I. (Daniel) Úvod

„Skôr ako si prečítam knihu, prelistujem ju a prečítam poslednú kapitolu. Keď dočítam poslednú kapitolu, zistím, či mám chuť prečítať si zvyšok knihy, alebo nie“

Dnes večer začneme študovať knihu proroka Daniela. Zaujímavosťou je, že štúdium zahájime poslednou, dvanástou kapitolou, pretože na pochopenie zámeru knihy je dôležité najskôr porozumieť tomu, čo je napísané v jej záverečnej kapitole.

Hlavnou témou knihy Daniel je viera, nádej a prorocké posolstvo pre budúce generácie. Prečo však bola kniha Daniel napísaná? Aký má význam venovať čas štúdiu knihy, ktorá vznikla pred viac ako 2 500 rokmi? Väčšina ľudí dnes hľadá niečo moderné, niečo, čo priamo súvisí s ich súčasným životom. Prečo teda študovať knihu napísanú viac ako 500 rokov pred Kristom?

„A ty, Danielu, zavri tie slová a zapečať knihu až do toho času, keď bude mať byť koniec. Mnohí budú spytovať a rozmnoží sa vedomosť“ Daniel 12:4

„A riekol mužovi oblečenému v ľanovom rúchu, ktorý stál hore nad vodami rieky: Kedy bude koniec tým divným veciam?“ Daniel 12:6

„A ja, keď som to počul a nerozumel som tomu, povedal som: Môj pane, čo bude po tom všetkom?“ Daniel 12:8

„A riekol: Choď, Danielu, lebo slová sú zavreté a zapečatené až do času konca“ Daniel 12:9

„A ty choď ku koncu, budeš odpočívať a vstaneš ku svojmu lósu na konci tých dní“ Daniel 12:13

Čo majú tieto verše spoločné? Sú písané pre dobu konca. Vo verši Daniel 12:4 anjel povedal:

„A ty, Danielu, zavri tie slová a zapečať knihu až do času, keď bude mať byť koniec. Mnohí budú spytovať a rozmnoží sa vedomosť“

Kniha Daniel je zapečatená do určitého času – do doby konca. To znamená, že v poslednej fáze ľudských dejín bude odhalený presný význam proroctiev knihy Daniel. Prečo teda študujeme knihu napísanú 600 rokov pred Kristom? Táto biblická kniha má svoje osobitné poslanie a aktuálny význam aj pre našu dobu. Bola napísaná pre obdobie dejín zeme známe ako doba konca. Ľudia na celom svete si čoraz viac uvedomujú, že svet, v ktorom žijeme, sa nachádza vo vážnej kríze.

Vidíme zločinnosť, násilie, korupciu a systematické zneužívanie moci. Národy sú vtiahnuté do neustáleho politického boja a konfliktov. Stredný východ zostáva výbušným ohniskom napätia. Zemetrasenia, prírodné katastrofy, hlad, epidémie a ďalšie pohromy sužujú ľudstvo a odhaľujú krehkosť sveta, v ktorom žijeme. V Biblii existujú dve knihy, ktorým potrebujeme rozumieť, ak sa chceme orientovať v dejinách a pochopiť zmysel života v dobe konca. Sú to kniha Daniel zo Starej zmluvy a kniha Zjavenie Jána z Novej zmluvy.

Napriek tomu ich číta a študuje len málokto. Dnes totiž mnohí popierajú existenciu absolútnej pravdy. Ako veriaci sa často uspokojujeme s vierou zo zvyku, tradície alebo pohodlnosti.

Tvrdí sa, že dôkazy nie sú potrebné, že absolútna pravda neexistuje. Každý má mať svoje náboženstvo, svoju kultúru, tradíciu či národnú identitu. V mene falošnej tolerancie sa vyhýbame konfrontácii, bojíme sa zmeny a odmietame riziko hľadania pravdy. Namiesto živej pravdy sa uspokojujeme s prázdnymi frázami ako „myslím si, že“ alebo „cítim, že“.

Pre mnohých je to dostatočné. Pravda už nevyrušuje, neoslovuje a nevyžaduje rozhodnutie. Preto zostáva aj Danielovo proroctvo nepovšimnuté. Radšej hľadáme odpovede inde a odmietame ísť ďalej. Presvedčivosť tohto proroctva však nespočíva len v rozumovom uznaní, že jeho výklad je správny a týka sa pravého Mesiáša. Danielovo proroctvo totiž prebúdza z letargie a zaväzuje.

Knihu proroka Daniela môžeme rozdeliť na dve časti. Prvá sa zaoberá životnými osudmi Daniela, druhá proroctvami. Proroctvá hovoria, kedy, a príbehy ukazujú, ako. Proroctvá oznamujú, kedy príde koniec – nie presný deň alebo hodinu, ale fungujú ako ukazovatele, ktoré nás upozorňujú na blížiaci sa koniec. Príbehy hovoria o tom, ako sa máme na tento koniec pripraviť.

Aký je napríklad význam príbehu Daniela v jame levov? Je to len príbeh pre deti, pri ktorom povieme: „Aký krásny príbeh, Daniel bol zachránený pred levmi“? Alebo je to prorocký obraz toho, čo sa má stať v dobe konca? Každý príbeh, ktorý budeme študovať, nám má pomôcť pripraviť sa na poslednú dobu.

Pochopeniu knihy Daniel pomáhajú aj okolnosti jej vzniku. Knihu proroka Daniela napísal Daniel. Väčšia časť vznikla v období babylonského zajatia a neskôr počas vlády médsko-perzskej ríše. Už v prvej kapitole vidíme ústrednú myšlienku, ktorá sa vinie celou knihou. V treťom roku kraľovania judského kráľa Jehojákíma prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar k Jeruzalemu a obkľúčil ho (Daniel 1:1).

Táto udalosť predstavuje hlavnú tému knihy Daniel – boj medzi Jeruzalemom a Babylonom, medzi Božím kráľovstvom a svetskou mocou. Celá kniha Daniel zobrazuje zápas dobra a zla, konflikt nebeských a démonických mocností.

Vo svojom úsilí lepšie porozumieť Biblii, sebe a budúcnosti nie sme sami. Kniha proroka Daniela po stáročia priťahovala vzdelancov, náboženských mysliteľov aj vedcov a mnohí ju študujú dodnes. Medzi najznámejších patria Krištof Kolumbus, objaviteľ Ameriky, sir Isaac Newton, filozof Spinoza, psychológ C. G. Jung, hudobník Louis Armstrong, maliari a sochári ako Michelangelo, Rembrandt, Rubens, Delacroix a mnohí ďalší.

V Talmude je Daniel obdivovaný ako „najmocnejší mudrc všetkých národov“. Midraš, židovský výklad Písma, spomína s úctou Daniela a Jákoba ako jediné dve osoby, ktorým Boh zveril poznanie týkajúce sa času konca.

Prví kresťania sa na Daniela často odvolávali, napríklad Hipolyt Rímsky, Hieroným či Tomáš Akvinský. Martin Luther vyhlásil, že táto kniha by si zaslúžila byť publikovaná ako prvá z biblických kníh. Ján Kalvin napísal rozsiahle prednášky k knihe Daniel. Islamská tradícia prevzala mnohé príbehy zo života Daniela a bahaistické hnutie odvodzuje svoje poslanie stať sa celosvetovým náboženstvom práve z Danielových proroctiev.

Kniha Daniel je knihou múdrosti, ktorá prináša hlboké myšlienky o Bohu, dejinách, etike a zmysle bytia. Je knihou viery, ktorá spája vieru a rozum. Je historickou knihou, poskytujúcou komplexný pohľad na dejiny, apokalyptickou knihou plnou symbolov, čísiel, snov, anjelov, vzkriesenia a posledného súdu, a zároveň eschatologickou knihou, ktorá sa zo všetkých biblických spisov najviac zaoberá kozmickým rozmerom konca sveta.

Hebrejský výraz kec (koniec) sa v celej Biblii nachádza 42-krát, z toho u Daniela 19-krát. Aramejský výraz sop (koniec) sa vyskytuje 10-krát, pričom u Daniela 5-krát.

• Hebrejsky – Daniel 1:1 – 2:4a; 8:1 – 12:13
• Aramejsky – Daniel 2:4b – 7:28, oficiálny jazyk perzskej ríše, podobne ako v knihe Ezdráš

• 6. storočie pred Kristom – Daniel v Babylone
• Makabejská téza – 2. storočie pred Kristom, reakcia na náboženskú a politickú hrozbu Judska v rokoch 168–167 pred Kristom, považovaná za pseudoepigrafné dielo

„Makabejské datovanie Daniela je úplne vylúčené dôkazmi z Kumránu“ R. K. Harrison, Introduction to the Old Testament, s. 409

„Keď vezmeme do úvahy všetky dôležité faktory, vrátane argumentov pre jednotu knihy, najlepšie sa k dôkazom hodí datovanie spisu do neskoršieho obdobia šiesteho alebo začiatku piateho storočia“ J. C. Baldwinová, Kniha Daniel, s. 51

Ľudské kráľovstvá sú predstavené ako krátko trvajúce. Ich hodnota v priebehu dejín upadá, čo Písmo opakovane zdôrazňuje aj v historických knihách. Boh pri zjavení používa spôsob, ktorý je zrozumiteľný pre konkrétnu kultúru a prostredie. Používa sny, na barbarské jednanie odpovedá zázračným vyslobodením a pýchu láme svojou mocou. Charakteristické je, že v týchto zásahoch sa nevyskytujú prírodné katastrofy.

Kniha Daniel je v úplnej jednote so Starým zákonom, no zároveň podáva svoje posolstvo zo svetového uhla pohľadu v rozsahu, o aký sa proroci predtým nikdy nepokúsili.

Kniha má jasný a dobre rozoznateľný model.

• Jazyk ABA (hebrejčina – aramejčina – hebrejčina). Hebrejčina je určená predovšetkým Židom, zatiaľ čo aramejčina sprostredkúva teológiu dejín adresovanú pozemským kráľom a je zapísaná v medzinárodnom jazyku.
• Progresívny paralelizmus, teda špecifická apokalyptická forma, ktorú nachádzame aj v knihách Zachariáš a Zjavenie Jána. Kapitoly 2, 7, 8, 9 a 11 sú do určitej miery paralelné, čo dosvedčuje jedného autora a potvrdzuje jednotu knihy.

Židovskí vykladači považovali Daniela za jedného z menších prorokov, pravdepodobne ako reakciu proti jeho výkladu mesiánskymi kresťanmi. Naproti tomu kresťanskí vykladači v prvých storočiach prijímali autenticitu Daniela bez výhrad.

Od 17. storočia sa začal presadzovať názor novoplatonika Porfýria (232–305), podľa ktorého Daniel nemohol poznať budúcnosť. Z toho vyplýval záver, že kniha bola napísaná až po splnení opisovaných udalostí a jej vznik bol presunutý do 2. storočia pred Kristom. Ježiš Kristus však Daniela citoval ako hodnoverný zdroj a jeho proroctvá jednoznačne aplikoval na budúcnosť (Matúš 24:15–28; Marek 13:14–23; Lukáš 21:20–24).

Existovali dva rozdielne chronologické systémy, v závislosti od toho, či sa rok nástupu na trón započítaval alebo nezapočítaval. V Babylone sa používala chronológia, ktorá rok nástupu na trón nezahŕňala (Daniel 1:1). V Palestíne sa naopak používala metóda, ktorá tento rok započítavala (Jeremiáš 25:1,9).

Význam symbolov v apokalyptickej literatúre:

• Zviera, šelma (7:3) – králi, kráľovstvá, mocnosti (7:17,23)
• Roh (7:8) – králi, kráľovstvá, mocnosti (7:24)
• Deň v proroctve (8:14) – jeden skutočný rok (Ezechiel 4:6; 4. Mojžišova 14:34)
• Čas, rok (7:25) – 1 čas = 1 prorocký rok = 360 prorockých dní = 360 skutočných rokov
• More, vody (7:2) – ľudia, množstvo ľudí (Izaiáš 17:12–13; Zjavenie 17:15)
• Vietor (7:2) – vojny (Jeremiáš 49:34–38; Zjavenie 7:1)
• Knihy (7:10) – nebeské záznamy (Zjavenie 20:12)
• Syn človeka (7:13) – Ježiš Kristus (Matúš 26:2; 25:31; Ján 5:25–29)

Úvod ku knihe proroka Daniela otvára zásadné otázky viery, nádeje a prorockého posolstva pre dobu konca, preto prirodzene patrí do tematického rámca Kniha Daniel – výklad, kde sa odhaľuje význam zapečatených proroctiev a ich naplnenie v dejinách; pochopenie Daniela je zároveň neoddeliteľné od knihy Zjavenie Jána – výklad, pretože obe knihy spoločne tvoria prorocký základ pre porozumenie posledným udalostiam sveta, čo zapadá do širšieho kontextu posledných udalostí dejín; celé štúdium je ukotvené v oblasti prorockých kníh a nadväzuje na výklad Písma, ktorý vedie človeka k rozpoznaniu pravdy v čase krízy a k osobnému rozhodnutiu pre Biblickú pravdu v dobe konca.