Torben Sondergaard

Požiadali ma, aby som si pozrel jeho dokument o uzdraveniach s názvom The Last Reformation, kde kazateľ z Dánska, Torben Sondergaard, predstavuje svoju relatívne novú, dnes už svetoznámu službu uzdravovania. Nechápte ma zle – som presvedčený, že všetky dary Ducha Svätého naďalej fungujú. Verím, že Boh uzdravuje aj skrze svojich služobníkov a že si môže použiť ľudí aj na vyháňanie nečistých duchov. Zároveň verím, že podľa Písma Boh rozdeľuje dary Ducha podľa svojej zvrchovanej vôle, komu chce a kedy chce.

„Bezo mňa nič nemôžete činiť“ Ján 15:5

Po preštudovaní učenia Torben Sondergaarda a jeho skupiny Posledná reformácia musím konštatovať, že ide o falošné učenie s kultickými znakmi. Preto vás vyzývam, aby ste skúmali a posudzovali všetko vo svetle Božieho slova, tak ako to robili veriaci v Béreji podľa Skutkov 17:11.

Torben Sondergaard učí, že spasenie sa prejavuje krstom Duchom Svätým, ktorý sa má uskutočňovať skrze vodný krst, a že dôkazom naplnenia Duchom Svätým je hovorenie v jazykoch. Tvrdí, že až po naplnení Duchom Svätým vychádzajú jazyky z úst veriaceho. Zároveň učí, že iba vodným krstom môže byť človek spasený a že pred krstom sú ľudia iba duchovne mŕtvi. Po vodnom krste majú byť hriechy zmyté a človek sa má stať znovuzrodeným. Toto učenie však predstavuje falošné evanjelium.

A čo lotor na kríži (Lukáš 23:32–43), ktorý umieral vedľa Pána Ježiša a ktorému Kristus pre jeho vieru zasľúbil, že bude s Ním v raji? Nebola tam žiadna voda. Áno, je možné, že niektorí ľudia zažijú fyzické uzdravenie, no celkové posolstvo tohto učenia je falošné evanjelium, ktoré mnohých zvádza na falošnú cestu a vedie späť k náboženskému klamu. Ľudia môžu byť ľahko oklamaní, no Pán Ježiš zasľúbil, že Duch Svätý nás napokon povedie do všetkej pravdy.

Aj úprimní veriaci môžu byť na určitý čas zvedení. Sú však aj takí, ktorí sa domnievajú, že sú kresťanmi, no v skutočnosti nimi nie sú. Boli hlboko oklamaní, že konajú Božie skutky. A takých ľudí nie je málo. „Mnohí mi povedia v onen deň…“ – hovorí Ježiš o dni súdu.

„Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene?“ Matúš 7:21–22

To, že niekto koná v Jeho mene, ešte neznamená, že koná v Jeho moci a pod vedením Jeho Ducha. Preto Pán napokon vyhlási:

„Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti.“ Matúš 7:23

Netvrdím, že Torben Sondergaard je jedným z týchto ľudí. Dnes však existuje mnoho zvedených veriacich, ktorí sa nechali strhnúť touto alebo inou službou a začali sa točiť viac okolo seba než okolo Krista. Zameriavajú sa viac na vodný krst, krst Duchom Svätým, vyháňanie démonov, zázraky a fyzické uzdravenia než na samotného Pána Ježiša. Takéto ovocie často svedčí o hľadaní vlastnej slávy, nie Božej.

Sám som strávil mnoho rokov v kresťanskom kultickom hnutí. Naučil som sa tam síce základné ortodoxné kresťanské doktríny, no zároveň tam bolo pridané aj „iné evanjelium“. Bolo nám tvrdené, že my sme jediní správni a že pravdu nemá nikto iný. To isté zaznieva aj u Torben Sondergaarda, keď tvrdí, že reformátori zlyhali a že on prináša poslednú reformáciu.

Tvrdí, že reformátori nezmenili cirkev dostatočne a že zostali rímskymi katolíkmi. Možno nešli do všetkých dôsledkov, no reformácia, ktorú odštartoval Martin Luther a ďalší, spôsobila obrovskú duchovnú revolúciu, ktorá sa z Európy rozšírila do celého sveta. Pravé evanjelium bolo preložené do jazykov ľudu a nastal najväčší nárast veriacich v dejinách. To všetko bolo Božím dielom. Spomeňme si aj na príbeh, keď Pán Ježiš uzdravil desať malomocných (Lukáš 17:11–19) – uzdravení boli všetci, no spasený bol len jeden. Uzdravenie nie je zárukou spasenia.

„Keď sa Ježiš uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu… A povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila.“ Lukáš 17:11–19

V Skutkoch 2:38 čítame výzvu, aby sme sa dali pokrstiť na odpustenie hriechov. Grécke slovo preložené ako „na“ však znamená aj „kvôli“. Krst teda nie je príčinou spasenia, ale jeho dôsledkom. Je vonkajším znakom toho, čo už Boh vykonal, keď sme boli z milosti skrze vieru znovuzrodení (Efezanom 2:8). Nie naopak.

„A tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší.“ Skutky 2:41

Keď sa pozrieme na to najdôležitejšie ohľadne spasenia (1. Korintským 15:1–4), teda na to, čo je vlastne evanjelium, vidíme, že apoštol Pavol jasne uvádza, že ide o Krista, ktorý zomrel za naše hriechy, bol pochovaný a vstal z mŕtvych. Vodný krst v tejto súvislosti vôbec nespomína. Pavol dokonca začína svoj list Korinťanom slovami:

„Lebo ma Kristus neposlal krstiť, ale zvestovať evanjelium, pravda, nie múdrosťou v slovách, aby Kristov kríž nebol zbavený významu.“ 1. Korintským 1:17

Søndergaard káže, že človek nemôže byť spasený bez vodného krstu. To je čisté skutkárčenie, nič iné. Spasení sme totiž z milosti skrze vieru (Efezským 2:8). Ak k tomu pridáme akýkoľvek skutok, prestáva to byť evanjelium Božej milosti. Nemôžeme vkladať svoju vieru ani do sviatosti, ani do človeka.

Byť fyzične uzdravený z choroby alebo oslobodený od mentálneho postihnutia môže pôsobiť pôsobivo, no v skutočnosti to nemá žiadny priamy dopad na našu večnosť. Jedinou skutočnou záchranou je spasenie. Ak uzdravenia nasmerujú pozornosť ľudí na Boha, je to dobré, no aj tak musia činiť pokánie a vložiť svoju vieru v živého Boha. Iba tak môžu byť znovuzrodení. Ak však odídu ako deväť z desiatich malomocných, v konečnom dôsledku aj tak zhoria v pekle. Preto sa modlime za Božiu ochranu, aby sme neprijali iného ducha a nezvestovali iného Krista.

„Lebo keď príde niekto a zvestuje iného Krista, ktorého sme my nezvestovali, alebo keď prijímate iného ducha, ktorého ste nevzali, to dobre znášate. A ja myslím, že nestojím v ničom za onými veľapoštolmi.“ 2. Korintským 11:4–5

„To sú falošní apoštolovia, ľstiví pracovníci, ktorí sa len predstavujú ako apoštolovia Kristovi. A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. Nie je teda veľkou vecou, keď sa aj jeho služobníci predstavujú ako služobníci spravodlivosti.“ 2. Korintským 11:13–15

Krstiť sa môžu iba ľudia, ktorí už uverili v evanjelium a prijali Pána Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, teda tí, ktorí sa už znovuzrodili. Znovuzrodenie sa nedeje z vody, ale z Ducha Svätého. Vodný krst preto nie je podmienkou spasenia. Je to presne naopak – podmienkou vodného krstu je spasenie a znovuzrodenie.

Vodný krst znázorňuje to, čo s nami Boh vykonal v okamihu, keď sme uverili evanjeliu. Spolu s Kristom sme zomreli, boli pochovaní (ponorenie do vody) a spolu s Ním sme boli vzkriesení (vynorenie z vody). Je to verejné vyznanie a vonkajšie stotožnenie sa s Mesiášom. Duchovná realita však nastala už vtedy, keď sme uverili. Pozrime sa preto na jasný biblický príklad určený aj pre nás – pohanov, teda nežidov.

„Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč. A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial Boh dar Ducha Svätého; lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter: Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista.“ Skutky 10:44–48

„Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my?“ Peter jasne videl, že aj na pohanov Boh vylial dar Ducha Svätého, a práve preto rozkázal, aby boli pokrstení.

„Ohlásil sa eunuch a povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? Sám o sebe, a či o niekom inom? Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A eunuch odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží. Nato kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho.“ Skutky 8:34–38

Peter, Pavol aj Filip si vždy dávali pozor, aby nepokrstili neveriaceho človeka, pretože by mu tým dali iba falošnú istotu spasenia. Žiaľ, v praxi sa to stáva – krstia sa neznovuzrodení ľudia. Dokonca existujú ľudia, ktorí hovoria jazykmi, no neprejavujú žiadne známky nového života. Žijeme v posledných časoch a zvody sú čoraz väčšie. Diabol napodobňuje Božiu prácu a týmto spôsobom zvádza mnohých.

Ani v jednom, ani v druhom prípade nečítame, že by niekto kládol ruky na znovuzrodenie a prijatie Ducha Svätého. Samozrejme, v Písme nájdeme aj miesta, kde sa skladanie rúk spomína (Skutky 8:17, Skutky 19:6), no nie je to pravidlo. Môže sa stať, že človek, ktorému kázňou zvestujeme evanjelium a za ktorého sa modlíme, prijme Božie slovo do svojho srdca a skrze Ducha Svätého prežije pokánie a znovuzrodenie priamo v danom momente. Podobne ako v Kornéliovom dome sa môže prejaviť prítomnosť Ducha Svätého aj hovorením v jazykoch. V žiadnom prípade však hovorenie v jazykoch nie je zárukou ani dôkazom znovuzrodenia.

„Ja vás krstím vodou na pokánie, ale Ten, ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja; nie som hoden niesť Mu sandále; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Matúš 3:11

„Ale prijmete moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“ Skutky 1:8

„Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste. Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ Skutky 2:1–4

„A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial Boh dar Ducha Svätého.“ Skutky 10:45

„Ako som potom začal hovoriť, zostúpil Duch Svätý na nich, ako aj na nás na počiatku. Tu som sa rozpomenul na slovo Pánovo, ktoré povedal: Ján krstil vodou, ale vy pokrstení budete Duchom Svätým. Keď teda Boh dal im ten istý dar ako aj nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“ Skutky 11:15–17

Pri znovuzrodení sme všetci vštepení do jedného tela, do Tela Kristovho, ktorým je Cirkev.

„Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom.“ 1. Korinťanom 12:13

Svedectvo Ducha Svätého je jedným z nepominuteľných dôkazov, že človek je skutočne znovuzrodený. Ducha Svätého prijímame vtedy, keď uveríme.

„V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy – evanjelium o svojej spáse – a uverili ste v Neho, boli ste spečatení zasľúbeným Duchom Svätým.“ Efezským 1:13

„Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho.“ Rimanom 8:9

„A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.“ Rimanom 8:16

Duchovný krst je jednorazová záležitosť. Písmo nás nikde nevyzýva, aby sme sa krstili Duchom Svätým alebo sa modlili za krst Duchom Svätým, pretože ide o výlučne Božiu prácu. Naopak, plnenie sa Duchom Svätým je opakujúci sa proces. Písmo nás jasne vyzýva, aby sme boli plní Ducha Svätého a modlili sa za naplnenie Duchom Svätým.

„A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom.“ Efežanom 5:18

„A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie.“ Skutky 4:31

„Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu.“ Skutky 6:3

„A učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.“ Skutky 13:52

V Skutkoch apoštolov čítame, že mnohí ľudia, ktorí sa znovuzrodili, okamžite hovorili jazykmi (Skutky 2:4; 10:46; 19:6). Je to však nevyhnutné znamenie spasenia? Nie. Posúďme to na základe učenia v 1. Korinťanom 12.

„Každému je daný prejav Ducha na všeobecný úžitok… inému druhy jazykov a inému vykladať jazyky.“ 1. Korinťanom 12:8–10

„Či sú všetci apoštolovia? … Či všetci hovoria jazykmi? Či ich všetci vedia vykladať?“ 1. Korinťanom 12:28–31

„Či všetci hovoria jazykmi?“ – k tejto otázke už naozaj netreba žiadny komentár.

K tejto otázke farizejskej teológie sa Ježiš vyjadril úplne jasne. Nikodémovi povedal:

„Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ Ján 3:5

Byť narodený z vody bol židovský výraz pre fyzické narodenie. Podľa farizejskej teológie byť narodený z vody, teda byť narodený fyzicky ako Žid, bolo považované za dostatočné pre vstup do Kráľovstva. Ježiš však jasne hovorí, že samotné fyzické narodenie nestačí, pretože: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ Inými slovami, človek musí byť narodený fyzicky aj duchovne, keďže samotné telesné narodenie nie je postačujúce pre vstup do Božieho Kráľovstva. Pán Ježiš túto pravdu ďalej vysvetľuje slovami:

„Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.“ Ján 3:6

Tu Pán opäť jasne rozlišuje dva druhy narodenia. Byť narodený z vody znamená byť narodený z tela, a čo sa narodilo z tela, je telo. Toto narodenie však nestačí na vstup do Kráľovstva Božieho. Musí nastať aj duchovné narodenie, aby človek mohol vstúpiť do Božieho Kráľovstva.

Nikodém, hoci bol narodený ako Žid, to nestačilo. Potreboval sa duchovne narodiť, aby bol skutočne znovuzrodený spôsobom, ktorý je nevyhnutný pre vstup do Kráľovstva. Aká je teda táto cesta a v čom spočíva? Ježiš dáva Nikodémovi dva zásadné kroky týkajúce sa znovuzrodenia, ktoré nachádzame v Jánovi 3:13–15:

„Nik nevystúpil do neba, jedine Ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto v neho verí, mal večný život.“ Ján 3:13–15

Tu vidíme dva základné kroky potrebné pre tento druh nového narodenia, ktorý kvalifikuje človeka pre vstup do Božieho Kráľovstva. Prvý krok vykonal Boh a druhý krok musí vykonať človek. Boží krok spočíva v smrti a vzkriesení Boha-Človeka, Mesiáša Ježiša Krista. Syn človeka, ktorý zostúpil z neba, bol vyzdvihnutý na kríži, aby zomrel za hriechy sveta, a bol vzkriesený z mŕtvych. Človek je potom povolaný uveriť v Mesiáša a v to, čo Ježiš vykonal na kríži, aby mohol prijať večný život.

Rozbor učenia Torben Sondergaarda a hnutia Posledná reformácia patrí do širšieho kontextu falošných učení a preto prirodzene nadväzuje na tematiku falošných učení, kde je evanjelium posudzované výhradne vo svetle Písma; jadro problému sa dotýka aj otázky hnutia viery, ktoré podobne presúva dôraz zo spasenia z milosti skrze vieru na skutky, zážitky a manifestácie, pričom pravé biblické učenie o znovuzrodení jasne ukazuje, že spása je Božím dielom, nie výsledkom vodného krstu alebo hovorenia jazykmi; celý rozbor zapadá aj do rámca apologetiky evanjelia, ktorá chráni veriacich pred pridaným evanjeliom, duchovným klamom a falošným dôrazom na zázraky namiesto Krista.