Chatrč – rozbor knihy

Prečo sú niektorí kresťania fascinovaní povrchnými a rúhavými knihami?

Ako je možné, že tak veľa kresťanov je nadšených knihami, ktoré sú povrchné, prázdne alebo dokonca rúhavé – napríklad knihou Chatrč? Ak autor „kresťanskej“ knihy, ako je Paul Young v knihe Chatrč, tvrdí, že Biblia nie je pravdivým svedectvom o Bohu, je jasné, že takáto kniha nám neprinesie žiadny duchovný úžitok. Navyše obsahuje aj ďalšie rúhavé vyjadrenia. Či už priamo na konferencii, alebo po zverejnení kázne, často som dostával otázky, prečo považujem niektoré knihy (nielen knihu W. P. Younga) za nevhodné pre kresťanov. V nižšie uvedenej emailovej korešpondencii nájdete niektoré dôvody.

Vážený pán Kernal, kniha Chatrč od P. Younga bola pre mňa príkladom Božej lásky a odpustenia, na ktoré človek potrebuje silu od Pána Boha. Rovnako mi pomohol aj príbeh Corrie ten Boom, keď som viedla jednu ženu k Pánovi Bohu, aby našla silu odpustiť. Zaskočilo ma tvrdenie v časopise ZOD, kde ste zodpovedným redaktorom, že ide o rúhavú knihu – preto sa k nej vraciam a čítam ju znova… Môžete sa k tomuto tvrdeniu vyjadriť? Vopred ďakujem za odpoveď.

Pokoj a milosť vám prajem, dovoľte mi zareagovať trochu obšírnejšie. Začnem niekoľkými príkladmi rúhavých myšlienok, ktoré sa v knihe Chatrč skutočne často objavujú. Pozrime sa na štyri oblasti: vyjadrenia o Bohu, vyjadrenia o spasení, vyjadrenia o Božom slove a správanie človeka v Božej prítomnosti. Najskôr sa zameriam na tie, ktoré sa týkajú samotného Boha. Aj keď je táto kniha román (fiktívny príbeh), obsahuje veľmi vážne teologické tvrdenia.

Celá kniha sa venuje Božej Trojici, preto najskôr spomeniem niekoľko všeobecných problémov, ktoré sú v knihe prítomné od začiatku až do konca. Boh je majestátna, nadprirodzená a slávna Bytosť, ale Chatrč túto Bytosť hlúpo a trápne znižuje na príjemnú medzinárodnú skupinu ľudí, kde dominuje postava s charakterom podobným fúzatému, holohlavému dedkovi na obláčiku – tučná Afroameričanka prezývaná „Tatko“. To je rúhanie!

Kniha zobrazuje nezobraziteľnú Božiu Trojicu – a to samo o sebe je rúhanie. Božie slovo hovorí: Nezobrazíš si Boha nijakým obrazom (Ex 20,4; Dt 5,8). Mohli by sme pripustiť zobrazenie Ježiša Krista – keďže ide o historickú udalosť vtelenia – ale nemôžeme súhlasiť so zobrazením Otca ani Ducha Svätého, najmä takým spôsobom, ako to robí autor.

Kniha zobrazuje Boha Otca ako ženu – napriek jasnému svedectvu Písma – aj to je rúhanie voči Bohu. Boh sa v Písme vždy zjavuje v „mužskej“ (otcovskej) podobe. Boh nie je ani muž, ani žena, ale rozhodol sa dať nám seba poznať ako „ON“, nie ako „ONA“. Ak to prekrúcame, hovoríme o inom bohu, než akého zjavuje Božie slovo. Finálnym Božím zjavením je muž menom Ježiš – Boh sa rozhodol, že sa dá poznať tak, aby nevznikal genderový zmätok.

Kniha mení pohľad na Božiu Trojicu. Na strane 122 popiera hierarchiu v Trojici. Podľa autora je každá hierarchia zlá, no podľa Písma je hierarchia stvorená Bohom na Jeho slávu a je odrazom hierarchie v samotnom Bohu.

Rúhavé výroky a falošné učenie v knihe Chatrč

V knihe Chatrč sa objavujú viaceré výroky, ktoré priamo popierajú učenie Písma a predstavujú rúhanie:

• Boh odpustil všetkým ľuďom, takže nakoniec budú všetci spasení (s. 226).
• Boh nikdy nebude súdiť ľudí pre ich hriechy (s. 120).
• Boh sa chce podriadiť človeku (s. 145–146).
• Boh od nikoho nič nepožaduje ani nič neočakáva (s. 207).
• Človek súdi Boha (s. 160 a nasl.).
• Boh všetkých miluje a nikoho neodsúdi do pekla (s. 161–165).
• Ježiš nie je jedinou a výlučnou cestou k Bohu – na rozdiel od toho, čo hovorí J 14,6 – ale podľa knihy Boh zachraňuje ľudí z rôznych náboženských systémov bez toho, aby z nich urobil kresťanov (s. 182–183).

Celá kniha opisuje Boha a tým si robí nárok na pravdu – avšak nepopisuje Boha podľa pravdy, ktorú nám zjavil Boh, ale podľa fantázie autora. Už týmto spôsobom kniha popiera Božie slovo. Tu je niekoľko priamych vyjadrení o Božom slove:

• Pravda je v emóciách, nie v Biblii (s. 198).
• Biblia nás neučí riadiť sa pravidlami (s. 200).
• Biblia nie je pravdivým zjavením Boha (s. 65–66).

Pozrime sa ešte na niekoľko vecí, ktoré sa týkajú toho, ako sa človek správa v Božej prítomnosti. Prečítajte si, prosím, Izaiáša 6,1–7 – je to výborný opis toho, ako človek reaguje na Božiu prítomnosť (a v Písme to nie je jediný príklad). Spôsob, akým sa vyjadruje Young vo svojej knihe, je však rúhavý a ukazuje, akého malého boha si človek vytvára, keď si ho prispôsobuje podľa seba.

• Človek vyjadruje svoj (nespravodlivý, sebecký) hnev proti Bohu a Boh plače ľútosťou (s. 92).
• Človek v hneve kričí na Boha a Boh mu dáva čas, aby sa upokojil (s. 97).
• Rúhavá reč v prítomnosti Krista (s. 140).
• Rúhavá reč v prítomnosti Otca (s. 225).

Boh s veľkou trpezlivosťou znáša ľudský hriech (inak by sme tu už dávno neboli!), no zároveň čas od času prejavuje svoju svätosť – najmä na tých, ktorí sú Mu blízko (Lv 10,3). Preto Boh usmrtil Nádaba a Abíhúa, keď priniesli pred Hospodina cudzí oheň, preto Boh usmrtil Uzu, keď siahol na Hospodinovu schránu, preto padli mŕtvi k zemi Ananiáš a Safira, keď klamali Duchu Svätému.

Božie slovo jasne opisuje úplne iného Boha, než akého vykresľuje Young v Chatrči. Okrem týchto niekoľkých vecí sa v knihe nachádza množstvo ďalších heréz a rúhavých výrokov na adresu Kristovej cirkvi.

Porovnanie Chatrče a Útočišťa

Zatiaľ čo Corrie ten Boom opisuje svoje autentické zážitky a vlastný zápas s odpustením, Young prináša len fiktívny príbeh. Útočište hovorí o Kristovi Božieho slova a o tom, že odpustenie je založené výlučne na viere v tohto Krista – Chatrč naopak rozpráva o vymyslenom bohovi ľudských predstáv a o sentimentálnom odpustení, ktoré s biblickým odpustením nemá veľa spoločného. Božia láska opísaná v knihe Chatrč je len karikatúrou skutočnej Božej lásky, ako ju opisuje Božie slovo.

Verím, že Boh môže použiť aj zlé veci na to, aby si ľudí pritiahol k sebe. Použil falošného proroka Bileáma a použil aj jeho oslicu, ktorá prehovorila. No Božie slovo nás nikde nevedie k tomu, aby sme na takýchto veciach stavali svoju vieru. Máme ju budovať na nepohnuteľnom základe Božieho slova. Vás zaskočilo moje tvrdenie, že Chatrč je rúhavá kniha – priznávam sa, mňa desí, že tak málo kresťanov dokáže rozlíšiť rozdiel medzi Bohom, ktorý sa nám dáva poznať skrze Písmo a v Kristovi, a medzi falošným bohom ľudských predstáv, akého predstavuje napríklad Paul Young.

Hoci ma to znepokojuje, nečudujem sa – Biblia hovorí, že:

„…príde čas, keď ľudia nebudú znášať zdravé učenie, ale podľa vlastných chúťok si budú vyhľadávať učiteľov, ktorí im budú hovoriť to, čo ich uši svrbia. Odvrátia sluch od pravdy a priklonia sa k bájkam.“ (2 Tim 4,3–4)

V prvom rade je dôležité povedať, že Boh je duchovná bytosť a nemá fyzické ľudské vlastnosti – nie je teda ani mužom, ani ženou v telesnom zmysle. Biblia nás však učí, že sa Boh zjavil človeku v mužskej podobe. V Písme je Boh vždy označovaný v mužskom rode ako „on“. V Starom aj Novom zákone sa pri odkazoch na Boha používajú len zámená mužského rodu. Aj Ježiš si zvolil mužskú podobu, keď chodil po zemi.

Občas je však v Písme použitý obrazný jazyk, ktorý pripisuje Bohu ľudské vlastnosti, čo umožňuje človeku lepšie pochopiť Boha. Biblia tak občas poukazuje aj na „ženskú“ stránku Božej povahy. Ježiš raz povedal:

„Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní! Koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, ale nechceli ste!“

Božia múdrosť v Knihe prísloví je personifikovaná ako žena, čo je zaujímavý biblický symbol. Na druhej strane Nový zákon hovorí, že Ježiš je Božia múdrosť, takže Kristus je spojený s božskou múdrosťou. Fascinujúce je, že hneď na začiatku Biblie sa píše, že človek bol stvorený na Boží obraz – ako muž a žena.

„Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.“

Preto by nás nemalo prekvapiť, že Boh v sebe zahŕňa aj mužskosť, aj ženskosť. Práve vďaka tomu si muži aj ženy po stáročia dokázali nájsť cestu k Bohu. Boh ako matka (obraz sliepky) a zároveň náš nebeský Otec (ako ho najčastejšie nazýva Písmo), predstavuje komplexnú rovnováhu medzi starostlivosťou, láskou, silou a mocou. Samozrejme, Boh je ďaleko nad naše chápanie a nemôžeme ho „zaškatulkovať“ ako muža či ženu.

Hoci sme boli stvorení na jeho obraz a odrážame časť toho, kým Boh je, my ľudia určite nepredstavujeme celý obraz Boha. Je to ako keď maliar namaľuje svoj autoportrét: nech je tento obraz akokoľvek krásny, umelec bude vždy omnoho viac než jeho dielo. Božia podstata je tajomná a nekonečná. Úžasné na tom všetkom je, že Boh sa k nám sklonil, aby nám o sebe zjavil viac. V osobe Ježiša Krista sa stal človekom a pozýva nás do blízkeho osobného vzťahu s Ním, ktorý je stredobodom kresťanskej viery.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )