Šalamún – Najmúdrejší blázon

Biblická celebrita milovaná Hospodinom: Šalamún – Hospodinov miláčik

Hlavnou postavou dnešného posolstva je jedna z najznámejších biblických osobností, ktoré kedy žili. A keďže ide o kázanie zo Slova Božieho, mám na mysli osobnosť, o ktorej sa píše priamo v Biblii. Myslím si však, že aj väčšina tých, ktorí Písmo Starého ani Nového zákona nikdy nečítali, o tomto človeku už aspoň počula alebo pozná jeho meno. Je to skutočná biblická celebrita, muž, ktorého Boh obdaril slávou, vysokým postavením a nesmierne mu požehnal v rôznych oblastiach.

V biblickom zázname o jeho narodení sa dokonca uvádza, že si ho Hospodin zamiloval a preto bolo jeho rodičom cez proroka oznámené, že ho majú pomenovať Jedidjáš (Jedidiah), čo doslova znamená „Milovaný Hospodinom“ alebo „Hospodinov miláčik“.

Možno je to v zbore plnom znalcov Písma zbytočná otázka, ale predsa sa spýtam: Kto z vás pozná Jedidjáša a vedel by rozprávať o jeho živote? Je tu niekto, kto túto skutočnú biblickú celebritu nepozná? Aby sme všetci mali istotu, o koho ide, prečítajme si záznam o Jedidjášovom narodení, ktorý je uvedený v 2. Samuelovej 12,24-25. Po smrti ich prvorodeného, ktorý zomrel ako sedemdňové dieťa…

„Dávid potešil svoju ženu Batšebu, vošiel k nej a spal s ňou. Porodila syna a on mu dal meno Šalamún. Toho si Hospodin zamiloval a cez proroka Nátana oznámil, že ho majú pomenovať Jedidjáš (teda Hospodinov miláčik) kvôli Hospodinovi.“

V tejto chvíli je už všetkým jasné, o kom je reč. Hlavnou postavou kázania je najmudrejší kráľ, aký kedy panoval na Zemi – kráľ Šalamún, o ktorom ešte pred narodením Boh povedal Dávidovi tieto slová:

„Hľa, narodí sa ti syn. Ten bude mužom pokoja. Jemu dám odpočinok od všetkých jeho okolitých nepriateľov. Jeho meno bude Šalamún (to je Pokojný). Za jeho dní poskytnem Izraelu pokoj a mier. On postaví dom pre moje meno. On sa stane mojím synom a ja mu budem Otcom. Jeho kráľovský trón nad Izraelom upevním naveky.“ (1 Par 22,9-10)

Boh dal Dávidovi úžasné zasľúbenia týkajúce sa požehnania, ktorým chcel zahrnúť jeho syna Šalamúna. A ako vieme z jeho príbehu, Hospodin svoje slovo drží – a dokonca pridáva aj niečo navyše. Boh rád dáva svojim deťom vzácne dary. Ponúka ich aj nám. O Šalamúnovi Boh povedal, že sa stane jeho synom a Boh mu bude Otcom. Tak veľmi Hospodin Šalamúna miloval – a rovnako miluje aj nás, pretože aj nás chce prijať za svoje deti a za dedičov toho, čo Boh zasľúbil (Gal 3,29). Boh si vyvolil Šalamúna za Dávidovho nástupcu na izraelskom tróne. Keď kráľ Dávid umieral, povedal svojmu synovi tieto slová:

„Odchádzam cestou všetkého pozemského. Ty však buď rozhodný a mužný. Dbaj na to, čo ti zveril Hospodin, tvoj Boh: Choď po jeho cestách a dodržiavaj jeho nariadenia a prikázania, jeho práva a svedectvá, ako sú napísané v zákone Mojžišovom. Tak budeš mať úspech vo všetkom, čo budeš konať, nech sa obrátiš kamkoľvek. A Hospodin splní svoje slovo, ktoré mi dal: ‚Ak tvoji synovia budú dbať na svoju cestu, aby chodili predo mnou verne celým srdcom a celou dušou, nikdy nebude z izraelského trónu vyhladený nástupca z tvojho rodu.‘“ (1Kr 2,2-4)

„Ty však, môj synu Šalamún, poznávaj Boha svojho otca a slúž mu celým srdcom a ochotnou mysľou. Hospodin skúma srdce všetkých, pozná každý výtvor mysle. Budeš-li sa ho pýtať, dá sa ti nájsť, ak ho však opustíš, navždy ťa zavrhne.“ (1Par 28,9)

Šalamún bral Dávidove slová vážne. Miloval Hospodina a riadil sa nariadeniami svojho otca (1Kr 3,3) – aspoň spočiatku.

Šalamún zasadol na Hospodinov trón ako kráľ namiesto svojho otca Dávida a sprevádzal ho úspech a celý Izrael ho poslúchal; aj všetci vodcovia, hrdinovia a synovia Dávida sa kráľovi Šalamúnovi podrobili. Hospodin Šalamúna pred očami celého Izraela nesmierne povýšil. Dal mu takú kráľovskú veľkoleposť, akú pred ním nemal žiadny kráľ nad Izraelom. (1Par 29,23-25)

Šalamún, Dávidov syn, pevne vládol svojmu kráľovstvu a Hospodin, jeho Boh, bol s ním a veľmi ho povýšil. (2Par 1,1)

Šalamún sa ujal trónu a svoje kráľovanie začal dobre – so zrakom upretým na Hospodina. Raz sa vybral do Gibeónu, aby tam obetoval. Keď si ľahol spať, Boh sa mu zjavil vo sne a dal mu ponuku, aká sa neodmieta:

„Žiadaj odo mňa čokoľvek a dám ti to.“ (1Kr 3,5)

Šalamún bol šťastlivec. Skutočne musel byť Hospodinovým miláčikom, keď mu Stvoriteľ vesmíru ponúkol niečo také. To neboli len prázdne slová – Boh môže urobiť čokoľvek a pred Šalamúnom sa otvorili netušené možnosti. Premýšľal si niekedy, o čo by si Boha požiadal ty, keby ti dal takú ponuku? Čo by si si prial? Ak závidíš Šalamúnovi, že dostal takúto možnosť, prečítaj si Ježišove slová v Jánovom evanjeliu 14,13-14.

Všetci vieme, o čo Šalamún prosil Hospodina. Vo svojej odpovedi poukázal na veľké milosrdenstvo, ktoré Boh preukazoval jeho otcovi Dávidovi, ktorý verne a s úprimným srdcom kráčal po cestách spravodlivosti – a ktoré mu Boh preukázal aj tým, že mohol po Dávidovi zasadnúť na trón Izraela. Potom pokračoval:

„Hospodin, môj Bože, ty si po mojom otcovi Dávidovi ustanovil za kráľa svojho služobníka, ale ja som ešte mladý, neviem si rady. Tvoj služobník je uprostred tvojho ľudu, ktorý si vyvolil, ľudu tak početného, že ho nemožno spočítať ani zrátať. Kiež by si dal svojmu služobníkovi vnímavé srdce, aby vedel súdiť tvoj ľud a rozoznávať medzi dobrom a zlom. Veď kto by mohol súdiť tento tvoj ľud, ktorý je taký veľký?“ (1Kr 3,7-9)

Bohu sa odpoveď mladého kráľa veľmi páčila. Preto k nemu prehovoril:

„Pretože si prosil o toto a nežiadal si pre seba ani dlhý vek, ani bohatstvo, ani smrť svojich nepriateľov, ale prosil si pre seba rozumnosť na súdenie, hľa, urobím podľa tvojich slov. Dávam ti múdre a rozumné srdce, takže nikto taký ako ty nebol pred tebou, ani po tebe nevznikne nikto taký. A dávam ti aj to, o čo si neprosil: bohatstvo aj slávu, takže nebude nikto ako ty medzi kráľmi po všetky tvoje dni. Ak budeš kráčať po mojich cestách a zachovávať moje ustanovenia a prikázania, ako kráčal tvoj otec Dávid, predĺžim ti dni života.“ (1Kr 3,11-14)

Šalamún tak dostal od Boha oveľa viac, než prosil. Boh je ku svojim deťom skutočne štedrý. Nielenže dal mladému kráľovi múdrosť, ale aj slávu, bohatstvo a ak nesejde zo správnej cesty, aj dlhý život. Novonadobudnutú rozumnosť kráľ Šalamún prejavil hneď po návrate do Jeruzalema, keď nevídaným spôsobom vyriešil prípad dvoch žien, ktoré sa hádali o jedno dieťa.

Keď sa celý Izrael dozvedel o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, prepadol ich bázeň pred kráľom. Videli, že je nadaný Božou múdrosťou na vykonávanie súdu. (1Kr 3,28)

Viac o Šalamúnovej múdrosti sa dočítame v 1. Kráľovskej 5,9-14:

Boh dal Šalamúnovi múdrosť, nesmiernu rozumnosť a takú hojnosť myšlienok, ako je piesku na morskom brehu. Šalamúnova múdrosť prevýšila múdrosť všetkých synov dávnoveku aj múdrosť egyptskú. Bol múdrejší než všetci ľudia – než Étán Ezrachejský, Héman, Kalkól a Darda, synovia Machóla. Jeho meno bolo známe medzi všetkými okolnými národmi. Povedal tritisíc prísloví a jeho piesní bolo tisíc a päť. Vedel hovoriť o stromoch, od cédra na Libanone až po yzop, ktorý rastie na múre, vedel hovoriť aj o zvieratách, vtákoch, plazoch a rybách. Šalamúnovej múdrosti prichádzali načúvať zo všetkých národov aj od všetkých kráľov zeme, ktorí sa dopočuli o jeho múdrosti.

Kráľovná zo Sáby, ktorá sa prišla osobne presvedčiť o veľkosti Šalamúnovej múdrosti, musela vyznať:

„To, čo som počula vo svojej krajine o tvojich skutkoch a o tvojej múdrosti, je pravda. Neverila som tým slovám, kým som neprišla a nevidela to na vlastné oči. A ani polovica mi nebola oznámená. Svojou múdrosťou a blahobytom si prevýšil povesť, ktorú som počula. Blažení sú tvoji muži, blažení sú títo tvoji služobníci, ktorí sú stále v tvojich službách a počúvajú tvoju múdrosť. Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a dosadil na izraelský trón. Pretože Hospodin miluje Izrael naveky, ustanovil ťa za kráľa, aby si zabezpečoval právo a spravodlivosť.“ (1Kr 10,6-9)

Zo slov kráľovnej zo Sáby vyplýva, že Šalamúnova múdrosť, sláva a bohatstvo neboli samoúčelné. Prostredníctvom nich sa mohli ľudia zo všetkých národov, vrátane ich vládcov, dozvedieť, kto v skutočnosti stojí za Šalamúnovou múdrosťou – mohli sa dozvedieť o Bohu Izraela a o požehnaniach, ktoré dáva tým, čo kráčajú po jeho cestách. Vďaka možnostiam a požehnaniu, ktoré múdry kráľ dostal od Hospodina, mohol byť jeho veľvyslancom.

Mohol pravého Boha predstaviť ostatným národom, mohol šíriť jeho slávu, mohol mnoho zblúdilých priviesť do Božej náruče. Aj my by sme mali myslieť na to, aký vplyv máme na svoje okolie a aký príklad dávame svojim blížnym.

Máme pred Bohom zodpovednosť, či ľuďom okolo nás pomáhame nájsť cestu k Bohu, alebo sme im kameňom úrazu na ceste k spáse. Svojím vplyvom môžeme mnohým pomôcť spoznať Krista, ale rovnako môžeme niektorých priviesť na cestu záhuby. Predovšetkým naše deti sú veľmi citlivé na pretvárku a dobre poznajú, či sa v sobotu v zbore „hráme na zbožných“ a doma sa správame inak.

Šalamúnovi ležalo na srdci veľké dielo, ktoré na základe Božieho rozhodnutia nemohol vykonať jeho otec Dávid. Šalamún sa ho ujal naozaj zodpovedne. Za sedem rokov vystaval veľkolepý chrám, v ktorom mal prebývať Hospodin uprostred svojho ľudu. Na jeho stavbu a výzdobu použil bohatstvo, ktoré nahromadil Dávid aj on sám. Zvláštnosťou bolo, že pri stavbe chrámu nebolo počuť kladivo ani dláto, ani žiadne železné náradie (1Kr 6,7). Šalamún nechal opracovávať kameň priamo v lome a ticho svätého miesta nebolo rušené ani pri výstavbe. Keď bol chrám dokončený a kňazi do neho vniesli truhlu zmluvy …

„naplnil Hospodinov dom oblak, takže kňazi kvôli tomu oblaku nemohli vykonávať službu, lebo Hospodinov dom naplnila Hospodinova sláva.“ (1Kr 8,10-11)

Šalamún sa modlil k Bohu Izraela za svoj ľud …

„obetoval Hospodinovi v obeti pokojných dvadsaťdva tisíc kusov dobytka a stodvadsaťtisíc kusov oviec. Tak zasvätili kráľ a všetci Izraeliti Hospodinov dom.“ (1Kr 8,63)

Mohol by som teraz hovoriť o tom, aký veľkolepý palác postavil Šalamún pre seba. Mohol by som hovoriť o jeho neuveriteľnom bohatstve, zlatých hromadách, drahokamoch, slonovine, vzácnom korení a množstve luxusného tovaru, ktorý mu jeho lode pravidelne dovážali z celého sveta. Mohol by som hovoriť o desiatkach tisíc koní, ktoré vlastnil. Predstav si, že by si mal 40-tisíc luxusných áut najrôznejších značiek a ráno by si si vyberal medzi 40-tisíc kľúčmi, čím sa dnes odvezieš…

To bol Šalamún. Postavil nádherný chrám, ktorý sa stal jedným z divov sveta. Sám mal veľkolepý palác, nesmierne bohatstvo, slávu a, samozrejme, múdrosť, ktorá prevyšovala múdrosť všetkých synov dávnoveku i múdrosť egyptskú.

Panoval nad celým územím na západ od Rieky až po Gázu, nad všetkými kráľmi za Riekou, a mal pokoj od všetkých susedov. Júda aj Izrael bývali v bezpečí po všetky dni Šalamúna, každý pod svojím viničom a pod svojim figovníkom, od Dánu až po Beer-šebu. (1 Kr 5,4-5)

Všetko bolo ideálne. Prosperoval Šalamún aj celé jeho kráľovstvo. Lenže potom to so Šalamúnom začalo ísť z kopca. Nie pokiaľ ide o jeho bohatstvo a slávu, Šalamún začal upadať duchovne. Nestalo sa to naraz, jeho pád bol postupný. Ale keď padol, padol z veľkej výšky. Z najmúdrejšieho muža sveta sa stal blázon. Ako môžem povedať niečo také? Ako môžem tvrdiť, že sa Šalamún postupom času zaradil medzi bláznov?

V Žalme 111,10 je napísané: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom; rozumní sú všetci, ktorí to robia.“

Podobne v Prísloviach 9,10: „Začiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom a poznanie Svätého je rozumnosť.“

Naopak v Žalme 14,1: „Hovorí blázon vo svojom srdci: Niet Boha.“

Zo Šalamúnovho príbehu vieme, že najmúdrejší panovník sveta sa postupne zaradil medzi bláznov, ktorí vo svojom srdci zabúdajú na Boha. Ako sa to mohlo stať?

Šalamúnova slabosť: Od múdrosti k duchovnému úpadku

Možno, že Šalamún neustál svoju slávu, neustál pochlebovanie tisícov ľudí, vrátane najmocnejších vládcov, ktorí boli fascinovaní jeho múdrosťou a bohatstvom. Možno zmena v jeho srdci nastala, keď denne od rána do večera počúval oslavovanie svojho majestátu. Možno tomuto nekončiacemu prívalu sladkých rečí neodolal a začal vo svojom srdci vyvyšovať seba namiesto toho, aby vyvyšoval Boha, ktorý mu vo svojej milosti dal všetko, čím sa kráľ chválil.

Možno bol problém v tom, že si Šalamún vďaka svojmu bohatstvu a postaveniu mohol dopriať úplne všetko. Píše o tom v Kazateľovi 2. kapitole – opisuje, aké bohatstvo nahromadil, že postavil domy, zriadil vodné nádrže, vysadil vinice, záhrady a sady, nakúpil otrokyne a otrokov, vlastnil nespočetné stáda dobytka, zabezpečil si spevákov, speváčky aj konkubíny. V 9. a 10. verši píše:

„Stal som sa veľkým a prevýšil som všetkých, ktorí boli v Jeruzaleme predo mnou; nadto pri mne stála moja múdrosť. V ničom, čo si žiadali moje oči, som im nebránil, svojmu srdcu som neodoprel žiadnu radosť.“

Šalamún si doprial blahobyt a rozmanité druhy zábavy plnými dúškami. Neodoprel si víno, spev ani ženy. O Šalamúnovom vzťahu k ženám čítame veľa v 1. Kráľovskej 11:

„Kráľ Šalamún si zamiloval mnoho cudzích žien: faraónovu dcéru, Moábky, Amónky, Edómky, Sidónky a Chetejky – z národov, o ktorých Hospodin Izraelcom povedal: ‚Nesmiete sa s nimi spájať, lebo by obrátili vaše srdce k svojim bohom.‘ Šalamún k nim prilnul veľkou láskou. Mal sedemsto kniežacích žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy odklonili jeho srdce. Keď zostarol, jeho ženy odvrátili jeho srdce k iným bohom a jeho srdce nebolo celé pri Hospodinovi, jeho Bohu, ako bolo srdce jeho otca Dávida. Šalamún nasledoval Aštóret, bohyňu Sidóncov, a Milkóma, ohavnú modlu Amóncov. Šalamún robil to, čo je zlé v Hospodinových očiach, a neodovzdal sa celkom Hospodinovi ako jeho otec Dávid. Vystaval tiež svätyňu Kémošovi, ohavnému bohu Moábcov, a Molekovi, ohavnému bohu Amóncov, na vrchu naproti Jeruzalemu. To isté urobil pre všetky svoje ženy cudzozemkyne, ktoré prinášali obety a kadidlá svojim bohom. Hospodin sa na Šalamúna rozhneval, lebo sa jeho srdce odklonilo od Hospodina, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil a jasne mu zakázal chodiť za inými bohmi. Ale on nedbal na to, čo Hospodin prikázal.“ (1Kr 11,1-10)

Najmúdrejší muž sveta nebral do úvahy Božie prikázania. Ťažko možno v tejto chvíli hovoriť o jeho múdrosti. Skutočne sa začal správať ako blázon, ktorého zaujímalo iba uspokojenie vlastných túžob a zabudol na to, čo má skutočnú hodnotu. Je otázne, či si kráľ bral všetky svoje ženy z lásky – skôr sa javí, že Šalamún bol „zberateľ“. Niektorí boháči zbierajú obrazy, iní autá – Šalamún zameral svoju zberateľskú vášeň na ženy. Ako by mohol naozaj milovať tisíc žien? Ako by mohol s každou tráviť dostatok času, aby ich skutočne poznal? Mal čo robiť, aby zvládol aspoň fyzickú stránku vzťahu – rok má len 365 dní a on mal tisíc žien…

Najväčším problémom však bolo, že sa nesnažil uspokojiť len ich túžbu po telesnej blízkosti, ale aj náboženské túžby svojich žien. Pohanské ženy si do nového domova priniesli svoje modly. Šalamún im vystaval posvätné návršia a sám im začal slúžiť. Účastnil sa sexuálnych orgií pri uctievaní Aštorety, vystaval svätyňu aj Molekovi, ohavnej modle Amóncov, ktorej boli prinášané detské obete.

Šalamún sa dopúšťal toho, čo je zlé v Hospodinových očiach, odklonil svoje srdce od Hospodina a nedbal na to, čo mu Hospodin prikázal. Najmúdrejší muž sveta úplne stratil rozum. Z tejto Šalamúnovej skúsenosti vyplýva poučenie platné až dodnes: Nie je múdre spojiť svoj život s niekým, kto nás bude ťahať preč od Boha. Oveľa rozumnejšie je kráčať životom s tým, kto nás bude povzbudzovať a podopierať v našej viere.

Poučenie zo Šalamúnovho pádu: Skutočná múdrosť začína bázňou pred Hospodinom

Šalamúnovo bláznivé konanie malo následky. Boh sa na neho rozhneval, vzbudil mu nepriateľov, ktorí začali napádať Izrael, a dokonca Šalamúnovi oznámil, že kvôli jeho hriechu bude kráľovstvo rozdelené a desať kmeňov bude odovzdaných služobníkovi (1Kr 11,11-13). Šalamún však ani po tomto Božom rozhodnutí nečinil pokánie. Keď sa dozvedel, že prorok Achijáš označil Jarobeáma za toho, komu má byť vláda nad desiatimi kmeňmi zverená, chcel ho zabiť.

Aby si zachránil život, musel Jarobeám ujsť do Egypta a ostať tam až do Šalamúnovej smrti (1Kr 11,40). Pyšný Šalamún sa otvorene vzoprel Božej vôli, keď sa snažil zabiť toho, koho sám Hospodin označil za budúceho kráľa nad desiatimi kmeňmi Izraela. Myslel si, že silou udrží kráľovstvo pohromade, nech Boh hovorí čokoľvek. Myslíš si, že Šalamún bol stále najmudrejším kráľom na svete?

Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom; veľmi sú rozumní všetci, čo tak robia. (Ž 111,10)

Šalamún už medzi týchto rozumných ľudí nepatril. Napriek všetkým požehnaniam, ktoré dostal od Boha, napriek osobnej skúsenosti s Hospodinom a jasným Božím slovám, Šalamún zišiel zo správnej cesty vedúcej k životu. Postupne sa dostal do stavu, ktorý možno charakterizovať slovami zo Žalmu 14,1:

„Hovorí blázon vo svojom srdci: Niet Boha.“

Bola to tragédia. Ten, koho si Boh zamiloval, ten, ktorému sa malo hovoriť Jedidjáš, Hospodinov miláčik, ten, ktorého Boh obdaril múdrosťou, akú nemal nikto pred ním ani po ňom, úžasným bohatstvom, slávou, pokojom, ten, ktorý dostal zasľúbenie dlhého života, ten, ktorý začal tak dobre, sa na sklonku života postavil proti Bohu. Zabudol na svojho Stvoriteľa a priklonil sa k ohavným modlám.

Šalamún nesplnil podmienku, na základe ktorej mu Boh zasľúbil dlhý život. Nechodil po Božích cestách, nezachovával Jeho prikázania a nariadenia. Nie je teda divu, že Hospodin Šalamúnove dni nepredĺžil. Šalamún zomrel, keď mal asi 60 rokov. Je možné, že sa Šalamún na sklonku svojho života obrátil späť k Bohu.

Šalamúnovo hodnotenie prostopášneho života v knihe Kazateľ – keď všetky radovánky, rozkoše a blahobyt označuje za márnosť a pominuteľnosť – a predovšetkým posledné verše tejto knihy, kde zdôrazňuje, že to, na čom skutočne záleží, je bázeň pred Bohom a zachovávanie Jeho prikázaní, dávajú istú nádej, že pred smrťou obrátil svoje srdce späť k Hospodinovi. Nemáme však na to úplne jasný biblický dôkaz.

Keď sa mohol najmúdrejší izraelský kráľ stať bláznom, keď mohol vo svojom srdci odsunúť Hospodina na vedľajšiu koľaj, nemôže rovnaké nebezpečenstvo hroziť aj nám? Nebuďme si príliš istí sami sebou. Apoštol Peter sa v sebe veľmi zmýlil, keď Ježišovi sľuboval:

„Keby všetci od Teba odpadli, ja nikdy nie! Aj keby som mal s Tebou zomrieť, nezapriem Ťa.“ (Mat 26,33.35)

Od tohto sľubu uplynulo len pár hodín a Peter zaprel Ježiša trikrát (Mat 26,69-75).

A preto: Kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol. (1Kor 10,12)

Všetci, ktorí sme tu, sme od Boha dostali určitú múdrosť, určité poznanie. Ako s nimi narábame? Ako sa to, čo vieme a čomu veríme, prejavuje v našom konaní? Máme v živote, pri každodennom rozhodovaní, pohľad upretý na nášho Stvoriteľa a Vykupiteľa, alebo konáme tak, akoby tu Boh nebol? Skutočná viera v Boha nie je len o láske, ktorú vyznávame ústami. Skutočná láska aj viera musia byť spojené so správnym konaním, s činmi.

Všetci poznáme podobenstvo o dvoch staviteľoch (Matúš 7,24-27). Čo nám chce toto podobenstvo povedať? Každý, kto počúva Ježišove slová a plní ich, je ako múdry muž, ktorý postavil dom na skale. Kto počúva Ježišove slová, ale nekoná podľa nich, je ako blázon, ktorý staval dom na piesku. Obaja počuli, čo hovorí Ježiš, kľúčový rozdiel je v tom, že múdry podľa Ježišových slov koná, blázon nie.

Šalamún poznal Božiu vôľu, počul, čo mu Boh hovorí, ale prestal sa Hospodinovými slovami riadiť. Preto sa stal bláznom. Aj my máme k dispozícii Božie slovo, vieme, čo je správne v Božích očiach. Ak podľa toho konáme, sme múdrejší než Šalamún. Ak nie, zaraďujeme sa k tým bláznom, ktorí vo svojom srdci nemajú pre Boha miesto. Všetko naše poznanie a biblické znalosti nám budú zbytočné, ak nebudeme chodiť s Bohom. Mali by sme so všetkou vážnosťou skúmať svoj vzťah s Bohom a pracovať na jeho prehlbovaní. Najväčšou tragédiou by bolo, keby sme raz museli počuť z Ježišových úst tieto slová:

„Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, ktorí páchate neprávosť.“ (Mat 7,23)

Nevzďaľujeme sa od Boha? Nerobíme nebezpečné kompromisy? Nekoketujeme s hriechom, s tým, čo Boh označil za zlé alebo ohavné? Nepohybujeme sa na hrane? Neriskujeme príliš, že stratíme večný život? Držíme sa toho, čo je dobré v Božích očiach? Konáme podľa svojho poznania, podľa toho, čo nám Boh hovorí? Spoliehame sa na Jeho zasľúbenia?

Je múdre klásť si otázky o svojom živote a viere. Na tomto svete prebieha boj o náš večný údel, o údel našich najbližších. Nejmúdrejší človek s obrovským poznaním a skúsenosťami s Bohom sa odvrátil od svojho Stvoriteľa. A nestalo sa to v mladosti, ale v pokročilom veku. Boha je možné nájsť v každom veku, ale aj opustiť v každom veku. Dokonca aj tým, ktorí Bohu verne slúžili celý život, hrozí, že ku koncu života zídu zo správnej cesty.

Ak sa to stalo najmudrejšiemu mužovi, kde berieme istotu, že sa to nemôže stať nám? Stojíme na pevnom základe? Jednáme podľa Ježišových slov? Staviame svoj dom na skale alebo na piesku? Naším bohom nie je ten, komu ústami vyznávame lásku, ale ten, komu svoju lásku preukazujeme skutkami.

Kto hovorí: ‘Poznal som Ho’ a Jeho prikázania nezachováva, je luhár a nie je v ňom pravdy. (1J 2,4)

V tom je láska k Bohu, že zachovávame Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké. (1J 5,3)

Opravdivá láska k Bohu sa prejavuje zachovávaním Jeho prikázaní (J 14,15).

Naším bohom je to, čomu venujeme svoj čas, pozornosť a čomu podriaďujeme svoje myšlienky a skutky. Každý deň sa musíme rozhodovať, kto alebo čo bude naším bohom. Šalamún sa na sklonku života rozhodol pre nesprávnych bohov. Mal všetko pozlátko sveta, ale ztratil to najdôležitejšie.

Čo osoží človeku, keby získal celý svet, ale svoj život by stratil? (Mar 8,36)

Na našom každodennom rozhodnutí závisí, či budeme múdri alebo blázni. Koho si dnes zvolíme nasledovať? Koho si vyberieme zajtra? Poučme sa z chýb Šalamúna a dávajme si pozor na moderné modly. Je možné, že sa Šalamún na konci svojho života vrátil k Bohu, ale čakať s návratom do Božej náruče až na starobu by bolo príliš riskantné.

Navráťme sa k Bohu dnes. Obnovme s Ním vzťah dnes. Hľadajme Ho, kým je možné Ho nájsť. Dnes je ten najvhodnejší čas, teraz je tá pravá chvíľa znovu odovzdať svoje srdce Bohu. Len tak budeme v Božích očiach múdri, len tak nebudeme bláznami.

Pamätaj na svojho Stvoriteľa vo dňoch svojej mladosti, skôr než prídu zlé dni… Pamätaj na svojho Stvoriteľa, skôr než sa pretrhne strieborný povraz a rozbije sa zlatá misa… a prach sa vráti do zeme, kde bol, a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal. Záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, na tom u človeka všetko závisí. Každé dielo Boh postaví pred súd, aj všetko, čo je skryté, či už dobré alebo zlé. (Kaz 12,1.6-7.13-14)

Môžete byť múdrejší ako Šalamún. Ste múdrejší ako Šalamún, ak každý deň odovzdávate svoje srdce Ježišovi Kristovi a zostanete Mu verní po všetky dni svojho života.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )