Uzdravenie z hriechu

„V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, po hebrejsky nazývaný Bétzata, s piatimi prístrešiami. V nich ležalo množstvo nemocných, slepých, chromých a vychradnutých… ktorí čakali, až sa voda pohne.“ (Ján 5,2–3)

Čas od času sa voda v tomto jazere zvírila. Všeobecne sa verilo, že to spôsobuje nadprirodzená moc a že ten, kto po zvírení ako prvý vstúpi do vody, bude uzdravený, nech je jeho choroba akákoľvek. Toto miesto navštevovali stovky trpiacich. Keď sa voda pohla, k rybníku sa hrnuli zástupy ľudí, ktorí sa bezhlavo vrhali vpred. Silnejší pritom bezohľadne šliapali po slabších mužoch, ženách i deťoch. Mnohí sa k rybníku vôbec nedostali.

Dokonca aj tí, ktorí sa dokázali dostať takmer k rybníku, často zomreli na jeho brehu. Okolo rybníka boli postavené prístrešia, ktoré mali chorých chrániť pred páľavou cez deň a chladom v noci. Niektorí chorí nocovali pod prístreším a každé ráno sa doplazili k okraju rybníka v márnej nádeji, že budú uzdravení.

Ježiš bol v Jeruzaleme. Kráčal sám, rozjímajúc a modliac sa. Prišiel až k rybníku. Videl, ako úbohí trpiaci očakávajú to, čo považovali za svoju jedinú nádej na uzdravenie. Túžil prejaviť svoju liečivú moc a uzdraviť každého z nich. Bola však sobota a zástupy prúdili do chrámu na bohoslužbu. Ježiš vedel, že uzdravovanie by medzi Židmi vyvolalo predsudky a mohlo by zmariť jeho poslanie.

Napriek tomu Spasiteľ uvidel najviac postihnutého človeka. Bol to muž, ktorý už tridsaťosem rokov trpel bezmocnosťou. Svoju chorobu si do veľkej miery zapríčinil vlastnými zlozvykmi, preto ju ľudia pokladali za Boží trest. Tento úbohý človek prežil dlhé roky utrpenia sám, bez priateľov a s pocitom, že si nezaslúži Božiu milosť. Ľudia, ktorí mali s ním súcit, ho preniesli pod prístrešie, keď sa blížil čas zvírenia vody.

V rozhodujúcom okamihu však nebol nikto, kto by mu pomohol dostať sa do rybníka. Videl, ako sa voda začína víriť, no nedokázal sa dostať ďalej než k samotnému okraju. Silnejší ho vždy predbehli. V bezohľadnom zástupe chorých sa tento bezmocný človek nemohol predrať dopredu. Jeho vytrvalé úsilie, ústavičná nádej i neustále sklamanie ho takmer úplne vyčerpali. Chorý ležal na svojom lôžku a občas zdvihol hlavu, aby sa pozrel na rybník. Zrazu sa nad ním sklonila nežná, súcitná tvár, ktorá upútala jeho pozornosť slovami:

„Chceš byť zdravý?“ (Ján 5,6)

Jeho srdce prenikla nová nádej. Cítil, že tento človek mu chce pomôcť. Vzápätí si však spomenul, koľkokrát sa neúspešne pokúšal dostať do rybníka. Myslel si, že sotva dožije ďalšieho zvírenia vody, a preto sa svojej nádeje vzdal. So smútkom v očiach odvrátil tvár a povedal:

„Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda. Kým tam dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný.“ (Ján 5,7)

Na to mu Ježiš povedal:

„Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ (Ján 5,8)

S novou nádejou pozrel chorý na Ježiša. Výraz jeho tváre a tón jeho hlasu boli neobyčajné. Jeho prítomnosť priam dýchala láskou a mocou. Viera tohto bezmocného muža sa chytila Ježišových slov. Bez jedinej otázky sa rozhodol poslúchnuť a celé jeho telo sa podriadilo Božej vôli. Každý nerv a sval sa zachvel novým životom. Jeho ochromené údy sa začali hýbať. Muž vyskočil na nohy a začal chodiť pevným a rezkým krokom. Chválil Boha a radoval sa zo svojej novej sily. Ježiš nečakal, že ochrnutý ho poprosí o pomoc. Neujistil ho, že mu Boh určite pomôže, ak bude dostatočne veriť. Chorý nepodmienil svoje uzdravenie slovami:

„Pane, ak ma chceš uzdraviť, poslúchnem ťa.“

Nemusel pochybovať, nezaváhal, ale uveril Kristovým slovám, okamžite vynaložil úsilie a Boh mu dal silu. Chcel chodiť — a chodil. Konal podľa Kristových slov a bol uzdravený.

Duchovný význam príbehu

Hriech nás odlúčil od zdroja života a ochromil nás. Tak, ako ochrnutý človek nebol schopný chodiť, ani my nie sme schopní žiť svätý život. Mnohí si uvedomujú svoju bezmocnosť. Túžia žiť v súlade s Božou vôľou. Snažia sa o to vlastnými silami, ale márne. V zúfalstve volajú:

„Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (Rimanom 7,24)

Tak ako ochrnutý človek, aj my musíme veriť Kristovým slovám, prijať jeho moc a milosť, vstať v dôvere a konať v jeho sile. Len vtedy môžeme skutočne chodiť v novote života. Kiežby títo zúfalí a zápasiaci ľudia pozdvihli svoj zrak! Videli by, ako sa Spasiteľ skláňa k človeku, ktorého vykúpil svojou krvou, a láskavo mu hovorí:

„Chceš byť zdravý?“

Ježiš ťa nabáda, aby si vstal, bol zdravý a mal pokoj. Nečakaj na pocit, že si zdravý. Ver Spasiteľovmu slovu. Odovzdaj Kristovi svoju vôľu. Rozhodni sa slúžiť mu. Poslušnosťou jeho slovu získaš silu. Nech je to akýkoľvek zlozvyk alebo akákoľvek vášeň, ktorá si človeka dlhodobým podliehaním podmanila, Kristus je schopný vyslobodiť ho. Túži to urobiť. Chce dať život tým, ktorí sú:

„mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch.“ (Efezským 2,1)

Vyslobodí otroka, spútaného slabosťou, nešťastím a okovami hriechu. Vedomie hriechu otrávilo prameň života. No Kristus hovorí:

„Vezmem na seba tvoje hriechy. Dám ti pokoj. Vykúpil som ťa svojou krvou. Si môj. Moja milosť posilní tvoju slabú vôľu. Zbavím ťa výčitiek svedomia.“

Keď na vás dolieha pokušenie, keď klesáte pod ťarchou starostí, keď ste skľúčení, zmalomyseľnení a podliehate zúfalstvu, pozrite sa na Ježiša. Tma, ktorá vás obklopuje, sa rozptýli v žiari jeho prítomnosti. Ak sa vás hriech snaží ovládnuť a ťažiť vaše svedomie, pozrite sa na Ježiša. Jeho milosť je dostačujúca, aby premohla každý hriech. Obráťte sa k nemu s vďačným srdcom, hoci aj chvejúcim sa neistotou.

Držte sa nádeje, ktorú vám ponúka. Kristus čaká, aby vás mohol prijať do svojej rodiny. Jeho sila pomôže vašej slabosti. Krok za krokom vás povedie. Vložte svoju ruku do jeho ruky a nechajte sa viesť. Nikdy si nemyslite, že Kristus je niekde ďaleko. Je stále pri vás. Obklopuje vás svojou láskavou prítomnosťou. Hľadajte ho ako toho, kto túži byť nájdený. Želá si, aby ste sa nielen dotkli jeho rúcha, ale aby ste s ním boli neustále spojení.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )