7 dní alebo milióny rokov?

Význam slova „deň“ v 1. kapitole knihy Genezis

Slovo deň môže mať v Biblii viacero významov, čo je kľúčové pre správne pochopenie textu v 1. kapitole knihy Genezis. Slová môžu niesť viac než jeden význam a to platí aj pre slovo deň. Tento pojem môže označovať kalendárny deň (teda 24-hodinové obdobie), svetelnú časť dňa (čas, keď je svetlo a nie je noc), ale aj neurčité časové obdobie (napríklad „za dní kráľa Dávida“, „v deň súženia“ a podobne). Tento jav nie je špecifický iba pre slovenčinu alebo češtinu, ale platí aj pre hebrejčinu, v ktorej boli napísané starozákonné texty Biblie.

Dni v Genezis 1

V hebrejčine sa na označenie dňa používa slovo jom. V 1. kapitole knihy Genezis sa slovo jom používa nasledovne:

• Fráza „a bol večer a bolo ráno“ v súvislosti s dňom – Toto upresnenie jasne definuje obyčajný deň z pohľadu človeka žijúceho na Zemi, teda tak, ako deň poznáme dnes. Táto špecifikácia je dostatočná na to, aby sme deň stvorenia vnímali ako bežný 24-hodinový deň. Práve fráza „večer a ráno“ vylučuje možnosť, že by „deň“ znamenal dlhé časové obdobie.
• Striedanie dňa a noci počas jedného dňa (Genezis 1,5) – Striedanie časti dňa, kedy je svetlo a časti dňa, kedy je tma, opäť jasne ukazuje na kalendárny deň z pohľadu človeka žijúceho na Zemi. Aj táto špecifikácia dostatočne potvrdzuje, že dni stvorenia boli bežné 24-hodinové dni. Striedanie svetla a tmy vylučuje, že by išlo o dlhé časové obdobia.
• Použitie číslovky s dňom: „prvý deň“, „druhý deň“ a pod. – Prítomnosť číslovky jednoznačne označuje bežný kalendárny deň a vylučuje význam dlhého časového úseku.

Definícia dní stvorenia v Genezis 1 ako bežných kalendárnych [24-hodinových] dní je podopretá kombináciou všetkých troch špecifikácií slova deň – pričom na jasné určenie by stačila aj jedna z nich. Tento aspekt býva často spomínaný v teologických a biblických štúdiách, ktoré sa zaoberajú otázkou trvania dní stvorenia.

Božia definícia týždňa

Boh sám určuje význam týždňa v knihách Exodus 20,8-10 a 31,13-17 ako vzor pre fungovanie človeka na zemi. Tento biblický zákon prikazuje človeku pracovať šesť dní a siedmy deň odpočívať. Je zaujímavé, že pre obdobia ako rok a mesiac existujú astronomické úkazy (rok je určený obehom Zeme okolo Slnka, mesiac obehom Mesiaca okolo Zeme), ktoré presne určujú ich dĺžku. Na rozdiel od toho pre týždeň neexistuje žiadny astronomický jav, ktorý by určoval jeho dĺžku.

Týždeň pre človeka definuje priamo Hospodin, a to ako sedem bežných 24-hodinových dní. Tento fakt je zvlášť dôležitý v kontexte Božieho stvorenia a jeho trvania. Boh stvoril nebesia a Zem počas jedného týždňa – šesť dní tvoril a siedmy deň odpočíval (Exodus 20,11). Tento princíp sedemdňového týždňa bol zavedený ako základný pracovný a životný rytmus pre človeka.

Šesť pracovných dní týždňa sú obyčajné dni – nie dlhé veky. Inak by pracovný týždeň, ktorý Boh ustanovil v zákone (Exodus 20,8-10; 31,13-17), nedával zmysel. Z toho vyplýva, že dni stvoriteľského týždňa sú svojou dĺžkou bežné kalendárne dni. Inak by nemalo Božie vysvetlenie pre definovanie pracovného týždňa žiadny význam.

Jazyk Biblie a význam dní stvorenia v Genezis

V biblickej hebrejčine existujú slová ako olam alebo kedem, ktoré sú vhodné na opis dlhých časových úsekov alebo neobmedzených období. V 1. kapitole Genezis však ani jedno z týchto slov nebolo použité. Nie je teda žiadny biblický dôvod uvažovať o dňoch stvorenia ako o dlhých časových obdobiach. Dôvod, prečo dnes niektorí ľudia vnímajú tieto dni ako dlhé veky, je tlak modernej vedy a evolučného myslenia. Tento pohľad však nie je biblický a nevyplýva z Božieho zjavenia.

Ak by sme pripustili, že dni v Genezis 1 sú dlhé obdobia, viedlo by to k mnohým nelogickým dôsledkom, ktoré by boli v rozpore s jasným učením Biblie o stvorení a o časových obdobiach:

• Ak je deň stvoriteľského týždňa dlhé obdobie, potom by rastliny počas tretieho dňa strávili polovicu veku na svetle a polovicu veku v tme, čo je z biologického hľadiska nezmyselné. Vzniká aj otázka: Ak by bol stvoriteľský deň dlhé obdobie, ako by sa určilo, čo je deň (svetlá časť) a čo je noc? Čo potom znamená „večer“ a čo „ráno“?
• Ak je deň stvoriteľského týždňa dlhé obdobie, Adam by sa nedožil ani konca šiesteho stvoriteľského dňa. Z toho je zrejmé, že aj obyčajný človek môže ľahko porozumieť, že dni stvorenia sú skutočne bežné dni, ako ich poznáme zo svojej skúsenosti a zo života. Tí, ktorí prijali evolučné myslenie, sa však snažia presvedčiť, že doslovný výklad Genezis 1 je nesprávny.

Zastávajú názor, že Genezis 1 treba chápať obrazne a nie doslovne. Pozoruhodné však je, že odborníci na hebrejský jazyk, dokonca aj neveriaci, potvrdzujú, že Genezis 1 nemožno vykladať obrazne. Z jazykového hľadiska sa musí vykladať doslovne. Dr. James Barr, profesor hebrejčiny na Oxfordskej univerzite, ktorý sám neverí, že Genezis zachytáva skutočnú históriu, priznáva:

„Pokiaľ viem, nikde na svetových univerzitách nenájdete profesora hebrejčiny alebo Starej zmluvy, ktorý by pochyboval o tom, že autor (alebo autori) prvých 11 kapitol knihy Genezis chceli čitateľom sprostredkovať tieto myšlienky.“

Stvorenie prebehlo počas šiestich po sebe nasledujúcich dní, ktoré boli 24-hodinovými dňami, aké poznáme aj my dnes. Čísla v rodokmeňoch knihy Genezis nám svojím sčítaním poskytujú chronológiu od začiatku sveta až po neskoršie biblické udalosti. Noachova potopa má byť chápaná ako celosvetová, ktorá zničila všetok ľudský aj živočíšny život okrem tých, ktorí boli v arche.

Najčastejšie námietky a odpovede na ne

Námietka č. 1: Podľa 1. kapitoly Genezis bolo slnko stvorené až štvrtý deň. Ako mohli existovať deň a noc (bežné dni), keď v prvých troch dňoch ešte nebolo slnko?

Odpoveď: Slnko, Mesiac a hviezdy boli stvorené na štvrtý deň stvoriteľského týždňa. Popis stvoriteľských dní však zostáva rovnaký pred stvorením Slnka aj po ňom. Striedanie dňa a noci („večer a ráno“) nezávisí od Slnka, ale od svetla a rotujúcej Zeme. Svetlo bolo prítomné už od prvého dňa stvorenia. Až do stvorenia Slnka a ostatných nebeských telies na štvrtý deň svetlo nevychádzalo z konkrétnych nosičov, ale keď boli stvorené, dostali túto úlohu. Fyzika síce nepozná svetlo bez zdroja, ale Božie slovo áno, lebo sám Boh je zdrojom svetla (Zj 21,23).

Námietka č. 2: Verš v 2. Petrovej 3,8 uvádza: „jeden deň je u Pána ako tisíc rokov“, preto mohli stvoriteľské dni trvať dlhé obdobia.

Odpoveď: Tento verš zároveň hovorí: „tisíc rokov je u Pána ako jeden deň“. Toto prirovnanie platí oboma smermi. Nemožno si vybrať len časť, ktorá nám vyhovuje. O čom verš skutočne hovorí? Učí, že u Boha čas plynie inak ako u človeka a nehrá takú rolu ako u nás. Keď si všimneme kontext, ide o vysvetlenie, prečo druhý príchod Pána ešte nenastal – Božie slovo vedie veriacich k trpezlivému očakávaniu napriek protivenstvám. Verš ujeisťuje, že príchod Pána je istý a Hospodin ho neodkladá.

Máme rozumieť tomu, že naplnenie zasľúbení môže byť u Pána časovo iné ako u nás, ale z tohto verša nemôžeme vyvodiť, že stvoriteľské dni trvali tisíce či miliardy rokov. Keby sme tento prístup použili, Jonáš by bol v bruchu veľkej ryby tri tisíce rokov a Ježiš v hrobe tiež tri tisíce rokov. Je dôležité všimnúť si, že verš nehovorí, že „jeden deň je u Pána tisíc rokov“, ale „jeden deň je u Pána ako tisíc rokov“ – a v tom „ako“ je zásadný rozdiel.

Námietka č. 3: Gn 2,4 uvádza: „v deň, keď Hospodin Boh tvoril zem i nebesá“. Keďže ide o odkaz na šesť stvoriteľských dní, slovo deň tu vraj neznamená bežný deň.

Odpoveď: Hebrejské slovo jom tu nie je bližšie určené číslovkou, spojením „večer a ráno“ ani striedaním svetla a tmy. V tomto kontexte verš skutočne znamená: „v čase, keď Boh tvoril“ (s odkazom na stvoriteľský týždeň) alebo „keď Boh tvoril“.

Najčastejšie kompromisy s dlhými vekmi

Pre chápanie dní stvorenia ako dlhých časových období neexistujú žiadne biblické dôvody; tieto predstavy vychádzajú výlučne z evolučného myslenia. Spájanie evolučnej teórie s biblickým zjavením sú nebiblické kompromisy, ktoré sú v priamom rozpore so samotným evanjeliom. Takéto kompromisy znevažujú biblické zjavenie ohľadom pôvodu smrti a prvého človeka.

Medzi najčastejšie kompromisy s dlhými vekmi patria:

• Teória medzery: Predpoklad, že medzi prvými dvoma veršami 1. kapitoly knihy Genezis existuje časová medzera (obdobie) neurčitej dĺžky.
• Teistická evolúcia: Teória, podľa ktorej Boh údajne riadil evolučné procesy počas miliónov rokov, alebo ich len naštartoval a nechal ďalej bežať podľa prírodných zákonov.
• Progresívne stvorenie: Teória, podľa ktorej Boh údajne zasahoval do procesu smrti a utrpenia, aby vytvoril milióny druhov živočíchov v rôznych obdobiach počas miliónov rokov.

Všetky tieto kompromisy vkladajú do stvorenia alebo pred stvorenie obrovské časové obdobia a tým podkopávajú evanjelium, pretože kladú smrť, krv, choroby, tŕne a utrpenie ešte pred pád človeka do hriechu – hoci podľa Biblie sa tieto veci objavili až po páde do hriechu.

Je tu však aj vážnejší problém. Nie je jedno, ako pristupujeme k výkladu biblických textov. Ak neumožníme slovám, aby k nám prehovárali v kontexte pôvodného textu, ale namiesto toho sa budeme snažiť prispôsobiť text mimobiblickým predstavám, potom skutočný význam akéhokoľvek slova v Biblii závisí len na ľudskej interpretácii. Táto interpretácia sa môže ľubovoľne meniť podľa toho, ktoré nebiblické predstavy nám práve vyhovujú. Ak dovolíme evolúcii a materializmu, ktoré sa často nesprávne ztotožňujú s vedou, aby určovali naše chápanie Písma, môžeme veľmi ľahko skĺznuť k neviere aj v ďalších otázkach biblického zjavenia.

Napríklad: Ak veda vyhlási, že človek nemôže vstať z mŕtvych, začneme potom chápať Kristovo vzkriesenie iba ako obrazné?

Dôvera v Božie slovo a význam stvorenia

Boh je vševědoucí a má všetku moc. Pre Neho nie je nič nemožné – tvorí veci svojím slovom z ničoho a svojím slovom ich uvádza do existencie (Lukáš 1,37). Ak by chcel, mohol by všetko stvoriť za oveľa kratší čas, ale aj počas dlhého obdobia. On nám však zjavil, ako všetko stvoril a ako dlho Mu to trvalo. My to prijímame vierou. Viera je presvedčením o veciach, ktoré sú neviditeľné. Vierou rozumieme, že svet je stvořený Božím slovom a že z neviditeľných vecí povstalo to, čo vidíme.

Veriť Bohu znamená spoliehať sa na to, v čo dúfame, a byť si istý tým, čo nevidíme. Vo viere chápeme, že Božím slovom boli založené svety, takže to, čo vidíme, nevzniklo z viditeľného (Hebrejom 11,1.3).

Snahy vykladať stvoriteľský týždeň ako časové obdobia vychádzajú z evolučného zmýšľania. Kompromisy, ktoré sa pokúšajú začleniť evolučný vývoj do Božieho stvorenia, sú v príkrom rozpore s evanjeliom. Podkopávajú biblické učenie o pôvode človeka, o smrti ako dôsledku hriechu a o záchrane a vzkriesení z mŕtvych. Taktiež spochybňujú identitu Spasiteľa ako druhého a posledného Adama (Rimanom 5; 1. Korinťanom 15).

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )