Sú letniční rovnakí ako charizmatici?
Tento článok s láskou venujem všetkým mojim internetovým súputníkom, ktorí boli zranení, poškodení alebo pohoršení súčasným charizmatickým či letničným hnutím. Verím, že tento článok môže pomôcť alebo aspoň uľahčiť pochopenie letničného a charizmatického hnutia v čo možno najmenej skreslenej podobe. Každému, kto úprimne hľadá pravdu, môže ponúknuť jasnejší pohľad na zložitosť týchto hnutí a ich vplyv na životy ľudí.
Článok môže byť zároveň aj satisfakciou za spôsobené škody, ktoré vznikli aplikovaním skreslených verzií učenia – za ktoré nesú plnú zodpovednosť práve predstavitelia týchto hnutí. Boli to oni, ktorí – napriek tomu, že okázalo hovorili o prebudení – v skutočnosti tvrdospali a dovolili nepriateľovi, aby zasial kúkoľ a spustošil ich kongregácie. Dnes to na mnohých miestach vychádza na svetlo (Matúš 13,25–28).
Rieši odmietnutie letničných a charizmatikov problém v cirkvi?
V posledných rokoch sa mnohí ľudia, ktorí boli otvorení darom Ducha Svätého, cítili zatlačení do stoického, necharizmatického alebo dokonca proticharizmatického kresťanstva. Medzi hlavné dôvody tohto trendu patria extrémizmus Toronta a Pensacoly, mystika a New Age v teológii Vinice, šamanizmus inšpirovaný budhizmom a hinduizmom u Yonggi Choa a zmenené stavy vedomia prezentované Patrickom Dixonom ako kresťanská skúsenosť.
Tento vývoj sprevádzali aj falošné proroctvá od osobností ako Paul Cain, Mike Bickle, Kansaskí proroci, Gerald Coates a Rick Joyner. Prispeli k nemu aj televízne prenosy kazateľov prosperity, ktorí sa sústredili na finančné podvody a uzdravovanie vierou, často podvodné. Tieto praktiky diskreditujú evanjelium v očiach verejnosti a spôsobujú škody najmä neskúseným kresťanom.
Peniaze získané z týchto klamstiev by mali byť venované na kresťanskú charitu alebo na biblické formy evanjelizácie. Tragické následky týchto falošných učení sú dobre známe – napríklad prerušenie liečby vedúce k úmrtiu, keď ľudia nesprávne verili, že boli uzdravení. Mám hlboké pochopenie pre tých kresťanov, ktorí boli zranení a zneužití falošnými učiteľmi. Zdieľam ich rozhorčenie nad skazenosťou, ktorá poškodila evanjelikálne svedectvo.
Organizácia MORIEL dlhodobo vystupuje proti týmto praktikám a obdržala mnoho listov od zranených kresťanov, ktorí boli oklamaní zbormi, denomináciami či vedúcimi. Napríklad baptisti, ktorí odišli z rímskeho katolicizmu, vyjadrili nesúhlas s ekumenickou spoluprácou medzi Douglasom Bainom a kardinálom Humom. Hume reprezentuje falošné evanjelium, z ktorého títo ľudia boli zachránení.
Podobne charizmatici zo skupiny Prímluvcov za Izrael cítili zradu od Lanca Lamberta, ktorý sa spojil s Maheshom Chavdom. Títo veriaci právom namietajú, že Božie slovo nás vyzýva označiť falošných učiteľov a vyhýbať sa im (Rimanom 16,17).
Oprávnené frustrácie a nesprávne generalizácie
Aj umiernení letniční kresťania vyjadrujú svoju frustráciu. Napríklad sa pýtajú, ako je možné, že Ken Gott z Kensington Temple spolu s predstaviteľmi Elim Colinu a Assemblies of God zdieľal pódium s Bennym Hinnom v Royal Albert Hall, len dva týždne po odvysielaní dokumentu BBC, ktorý odhalil, že Benny Hinn označil za uzdravených ľudí, ktorí následne zomreli. Okrem toho bolo preukázané, že Hinn bol zapojený do nepriehľadných finančných aktivít a sám priznal svoj spiritizmus so „duchom zosnulej Kathryn Kuhlmanovej“.
Anglikáni sú zmätení tým, že ich vikári naďalej prispievajú do diecézneho fondu, z ktorého sa financujú platy biskupov, ako napríklad biskup Harries z Oxfordu, ktorý usiloval o zmenu zákona podporujúcu zníženie veku pre homosexuálny styk. Táto rozhorčenosť je oprávnená.
Avšak generalizácia, že problémy pramenia z cirkví, ktoré veria v dary Ducha Svätého, alebo že návrat k necharizmatickému fundamentalizmu je riešením, je chybná. Kritika často obsahuje porovnávanie klasického letničného hnutia s dnešným charizmatickým hnutím a tvrdí, že problémy hnutí ako Pensacola a Toronto sú prirodzeným dôsledkom nedostatkov na Azusa Street.
Podobne kontroverzné video „Jazykoví klauni“ s Rodney Howard-Brownom a Kennethom Copelandom viedlo k odmietnutiu darov jazykov či k presvedčeniu, že skutočné jazyky môžu byť len ľudským výmyslom. Ľudia prirodzene hľadajú jednoduché vysvetlenia a univerzálnych vinníkov, no skutočné riešenie spočíva v hľadaní Ježiša Krista na základe Božieho slova.
Snaha nájsť ľahké odpovede namiesto pravdivého duchovného rastu problémy len komplikuje.
Je heréza a nemorálnosť doménou len letničných a charizmatikov?
Počiatok rozkladu biblických štandardov a kompromisov, ktoré sú neprijateľné pre Boha, nie je obmedzený iba na letničné a charizmatické hnutie. Tento proces môžeme sledovať už u reformovaných vodcov, ako bol J. I. Packer, a u necharizmatikov, napríklad Bill Bright, ktorí sa podieľali na podpise Colsonovho dokumentu „Katolíci a evanjelikáli spolu“. Stalo sa tak v čase, keď sa milióny ľudí zachraňovali a vyslobodzovali z katolicizmu.
Dnes je katolicizmus prijímaný ako biblická viera, čo zahŕňa popieranie tradičných vieroučných rozdielov, ako je uctievanie obrazov, očisťovanie hriechov v očistci a viera v transsubstanciáciu. Táto spirituálna prax a presadzovanie Máriinej úlohy v spasení sú dnes čoraz viac rozšírené v rámci ekumenických hnutí.
Ekumenizmus predstavuje blud, ktorý mnohí konzervatívni veriaci, najmä v Južnej Amerike, Taliansku a na Filipínach, odmietajú. Bolestivým príkladom je príbeh Jerryho Falwella, ktorý sa chválil spoluprácou s Cirkvou zjednotenia pod vedením Sun Yung Moona. Moon dokonca tvrdí, že Ježišova misia zlyhala a že on sám, ako Pán druhého príchodu, je skutočný návrat Krista. Falwell bol tiež zapletený do finančného škandálu týkajúceho sa fondu na pomoc pri hladomore v Etiópii, hoci bolo neskôr odhalené, že jeho organizácia v Etiópii nikdy nepôsobila.
Kazateľ Jack Van Impe, známy vo fundamentalistických kruhoch, bol v niektorých aspektoch svojej viery považovaný za heterodoxného až extrémneho, dokonca aj v porovnaní s niektorými charizmatickými a letničnými predstaviteľmi. Navyše v USA je známe, že jeden z najvýznamnejších evanjelikálnych kazateľov, ktorý sa oddelil od letničných, nežil so svojou manželkou.
Takéto tragické príklady jasne ukazujú, že obviňovať len letničných a charizmatikov nie je riešením problémov v cirkvi.
David Wilkerson, Chuck Smith, George Wood, Philip Powell
Osobne poznám mnohých kresťanských vedúcich, ktorí, hoci nie sú členmi letničných cirkví, veria v dary Ducha Svätého a nepodporujú to, čo sa dnes bežne nazýva „charismania“. Aj keď sa nemusím stotožňovať so všetkými aspektmi ich učenia, rád sem zaradím bratov, ako sú David Pawson, David Noakes, Dave Hunt, Tom McMahon a Clifford Hill. Ich základné učenie je v súlade s mojím, a hoci môžu niektoré veci chápať odlišne, v mnohých stanoviskách sa podstatne zhodujeme.
Neverím, že všetci charizmatici upadli do falošného učenia. Skutočne však verím, že populárne charizmatické hnutie je vo svojom učení vo všeobecnosti zvedené, silne nevyvážené a, najmä v poslednom období, čoraz viac heretické – najmä pokiaľ ide o restauracionizmus (učenie obnovy) a torontskú skúsenosť.
Poznám tiež mnohých letničných vedúcich, ktorí nie sú hyperletniční a neprevzali rovnaké chyby ako charizmatici. Medzi takých bratov patria David Wilkerson (Time Square Church), Chuck Smith (Calvary Chapel), Augustus Topi (generálny tajomník Assemblies of God v Taliansku), George Wood (bývalý generálny tajomník Assemblies of God v USA) a Philip Powell (bývalý generálny tajomník Assemblies of God v Austrálii).
Verím, že či už sme v Amerike, Británii, Austrálii, Novom Zélande alebo v iných protestantských krajinách, populárny pentekostalizmus sa stretáva so všetkými druhmi výstredností, často už v takom stupni, že ich nemožno nazvať inak než herézami. Rozdiel medzi charizmatikmi a letničnými bol v tom, že väčšina charizmatického hnutia bola od začiatku nebiblická vo svojom učení a najmä vo svojej praxi, zatiaľ čo hlavný prúd letničného hnutia bol až donedávna väčšinou biblický a pomerne zdravý.
Dnes však počujem, ako čoraz viac ľudí tvrdí, že letničné hnutie bolo vždy bláznivé a roztrieštené vážnymi doktrinálnymi omylmi. Niektorí hovoria, že ranné letničné hnutie bolo tým, čím je dnes Toronto a Pensacola, a že to, čo dnes vidíme, je len pokračovaním toho, čo bolo vtedy. To však jednoducho nie je pravda.
Historické rozdiely a podobnosti medzi letničným a charizmatickým hnutím
Duchovné dary, charizmatické javy a ich prejavy, ktoré dnes vidíme a ktoré poznáme už z ranej cirkvi, sa neobjavili až s letničným alebo charizmatickým hnutím. Tieto javy, v dobrej aj zlej podobe, sa opakovane vyskytovali v cirkvených dejinách. Spomenúť môžeme francúzskych hugenotov, anabaptistov, kvakerov, shakerov, katolícke apoštolské hnutie v Carlisle alebo raný metodizmus. Mnohé kresťanské skupiny v dejinách boli v tejto oblasti aktívne – niektoré boli umiernené, vyvážené a poučné, zatiaľ čo iné sa vyznačovali chaotickým a bezbožným extrémizmom, ktorý často vidíme aj dnes. Vidieť v dejinách súčasne dobré aj zlé prejavy je veľkou lekciou a pripomienkou pre každého, kto hodnotí dnešné hnutia.
Letničné a charizmatické hnutia sú len poslednými článkami v tejto dlhej historickej línii. Je dôležité uvedomiť si, že skúsenosť sa nedá naučiť na žiadnej škole systematickej teológie. Dispenzacionalistické, reformované, arminiánske, kalvinistické, baptistické a paedobaptistické cirkvi – všetky majú vo svojej histórii obdobia, keď sa v nich vyskytli charizmatické aktivity. Žiadna dnešná letničná alebo charizmatická cirkev nie je v tomto ohľade historicky unikátna.
Medzi letničnými a charizmatikmi existujú aj dva výrazné spoločné znaky. Obe hnutia, v dobrej viere, začínajú pod vplyvom Ducha Božieho, no veľmi skoro dochádza k upadnutiu do experimentálnej teológie. Tento proces je vždy spojený s emóciami, mysticizmom, nebiblickým učením, extrémizmom a neautentickými duchovnými prejavmi. Tu však podobnosť končí. Medzi starými letničnými sa totiž dialo niečo, čo sa medzi charizmatikmi nikdy neprejavilo.
Morálne štandardy raného letničného hnutia a ich úpadok
Keď sa vo službe Aimee Semple McPherson začali veci vymykať spod kontroly a spôsobili verejný škandál, medzi letničnými sa objavil prudký odpor s dôrazom na posvätenie. Tento tlak niekedy viedol až k nomianizmu (mierna forma zákonníctva). Napriek tomu by teleevanjelistom, ktorých verejné škandály dnes vidíme, prví letniční nikdy nedovolili pokračovať v službe. Prví letniční totiž chápali, že Boží Duch je Duchom svätosti. Morálne štandardy boli starostlivo zachovávané, zatiaľ čo dnes sú vo väčšine prípadov opustené.
Dôležité bolo aj to, že raní letniční praktizovali tzv. uzdravenie „otrávenej polievky“ (2 Kráľov 4,38–42). Keď sa dianie na Azusa Street vymklo zo zdravého rámca, prví letniční na to reagovali. Hoci nemali veľa študentov hebrejčiny a gréčtiny, ich letničná skúsenosť ich viedla hlbšie do Písma, a nie mimo neho, ako to vidíme v mnohých súčasných charizmatických kruhoch.
Druhá generácia letničných vodcov v Británii, ako boli John Whitefield Foster, Aaron Linford a Aaron Morgan, nebola nevzdelaná. V USA a v Kanade to boli práve letniční, ktorí sa na poli teológie stali akademickými bádateľmi. Ich teológovia rozpracovali nielen doktríny obnovy duchovných darov, ale aj kompletnú teológiu premilenializmu. Mnohí z nich boli stúpencami dispenzacionalizmu a mali vypracovaný pevný rámec viery, v ktorom sa pohybovali.
Dnes sme však nútení bolestne priznať úpadok, keďže tieto biblické štandardy boli v hlavnom prúde amerického, austrálskeho, afrického a britského letničného hnutia zo strany dnešnej generácie služobníkov a vodcov do značnej miery opustené. Tento stav smutne ukazuje na odlúčenie od tradičných biblických základov, ktoré položili letniční otcovia. Na druhej strane treba povedať, že charizmatické hnutie nikdy od svojho vzniku biblické štandardy v takej miere nerozvíjalo.
Apoštolská misia viery a odkaz Azusa Street 312, rok 1906
Musíme si uvedomiť, že tradičné letničné hnutie prekonalo nielen etické pochybenia, ale aj herézy, ktoré dnešný populárny pentekostalizmus nielenže toleruje, ale dokonca vítá. Nie je to tak dávno – len asi tridsať rokov – čo sa objavili prví kazatelia – obchodníci, ktorí začali šíriť svoje náboženské produkty. Keď T. L. Osborne prišiel do Veľkej Británie, kazateľ Assemblies of God David Powell zvolal pastorálnu konferenciu a verejne varoval pred nárastom kombinácie mysticizmu, emocionalizmu a démonizmu.
Je dôležité pripomenúť, že hoci dnešný kazateľ E.C.I. Elim James McConnell v Belfaste káže anglický izraelitizmus (učenie, že Angličania pochádzajú z desiatich stratených izraelských kmeňov), v pôvodných časoch Elim malo Božie slovo veľkú vážnosť. Keď zakladateľ Elim, George Jeffrey, začal obhajovať anglický izraelitizmus, služobníci Elimu sa zjednotili a postavili sa mu na odpor.
V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch Assemblies of God dôsledne odmietli učenie o „zjavených synoch Božích“ a o „pacholíkovi“, teda herézy Pozdného dažďa, ktoré sa stali základom dnešnej populárnej charizmatickej teológie „Kráľovstva teraz“ (teológia vládnutia). Dnes však vidíme, že mnohí v Assemblies of God bez námietok prijímajú tieto deformované predstavy do svojho učenia.
Historickí letniční odmietli osobnosti ako A.A. Allen, E.W. Kenyon a William Branham ako heretikov. Napriek tomu dnes vidíme mužov ako Paul Cain, ktorého Rodney Howard-Browne oslavuje ako hrdinu viery.
V sedemdesiatych rokoch sa hnutie Calvary Chapel (spadajúce medzi umiernené letničné zbory, ktoré vznikli v dôsledku Ježišovho hnutia medzi hippies) jasne postavilo proti bludom New Age, ktoré priniesol Lonnie Frisbee (ktorý neskôr zomrel na AIDS), a tiež proti učeniu Johna Wimbera. To viedlo k rozdeleniu medzi Calvary Chapel (ktoré si s rastúcimi zbormi zachovali pevné učenie) a hnutím Vinice, ktoré upadlo do ekumenizmu, mysticizmu a kultickej zmesi charizmatického kresťanstva a spirituality New Age.
V týchto dňoch Assemblies of God v Taliansku (najrýchlejšie rastúca cirkev v EEC) zakázala službu Bennyho Hinna. Opäť vidíme, že tradiční letniční si uvedomujú dôležitosť biblických štandardov, ktoré charizmatické hnutie nikdy dôsledne nemalo. Zbožný zvyšok biblických letničných dnes reprezentujú kazatelia ako Chuck Smith, David Wilkerson, Philip Powell, Augustus Topi a Barry Chant, ktorí si tieto štandardy verne zachovávajú.
Aj v rámci charizmatických kruhov boli od začiatku stopy biblickej čistoty, ktoré sa dajú nájsť dodnes.
Hlavné rozdiely medzi letničným a charizmatickým hnutím
Na rozdiel od letničných tu nikto nevniesol zrno Božieho slova do toxickej polievky charizmatického hnutia. Naopak, vôdcovia kráčali od zlého k horšiemu a ďalej k Torontu a Pensacole. Už od začiatku chýbalo biblické vodcovstvo a jasné duchovné vedenie.
David Watson, významný charizmatický vodca, zomrel v presvedčení, že reformácia a oddelenie sa od katolíckej cirkvi bolo chybou. Michael Harper, ktorý pôvodne oslavoval charizmatické hnutie ako veľký duchovný prielom, neskôr v rozčarovaní hnutie opustil a vyhlásil, že nový duchovný prelom našiel v mysticizme a uctievaní ikon vo východnej pravoslávnej cirkvi.
Neuznávam žiadneho z týchto mužov, či už živých alebo zosnulých. Necítim voči nim zášť, ale musím konštatovať ich neuveriteľnú neznalosť biblického učenia.
Ďalší zásadný rozdiel medzi letničným a charizmatickým hnutím vidíme v oblasti ekleziológie – učenia o podstate a štruktúre cirkvi. V Južnej Amerike, na Filipínach a v krajinách ako Taliansko zostávajú letniční v silnej opozícii voči falošnému evanjeliu rímskokatolíckej cirkvi. Naproti tomu charizmatické hnutie od začiatku nasadlo na ekumenický alegorický voz smerujúci po rímskej ceste do Babylonu.
Letniční kládli dôraz na biblické učenie, zakladali nové zbory a z nich vyrastali nové hnutia a denominácie s vlastnými vieroučnými dôrazmi. Charizmatické hnutie sa nikdy seriózne nestaralo o biblickú pravdu natoľko, aby sa vyhýbalo kompromisom so základnými článkami viery. Pre prvých letničných bolo učenie Ježiša Krista neoddeliteľné od samotnej viery – odmietnuť učenie znamenalo odmietnuť Krista.
Medzi väčšinou charizmatikov bolo učenie vnímané skôr ako prekážka jednoty, keďže pravda rozdeľuje (1. Kor 11,19). Preto sa v praktickom charizmatickom myslení učenie často redukuje na osobnú voľbu, podriadenú skúsenosti. Nie Božie slovo, ale subjektívna skúsenosť sa stala meradlom pravosti prejavov a učenia.
Nanešťastie, aj mnohí letniční v protestantských krajinách – hoci nie všetci – začínajú podliehať rovnakému zmýšľaniu ako charizmatici. To je však veľmi vzdialené od ich pôvodného biblického dedičstva. V sociálnej rovine spočíva rozdiel medzi letničnými a charizmatikmi v tom, že letniční, rovnako ako prví kresťania a Wesleyho metodisti, pochopili, čo Ježiš myslel, keď citoval proroka Izaiáša:
„Kažte evanjelium chudobným.“
Letničné hnutie sa od svojich začiatkov úspešne šírilo medzi chudobnými – na Azusa Street, počas Sunshine Revivals v Austrálii, pri letničnom prebudení v Arménsku alebo medzi prvými letničnými v severnom Anglicku, ktorých viedol Smith Wigglesworth. Vo všetkých prípadoch si letničné hnutie získavalo ľudí zo všetkých rás a spoločenských vrstiev, pričom bolo zachránené a premenené obrovské množstvo ľudí, od rozvedených až po kriminálnikov.
Táto tradícia pokračuje aj dnes v skutočnom prebudení v New Yorku, vyžarujúcom z Time Square Church. Práve tu vzniklo multietnické a multirasové Božie hnutie, ktoré je živým svedectvom o moci evanjelia. V blízkom okolí Time Square klesla kriminalita o 30 %, vrátane ústupu masívneho pornopriemyslu, a to všetko v priebehu posledných štyroch rokov. Tam, kde sú ľudia skutočne spasení, dochádza k zmene spoločnosti – na rozdiel od miest ako Pensacola, kde kriminalita naopak vzrástla napriek duchovnému hnutiu.
V Británii a Európe možno podobné prejavy tradičnej sily letničného hnutia vidieť v Rómskom letničnom hnutí.
Najdôležitejším rozdielom medzi letničným a charizmatickým hnutím sú však zásadné odlišnosti v chápaní evanjelia, učeníctva a osoby Krista. Tradičné letničné hnutie bolo zamerané na Ježiša (christocentrické) a nie na Ducha Svätého (pneumatocentrické).
Biblické chápanie Ducha Svätého, ktoré letniční ešte donedávna zastávali, znamenalo, že Duch Svätý vedie ľudí ku Kristovi. Charizmatické hnutie je naopak viac zamerané na ideu „obnovy v Duchu Svätom“ než na biblické „znovuzrodenie“, kde Duch Svätý usvedčuje z hriechu, priťahuje ku Kristovi, prebýva v nás ako Osoba a vedie nás k životnému spoločenstvu s Kristom.
Tento nebiblický pohľad na Ducha Svätého sa jasne prejavuje v populárnom charizmatickom uctievaní, ktoré je nebiblicky orientované na Ducha a tiež v knihách ako „Dobré ráno, Duchu Svätý“ od Bennyho Hinna či na Kurzoch Alfa.
Zatiaľ čo letničné hnutie sa sústreďuje na biblický program učeníctva – s dôrazom na kľúčové prvky, ako je krst – charizmatické modely ako Kurzy Alfa často ignorujú základné biblické aspekty učeníctva. Pretože učenie o Ježišovi rozdeľuje, v charizmatickom prostredí sa často stáva nepodstatným. Podľa tohto nebiblického konceptu jednoty sa pravda obetuje v prospech zachovania jednoty. Falošné učenia a herézy nie sú vnímané ako problém – problémom sa javí len rozdelenie.
Opäť platí, že aj keď mnoho letničných v modernej dobe padlo do kompromisov a zvodov, tieto ústupky nie sú reprezentatívne pre pôvodné klasické letničné hnutie. Táto hrozná šlamastika je však úplne typická pre charizmatické hnutie.
Vernosť pravde uprostred odpadnutia
Aj keď musím súhlasiť, že väčšina letničných zišla nielen charizmatickou, ale dokonca charimastickou cestou, medzi oboma hnutím existujú zásadné rozdiely. Hoci len veľmi málo dobrého, ak vôbec niečo, zostalo v charimastickom hnutí, stále môžem ďakovať Bohu, že ešte existuje biblický pentekostalizmus. Som vďačný za Time Square Church, za The Calvary Chapels, za The Assemblies of God na miestach ako Taliansko, za Rómske letničné hnutie a za svoju vlastnú cirkev The British Full Gospel Movement.
Uvedomujem si tiež, že odklon od biblických koreňov nie je len problémom letničných. Podobné články, poukazujúce na tie isté trendy a problémy, by mohli byť napísané aj o baptistoch, presbyteriánoch, anglikánoch, bratoch či wesleyánskych cirkvách. Všetci môžeme vidieť obrovský odklon od vlastného biblického dedičstva. Napriek tomu majú všetky tieto spoločenstvá vo svojich radoch zbožné zvyšky a služobníkov, ktorí sa pevne držia pravdivého biblického odkazu.
Všetkým týmto veriacim a taktiež mojim rozumným letničným bratom verím, že Ježiš hovorí to isté, čo povedal cirkvi v Sardách, kde boli ľudia svedkami odpadnutia od pravdy:
„Pevne sa drž toho, čo si počul, a posilni to, čo ešte zostáva, lebo prídem čoskoro.“ (parafráza Zjavenie 3,1–6)
Súvisiace videá a dokumenty
