Jóga (meditácia) vs kresťanstvo

Pre mnohých z vás nie je tajomstvom, že sme sa venovali jóge skoro 15 rokov, a to nielen ako cvičenci, ale aj ako učitelia. Naše prvé kontakty s jógou sa datujú do roku 1969. V tom čase sa širšia verejnosť v bývalej Československej republike začala dozvedať o joge najmä prostredníctvom článkov v Mladom svete, ktoré opisovali niektoré cvičenia alebo systém Hatha jogy.

Vzhľadom na vtedajší totalitný režim sa o duševných a duchovných aspektoch nesmelo hovoriť. Obsah pojmu joga sa tak skreslil v tom zmysle, že ide len o zdravotné cvičenia – bez akéhokoľvek náboženského obsahu. Dá sa povedať, že tento hlboko zakorenený názor stále prevláda u väčšiny našich občanov – viac ako 14 rokov po Nežnej revolúcii.

Naša republika patrí medzi postkomunistické krajiny, kde po páde totalitného režimu zavládlo určité ideologické vákuum a ľudia sú náchylní prijímať myšlienky, ktoré sa im zdajú zaujímavé a nové. Týka sa to najmä mladých ľudí, ktorí nezažili náboženskú slobodu a majú veľký záujem o túto „spiritualitu“. Inzeráty na internete upozorňujú na bezplatné úvodné prednášky o tom, ako rozvíjať skryté duševné a duchovné schopnosti.

Východné náboženstvo sa napríklad nenápadne maskuje ako spôsob prekonávania stresu. Mnohí ľudia sa stali uctievačmi samých seba. Veria, že človek je v podstate dobrý a môže dosiahnuť dokonalosť. Východné náboženstvá túto túžbu po dokonalosti vyháňajú do extrému učením, že na najvyššej úrovni „osvietenia“ sa človek môže spojiť s Bohom.

Podľa nich je v prvom rade na človeku, aby vyvinul techniku, ktorá v ňom oslobodí božstvo. Inak by nebolo možné, aby sa joga a iné orientálne praktiky rozšírili a ujali medzi kresťanmi. Svedčia o tom rôzne stretnutia v rámci medzináboženského dialógu. Na týchto podujatiach sa stretávajú známe osobnosti našich najväčších cirkví – náboženskí učenci a teológovia – s významnými osobnosťami hinduizmu, islamu, hnutia Hare Krišna a iných.

Na snahách o medzináboženský dialóg nemusíme vidieť nič zlé, ale veľa závisí od toho, koho si napríklad vyberieme za partnera. Treba brať do úvahy ich možné skryté motívy aj možnú krátkozrakosť reakcie verejnosti. Ďalším neblahým dôsledkom tohto presvedčenia sú nenápadné pokusy presadiť systém jógy v každodennom živote do škôl – vrátane materských škôl.

Spočiatku len ako fyzické cvičenia, ale skôr či neskôr ako súčasť hinduistickej filozofie a náboženstva. Ide o otvorené porušenie zásad náboženskej neutrality školstva.

Korene jógy – hinduizmus

Začiatkom 70. rokov sme boli v skupine záujemcov o cvičenie hatha jogy v Havířove. Spočiatku to bola len ďalšia forma fyzickej aktivity, ktorej sme sa venovali. Postupne sme navštevovali rôzne kurzy a semináre o joge doma i v zahraničí.

Venovali sme sa technikám očisty tela, ásanám, pránajáme, relaxácii, meditácii a tiež masáži. Aby sme získali ďalšie skúsenosti a našli si vlastného guru (duchovného vodcu), odcestovali sme do Indie, kde sme navštívili niekoľko ašramov (jogových škôl). Poznatky, ktoré sme získali na kurzoch jogy, sme odovzdávali ďalej ako cvičitelia.

V tomto článku by sme chceli poskytnúť objektívny obraz o joge, na čom je založená a aké je jej pozadie.

Počas nášho pobytu v Indii a neskôr pri štúdiu rôznej literatúry sme začali chápať, že joga nie je len fyzické cvičenie, ale že má svoje korene vo filozofickom systéme, ktorý je súčasťou veľmi tolerantného náboženstva – hinduizmu. Joga teda nie je len cvičenie, ale životný štýl, celá filozofia myslenia, ktorá je založená na hinduistických koncepciách, či už ide o zákon karmy (zákon príčiny a následku), reinkarnáciu (cyklus prevteľovania duše) alebo o koncepciu samotného Boha.

Hinduizmus je pohanské náboženstvo, ktoré uctieva desiatky tisíc božstiev, či už v podobe ľudí, zvierat, rastlín alebo kameňov. Hlavnými bohmi moderného hinduizmu sú Brahma, stvoriteľ, Višnu, udržiavateľ, a Šiva, ničiteľ. Najposvätnejšou a najznámejšou knihou hinduistov je Bhagavat Gíta (Pieseň vznešeného).

V hinduizme nájdeme mnoho variácií: od hlbokých filozofických špekulácií po silnú vieru v démonov, od viery v jedného boha po vieru v takmer nekonečný zoznam bohov, od odporu k všetkému telesnému po najhrubšie sexuálne kulty a od úzkostlivého vyhýbania sa zabíjaniu všetkého živého po najkrvavejšie obety. Tolerancia hinduizmu nemá v iných náboženstvách obdobu. Vo svete je dnes známych mnoho odnoží hinduizmu.

Líšia sa podľa gurua, ktorý ich vedie (mnohí tvrdia, že sú určitými božskými inkarnáciami – avatarmi – alebo že sprostredkúvajú cestu k Bohu), a podľa kultúrneho prostredia, ktoré ich obklopuje. Základné články viery vo všetkých odboroch zostávajú nezmenené: pravou podstatou človeka je podľa nich Boh; cieľom človeka v tomto živote je poznať svoje božstvo a realizovať ho. Vďaka tejto realizácii človek získava božské sily a stáva sa schopným používať svoju božskú identitu.

Jóga

Je jedným z klasických systémov indickej filozofie, ktorý sa zaoberá najmä praktickými aspektmi a metódami vedúcimi k ukončeniu cyklu znovuzrodenia. Teóriu základov jogy spolu s praktickými metódami zhrnul Pataňdžali v Joga sútry. Jedna z definícií hovorí o joge ako o učení o ovládaní duševných a telesných funkcií človeka s cieľom dosiahnuť vyššie duchovné stavy.

Sanskritské slovo joga znamená spojenie vlastného ja (átman) s kozmickým vedomím (brahman). Propaguje sa ako cesta k šťastiu, vyrovnanému životu a oslobodeniu od stresu. Spomeňme aspoň v krátkosti najznámejšiu hatha-jogu, ktorá zahŕňa polohy tela – ásany, ako sú pozdravy slnku, mesiacu, kobra, hora, strom, páv, luk a iné.

Pre väčšinu ľudí hatha-joga znamená len fyzické cvičenie, ktoré vedie k lepšej pohyblivosti tela. Je to však len časť pravdy, pretože pohyblivosť, sila a flexibilita tela nie sú hlavnými cieľmi ásan. Hlavným cieľom je umenie kontrolovať (dokonca zastaviť) určité životné funkcie.

Hatha joga je preto zameraná na sebakontrolu – najmä tela a vnútorných orgánov, aby potom došlo k nerušenej koncentrácii mysle. Hatha joga teda pôvodne nebola navrhnutá ako technika na liečenie tela, ale na realizáciu konečných duchovných cieľov. V Indii je veľa ášramov bez telesných cvičení (niekoľko sme ich navštívili aj my).

Od polovice 20. storočia sa jogové praktiky rozšírili aj mimo Indie a mimo ich pôvodného nábožensko-filozofického kontextu. Aby sa joga dostala na Západ do Európy, bolo jednoduchšie importovať ju vo forme cvičení na zlepšenie fyzického zdravia. Ak sa však pozrieme na povahu odporúčaných cvičení, vidíme zásadné rozdiely oproti bežnému fyzickému cvičeniu.

Je známe, že aktívne dynamické fyzické cvičenie, ako je beh, plávanie, bicyklovanie, rýchla chôdza atď., je dobré pre ľudské zdravie a odbúravanie stresu. Je to aktívne cvičenie, ktoré má priaznivý vplyv na krvný obeh. Počas tohto typu cvičenia spaľujeme energiu a produkty metabolizmu. Cvičenie jogy však vedie k pasivite tela, myšlienok a vôle a nepriamo otvára ľudskú myseľ cudzím vplyvom.

Všetko nasvedčuje tomu, že joga nebola vynájdená ako samostatné fyzické cvičenie, ale ako príprava na duchovnú jogu. Fyzické cvičenia sú len predohrou k nasledujúcim meditáciám.

V dokumentárnom filme „Bohovia New Age“ Dave Hunt jasne a na mnohých príkladoch ukazuje, že hatha joga je „evanjelizačný nástroj“ na šírenie hinduizmu v západnom svete. Prvá lekcia začína fyzickými a dychovými cvičeniami, ale nasledujúce lekcie vedú priamo do duchovnej oblasti.

Pokiaľ ide o dychové cvičenia – pránajámu – treba poznamenať, že ich cieľom nie je zdravé dýchanie, ktoré vedie k okysličovaniu ľudského organizmu, ale sú zamerané aj na obmedzené (kontrolované) dýchanie, zastavenie dychu, svalovej a nervovej činnosti. Zvládnutie pránajámy si vyžaduje značnú disciplínu a prax.

Predovšetkým predlžovanie kumbhaky (zadržiavanie dychu) je veľmi nebezpečná disciplína. Dochádza k výraznej zmene pomeru oxidu uhličitého a kyslíka v krvi, čo môže časom spôsobiť zmenu osobnosti človeka. Zotrvaním v dýchacej polohe sa pľúca nadmerne rozširujú. Ak sa toto naťahovanie preháňa pravidelným cvičením jogy, dochádza k poškodeniu elastických štruktúr pľúcneho tkaniva a priedušiek, pretrhnutiu pretiahnutých pľúcnych žliaz a začína sa rozedma pľúc so všetkými jej dôsledkami.

Podľa hinduistickej filozofie tieto cvičenia vedú k prijatiu prány, ktorá je druhom energie a zdrojom života. Majú nás naučiť prijímať túto zvláštnu silu z vesmíru, nasmerovať ju do čakier (psychických kanálov alebo duchovných energetických centier), a tak budovať silu šakti.

Nie je bez zaujímavosti, že táto sila je znázornená ako had, ktorý drieme v človeku v najnižšej čakre, muladhare. Uvádza sa tiež, že je to sila, ktorá stvorila svet a je stále prítomná. Pomocou správnych techník možno túto silu prebudiť a ovládať. Ide o psychické sily, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jogy – čo je nebezpečné!

Posledným štádiom jogy je samádhi, ktoré ukončuje proces reinkarnácie (samsáry).

Duchovné pozadie

Jóga je teda bránou k duchovnej oblasti, vstupujeme do duchovnej sféry – ale do akej? V tomto hmotnom svete sa stretávame s protikladmi: čierna – biela, zlo – dobro, čisté – nečisté, svetlo – tma, láska – nenávisť, zúfalstvo – nádej, smútok – radosť, požehnanie – prekliatie, ktoré sa uvoľňuje, ak sme v okultizme, teda aj v joge.

V duchovnom svete existujú dva zdroje pôsobenia. Božie slovo častejšie hovorí o dvoch zdrojoch nadprirodzených síl. Uveďme aspoň tri novozákonné príklady:

Apoštolovi Pavlovi sa nepáčili výroky ženy vo Filipách, ktorá mala podľa Písma vešteckého ducha. Pavol prikázal tomuto nečistému duchu, aby ju opustil. Zlý duch z nej vyšiel – veštenie sa skončilo a ona dokonca stratila túto schopnosť. To naznačuje, že Ježišov Duch sa stavia proti duchu veštenia.

V Skutkoch apoštolov dochádza ku konfrontácii medzi Šimonom mágom a Duchom Svätým. Tento čarodejník pôsobil v Samárii dlho. Prostredníctvom apoštolov sa tam konali mocné Božie skutky. Šimon tiež túžil získať Božiu moc – ale za peniaze. Peter mu odpovedal ako sa píše v Skutkoch 8:20-23:

„Nech zhynie tvoje striebro s tebou, pretože si sa nazdával, že Boží dar sa dá získať za peniaze. Nemáš nijaký podiel ani účasť na tom všetkom, lebo tvoje srdce nie je pred Bohom úprimné. Rob teda pokánie za túto svoju zlobu a pros Pána, azda ti bude odpustené, čo si zamýšľal. Lebo vidím, že si plný horkej žlče a v putách neprávosti.“

A po tretie: Barnabáš a Saul sa plavia na Cyprus a prechádzajú cez celý ostrov až do Pafu:

„Keď prešli cez celý ostrov až do Pafu, našli tam istého čarodejníka a falošného proroka. Bol to Žid menom Barjezus. Zdržiaval sa u prokonzula Sergia Pavla, rozumného muža. Ten si pozval Barnabáša a Saula, lebo túžil počuť Božie slovo. Ale Elymas, čarodejník, tak totiž znie v preklade jeho meno, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, uprel naňho zrak a povedal: „Diablov syn, plný každej podlosti a každej falošnosti, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti! Neprestaneš vari prevracať priame Pánove cesty? A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: Oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ Vtom na Elymasa padlo šero a tma, tápal vôkol seba a hľadal, kto by ho viedol za ruku. Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.“ (Skutky 13:6-12)

Na mnohých miestach Nového zákona sa stretávame s vyháňaním nečistých duchov. Jedno je z toho jasné. Prostredníctvom okultných síl sme napojení na negatívny zdroj a z toho vyplývajú negatívne dôsledky.

V jogínskej filozofii sa hovorí o prúdení tzv. kozmických síl, ktoré sú silami pohanských bohov. Pri uvoľňovacích a vyprázdňovacích cvičeniach – ásanách, pránájame, meditácii, askéze, keď sa telo a duša otvárajú, hrozí nebezpečenstvo, že sa človek dostane pod ich démonický vplyv, dokonca aj nevedomky.

Takéto praktiky preto nemôžu priniesť vykúpenie a zmierenie s Bohom, ako sa tvária. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o jogu, ktorá je zameraná len na rozvoj a uzdravenie tela, a teda nie je to žiadna východná liečebná gymnastika, ako sa často tvrdí. Ak človek vstupuje do neviditeľného sveta svojimi myšlienkami – s kým vlastne prichádza do kontaktu?

Biblia nám jasne hovorí, ako je možné nadviazať kontakt s pravým Bohom. Týmto mostom do neviditeľného Božieho sveta je pre nás ľudí Ježiš Kristus. Ak vierou vstupujem do neviditeľnej duchovnej sféry s iným obsahom, potom vstupujem do zvodných vplyvov.

Pavol píše Efežanom, že náš boj nie je namierený „proti telu a krvi, ale proti mocnostiam, silám a všetkému, čo ovláda tento temný vek, proti zlým duchom nad zemou“. (Ef 6,12) Tieto mocnosti a sily zla sú neviditeľné. Pôsobia na nás svojou silou, keď im veríme. Bývalý učiteľ jogy povedal:

„Človek si myslí, že ovláda iné sily skryté vo vesmíre. S hrôzou však dnes zisťujem, že človek je nimi skutočne ovládaný.“

Písmo nás v liste Kološanom 2:8-9 varuje:

„Dajte pozor, aby vás niekto nepriviedol do otroctva prázdnym a klamným filozofovaním, založeným na ľudských podaniach, na živloch sveta, a nie na Kristovi. Predsa v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva.“ (Kol 2:8-9)

Konfrontácia hinduizmu s kresťanstvom

Hinduizmus – vznikal od konca prvého tisícročia pred Kristom až po súčasnosť na základe rôznych predchádzajúcich náboženských ideí a kultov. Je to pohanské náboženstvo, ktoré uctieva desiatky tisíc božstiev v podobe ľudí, zvierat, rastlín a kameňov. Svoj počiayok má v Chámovi, jedného z Noemových synov, ktorý sa odklonil od živého Boha Biblie.

Kresťanstvo – datuje sa do nášho letopočtu. Názov kresťania alebo „kristovci“ sa prvýkrát objavil v sýrskej Antiochii (Sk 11,26) približne v 40. rokoch prvého storočia. Pohania takto označovali Kristových nasledovníkov. Navzájom sa nazývali bratmi. Základom je viera v jedného Boha Stvoriteľa podľa Exodus 20:3-5:

„Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“

Porovnanie základných pojmov

BOH

Hinduizmus – Boh je najvyššia bytosť, ktorou je nedefinovateľný, neosobný Brahman, filozofické Absolútno. Uctieva sa rôznymi spôsobmi.

Kresťanstvo – Boh je najvyššia bytosť, ktorá je nekonečným, osobným Stvoriteľom. Okrem toho je milujúci a má úprimný záujem o záležitosti ľudstva. Biblia jasne hovorí, že Bohu záleží na tom, čo sa stane každému z nás. „Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami,‘ znie výrok Hospodina, ‚sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jer 29:11)

JEŽIŠ

Hinduizmus – Je len jedným z mnohých avatarov (inkarnácií božstva).

Kresťanstvo – Ježiš je Boží Syn, Mesiáš, Spasiteľ sveta. Ako sa píše v Skutkoch 4:12:

„V nikom inom niet spásy; nie je iné meno pod nebom, zjavené ľuďom, v ktorom by sme mohli byť spasení.“

ČLOVEK

Hinduizmus – Človek je prejavom neosobného brahmanu bez individuálneho ja alebo vnútornej hodnoty.

Kresťanstvo – Človek bol stvorený na Boží obraz, je osobou a je schopný prijímať a dávať lásku. Hoci tento obraz bol poškvrnený ľudským hriechom, človek má pred Bohom stále nekonečnú hodnotu. Boh to dokázal tým, že poslal svojho jednorodeného Syna Ježiša Krista, aby svojou smrťou vykúpil hriešneho človeka.

„Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešni.“ (Rim 5,8)

A ako hovorí v liste Efežanom Pavel:

„Človek bez Krista … je bez účasti na zmluvách Božieho zasľúbenia, bez nádeje a bez Boha na svete.“ (Ef 2,12)

HRIECH

Hinduizmus – Hriech proti svätému Bohu neexistuje. Zlé skutky sa nevykonávajú proti žiadnemu Bohu, ale sú najmä dôsledkom nevedomosti.

Kresťanstvo – Hriech je skutočná vzbura proti dokonalému a svätému Bohu. Všetky skutky prestúpenia sú skutkami vzbury proti Božiemu zákonu. Znamená tiež nezávislosť človeka od jeho Stvoriteľa, Boha. Dôsledkom je odlúčenie od Boha. A v tom je vinný každý.

„Všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.“ (Rim 3,23)

GURU

Hinduizmus – Guru je duchovný poradca, hlava hinduistickej komunity nazývanej ašram. Pravidlom je požiadavka úplnej poslušnosti voči guruovi. Vzdáva sa mu božská úcta ako viditeľnému absolútnu alebo inkarnácii Boha. Mnohí guruovia tvrdia, že dokážu svojim nasledovníkom sprostredkovať cestu k Bohu.

Kresťanstvo – Zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus je Majster a Učiteľ. Dostal meno: Božský radca, Božský bohatier, Otec večnosti, Vládca pokoja.

„Je len jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – Ježiš Kristus.“ (1 Tim 2,5)

SPASENIE

Hinduizmus – Snaží sa dosiahnuť spásu jednou z troch ciest. Prvou je cesta poznania, že človek je skutočnou súčasťou nekonečného Brahmanu a nie samostatnou entitou. Druhou je cesta oddanosti, ktorá sa prejavuje láskou a poslušnosťou voči konkrétnemu božstvu. Poslednou je cesta práce, vykonávania rituálnych obradov. Táto spása je nekonečný cyklus zrodení, úmrtí a nových zrodení.

Kresťanstvo – to je spása človeka a jeho oslobodenie od hriechu a smrti. Človek je hriechom oddelený od Boha a smeruje k večnému zatrateniu (záhube). Preto nie je schopný dosiahnuť nápravu (zlepšenie) alebo vykúpenie vlastným úsilím (snahou). K spaseniu môže dôjsť len vierou v zástupnú Božiu obeť, Ježiša Krista.

„Otec poslal Syna, aby bol Spasiteľom sveta.“ (1 J 4,14)

SVET

Hinduizmus – považuje hmotný svet za neskutočný. Prvou prioritou je realizácia Brahmanu.

Kresťanstvo – vidí svet ako objektívnu realitu a výsledok stvoriteľskej Božej vôle. Nie je súčasťou nejakej univerzálnej alebo monistickej jednoty. Keďže zem bola stvorená Bohom, nemožno ju stotožňovať s ním alebo s jeho večnou prirodzenosťou.

„Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem.“ (Gn 1,1)

KARMA

Hinduizmus – Je to zákon príčiny a následku. Záznam o vašich činoch nemôže vymazať čas ani zmazať smrť. O vašej ďalšej existencii rozhoduje zákon spravodlivosti. Neexistuje odpustenie hriechov, každý skutok sa vám vráti. Zákon karmy popiera, neuznáva a zavrhuje slobodnú vôľu. Vesmír a všetko, čo sa deje, je určené vesmírnym princípom osudu, ktorý nemožno nijako ovplyvniť.

Kresťanstvo – Každý má nádej na spásu. Boh odsudzuje hriech, ale robí tak skrze nášho Zástupcu. Spása prichádza zhora v Ježišovi Kristovi. Je to nad ľudské zásluhy. Ježiš za nás platí svojou krvou. Rozbíja všetky putá hriechu, starej prirodzenosti, charakteru, dedičnosti. Jeho pričinením a mocou Ducha Svätého sa už tu na zemi rodí nový, slobodný človek, nové stvorenie. Dokonca ani zákon karmy nemá žiadnu moc proti tomuto božskému dielu.

„Ak je teda niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2 Kor 5, 17-18)

REINKARNÁCIA

Hinduizmus – Reinkarnácia sa vysvetľuje ako premiestnenie duše do nového zrodenia. Myšlienky, slová a činy človeka budú mať dobrý alebo zlý vplyv na jeho budúci život. Nový zrod môže byť vyšší alebo nižší ako predchádzajúci. Niektorí hinduisti veria, že existuje 8,5 milióna rôznych foriem, do ktorých sa človek môže vteliť (chrobák, červ, rastlina atď.).

Kresťanstvo – „Človeku je dané raz žiť a potom príde súd.“ (Hebr 9,27) Biblia nás dokonca varuje:

„Nech sa medzi vami nenájde nikto, kto by vyvádzal svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň, ani veštec, ktorý sa zaoberá veštbami, ani veštec, ani zaklínač hadov, ani čarodejník, ani zaklínač, ani ten, kto sa vypytuje na duchov mŕtvych, ani vidiaci, ani ten, kto sa pýta mŕtvych. Každý, kto toto robí, je Hospodinovi ohavný.“ (Dt 18,10-13)

Dokonca aj v tomto obmedzenom spektre rozdielov môže každý ľahko vidieť, že tieto dve viery – hinduizmus a kresťanstvo – sa nikdy nemôžu zjednotiť. Základy, na ktorých sú postavené, sa navzájom vylučujú. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že hinduisti hľadajú spásu vlastným úsilím, ale kresťania sú spasení osobnou vierou v Ježiša Krista.

Je teda možný dialóg? V súčasnosti existujú silné snahy o popieranie tejto skutočnosti v kontexte „medzináboženského dialógu“. Hlavným iniciátorom týchto dialógov a zároveň jediným vedúcim projektu „Joga v každodennom živote“ je hinduistický mních Swami Maheswar-ananda. Pojem „dialóg“ vysvetľuje v článku Semin v časopise o súčasnej náboženskej scéne:

„Ak si niekto myslí, že pojem „dialóg“ sa v súčasnom kontexte používa v sokratovskom zmysle – teda ako metóda objavovania pravdy, bude nepríjemne prekvapený intenzitou odporu voči hodnote pravdy (objektivity) v „dielňach dialógu“. Súčasný dialóg neslúži ako metóda na objavovanie pravdy a odmietanie omylov, ale má byť vzájomným obohatením, prelínaním a inšpiráciou. Polemiky sú odmietané ako neplodné, nezlučiteľné s požiadavkou láskavosti a prikázaním lásky. Existencia jediného pravého náboženstva je vylúčená.“

„Vo falošných náboženstvách sú prítomné čiastočné pravdy, ale tieto čiastočné pravdy nepatria do ich vlastníctva. Falošné náboženstvá sa dajú definovať podľa omylu, nie podľa toho, čo je v nich pravdivé. Oficiálne modlitby, ktoré sa týkajú rôznych náboženstiev, vzývajú a uctievajú rôzne pohanské modly alebo sú zamerané na uctievanie či poklonenie sa vlastným božstvám. Ako sa môžu obrátiť k pravému Bohu, keď falošné náboženstvá majú o Bohu falošné predstavy? Ak existuje pravé náboženstvo, ktoré má svoj pôvod v Bohu, určite obsahuje všetko, čo vedie človeka k spáse. V tomto zmysle nemajú falošné náboženstvá pravým čo ponúknuť.“

Miešanie kresťanstva s pohanstvom je synkretizmus, pri ktorom sa spájajú rôzne a dokonca protichodné názory. Nejde len o degradáciu živého Boha na úroveň pohanských modiel, ale aj o miešanie pravdy so lžou. Slovami prorokov SZ je to duchovné cudzoložstvo.

Všetky náboženstvá nemôžu byť pravdivé súčasne; islam a kresťanstvo nemôžu byť pravdivé súčasne, hinduizmus a posolstvo Biblie sa nemôžu spájať. Pán Ježiš o sebe vyhlasuje, že On je cesta, pravda a život a že nikto neprichádza k Otcovi inak ako cez Neho. Hinduizmus tvrdí, že existuje niekoľko rôznych spôsobov.

Ak sa prikláňame k možnosti viacerých ciest, zároveň spochybňujeme autoritu Biblie a nenahraditeľnosť Kristovej obety za naše hriechy, čím popierame celé posolstvo evanjelia. Nie je možné byť nasledovníkom Ježiša Krista a zároveň dopĺňať svoju vieru učením hinduizmu. Preto nemôže existovať ani takzvaná kresťanská joga, ako sa mnohí domnievajú.

Nebezpečenstvá v jóge

Joga vedie človeka k tomu, aby bol zameraný na seba.

Neslúži druhým, ale zaoberá sa sebapoznaním, rozvíjaním sebarealizácie, sebauspokojením. Všetko sa začína u seba. Takto možno opísať cvičenie jogy – buduje sa ego. Hinduizmus nikdy nenaučí človeka milosrdenstvu. To dokáže len evanjelium. Božie slovo hovorí:

„Zmýšľanie tela je nepriateľstvom voči Bohu — nepodrobuje sa totiž Božiemu zákonu; veď sa ani nemôže.“ (Rim 8,7)

Joga vedie k zbožšteniu človeka.

Vedie to k ilúzii, že človek je od prírody dobrý a má v sebe božskú iskru, ktorú treba len zapáliť, aby dosiahol dokonalosť. Osobný Boh zjavený v Biblii nikdy neuznáva človeka ako Boha alebo jeho časť. Prorok Izaiáš vyjadruje jedinečný nárok Jahveho na osobné božstvo:

„Toto hovorí Hospodin, Stvoriteľ neba… Ja som Hospodin a niet iného Boha. Mimo mňa niet spravodlivého Boha a Spasiteľa.“ (Iz 45,18-21)

Joga spôsobuje deštrukciu vplyvom hriechu.

Joga zamestnáva našu myseľ myšlienkami, že naša základná potreba je skôr fyzická a duševná ako morálna, a to je deštrukcia. Popiera existenciu hriechu. Avšak hriech je to, čo nás oddeľuje od svätého Boha, a tým sa joga nezaoberá.

Joga podporuje vieru, že spasenie je možné na základe skutkov.

Joga je systém sebazdokonaľovania. Nesie znaky všetkých svetových náboženstiev. Hovorí, čo má človek robiť, aby sa zachránil. Cvičeniami sa nemôžeme spasiť, sme spasení skrze Pána Ježiša Krista.

„Milosťou ste teda spasení skrze vieru.“ (Ef 2,8)

Joga vedie k otvoreniu sa temným silám.

Boh nám dal intelekt a povedal: Milujte ma celou svojou mysľou. Nikde v Biblii nie je napísané, aby sme vyprázdnili svoju myseľ, pretože to je jedna z najnebezpečnejších vecí. Skôr nám bolo povedané, aby sme ju naplnili – to, je veľmi dôležité! Ježiš rozpráva podobenstvo o človeku, ktorý vyprázdnil svoj život, myseľ a srdce. Čakal tam duch, ktorý chcel vstúpiť a spôsobiť chaos.

Ak jednoducho otvoríte svoju myseľ duchu tohto sveta, otvárate ju priamo satanovi – pretože on je bohom tohto sveta. Existuje mnoho duchov, ktorí sa obzerajú po ľuďoch s prázdnou mysľou a sú otvorení akémukoľvek vplyvu, ktorý prichádza. Z tohto pohľadu joga v mnohých prípadoch hraničí so špiritizmom a okultizmom, ba dokonca sa s nimi prelína.

Konečným cieľom jogy je vymazať individualitu človeka.

Keďže tento druh mystiky vôbec neverí v hodnotu jednotlivca, nie je náhoda, že pochádza z náboženstva, ktoré verí v reinkarnáciu, vďaka ktorej neprichádzate na svet ako tá istá osobnosť, ale ako niekto iný. Na tomto základe nemá charakter individuality večnú hodnotu. Biblia nám hovorí, že máme stále rovnakú hodnotu.

Väčšinu východnej mystiky možno predstaviť ako pohár vody. Sklo je vaše telo, voda je váš duch. Konečným cieľom je, aby ste sa vyliali do oceánu, kde sa v ňom stratíte. Je to jeden z najstrašnejších cieľov na konci cesty – vyhladenie jednotlivca. Ak má byť duch človeka úplne rozpustený v univerzálnom duchu tohto sveta, Brahme, potom je to v úplnom rozpore s evanjeliom Ježiša Krista. Je to absolútne nekresťanské.

A v neposlednom rade, joga vedie na scestie.

Je veľmi smutné, že niektoré hinduistické a orientálne praktiky si teraz osvojujú kresťania, aby údajne obohatili kresťanstvo. Mali by sme byť veľmi opatrní pri prijímaní všetkých „noviniek“ a všetko pozorne skúmať s pomocou Božieho slova, aby sme sa nedali oklamať.

Tí, ktorí by sa chceli vydať cestou jogy, začnú stierať rozdiely medzi jogínskym pohľadom a biblickým pohľadom na kresťanov. Jeho osobný vzťah s Bohom, s Kristom, bude narušený, rovnako ako bude popretá závažnosť Kristovej obety, ktorá prináša odpustenie hriechov a možnosť nového života s Ježišom, dôveru vo vedenie a pôsobenie Ducha Svätého, jednoznačnú váhu Písma.

Indickí učitelia často chvália Krista (pozitívne prijímajú Krista ako večné Slovo, Boha ako „toho, ktorý je“, „Boh je láska“ atď. Tieto zmienky ho však uvádzajú len v kontexte jogy, aby dokázali jej pravdivosť.)

Záver

V duchovnej oblasti je systém jogy robustný a prepracovaný, ale hlboko sa líši od kresťanstva v predpokladoch o zmysle života a východiskách, ktoré ponúka. Tak ako neosobná existencia nemôže vysvetliť existenciu človeka, ani človek nemôže nájsť plné uspokojenie v neosobnej skúsenosti východnej meditácie.

Osobné naplnenie v živote možno dosiahnuť len v osobnom láskyplnom vzťahu s osobným Bohom Otcom a jeho jediným Synom Ježišom Kristom. Takýto vzťah sa začína vtedy, keď sa s vierou obrátime na Pána Ježiša a od nášho „ja“ sa obrátime k Bohu, ktorý nás stvoril.

Týmto konaním, ktoré vychádza z objektívneho historického významu Božieho vykupiteľského diela v Ježišovi Kristovi, dochádza k osobnému objavu, že „skutočnosť je Ježiš Kristus“.

„On predchádza všetko, všetko spočíva v ňom…“ (Kol 1,17)

Rozum a skúsenosť sú súčasťou tohto vzťahu so Stvoriteľom, ktorý stvoril myseľ i telo.

„Ježiš Kristus je ten istý, včera, dnes i naveky.“ (Hebr 13,8)

On stále miluje človeka, pretože z lásky k nám položil svoj život, aby všetci ľudia spoznali pravdu a dospeli k spáse. Chce ťa viesť, chce byť tvojím Pánom a osobným Spasiteľom. Sľubuje, že nás nikdy neopustí ani nezanechá. Ján Amos Komenský raz povedal:

„Biblia nám bola daná preto, aby nám dôrazne pripomínala našu hlúposť, keď opúšťame prameň života, Boha, biedu, do ktorej sa tým ponárame, a napokon milosrdenstvo, ktoré Boh ponúka tým, ktorí chcú byť múdri. Je to kniha, ktorá je taká potrebná ako žiadna iná pod slnkom, a jedinečná opora pre poznanie cesty, ako sa vyhnúť večnej záhube a získať život.“

Manželia Ing. Jaroslav a Irena Jírovi

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )