7 dní alebo milióny rokov?

Slovo deň môže mať v Biblii viacero významov, čo je kľúčové pre správne pochopenie textu v 1. kapitole knihy Genezis. Slová môžu niesť viac než jeden význam a to platí aj pre pojem deň. Tento výraz môže označovať kalendárny deň (teda 24-hodinové obdobie), svetelnú časť dňa (čas, keď je svetlo a nie je noc), ale aj neurčité časové obdobie (napríklad „za dní kráľa Dávida“, „v deň súženia“ a podobne). Tento jav nie je špecifický iba pre slovenčinu alebo češtinu, ale platí aj pre hebrejčinu, v ktorej boli napísané starozákonné texty Biblie.

V hebrejčine sa na označenie dňa používa slovo jom. V 1. kapitole knihy Genezis sa slovo jom používa nasledovne:

• Fráza „a bol večer a bolo ráno“ v súvislosti s dňom – Toto upresnenie jasne definuje obyčajný deň z pohľadu človeka žijúceho na Zemi, teda tak, ako deň poznáme dnes. Táto špecifikácia je dostatočná na to, aby sme deň stvorenia vnímali ako bežný 24-hodinový deň. Práve fráza „večer a ráno“ vylučuje možnosť, že by „deň“ znamenal dlhé časové obdobie.
• Striedanie dňa a noci počas jedného dňa (Genezis 1:5) – Striedanie časti dňa, kedy je svetlo, a časti dňa, kedy je tma, opäť jasne ukazuje na kalendárny deň z pohľadu človeka žijúceho na Zemi. Aj táto špecifikácia dostatočne potvrdzuje, že dni stvorenia boli bežné 24-hodinové dni. Striedanie svetla a tmy vylučuje, že by išlo o dlhé časové obdobia.
• Použitie číslovky s dňom: „prvý deň“, „druhý deň“ a podobne – Prítomnosť číslovky jednoznačne označuje bežný kalendárny deň a vylučuje význam dlhého časového úseku.

Definícia dní stvorenia v Genezis 1 ako bežných kalendárnych (24-hodinových) dní je podopretá kombináciou všetkých troch špecifikácií slova deň, pričom na jasné určenie by postačovala aj jedna z nich. Tento aspekt je často zdôrazňovaný v teologických a biblických štúdiách, ktoré sa zaoberajú otázkou trvania dní stvorenia.

Boh sám určuje význam týždňa v textoch Exodus 20:8–10 a Exodus 31:13–17 ako záväzný vzor pre fungovanie človeka na zemi. Tento biblický zákon prikazuje človeku pracovať šesť dní a siedmy deň odpočívať. Je pozoruhodné, že pre obdobia ako rok a mesiac existujú astronomické úkazy – rok je určený obehom Zeme okolo Slnka a mesiac obehom Mesiaca okolo Zeme – ktoré presne definujú ich dĺžku. Na rozdiel od toho pre týždeň neexistuje žiadny astronomický jav, ktorý by určoval jeho dĺžku, čo poukazuje na jeho božský, nie prírodný pôvod.

Týždeň pre človeka definuje priamo Hospodin, a to ako sedem bežných 24-hodinových dní. Tento fakt je mimoriadne dôležitý v kontexte Božieho stvorenia a jeho trvania. Boh stvoril nebesia a Zem počas jedného týždňa – šesť dní tvoril a siedmy deň odpočíval (Exodus 20:11). Tento princíp sedemdňového týždňa bol ustanovený ako základný pracovný a životný rytmus pre človeka.

Šesť pracovných dní týždňa sú obyčajné dni, nie dlhé veky. Inak by pracovný týždeň, ktorý Boh ustanovil vo svojom zákone (Exodus 20:8–10; 31:13–17), stratil svoj zmysel. Z toho logicky vyplýva, že dni stvoriteľského týždňa sú svojou dĺžkou bežné kalendárne dni. Ak by to tak nebolo, Božie vysvetlenie pracovného rytmu by nemalo žiadny význam.

V biblickej hebrejčine existujú výrazy ako olam alebo kedem, ktoré sa používajú na opis dlhých časových úsekov alebo neobmedzených období. V prvej kapitole Genezis však ani jedno z týchto slov použité nie je. Neexistuje teda žiadny biblický dôvod chápať dni stvorenia ako dlhé veky. Skutočným dôvodom, prečo dnes niektorí ľudia presadzujú tento výklad, je tlak modernej vedy a evolučného myslenia. Tento prístup však nie je biblický a nevyplýva z Božieho zjavenia.

Ak by sme pripustili, že dni v Genezis 1 predstavujú dlhé časové obdobia, viedlo by to k mnohým nelogickým dôsledkom, ktoré sú v priamom rozpore s jasným učením Biblie o stvorení:

• Ak je deň stvoriteľského týždňa dlhé obdobie, potom by rastliny počas tretieho dňa trávili polovicu „dňa“ na svetle a polovicu v tme, čo je z biologického hľadiska nezmyselné. Zároveň by nebolo možné určiť, čo je deň a čo je noc, ani čo znamená „večer“ a „ráno“.
• Ak je deň stvoriteľského týždňa dlhé obdobie, Adam by sa nedožil ani konca šiesteho stvoriteľského dňa. Aj obyčajný človek preto dokáže pochopiť, že dni stvorenia sú bežné dni, ako ich poznáme zo skúsenosti a zo života. Tí, ktorí prijali evolučné myslenie, sa však snažia presvedčiť, že doslovný výklad Genezis 1 je chybný.

Zastávajú názor, že Genezis 1 treba chápať obrazne a nie doslovne. Pozoruhodné však je, že odborníci na hebrejský jazyk, dokonca aj neveriaci, potvrdzujú, že Genezis 1 nemožno vykladať obrazne. Z čisto jazykového hľadiska musí byť text chápaný doslovne. Dr. James Barr, profesor hebrejčiny na Oxfordskej univerzite, ktorý sám neveril, že Genezis opisuje skutočnú históriu, to výslovne priznáva:

„Pokiaľ viem, nikde na svetových univerzitách nenájdete profesora hebrejčiny alebo Starej zmluvy, ktorý by pochyboval o tom, že autor (alebo autori) prvých 11 kapitol knihy Genezis chceli čitateľom sprostredkovať tieto myšlienky.“ James Barr, profesor hebrejčiny, University of Oxford

Stvorenie prebehlo počas šiestich po sebe nasledujúcich dní, ktoré boli 24-hodinovými dňami, aké poznáme aj dnes. Čísla v rodokmeňoch knihy Genezis nám svojím sčítaním poskytujú chronológiu od začiatku sveta až po neskoršie biblické udalosti. Noachova potopa má byť chápaná ako celosvetová, ktorá zničila všetok ľudský aj živočíšny život okrem tých, ktorí boli v arche.

Námietka č. 1: Podľa 1. kapitoly Genezis bolo slnko stvorené až štvrtý deň. Ako mohli existovať deň a noc (bežné dni), keď v prvých troch dňoch ešte nebolo slnko?

Odpoveď: Slnko, Mesiac a hviezdy boli stvorené na štvrtý deň stvoriteľského týždňa. Popis stvoriteľských dní však zostáva rovnaký pred stvorením Slnka aj po ňom. Striedanie dňa a noci („večer a ráno“) nezávisí od Slnka, ale od svetla a rotujúcej Zeme. Svetlo bolo prítomné už od prvého dňa stvorenia. Až do stvorenia Slnka a ostatných nebeských telies na štvrtý deň svetlo nevychádzalo z konkrétnych nosičov, no keď boli stvorené, dostali túto úlohu.

Fyzika síce nepozná svetlo bez zdroja, ale Božie slovo áno, lebo sám Boh je zdrojom svetla (Zjavenie 21:23).

„Jeden deň je u Pána ako tisíc rokov.“ 2. Petrovej 3:8

Námietka č. 2: Tento verš sa používa ako argument, že stvoriteľské dni mohli trvať dlhé obdobia.

Odpoveď: Ten istý verš zároveň hovorí: „tisíc rokov je u Pána ako jeden deň“. Toto prirovnanie platí oboma smermi. Nemožno si vybrať len tú časť, ktorá vyhovuje určitému výkladu. Verš učí, že u Boha čas plynie inak ako u človeka, a jeho význam sa týka trpezlivého očakávania druhého príchodu, nie dĺžky stvoriteľských dní. Z tohto textu nemožno vyvodiť, že stvoriteľské dni trvali tisíce či miliardy rokov. Inak by musel Jonáš zostať v rybe tisíce rokov a Ježiš v hrobe rovnako dlho. Rozhodujúce slovo je „ako“, nie matematický prepočet.

„V deň, keď Hospodin Boh tvoril zem i nebesá.“ Genezis 2:4

Námietka č. 3: Keďže tento verš odkazuje na celé obdobie stvorenia, slovo „deň“ vraj nemôže znamenať bežný deň.

Odpoveď: Hebrejské slovo jom tu nie je bližšie určené číslovkou, výrazmi „večer a ráno“ ani striedaním svetla a tmy. V tomto kontexte znamená jednoducho „v čase, keď Boh tvoril“, teda zhrnutie stvoriteľského týždňa, nie predefinovanie jednotlivých dní. Tento verš preto nepopiera doslovné dni stvorenia, ale ich súhrnne označuje.

Pre chápanie dní stvorenia ako dlhých časových období neexistujú žiadne biblické dôvody; tieto predstavy vychádzajú výlučne z evolučného myslenia. Spájanie evolučnej teórie s biblickým zjavením sú nebiblické kompromisy, ktoré sú v priamom rozpore so samotným evanjeliom. Takéto kompromisy znevažujú biblické zjavenie o pôvode smrti a o prvom človeku.

Medzi najčastejšie kompromisy s dlhými vekmi patria:

• Teória medzery: Predpoklad, že medzi prvými dvoma veršami 1. kapitoly knihy Genezis existuje časová medzera neurčitej dĺžky.
• Teistická evolúcia: Teória, podľa ktorej Boh údajne riadil evolučné procesy počas miliónov rokov, alebo ich len naštartoval a nechal ďalej bežať podľa prírodných zákonov.
• Progresívne stvorenie: Teória, podľa ktorej Boh údajne zasahoval do procesu smrti a utrpenia, aby vytvoril milióny druhov živočíchov v rôznych obdobiach počas miliónov rokov.

Všetky tieto kompromisy vkladajú do stvorenia alebo pred stvorenie obrovské časové obdobia a tým podkopávajú evanjelium, pretože kladú smrť, krv, choroby, tŕne a utrpenie ešte pred pád človeka do hriechu – hoci podľa Biblie sa tieto skutočnosti objavili až po páde do hriechu. Existuje tu však aj vážnejší problém. Nie je jedno, ako pristupujeme k výkladu biblických textov.

Ak nedovolíme slovám Písma, aby k nám prehovárali v kontexte pôvodného textu, ale namiesto toho sa ich budeme snažiť prispôsobiť mimobiblickým predstavám, potom význam Písma prestáva byť pevný a stáva sa závislým od ľudskej interpretácie. Ak dovolíme evolúcii a materializmu, ktoré sa často nesprávne ztotožňujú s vedou, aby určovali naše chápanie Biblie, môžeme veľmi ľahko skĺznuť k nevere aj v ďalších oblastiach biblického zjavenia.

Napríklad: Ak veda vyhlási, že človek nemôže vstať z mŕtvych, začneme potom chápať Kristovo vzkriesenie iba ako obrazné posolstvo?

Boh je vševědúci a má všetku moc. Pre Neho nie je nič nemožné – tvorí veci svojím slovom z ničoho a tým istým slovom ich uvádza do existencie (Lukáš 1:37). Ak by chcel, mohol by všetko stvoriť v oveľa kratšom čase, ale aj počas dlhého obdobia. On nám však zjavil, ako všetko stvoril a ako dlho Mu to trvalo. My to prijímame vierou. Viera je presvedčením o veciach, ktoré sú neviditeľné. Vierou rozumieme, že svet je stvorený Božím slovom a že z neviditeľných vecí povstalo to, čo vidíme.

„Veriť Bohu znamená spoliehať sa na to, v čo dúfame, a byť si istý tým, čo nevidíme. Vo viere chápeme, že Božím slovom boli založené svety, takže to, čo vidíme, nevzniklo z viditeľného.“ Hebrejom 11:1,3

Snahy vykladať stvoriteľský týždeň ako dlhé časové obdobia vychádzajú z evolučného zmýšľania. Kompromisy, ktoré sa pokúšajú začleniť evolučný vývoj do Božieho stvorenia, sú v príkrom rozpore s evanjeliom. Podkopávajú biblické učenie o pôvode človeka, o smrti ako dôsledku hriechu a o záchrane a vzkriesení z mŕtvych. Zároveň spochybňujú identitu Spasiteľa ako druhého a posledného Adama (Rimanom 5; 1. Korinťanom 15).

Otázka „7 dní alebo milióny rokov“ patrí k jadru diskusie o význame stvorenia sveta a prirodzene nadväzuje na tematický okruh Stvorenie vs. evolúcia, kde sa rieši konflikt medzi biblickým záznamom a dlhými evolučnými vekmi; výklad slova „deň“ (jom) v Genezis 1 je zároveň neoddeliteľnou súčasťou témy Genezis a počiatok, ktorá poukazuje na doslovný historický charakter stvoriteľského týždňa, a celý problém zapadá do širšieho rámca Biblia a veda, kde sa porovnáva biblické zjavenie s modernými vedeckými interpretáciami; praktický dosah tohto učenia sa napokon prejavuje aj v chápaní sedemdňového týždňa a Božieho ustanovenia odpočinku, ktoré rozvíja tematika Sobota vs. nedeľa.