Verte Bohu a buďte nepohnuteľní!

Kde čerpať silu a odvahu stáť na Božej strane?

Kde máme brať silu a odvahu, aby sme dokázali nepohnuteľne stáť na Božej strane? Čo nám môže pomôcť, aby sme zostali pevní vo viere, aj keď na nás útočí nepriateľ? Veríme Božím zasľúbeniam? Veríme tomu, že boj je Jeho záležitosťou a že vo spojení s Ním je naše víťazstvo isté? Sme rozhodnutí zostať verní Bohu, aj keby nás to malo stáť život?

Mistr Jan Hus stál nepohnuteľne za pravdou. Na koncile v Kostnici, kde bol súdený, mu bolo niekoľkokrát ponúknuté, aby svoje učenie odvolal a zachránil si život. On to však vždy odmietol a zostal verný poznanej pravde. Keď bol priviazaný ku kôlu a keď už bolo všetko pripravené na zapálenie hranice, dostal poslednú šancu. Ešte raz bol vyzvaný, aby sa zachránil tým, že odvolá svoje „bludy“. Jan Hus sa však ohradil:

„Aké bludy mám odvolať? Nie som si vedomý žiadneho bludu. Volám Boha za svedka, že všetko, čo som písal a kázal, sledovalo záchranu duší pred hriechom a zatratením. A preto s najväčšou radosťou chcem pravdu, ktorú som písal a hlásal, potvrdiť svojou krvou.“

Jan Hus stál nepohnuteľne, aj keď ho to stálo život. Jeho smrť však Rímu zamýšľané víťazstvo nepriniesla. Upálenie Jána Husa vyvolalo v Čechách rozhorčenie a odpor. Celý národ cítil, že sa Hus stal obeťou zloby kňazov a zrady cisára. Ľudia o ňom hovorili, že bol verným učiteľom pravdy, a koncil, ktorý ho odsúdil na smrť, obviňovali z vraždy. Husovo učenie teraz budilo ešte väčšiu pozornosť než kedykoľvek predtým a prijímalo ho stále viac ľudí.

Nepohnuteľnosť viery – príklad Husitov, Luthera a Williama Wallacea

Husovi protivníci nesledovali pokračovanie jeho učenia so založenými rukami. Pápež a cisár sa spojili, aby husitské hnutie rozdrvili. Zikmundove vojská napadli Čechy, no husiti pod vedením Jana Žižku ich útokom odolávali. Prostí sedliaci sa nezľakli ani omnoho početnejších a lepšie vyzbrojených armád. Husiti stáli pevne na svojich miestach. Nie je jednoduché udržať pozíciu, keď sa na teba valí presila nepriateľov. Husiti to však dokázali – boli nepohnuteľní, aj keď stáli tvárou v tvár silným križiackym vojskám.

Viac ako 100 rokov po upálení majstra Jána Husa stál nepohnuteľne za poznanou pravdou ďalší reformátor. Keď bol Martin Luther na ríšskom sneme vo Wormse vyzvaný, aby svoje učenie odvolal, odpovedal cisárovi týmito slovami:

„Keďže najjasnejšie Veličenstvo a urodzené panstvo žiada odo mňa jasnú, jednoduchú a presnú odpoveď, dávam vám ju: Nemôžem podriadiť svoju vieru ani pápežovi, ani snemom, pretože je nad slnko jasné, že sa často mýlia a navzájom si protirečia. Preto, pokiaľ nebudem presvedčený dôkazmi z Písma alebo zdravým rozumom, pokiaľ nebudem presvedčený tými miestami, ktoré som uvádzal, a pokiaľ sa tým neuvoľní moje svedomie zviazané Božím slovom, nemôžem a neodvolám, lebo kresťanovi sa nesluší hovoriť proti svojmu svedomiu. Tu stojím a nemôžem inak. Boh mi pomáhaj.“

Poznáš meno William Wallace? Videl si film Statečné srdce? William Wallace bol muž, ktorý v 13. storočí bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Vo filme ho stvárnil Mel Gibson. Poslúchni si jeho slová odrážajúce odhodlanie:

„Aj keby z mrakov pršal oheň a zem sa pode mnou otvorila, nebudem sa triasť, pretože viem, kto ma sem postavil. A kým On bude chcieť, aby som tu stál, nepohnú mnou z miesta ani ľudia, ani diabli.“

Rovnako ako Hus, jeho nasledovníci, Luther či Wallace, aj oni vedeli, čo znamená byť nepohnuteľný a odkiaľ čerpať silu pre svoj pevný postoj. Chce po nás Boh takúto odvahu? Chce, aby sme boli nepohnuteľní v jeho pravde? Chce, aby sme pevne stáli vo viere a držali pozíciu, na ktorú nás postavil? Aby sme stáli na jeho strane, aj keď na nás útočí nepriateľ?

Pozrime sa na udalosti, ktoré sú zaznamenané v 2. knihe Kroník, 20. kapitole. Tie sa odohrali v čase, keď v Judsku vládol kráľ Jóšafat. Synovia Moábovi, Amónovi a niektorí z Meunejcov sa spojili a vyrazili do boja proti Jóšafatovi. Jóšafat dostal varovanie:

2. Paralipomenon 20,1-2: „Tiahne proti tebe veľký zástup z druhej strany mora, od Aramu.“

Proti kráľovi Jóšafatovi a jeho kráľovstvu sa chystá veľká presila nepriateľov. Tri kráľovstvá spojili svoje sily, aby zaútočili na Júdu. Ako by mal kráľ Jóšafat reagovať tvárou v tvár tejto hrozbe? Jóšafat pocítil strach a rozhodol sa hľadať Hospodina – v celom Judsku vyhlásil pôst.

2. Paralipomenon 20,3: „Jóšafat dostal strach; rozhodol sa hľadať Hospodina a vyhlásil v celom Judsku pôst.“

Jóšafat si uvedomil, že voči takej veľkej presile nemá šancu. Jeho rozhodnutie však bolo múdre – vo svojej slabosti sa rozhodol hľadať pomoc u Boha a vyhlásil pôst pre celý národ. Judejci sa zhromaždili, aby hľadali pomoc u Hospodina. Prišli zo všetkých miest v Judsku. Jóšafat sa postavil pred zhromaždenie v Hospodinovom dome a modlil sa:

2. Paralipomenon 20,6-9: „Hospodine, Bože našich otcov, či ty nie si Boh na nebesiach? Ty vládneš nad všetkými kráľovstvami národov. V tvojej ruke je sila a udatnosť. Niet nikoho, kto by sa ti mohol postaviť… Keď na nás príde zlo, meč, prísny súd, mor alebo hlad, postavíme sa pred tento dom a pred teba, lebo tvoje meno je v tomto dome, a budeme k tebe volať v našom súžení. Ty vypočuješ a zachrániš.“

V tejto kritickej chvíli sa Judejci spoliehajú na Hospodina, obracajú sa k svojmu Bohu a prosia Ho o pomoc a vyslobodenie. Jóšafat poukazuje na Božiu moc, suverenitu a silu. Iba Boh ich môže zachrániť. Ich jedinou šancou je, že Boh bude bojovať na ich strane. Jóšafat predkladá Hospodinovi všetky nepriateľské národy a modlí sa:

2. Paralipomenon 20,12-15: „Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď v nás nie je sila proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám. Nevieme, čo máme robiť, ale k tebe upierame oči. Všetci Judejci stáli pred Hospodinom aj so svojimi deťmi, ženami a synmi. Vtedy spočinul na Jachazíelovi, levítovi zo synov Asafových, Hospodinov Duch uprostred zhromaždenia a povedal: Počúvajte, všetci Judejci, obyvatelia Jeruzalema a kráľ Jóšafat! Takto vám hovorí Hospodin: Nebojte sa a nedeste sa tohto veľkého zástupu, lebo boj nie je váš, ale Boží.“

Konečne prišla dobrá správa – Boh sa priznal ku svojmu ľudu a vyzval Judejcov, aby sa nebáli početných nepriateľov, pretože boj patrí Hospodinovi.

2. Paralipomenon 20,17-19: „Vy tu nebudete bojovať. Postavte sa, stojte a dívajte sa na Hospodinovu záchranu pre vás, Judejci a obyvatelia Jeruzalema. Nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vytiahnite proti nim a Hospodin bude s vami. Jóšafat pokľakol tvárou k zemi a všetci Judejci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom a klaňali sa Hospodinovi. Nato povstali levíti zo synov Kehátovcov a zo synov Kórachovcov, aby chválili Hospodina, Boha Izraela, silným hlasom.“

Celý národ sa radoval – nemuseli bojovať vlastnými silami, Boh bude bojovať za nich. Dôverovali Božiemu slovu, verili jeho zasľúbeniu a boli o tom presvedčení. A čo my? Dôverujeme Bohu? Veríme Jeho slovu a zasľúbeniam? Veríme, že má moc zachrániť nás z každých ťažkostí? Dovolíme, aby sa v našej slabosti prejavila Božia sila? Sme presvedčení, že boj patrí Jemu a že už dosiahol víťazstvo? Veríme, že Boh je víťaz v zápase medzi dobrom a zlom a že môžeme pevne stáť na Jeho strane?

Jóšafat a Judejci tomu verili, a preto smelo vykročili v ústrety nepriateľovi. Za svitania vyrazili na tekójsku púšť. Keď vychádzali, Jóšafat povzbudil ľud:

2. Paralipomenon 20,20: „Počúvajte ma, Judejci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a budete nepohnuteľní; verte Jeho prorokom a budete mať úspech.“

Tento verš ukazuje, ako môžeme byť nepohnuteľní a kde nájsť silou pevne stáť na Božej strane:

„Verte v Hospodina a budete nepohnuteľní; verte jeho prorokom a budete mať úspech.“

Kráľ Jóšafat a jeho ľud dôverovali Bohu tak silno, že začali oslavovať víťazstvo ešte predtým, než sa skutočne udialo. Boh sľúbil, že bude bojovať namiesto nich a že ich vyslobodí – a oni Mu verili, pretože Boh neklame. Keď Boh niečo sľúbi, určite to aj splní. Víťazstvo bolo isté, pochybnosti nemali miesto. Preto Judejci spievali a oslavovali Boha, aj keď ich obkľúčili ozbrojení nepriatelia. Jóšafat po porade s ľudom postavil pred Hospodina spevákov, aby chválili Jeho velebnú svätosť. Speváci kráčali pred ozbrojencami a volali:

2. Paralipomenon 20,21-22: „Chváľte Hospodina, lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ V ten čas, keď začali jasať a chváliť, Hospodin spôsobil zálohy proti Amónčanom, Moábčanom a obyvateľom pohoria Seír, ktorí prišli proti Judejcom – a boli porazení.

Keď Judejci vystúpili na vyvýšeninu s výhľadom na púšť a pozreli sa na tábor nepriateľov, videli iba mŕtve telá na zemi – nikto neprežil. Potom Jóšafat a jeho ľud prišli pozbierať korisť. Našli množstvo majetku, drahocennej výzbroje a pokladov, viac, ako vládali uniesť. Korisť zbierali tri dni, taká bola hojná. Potom sa všetci muži judskí a jeruzalemskí s Jóšafatom na čele radostne vrátili do Jeruzalema, pretože Hospodin ich naplnil radosťou z víťazstva nad nepriateľmi. Prišli s harfami, citarami a trúbkami do Hospodinovho domu.

Strach pred Bohom padol na všetky kráľovstvá krajín, keď počuli, ako Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraela. Jóšafatovo kráľovstvo žilo v pokoji a Boh mu doprial pokoj na všetkých stranách.

2. Paralipomenon 20,24-25.27-30: „Keď prišli Judejci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na dav, videli iba mŕtve telá ležiace na zemi, nikto neunikol… Potom sa Jóšafat a jeho ľud vrátili s radosťou do Jeruzalema… Hospodin im dal pokoj zo všetkých strán.“

Boh vybojoval pre Jóšafata a jeho ľud veľkolepé víťazstvo. Splnil svoj sľub, zachránil ich pred smrteľným nebezpečenstvom a vyslobodil ich bez toho, aby sami museli bojovať. Taký mocný a úžasný je Boh Izraela! Tento mocný Boh nie je len Bohom Izraela – je aj naším Bohom.

Ako sme na tom my? Veríme Jeho slovu? Veríme Jeho sľubom natoľko, že oslavujeme zasľúbené víťazstvo ešte predtým, ako príde? Spoliehame sa na Boha? Sme nepohnuteľní vo svojej dôvere, alebo nás ovláda strach a pochybnosti? Máme stáť pevne na Božej strane, dôverovať Mu, byť nepohnuteľní. A čo keď to nie je také jednoduché? Čo ak prídu pochybnosti alebo strach? Boh je stále ten istý a Jeho sľuby platia aj dnes.

Nepohnuteľní vo viere: Ako dôverovať Bohu v ťažkých časoch

Boží nepriateľ sa nás snaží zviesť z našej pozície. Nechce, aby sme stáli nepohnuteľne na Božej strane a boli účastní Jeho víťazstva. Robí všetko pre to, aby s nami otriasol, zaplavil nás strachom a podnietil nás k úteku. Snaží sa nám nahovoriť, že boj za to nestojí. Nastražuje pasce a kladie pred nás rôzne lákadlá, ktoré nás majú odviesť od Boha. Satanova taktika pri pokúšaní je veľmi podobná praktikám tzv. šmejdov.

Vieš, kto sú šmejdi? Sú to predajcovia, ktorí sa snažia zarobiť na dôverčivých ľuďoch tým, že im predajú predražené hrnce, prikrývky alebo iné haraburdie. Poznáš to, však?

„Ako ste mohli doteraz žiť bez tejto úžasnej lyžice? Je celokovová, hladká a lesklá. Je vhodná pre pravákov aj ľavákov, má ideálnu dĺžku a tvar. Dokonale kalibrovaná na jedno sústo či dúšok. Lepšia lyžica neexistuje. Všetky ostatné sú len lacné napodobeniny. Naša je originál, vyrobená kozmickou technológiou, jednoducho dokonalá. Pri naberaní z nej nič nevylejete. No, skoro nič…“

„Deväťkrát z desiatich pokusov trafíte do úst. Je vhodná aj na kŕmenie detí. Predsa by ste svojim deťom nedopriali to najlepšie? Chcete im predsa ušetriť celoživotné traumy! A keďže ste to vy, táto lyžica je pre vás iba za 10 000 €, ale nikomu to nehovorte, lebo bežne stojí trojnásobok. Ak si kúpite sadu 6 lyžíc, za akčnú cenu iba 59 900 €, a navyše dostanete dve celodrevené špáradlá zadarmo…“

Satan na nás skúša podobné triky. Keď nás láka k hriechu, ukazuje nám, čo môžeme získať – pôžitok, zábavu, moc, slávu… Chce, aby sme sa nezamýšľali nad cenou, ktorú nakoniec budeme musieť zaplatiť, a aby sme nebrali do úvahy dôsledky. Snaží sa, aby sme videli len krátkodobé potešenie a na následky zabudli. Jeho cieľom je, aby sme nevideli, že cesta, na ktorú nás zvádza, vedie k smrti.

Keď sa rozhodneme nasledovať Ježiša, satan sa snaží našu pozornosť obrátiť opačne – zameriava nás na to, o čo prídeme, na potreby a pôžitky, ktorých sa vraj budeme musieť vzdať. Zveličuje cenu nasledovania Krista a presviedča nás, že sa to neoplatí.

Husiti – príklad odvahy a Božej pomoci

Prečo sa Satan snaží zviesť ľudí z cesty k večnému životu a odviesť ich na cestu k večnej záhube? Jeho nenávisť voči Bohu sa odráža v nenávisti k Božím deťom. Keď nemôže zaútočiť priamo na Boha, snaží sa ublížiť tým, ktorých Boh miluje – a tým spôsobí Bohu väčšiu bolesť. Je to naozaj diabolské. Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia opúšťajú svoju pozíciu a utekajú z boja, je strach. Pozitívnym príkladom pre nás môžu byť tí, ktorí z boja neutiekli ani vtedy, keď stáli pred obrovskou presilou. Už sme spomínali 600. výročie upálenia majstra Jána Husa – spomeňme teda jeho nasledovníkov, husitov.

Po upálení Jána Husa jeho učenie nezaniklo. Ľudia boli rozhorčení na cirkev aj cisára, ktorý Husovi sľúbil ochranu, ale svoje slovo nedodržal. Husovo učenie sa šírilo, ľudia čítali Wiklefove spisy z Anglicka, študovali Bibliu a hľadali pravú vieru. Pápež a cisár spojili sily, aby husitské hnutie rozdrvili. Ich vojská napadli Čechy. Husiti pod vedením slepého vojvodcu Jána Žižku odolávali oveľa početnejším armádam, pretože verili v Božiu pomoc a boli presvedčení o spravodlivosti svojej veci. Cisár opakovane zbieral nové vojsko a útočil na Čechy, ale jeho armády boli vždy porazené. Husiti nepoznali strach zo smrti a nikto sa im neodvážil postaviť.

Po smrti Jána Žižku si nepriatelia Čechov mysleli, že nastala vhodná chvíľa získať späť všetko, čo stratili. Pápež vyhlásil krížovú výpravu proti husitom a do Čiech vtrhlo obrovské vojsko – ale utrpelo strašnú porážku. Bola vyhlásená ďalšia krížová výprava. Všetky európske krajiny podliehajúce pápežovi poslali vojakov, peniaze a zbrane. Pod pápežským praporom sa zhromaždila nesmierna armáda, presvedčená, že husitov konečne vyhladí. Sebavedomé vojsko vstúpilo do Čiech, ale český národ sa zomkol na obranu svojej krajiny.

Keď sa dve nepriateľské armády priblížili, medzi nimi bola už len rieka. Krížacké vojsko bolo oveľa silnejšie, no namiesto útoku cez rieku a boja s husitmi, ktorých tak dlho prenasledovali, len strnulo mlčky pozorovalo ich bojovníkov. Náhle však na celé vojsko doľahla záhadná hrôza. Bez jediného výstrelu sa obrovská sila rozpadla, akoby ju rozohnala neviditeľná moc. Husiti porazili mnohých nepriateľov, začali prenasledovať utečencov a získali veľkú korisť – vojna, ktorá mala Čechov zničiť, ich nakoniec obohatila.

Božia moc na strane tých, ktorí Mu dôverujú – husiti ako príklad

O niekoľko rokov neskôr bola pod novým pápežom vyhlásená ďalšia krížová výprava. Ako predtým, aj teraz všetky európske krajiny podliehajúce pápežovi poslali vojakov aj potrebné prostriedky. Pápež sľúbil veľkú odmenu každému, kto sa tejto výpravy zúčastní – úplné odpustenie aj najhorších hriechov, bohatú odmenu v nebi pre tých, ktorí padnú, a pocty a bohatstvo pre tých, ktorí prežijú. Obrovské pápežské vojsko prekročilo hranice a vtrhlo do Čiech.

Husiti pred nimi ustupovali, čím vylákali útočníkov, ktorí si boli svojim víťazstvom istí, hlbšie do vnútrozemia. Nakoniec sa husitské vojsko zastavilo, obrátilo sa čelom k nepriateľovi a pripravilo sa na bitku.

Križiaci, ktorí pochopili svoj omyl, očakávali v tábore husitský útok. Keď začuli spev blížiaceho sa husitského vojska, ešte skôr, než sa objavili, padla na nich hrôza. Kniežatá, velitelia aj obyčajní vojaci odhazovali zbrane a utekali na všetky strany. Márne sa pápežský legát snažil znovu zorganizovať rozprchlé vojsko – sám bol nakoniec strhnutý davom. Celá armáda sa rozprchla v panike a do rúk husitov opäť padla veľká korisť.

Obrovská armáda, vyslaná najmocnejšími národmi Európy, dvakrát utiekla bez jediného boja pred obrancami malého, do tej doby slabého národa. Bol to prejav Božej moci. Votrelcov zachvátila nadprirodzená hrôza. Boh, ktorý rozdrvil faraónovo vojsko pri Červenom mori, zahnal na útek Madiáncov pred Gedeonom a jeho tromi stovkami mužov a cez jedinú noc premohol armádu pyšnej Asýrie, opäť napriahol svoju ruku, aby zmaril moc utláčateľa.

Husiti verili, že bojujú za pravdu. Dôverovali Bohu. Nebáli sa trpieť pre správnu vec. Preto v Božej sile víťazili, boli neporaziteľní a nepohnuteľní.

Rimanom 8,31: „Čo k tomu dodať? Ak je Boh s nami, kto proti nám?“

Aby sme mohli obstáť v ťažkostiach, potrebujeme byť pripravení. Je potrebné hľadať silu u Pána a oblečiť si plnú Božiu zbroj, o ktorej čítame v liste Efezským v 6. kapitole:

Efezským 6,10-18: „A tak, bratia, svoju silu hľadajte u Pána, v jeho veľkej moci. Oblečte si plnú Božiu zbroj, aby ste mohli odolať diablovým úkladom. Nevedieme svoj boj proti ľudským nepriateľom, ale proti mocnostiam, silám a všetkému, čo ovláda tento vek tmy, proti duchom zla v nebeských oblastiach. Preto vezmite na seba plnú Božiu zbroj, aby ste sa mohli v deň zlý postaviť na odpor, všetko prekonať a obstáť. Stojte teda opásaní pravdou okolo bedier, oblečení pancierom spravodlivosti, obutí k pohotovej službe evanjeliu pokoja, a vždycky so štítom viery, ktorým uhasíte všetky ohnivé šípy Zlého. Prijmite aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je Božie slovo. V každom čase sa v Duchu modlite a proste, bdejte na modlitbách.“

Ak budeme svoju silu hľadať u Pána, v tejto zbroji, ktorá chráni našu myseľ aj srdce, odoláme útokom nepriateľa. Budeme pevne stáť, budeme nepohnuteľní. Bohu môžeme dôverovať a úplne sa spoľahnúť na Jeho zasľúbenia. Božia ochrana je našou silou a pevnosťou v ťažkých chvíľach. Čokoľvek nás zasiahne, ak sa spoľahneme na Boha, zostaneme neporaziteľní – rovnako ako husiti, ktorí v Božej sile víťazili. Božie slovo nás posilňuje, aby sme stáli nepohnuteľne na Jeho strane.

Jeremiáš 17,7: „Požehnaný je muž, ktorý dôveruje Hospodinovi, ktorý sa na Hospodina spolieha.“

Príslovia 3,26 (B21): „Hospodin bude stáť po tvojom boku, on sám tvoje nohy pred pascou ochráni!“

Príslovia 14,26: „V bázni pred Hospodinom má človek pevné bezpečie a útočisko pre svoje deti.“

Príslovia 14,26 (B21): „V úcte k Hospodinovi je istota pevná, jeho deti v ňom nájdu bezpečie.“

Izaiáš 30,15: „Lebo takto vraví Panovník Hospodin, Svätý Izraela: V obrátení a stíšení bude vaša spása, v pokoji a dôvere vaše víťazstvo.“

Žalm 119,133: „Upevni moje kroky vo svojom slove, aby nado mnou nepanovala nijaká neprávosť.“

V Bohu je naše víťazstvo isté. Ak Mu budeme dôverovať, upevníme svoje kroky v Jeho slove a On nás ochráni pred pádom. Božie slovo je naša ochrana a záruka, že v Jeho sile zostaneme pevní, neochvejí a pripravení čeliť všetkým ťažkostiam. Keď sa oprieme o Božiu vôľu, nebudeme klopýtať a nepriateľ nás nezvedie.

Víťazstvo vo viere: Ako Boh bojuje za svoj ľud a čo nám hovoria príbehy mučeníkov

Poznáme príbehy, kde Boží ľud dosiahol veľké víťazstvá vďaka boju, ktorý viedol Hospodin. Boh pre svoj ľud vybojoval zázračné víťazstvá, za ktoré Mu patrí chvála. Bolo by úžasné zažiť podobnú kresťanskú skúsenosť a vidieť, ako Boh bojuje za nás. Ale čo ak sa zdá, že Boh za nás nebojuje? Čo ak zostaneme verní a On nás predsa nechá čeliť nepriateľovi? Čo ak v boji utrpíme rany alebo pre vieru dokonca stratíme život? Nevyvoláva to obavy? Poznáme aj takéto príbehy?

Jób bol verný Bohu a predsa zažil utrpenie. Jan Hus, o ktorom sme už hovorili, bol upálený pre svoju vernosť pravde. Ako sa vyrovnať s takýmito príbehmi? Dejiny Božieho ľudu sú plné mučeníkov, ktorí za svoju vernosť Bohu zaplatili vlastným životom. Môžeme aj napriek tomu dôverovať Bohu, stáť na Jeho strane a byť pevní vo viere, aj keď čelíme ťažkostiam? Máme istotu, že Boh za nás bude bojovať? Máme záruku víťazstva?

Ako to bolo s Jóbom, Husom a ďalšími mučeníkmi, ktorí trpeli a zomreli pre vieru? Bojoval za nich Boh, alebo ich nechal napospas nepriateľovi? Keď nahliadneme do knihy Jób, vidíme, že Jób svojou vernosťou vybojoval obrovské víťazstvo v kozmickom zápase medzi dobrom a zlom. Zostal pevne na Božej strane, aj keď utrpel ťažké rany. Aj keď trpel, Jób zvíťazil. Zvíťazil aj Jan Hus a všetci ďalší mučeníci, ktorí zostali verní Bohu.

Zvíťazili, aj keď pre vieru zomreli. Aj keď sa to nezdá, Boh pre nich vybojoval slávne víťazstvo. Ježiš ich svojou krvou očistil od hriechov a na kríži im vydobyl záchranu a večný život. Najlepšie na tom je, že ten istý Ježiš vybojoval víťazstvo aj pre nás. Utrpenie mučeníkov nebolo zbytočné. Ich obeta bola prostriedkom, ktorým Boh priviedol ďalších ľudí k spáse. Vernosť až na smrť bola mocným svedectvom o živom Bohu, ktorý má moc nad smrťou a sľubuje úžasnú odmenu verným bojovníkom. Krátke súženie a boj s nepriateľom je neporovnateľné s večnou slávou, do ktorej môžeme vstúpiť ako víťazi

2. Korinťanom 4,17: „To krátke, ľahké súženie nám prináša nesmiernu, večnú váhu slávy.“

Matúš 5,10: „Blahoslavení sú prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“

Zjavenie 2,10: „Neboj sa toho, čo máš vytrpieť… Buď verný až na smrť a dám ti víťazný veniec života.“

Môžeme Bohu dôverovať. Boj je Jeho záležitosťou a konečné víťazstvo je isté. Ježiš už pre nás toto víťazstvo vybojoval. Na nás je, aby sme pevne stáli na strane Víťaza a mali tak podiel na Jeho víťazstve. Aj keď je boj Boží a víťazstvo zaručené, v zápase so zlom môžeme utŕžiť rany. Naša nepohnuteľnosť môže byť dočasne otrasená a môže chvíľu trvať, kým sa vrátime tam, kde nás Boh postavil.

Ak pod ťarchou skúšok padneme, je dôležité znovu povstať, hľadať silu u Pána, nechať sa Ním uzdraviť. Znovu si obliecť Božiu zbroj, opäť pevne stáť na Božej strane a chváliť Ho za víťazstvo, ktoré už pre nás vydobyl – aj keď ho možno ešte nevidíme, víťazstvo je isté. Netreba sa sťažovať na utrpenie, pretože práve utrpenie prináša vytrvalosť a odolnosť

Rimanom 5,3: „S utrpením prichádza vytrvalosť.“

Jakub 1,2-3: „Majte z toho len radosť, bratia moji, keď prichádzajú na vás rôzne skúšky. Veď viete, že skúšaná viera vedie k vytrvalosti.“

Boh má všetko pod kontrolou. Nič sa Mu nevymklo z rúk. Stoj pevne na Božej strane a nedovoľ nepriateľovi, aby ovládal tvoje myšlienky alebo jednanie. Buď nepohnuteľný vo viere a dôveruj Bohu. Aj keď môžeme utŕžiť rany, ak zostaneme na Božej strane, nemôžeme byť porazení. Víťazstvo je isté.

Ján 11,25: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“

Niekedy sa môže zdať, že sme v boji sami, ale to je len ilúzia – nevidíme celú realitu. Keď aramejský kráľ chcel zajmúť proroka Elíšu, vyslal silné vojsko a obkľúčil mesto. Elíšov sluha sa bál, ale prorok mu odpovedal:

2. Kráľov 6,14-16: „Neboj sa, lebo s nami je ich viac ako s nimi.“

Elíšov sluha si najskôr musel myslieť, že sa prorok zbláznil – podľa počtu boli presile vystavení. Ale potom sa Elíša modlil:

2. Kráľov 6,17: „Hospodine, otvor mu, prosím, oči, aby videl!“ Vtedy Hospodin otvoril mládencovi oči a on uvidel vrch plný koní a ohnivých vozov okolo Elíšu.“

Aj keď nevidíme Božiu armádu, je tu. Boh je na našej strane a Jeho víťazstvo je isté – aj vtedy, keď my vidíme len nepriateľov. Dôverujme Mu a stojme nepohnuteľne na Jeho strane. Podobne ako Elíšov sluha, aj my si niekedy neuvedomujeme skutočnú realitu. Aj keď ju nevidíme vlastnými očami, môžeme si byť istí, že pri nás stojí mocný Boh so svojimi anjelmi. Nebojme sa! Zostaňme stáť na strane Víťaza a nemôžeme prehrať.

Buďte nepohnuteľní ako Ján Hus. Buďte nepohnuteľní ako William Wallace, ktorý povedal:

„Aj keby z mrakov pršal oheň a zem sa pode mnou otvorila, nebudem sa triasť, lebo viem, kto ma sem postavil. A dokiaľ On bude chcieť, aby som tu stál, nepohnú mnou z miesta ani ľudia, ani diabli.“

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )