža vzala Ježiša za slovo. Bez jedinej otázky sa rozhodol poslúchnuť a potom sa celé telo podriadilo jeho vôli.

Každý nerv a každý sval sa zachvel novým životom. Jeho ochromené údy sa začali hýbať. Muž vyskočil na nohy a začal chodiť pevným, rezkým krokom. Chválil Boha a tešil sa z novej sily. Ježiš neuisťoval ochrnutého, že mu Boh pomôže. Chorý mohol povedať:

„Pane, ak ma chceš uzdraviť, poslúchnem ťa.“

Mohol pochybovať, zaváhať a tak stratiť jedinú šancu byť uzdravený. On však uveril Kristovým slovám. Bezprostredne po tom vynaložil úsilie a Boh mu dal silu. Chcel chodiť, a chodil. Konal podľa Kristových slov a bol uzdravený.

Hriech nás odlúčil od zdroja života a ochromil nás. Tak, ako ochrnutý človek nebol schopný chodiť, ani my nedokážeme žiť svätým životom. Mnohí si uvedomujú svoju bezmocnosť. Túžia žiť v súlade s Božou vôľou. Snažia sa o to celou silou, ale márne. V zúfalstve volajú:

„Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ Rimanom 7,24.

Kiežby títo zúfalí a zápasiaci ľudia pozdvihli svoj zrak. Videli by, ako sa Spasiteľ skláňa k človeku, ktorého vykúpil svojou krvou a láskavo mu hovorí: „Chceš byť zdravý?“ Ježiš ťa nabáda, aby si vstal, bol zdravý a mal pokoj. Nečakaj na pocit, že si zdravý. Ver Spasiteľovmu slovu. Odovzdaj Kristovi svoju vôľu. Rozhodni sa slúžiť mu. Poslušnosťou jeho slovu získaš silu.

Nech je to akýkoľvek zlozvyk a akákoľvek vášeň, ktorá si človeka dlhodobým holdovaním podmanila, Kristus je schopný vyslobodiť ho. Túži urobiť to. Chce dať život tým, ktorí sú „mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch“. Efezským 2,1. Vyslobodí otroka spútaného slabosťou, nešťastím a okovami hriechu.

Vedomie hriechu otrávilo prameň života. Kristus však hovorí:

„Vezmem na seba tvoje hriechy. Dám ti pokoj. Vykúpil som ťa svojou krvou. Si môj. Moja milosť posilní tvoju slabú vôľu. Zbavím ťa výčitiek svedomia.“

Keď na vás dolieha pokušenie, keď klesáte pod ťarchou starostí, ste skľúčení, zmalomyseľnení a podliehate zúfalstvu, pozrite sa na Ježiša. Tma, ktorá vás obklopuje, sa rozptýli v žiari jeho prítomnosti. Ak chce hriech ovládnuť vaše srdce a ťažiť svedomie, pozrite sa na Ježiša. Jeho milosť je dostačujúca, aby premohla hriech.

Obráťte sa k nemu s vďačným srdcom, i keď chvejúcim sa neistotou. Držte sa nádeje, ktorá sa vám núka. Kristus čaká, aby vás mohol prijať do svojej rodiny. Jeho sila pomôže vašej slabosti. Krok za krokom vás bude viesť. Vložte svoju ruku do jeho ruky a dovoľte mu, aby vás viedol.

Nikdy si nemyslite, že Kristus je niekde ďaleko. Je stále blízko pri vás. Obklopuje vás svojou láskavou prítomnosťou. Hľadajte ho ako toho, kto túži, aby ste ho našli. Želá si, aby ste sa nielen dotkli jeho rúcha, ale aby ste s ním boli stále spojení.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )