Chránené heslom: Mäkké tkanivá T-Rexa

Objav mäkkých tkanív vo fosíliách dinosaurov: Priekopnícky výskum Mary Higby Schweitzerovej

Mary Higby Schweitzerová, docentka paleontológie na Univerzite v Severnej Karolíne, dokázala zo stehnovej kosti dinosaura patriacej miestnemu Múzeu prírodných vied získať pravé mäkké tkanivo. Výskumný tím zo Štátnej univerzity v Severnej Karolíne a Výskumného centra v Palo Alto (PARC) podporil pôvodnú správu o zachovaní proteínov v skamenených kostiach neptačích dinosaurov. Súčasťou výskumu bolo aj testovanie reakcie špecifických protilátok na proteíny, ktoré sa bežne nachádzajú v kostných bunkách stavovcov.

Výsledky výskumu oslabujú častú námietku skeptikov týkajúcu sa možnej kontaminácie nedávnym materiálom a podporujú teóriu zachovania bunkového materiálu, prípadne dokonca aj častí DNA v týchto prastarých fosílnych pozostatkoch.

Doktorka Schweitzerová venovala takmer celú svoju kariéru výskumu týchto kontroverzných objavov. Mäkké tkanivá vo fosíliách tyranosaura objavila už začiatkom 90. rokov, ale jej zistenia vtedy nezískali širšiu pozornosť. Zlomový objav prišiel v roku 2005, keď odhalila mäkké tkanivá a jemné biologické štruktúry, vrátane kolagénových proteínov, v skamenelinách svrchnokriedového teropoda Tyrannosaurus rex.

U tohto 67 miliónov rokov starého jedinca, známeho aj ako „B-rex“, nájdeme viaceré zmienky v literatúre. Ďalší výskum odhalil podobné štruktúry aj v ešte starších skamenelinách (približne 80 miliónov rokov), konkrétne u hadrosaurida Brachylophosaurus canadensis. V rokoch 2007 a 2009 Schweitzerová a jej tím publikovali ďalšie štúdie, ktoré chemickými a molekulárnymi analýzami potvrdili kolagénovú povahu vláknitého materiálu z dinosauřích fosílií.

Kritici sa začali ozývať pomerne rýchlo. Už od roku 2007 je najčastejšou námietkou voči záverom Schweitzerovej práve možnosť kontaminácie recentným biologickým materiálom (napr. mikrobiálnym povlakom – biofilmom na fosíliách). Na túto kritiku sa výskumný tím zameral a pokúsil sa overiť a vyvrátiť vlastné predpoklady i potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia svojich oponentov.

Nové dôkazy o prítomnosti DNA vo fosíliách dinosaurov

Konečným cieľom výskumného tímu bolo ukázať, že kritika nie je opodstatnená a že biologický materiál vo fosíliách dinosaurov skutočne pochádza z obdobia druhohôr. Nové výskumy sa sústredili na zistenie, či hviezdicovité štruktúry vo vláknitej tkanine sú skutočne osteocyty – kostné bunky. Použili na to mikroskopické pozorovanie, histochemické metódy a hmotnostnú spektrometriu.

Na preparátoch bolo viditeľné, že zvyšky tkaniva si uchovávajú pružnosť a po natiahnutí sa vracajú späť do pôvodného tvaru – dogma, že mäkké tkanivá nemôžu prežiť dlhšie než 100 000 rokov, týmto padla. Schweitzerová dokázala, že tieto bunkové štruktúry reagujú na špecifické protilátky, najmä na jeden dôležitý proteín – PHEX, ktorý sa nachádza v osteocytoch dnešných vtákov. Protilátky na PHEX rozpoznávajú a viažu sa iba na konkrétne miesto v kostnej bunke vtákov a na iné typy buniek nereagujú.

Niektoré z ďalších použitých protilátok reagovali s proteínmi iných stavovcov, ale žiadna sa nenaviazala na biologický materiál pochádzajúci z mikróbov. Príbuznosť medzi vtákmi a neptačími dinosaurami je dnes podopretá množstvom vedeckých dôkazov, preto možno tieto nové výsledky považovať za silný dôkaz dinosauřího pôvodu spomínaných buniek.