11. Mária, matka Ježišova

Mária, matka Ježiša, bola požehnanou a vzácnou ženou. Vďaka jej čistote a plnej odovzdanosti Bohu sa mohol narodiť náš Spasiteľ a Kráľ. Hoci Biblia o nej hovorí pomerne málo, aj z tohto svedectva možno pochopiť dôležité fakty. Mária sa radovala zo svojho Spasiteľa a prejavila sa ako pokorná žena. Uvedomovala si, že skrze ňu príde na svet Spasiteľ a že ju za to budú blahoslaviť pokolenia. Zároveň sa tešila, že Spasiteľ príde aj pre ňu samotnú ako Osloboditeľ od hriechov.

„Velebí duša moja Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, že zhliadol na poníženie svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle ma budú blahoslaviť všetky pokolenia.“ Lukáš 1:46–48, Ekumenický preklad

„Velebí duša moja Hospodina a raduje sa môj duch v Bohu, mojom Spasiteľovi, že zhliadol na poníženie svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle ma budú blahoslaviť všetky pokolenia.“ Lukáš 1:46–48, Kralický preklad

„Všetci totiž zhrešili a postrádajú Božiu slávu.“ Rimanom 3:23

Boží Syn Ježiš Kristus sa narodil z panny (Izaiáš 7:14; Matúš 1:20–21), no Biblia sa nevyjadruje k tomu, či Mária zostala pannou aj po narodení Ježiša. Mária sa anjelovi pýtala: „Ako sa to môže stať, keďže nežijem s mužom?“ V tom čase nebola vydatá, a preto sa prirodzene čudovala, ako by mohla počať. Text ďalej uvádza, že Jozef ju nepoznal, kým neporodila.

„A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, veď ja nepoznám muža?“ Lukáš 1:34, Kralický preklad

„Mária povedala anjelovi: Ako sa to môže stať, veď nežijem s mužom?“ Lukáš 1:34, Ekumenický preklad

„Ale nepoznal ju, až kým neporodila svojho prvorodeného syna a dala mu meno Ježiš.“ Matúš 1:25, Kralický preklad

„Ale nežili spolu, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.“ Matúš 1:25, Ekumenický preklad

Biblia uvádza, že Mária porodila svojho prvorodeného syna. K otázke ďalších detí sa Písmo výslovne nevyjadruje, no spomína, že Ježiš mal bratov a sestry. Text ich neoznačuje ako bratrancov, hoci niektorí pripúšťajú možnosť, že mohlo ísť o deti z Jozefovho prvého manželstva.

„Nie je to tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozes, Šimon a Júda? A jeho sestry, či nie sú všetky u nás?“ Matúš 13:55–56, Kralický preklad

Keď Mária porodila Ježiša, bola podľa Zákona nečistá a musela byť očistená. Na očistenie mala priniesť obeť za hriech v podobe hrdličky alebo holúbätka, ako to ustanovuje Levitikus 12. Písmo tým dosvedčuje, že aj Mária bola hriešna, keďže priniesla obeť za hriech. Kralický preklad jasne uvádza očistenie Márie, zatiaľ čo novšie preklady, ako Ekumenický preklad či B21, hovoria všeobecne o ich očisťovaní.

„A keď sa naplnili dni očisťovania Márie podľa Mojžišovho zákona, priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi (ako je napísané v zákone Pánovom, že každý chlapec, ktorý otvára život, má byť zasvätený Pánovi), a aby obetovali, ako káže zákon Pánov, dve hrdličky alebo dva holúbky.“ Lukáš 2:22, Biblia kralická

„Až uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho postavili pred Pána.“ Lukáš 2:22, Ekumenický preklad

Ako znie Mojžišov zákon o očisťovaní matky po pôrode?

„Hospodin povedal Mojžišovi: Povedz Izraelitom: Ak žena počne a porodí chlapca, bude nečistá sedem dní; bude nečistá ako v čase svojej menštruácie. Ôsmeho dňa sa má obrezať predkožka chlapca. Tridsaťtri dní zostane v očisťovaní od krvi. Nedotkne sa ničoho svätého a nevojde do svätyne, kým sa nenaplnia dni jej očisťovania. Ak porodí dievča, bude nečistá dva týždne ako pri menštruácii a šesťdesiatšesť dní zostane v očisťovaní od krvi.“ Levitikus 12:1–5

„Keď sa naplnia dni jej očisťovania za syna či dcéru, prinesie kňazovi ku vchodu do stanu stretávania jednoročného baránka ako zápalnú obeť a holúbka alebo hrdličku ako obeť za hriech. Kňaz to prinesie pred Hospodina, vykoná za ňu obrad zmierenia a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je zákon o rodičke chlapca alebo dievčaťa. Ak nemá prostriedky na baránka, vezme dve hrdličky alebo dve holúbätá, jedno ako zápalnú obeť a druhé ako obeť za hriech. Kňaz za ňu vykoná obrad zmierenia a bude čistá.“ Levitikus 12:6–8

Mária viedla k poslušnosti Ježiša – jej jediná zaznamenaná „kázeň“ zaznela na svadbe v Káne Galilejskej, keď sluhom povedala: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Ján 2:5). To sú jediné slová Márie zachytené v Písme. Práve z nich vyplýva, že rešpektovala slovo Pána Ježiša a viedla k poslušnosti Kristovi aj ostatných. Slovo Pána Ježiša môžeme právom vzťahovať na celé Písmo. To je autorita, ktorú máme rešpektovať.

„Jeho matka povedala sluhom: Čokoľvek vám povie, urobte.“ Ján 2:5

Domnienku, že Mária je v nebi a prihovára sa za nás, nemožno biblicky podložiť. Najmä keď nám Božie slovo jasne hovorí, že jediným prostredníkom a prímluvcom je Pán Ježiš Kristus (1. Timoteovi 2:5; Rimanom 8:34; 1. Ján 2:1). V biblickej teológii nie je miesto pre učenie o nanebovzatí Márie ani o jej údajnom „úrade“ prímluvkyne v nebi. Práve preto zostáva nadčasové jediné Máriino posolstvo: poslúchať Božie slovo, slovo Kristovo.

Božím slovom sme povinní porovnávať každé učenie a nemusíme sa báť povedať NIE všetkému, čo Písmo neučí. Keď Ján padol pred nebeským poslom a chcel sa mu klaňať, anjel ho rázne napomenul slovami: „Bohu sa klaňaj.“ (Zjavenie 19:10)

„Je totiž jeden Boh, jeden je aj prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš.“ 1. Timoteovi 2:5

„Kto je ten, čo ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel a bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás!“ Rimanom 8:34

„Toto vám píšem, moji milovaní, aby ste nehrešili. Ak niekto zhreší, máme u Otca prímluvcu, Ježiša Krista, toho Spravodlivého.“ 1. Ján 2:1

Mária sa modlila s učeníkmi a bola účastná zoslania Ducha Svätého. Keď Ježiš Kristus vystúpil do neba, učeníci spolu s Ježišovou matkou Máriou a jeho bratmi zostali zhromaždení v Jeruzaleme a očakávali naplnenie zasľúbenia o zoslaní Ducha Svätého. Všetci sa pokorne modlili a očisťovali sa, aby ich Duch Svätý mohol naplniť. Aj Mária bola súčasťou tohto mocného Božieho diela.

„Čiňte pokánie a obráťte sa, aby boli zotreté vaše hriechy, keď prídu časy občerstvenia od tváre Pánovej.“ Skutky 3:19, Biblia kralická

„Tí všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Máriou, matkou Ježišovou, aj s jeho bratmi.“ Skutky 1:14, Biblia kralická

„Tí všetci sa svorne a vytrvalo modlili spolu so ženami, s Máriou, matkou Ježišovou, a s jeho bratmi.“ Skutky 1:14, Ekumenický preklad

Mária bola pokornou a bohabojnou ženou, z ktorej by si všetky matky mali brať príklad. Napriek tomu v Biblii neexistuje žiadna zmienka o tom, že by bola už za svojho života vzatá do neba a že by dnes bola s Ježišom, ako napríklad Eliáš alebo Enoch. Preto môžeme povedať – slovami samotného Ježiša Krista – „Náš priateľ Lazár zaspal“ (Ján 11:11–14), že aj Mária dnes spí a čaká na druhý príchod svojho Spasiteľa Ježiša Krista.

Aké postavenie jej potom Kristus v nebesiach dá, nechávame na Ňom. Je však isté, že bude vážené a hodné toho, čo vykonala.

Opakovane som bol svedkom internetových diskusií medzi protestantmi a katolíkmi. Protestanti často obviňujú katolíkov z „mariánskeho modlárstva“, zatiaľ čo katolíci sa bránia biblickými veršami a tvrdia, že Mária si zaslúži byť „blahoslavená“. Internet je plný článkov o tom, prečo by Mária mala alebo nemala mať výnimočné postavenie. Takmer nikde som však nenašiel to najpodstatnejšie – vysvetlenie samotného významu slova „blahoslaviť“.

Zdá sa, že každý si pod týmto slovom predstavuje niečo iné. Práve preto je potrebné obrátiť sa k Písmu a k biblickým slovníkom, aby sme pochopili jeho skutočný význam.

„Na mieste, ktoré sa prekladá ako „blahoslaviť“, stojí grécke sloveso „μακαριζω“ (makarizó), Strongovo číslo G3106. Grécko-slovenský slovník ho vykladá ako „blahoslaviť, velebiť“. Slovník Václava Pracha uvádza význam „nazývať blaženým, velebiť“. Strongov grécko-anglický slovník a Greek Lexicon IPD používajú výrazy „call blessed, count happy, to pronounce blessed“ – teda nazývať požehnaným, považovať za šťastného, vyhlásiť za požehnaného.

Ruský Dvoreckého slovník uvádza významy „ублажать, считать или называть блаженным, счастливым“ – velebiť, považovať alebo nazývať niekoho blaženým, šťastným. Francúzske slovníky používajú výrazy „heureux, bienheureux“ – šťastný, požehnaný. Španielsky Diccionario Swanson uvádza „considerar feliz, llamar bendito, considerar bienaventurado“ – považovať za šťastného, nazývať požehnaným.“

Zo všetkých uvedených slovníkov je zrejmé, že primárny význam gréckeho slova „μακαριζω“ je považovať niekoho za požehnaného, šťastného alebo blaženého – a to vďaka Božiemu požehnaniu, nie v zmysle uctievania alebo náboženského vzývania.

„Hľa, od tejto chvíle ma budú pokolenia považovať za šťastnú (blaženú, požehnanú), pretože mi Mocný učinil veľké veci.“ Lukáš 1:48

Mária len povedala, že aj ďalšie pokolenia ju budú považovať za šťastnú, lebo Boh v jej živote urobil veľké veci. A tak to aj je. Mária sa stala matkou Božieho Syna, ktorý sa znížil a prijal ľudské telo. Za týmito slovami nie je nič viac. Kto chce, môže ísť ešte viac do hĺbky. Pozrime sa na pôvod slova „μακαριζω“, jeho výskyt v Novej zmluve aj v Septuaginte a na rôzne (aj cudzojazyčné) preklady daných veršov.

Grécke slovo „μακαριζω“ (makarizó) sa v Novej zmluve nachádza len na dvoch miestach – jedno je vyššie spomínaný verš (Lukáš 1:46–50), druhé je v Liste Jakuba 5:11:

„Hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali…“ Jakub 5:11

Aj medzi slovenskými prekladmi nájdeme také, ktoré slovo „μακαριζω“ prekladajú správne, teda zrozumiteľne.

Lukáš 1:48 hovorí:

• Bible 21: „… odteraz ma budú všetky pokolenia ospevovať ako blaženú …“
• Preklad Miloša Pavlíka: „… odteraz ma budú všetky pokolenia nazývať blaženou …“
• Preklad Nového sveta: „… odteraz ma totiž budú všetky generácie vyhlasovať za šťastnú …“
• Žilkov preklad: „… odteraz ma budú blaženou nazývať všetky pokolenia …“

Napríklad v anglických prekladoch sa grécke slovo „μακαριζω“ prekladá rôzne:

• „call me blessed“ – nazývať ma požehnanou,
• „count me blessed“ – považovať ma za požehnanú,
• „call me happy“ – nazývať ma šťastnou,
• „consider me blessed“ – pokladať ma za požehnanú.

Podobne zrozumiteľné je to aj v iných jazykoch – okrem slovanských jazykov. V prevažnej väčšine slovanských biblických prekladov sa zachovala forma tohto, pre nás zmätočného výrazu, ktorého korene siahajú až do staroslovienčiny. List Jakubov 5:11 hovorí:

• Bible 21: „Viete, že hovoríme: ‚Blaho tým, ktorí vytrvali.‘“
• Preklad Miloša Pavlíka: „Hľa, tých, ktorí vytrvali, nazývame blaženými.“
• Preklad Ondreja Petrů: „Hľa, pretože vydržali, nazývame ich blaženými.“
• Preklad Nového sveta: „Hľa, prehlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali.“
• Žilkov preklad: „Hľa, my nazývame blaženými tých, ktorí vytrvali.“
• Katolícky liturgický preklad: „Hľa, pretože vydržali, nazývame ich blaženými.“
• Preklad Pavla Škrabala: „Hľa, za blažených prehlasujeme tých, ktorí vytrvali.“

Ako vidíme, tieto verše je možné preložiť jednoducho a zrozumiteľne, bez toho, aby vznikol spor o ich význam. Správnosť významu slova „μακαριζω“ (číta sa makarizó) si možno overiť v Septuaginte, kde sa toto sloveso nachádza na 12 miestach. Sloveso „μακαριζω“ pochádza z prídavného mena „μακαριος“ (číta sa makarios), ktoré znamená šťastný, blažený, požehnaný (podľa českého slovníka prof. Tichého aj blahoslavený). Toto slovo má v Strongovom slovníku číslo G3107. V Novej zmluve sa vyskytuje približne 50-krát a v Septuaginte približne 40-krát.

Biblické svedectvo o Márii je vyvážené, čisté a hlboko duchovné. Ukazuje nám ženu, ktorú si Boh vyvolil pre jedinečnú úlohu, ženu pokornú, poslušnú a Bohu oddanú. Zároveň však Písmo dôsledne zachováva hranice, ktoré samo nikdy neprekračuje. Mária je požehnaná žena, nie prostredník. Je príkladom viery, nie predmetom uctievania. Je súčasťou dejín spásy, nie ich zdrojom.

Samotná Mária sa nikdy nepostavila do stredu pozornosti. Naopak, priznala svoju potrebu Spasiteľa, podriadila sa Božiemu zákonu, priniesla obeť za hriech a viedla ľudí k poslušnosti Kristovi. Jej jediné zaznamenané slová adresované iným ľuďom neboli modlitbou k nej, ale výzvou:

„Urobte všetko, čo vám povie.“ Ján 2:5

Tým sama určila smer, kam má smerovať pohľad každého veriaceho – ku Kristovi.

Biblia nikde neučí, že by sa Mária prihovárala za ľudí, že by mala osobitný úrad v nebi alebo že by mala byť vzývaná v modlitbách. Naopak, Písmo opakovane zdôrazňuje:

„Je jeden Boh a jeden Prostredník medzi Bohom a ľuďmi – Ježiš Kristus.“ 1. Timoteovi 2:5

Každé učenie, ktoré túto jedinečnosť Krista narúša, hoci aj v mene úcty, prekračuje hranicu Písma.

Význam slov „budú ma blahoslaviť všetky pokolenia“ nehovorí o uctievaní, ale o uznaní Božieho diela v živote jednej ženy. Mária je blahoslavená preto, že Boh v nej vykonal veľké veci – nie preto, že by mala byť predmetom modlitieb. Keď Písmo hovorí o blahoslavení, používa rovnaký jazyk aj o mnohých iných verných – o tých, ktorí vytrvali, dôverovali Bohu a zostali Mu verní.

Mária dnes čaká na vzkriesenie rovnako ako všetci ostatní Boží služobníci. Jej budúce postavenie je v Božích rukách a nepochybne bude čestné a slávne. No až do toho dňa zostáva jej posolstvo nemenné a jednoduché:

počúvať Krista, nasledovať Krista a dôverovať Kristovi

A práve v tom je jej najväčšia hodnota pre nás. Nie ako objekt viery, ale ako svedectvo viery. Nie ako cieľ modlitieb, ale ako hlas, ktorý nás smeruje k jedinému Spasiteľovi.

Téma Márie, matky Ježišovej je neoddeliteľne spätá s pochopením biblického pohľadu na Kristovo narodenie; biblické vyváženie úcty k Márii bez jej zbožštenia ďalej rozvíja téma Zjavenia Márie vs. Biblia, ktorá pomáha rozlíšiť medzi Písmom a neskoršími tradíciami, pričom širší kontext mariánskych titulov a ich pôvodu objasňuje aj článok Kráľovná nebies odhalená; celý biblický obraz Márie je napokon pevne ukotvený v osobe Ježiša Krista ako jediného Spasiteľa, čo zapadá do širšej tematickej oblasti Ježišov život a evanjelia.