JHWH – Kristovo meno

BOŽIE MENO A JEHO VÝZNAM V KONTEXTE STARÉHO A NOVÉHO ZÁKONA

Božie meno JHWH je sväté meno Boha, ktorý vyviedol izraelský ľud z egyptského zajatia. Izraeliti sa tohto mena báli vysloviť, aby Boha neznesvätili – pretože je sväté. Boh zjavil svoje meno až potom, čo Mojžiš naliehal. Dovtedy Izraeliti nepotrebovali poznať Božie meno, žili vo svojej krajine niekoľko storočí a verili v jediného Boha bez poznania jeho mena. Keď sa však ocitli v egyptskom zajatí, kde sa uctievalo mnoho bohov, cítili potrebu poznať meno svojho Boha, aby ho mohli odlíšiť od ostatných bohov.

V starozákonnej dobe však meno znamenalo oveľa viac než len označenie – vypovedalo o charaktere a podstate svojho nositeľa. Boh povedal:

„JSEM TEN, KTERÝ JSEM“ (2. Moj. 3,13-15)

… a túto jedinečnú podstatu mal mať izraelský ľud stále na pamäti. Božie meno sa objavuje v Starom zákone mnohokrát, ale keď prišiel Ježiš Kristus na tento svet, zjavil ľuďom Boha ešte hlbšie. Vo svojich modlitbách ho nazýva „abba“ – teda aramejsky „Otec“. Neexistuje doklad ani rukopis, kde by ho nazval JHVH – ani jeho učeníci, ani Pavol nenazývali Boha JHWH (okrem citácií Starého zákona), ale Pán (Kyrios) alebo Boh (Theos).

Ak čítate Nový zákon, meno, o ktorom prví kresťania vydávajú svedectvo, je meno Ježiša Krista. V Ježišovi bola naplnená výnimočná a krásna podstata Božieho mena, teda samotného Boha. JHWH bolo dôležité pre Židov, no s príchodom Ježiša Krista a naplnením Starého zákona je pre kresťanov najdôležitejšie meno, ktoré vychádza z Božieho mena – meno Ježiš.

PRAVÁ TOTOŽNOSŤ JEŽIŠA KRISTA

V Druhej knihe Mojžišovej – Exode sa píše o tom, ako sa Boh zjavil a predstavil Mojžišovi ešte predtým, ako šiel vyjednávať s faraónom. Povedal: „JA SOM, KTORÝ SOM“ (2. Mojžišova 3,14), čo je v hebrejčine známe v skrátenej podobe ako JHWH. Keď bol Ježiš ukrižovaný, zavesili mu nad hlavu trojjazyčný nápis: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský (Ján 19,19-20). Nad hlavu odsúdencov sa dával nápis, ktorý oznamoval ich meno a previnenie – napríklad Ján Novák, vrah. Ako si môžete všimnúť, Ježiš nebol odsúdený za žiadny zločin, ale za svoju totožnosť.

V latine tento nápis znel: IEZUS NAZARETUS REX IUDAEROM, z čoho vzniklo použitím prvých písmen známe INRI, ktoré vídame na krížoch pri cestách alebo na cintorínoch. Zaujímavejšie je však znenie tohto nápisu v hebrejčine: JEŠUA HANOZRI WUMELECH HAJEHUDIM. Ak si všimnete prvé písmená, môže vás prekvapiť, že na kríži mal Ježiš napísanú svoju pravú totožnosť – JHWH, teda tetragram, ktorým sa Boh predstavil Mojžišovi, keď sa ho pýtal na meno. Ježiš Kristus svojim učeníkom povedal:

Ján 8,28 – „Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy poznáte, že JA SOM, a že sám od seba nič nerobím, ale hovorím tak, ako ma naučil môj Otec.“

Keď bol Ježiš Kristus vyzdvihnutý na kríž, vtedy naozaj mohli učeníci pochopiť a rozpoznať jeho pravú totožnosť Boha, pretože Ježiš Kristus je vyjadrením Božej podstaty a tvorí jednotu so svojím Otcom (Filipanom 2,6; Hebrejom 1,4-9). Boh má Syna Ježiša Krista, a preto je Ježiš Kristus svojou podstatou Bohom. Aj keď je Ježiš Kristus svojou podstatou Bohom, všetko má od svojho Otca, a preto sa mu vo všetkom podriaďuje, no to neznižuje jeho Božskú podstatu. (Keď má človek syna, aj tento syn je opäť človekom. Aj keď sa ľudský syn podriaďuje svojmu otcovi, má rovnakú podstatu aj hodnotu ako jeho otec.)

JE TEDA BOH JEDEN?

Najprv si položme otázku: Má Boh všetko pod svojou kontrolou a vo svojich rukách? Určite budete súhlasiť, že áno. Napríklad Boh dal svoje slovo – Bibliu a postaral sa o to, aby v celej histórii nemohla byť zničená, hoci o to boli obrovské snahy. Žiadna iná kniha by neobstála stredoveké prenasledovanie, pálenie a prenasledovanie jej vlastníkov. Biblia bola aj napriek tomu zachovaná až dodnes, Boh sa o to postaral!

Boh dal svoj svätý zákon zapísaný v desatore prikázaní a vždy mal ľud, ktorý dodržiaval celý zákon vrátane štvrtého prikázania o sobote ako dni odpočinku. Počas celej histórie od Ježiša Krista sa tiahne niť verných nasledovníkov, ktorí aj za cenu prenasledovania a vraždenia nikdy nezradili a radšej položili život, než by prestali svätiť sobotu ako Boží deň a porušili sväté prikázanie Božie.

Stredoveká cirkev vyvinula veľké úsilie týchto svätičov soboty nájsť a vyhubiť, ale vždy, keď jedných zničila, povstali ďalší a ďalší a nikdy sa nepodarilo túto niť pretrhnúť. Boží svätý zákon sa teda v žiadnej historickej dobe neprestal úplne dodržiavať. Svätý Boží zákon bol ochránený, Boh sa o to postaral!

Výslovnosť Božieho mena, ktoré bolo pre Židov mimoriadne dôležité, sa však do dnešných čias nezachovala. Keďže si Židia zle vyložili prikázanie „Nevezmeš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo“, pre istotu ho nevyslovovali vôbec alebo len v skrátenej podobe JHWH a výslovnosť už dnes nie je s istotou známa. Predstavte si, keby sme zmenili samohlásky, ako by sme mohli Božie meno zneuctiť – JIHAVY, JIHEVA, JAHUVUHO a podobne.

Boh má všetko pod kontrolou, prečo teda neochránil svoje meno? Prečo sa o to nepostaral? Možno preto, že to bol zámer – pretože jediné meno, ktoré chce Boh dnes vyvýšiť, je meno svojho drahého Syna – Ježiša, ktorý s Otcom zdieľa rovnakú podstatu!

Filipanom 2,9–11 – „Preto ho Boh povýšil nad všetko a dal mu meno, ktoré je nad každé meno, aby v mene Ježiš pokľaklo každé koleno na nebi, na zemi i pod zemou a každý jazyk vyznal na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán.“

HEBREJSKÉ POŇATIE BOHA A JEHO MENA

Hebrejské poňatie Boha, ako je zrejmé z Tanachu (hebrejskej časti Písma), vníma Boha ako toho, kto koná v náš prospech a zastáva sa nás, keď prežívame úzkosť. Keď teda Boh nazýva sám seba: „JA SOM, KTORÝ SOM“ (podľa iných „Uskutočním to, čo uskutočním“), o čom vlastne hovorí? Hovorí o vyslobodení z Micrajim (Egypta), ktoré zasľúbil Abrahamovi, Izákovi a Jákobovi stovky rokov predtým, než k tomu skutočne došlo.

Vôľou ha-Šem (doslova „to Meno“, Hospodin) je, aby jeho meno vyjadrovalo jeho nárok na uskutočnenie všetkých svojich zámerov. To znamená, že okrem iného chce, aby sme si vždy, keď sa dovolávame jeho mena, pamätali, čo už pre nás vykonal v minulosti. Meno ha-Šem (doslova „to Meno“, Hospodin) odráža celú Božiu osobnosť – to, čo už urobil, aj to, čo ešte len urobí. Nie je to teda meno, ktoré by sa muselo vyslovovať určitým a nemenným spôsobom.

V Berit Chadaša (doslova „obnovená zmluva“ či „nová“, teda Nový zákon) došlo, čo sa týka Božieho mena, k významovému posunu, pretože do popredia sa dostáva meno Ješua (Ježiš; meno je v skutočnosti skrátené hebrejské vyjadrenie toho, že „JHVH je spása“). Stalo sa tak z dôvodu, ktorý teraz viac rozvediem:

Skutky apoštolov 2,38 – „Čiňte pokánie,“ odpovedal Peter, „a každý z vás nech sa dá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Ducha Svätého…“ (Preklad 21. storočia)

Prečo Kefa (doslova „skala“, Peter) nepovedal, aby sa dali pokrstiť v mene JHVH?  Prečo nepoužil meno, ktoré bolo zdôrazňované viac než celé tisícročie? Ako je možné, že Kefa v podstate hovorí, že meno, ktoré sa má používať, je Ješua? Prečo takáto zmena? Je to preto, že meno JHVH je spojené s vyslobodením z Micrajim, no o to teraz Kefovi nešlo! Teraz išlo o čin spasenia, vyslobodenia z hriechu. A meno, ktoré je s tým spojené, je Ješua ha-Mašiach (Ježiš Kristus).

Takže ak chce dnes niekto napraviť veci medzi sebou a Otcom, musí použiť meno Ješua a nie JHVH. Pretože ak nám už nejde len o vyslobodenie z Micrajim, ale najmä o celkové spasenie, potom práve meno Ješua odráža Božiu osobnosť v tejto veci. Rozumieš, čo sa tým myslí? Vidíš tú súvislosť? Zamyslime sa nad posledným úryvkom:

Filipanom 2,9–11 – „Preto ho Boh povýšil nad všetko a dal mu meno, ktoré je nad každé meno, aby v mene Ježiš pokľaklo každé koleno na nebi, na zemi aj pod zemou a každý jazyk vyznal na slávu Boha Otca, že Ježiš Kristus je Pán.“ (Preklad 21. storočia)

Ješua je teraz meno nad každé meno. Takže vôbec nie je náhoda, že sa dnes už meno JHVH nevyslovuje a dokonca ani nevieme, ako sa správne vyslovovalo! A to je aj dôvod, prečo sa v Berit Chadaša nikdy nespomína. Ha-Šem (doslova „to Meno“, Hospodin) to zariadil tak, aby sa meno Ješua stalo novým menom, menom, ktoré vyjadruje, čo ha-Šem chce naplniť až do konca. Preto je meno JHVH naplno zjavené v mene Ješua.

Plnosť jeho osobnosti, plnosť jeho moci, plnosť jeho činov – to všetko je vysvetlené, zjavené a pochopiteľné v živote Ješuu a v jeho mene. Toto je meno, cez ktoré ha-Šem chce, aby sme za ním prichádzali, a je to aj meno, pod ktorým chce, aby sme ho poznali. Áno, naďalej sa obraciame na ha-Šem (doslova „to Meno“, Hospodin) ako na Boha Otca a stále sa modlíme k Bohu Otcovi, ale je to skrze meno Ješua, pretože práve ono nám dnes dáva právo vstupovať do Otcovej prítomnosti. To je dôvod, prečo sa dnes už nevie, ako sa štvoreica písmen JOD, HE, VAV, HE správne vyslovovala.

1. Korinťanom 2,2 – „Rozhodol som sa totiž nepoznať medzi vami nič iné, len Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného.“

SPOLOČNÉ MENO OTCA AJ SYNA – JHVH DOKAZUJE JEŽIŠOVO BOŽSTVO

Boh v Biblii v Listoch Hebrejom hovorí k Ježišovi Kristovi ako k Stvoriteľovi všetkého. Podľa predchádzajúcich veršov je jasné, že JHVH sa vzťahuje na Ježiša ako na Stvoriteľa, lebo s Otcom tvorí jednotu.

Hebrejom 1,8–10 – „Ale o Synovi hovorí: Tvoj trón, Bože, trvá na veky vekov, žezlo spravodlivosti je žezlo tvojej vlády. Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť; preto ťa, Bože, tvoj Boh pomazal olejom radosti nad tvojich druhov. A ďalej: Na počiatku, Pane, si založil zem a nebesia sú dielom tvojich rúk.“

Matúš hovorí o Ježišovi ako o Hospodinovi – JHVH. Aj ďalšie texty vzťahujú apoštoli na Ježiša Krista ako na Hospodina. To je možné iba preto, že inšpirovaní pisatelia Nového zákona verili, že Ježiš Kristus je tým istým Bohom ako JHVH – v preklade Hospodin.

Matúš 3,3 – „Toto je ten, o ktorom hovoril prorok Izaiáš, keď povedal: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi! Vyrovnajte mu chodníky!“
(Izaiáš 40,3 – „Hlas volajúceho: Pripravte na púšti cestu Hospodinovu, vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!“)

Skutky 4,12 – „A v nikom inom niet spásy – na svete nie je dané ľuďom iné meno, v ktorom by sme mohli byť spasení!“
(Izaiáš 43,11 – „Ja, ja som Hospodin, a okrem mňa nieto spasiteľa.“)

Ján 8,58 – „Ježiš im povedal: Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, JA SOM.“

Kolosanom 1,16–17 – „Lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi aj na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny i panstvá, kniežatstvá i mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.“

Ako by sme mohli poznať Otca Stvoriteľa JHVH, keby sme nespoznali jeho Syna, ktorého k nám poslal? Je zaujímavé, že keď otvoríme Bibliu, Nový zákon, akoby sme otočili list na druhú stranu a tam sa hovorí o Ježišovi Kristovi – o jeho narodení, jeho pôsobení, prečo a odkiaľ prišiel, aký je jeho význam, čím a kým je. A keď otvoríme túto knihu, zostávame prekvapení, akoby Ježiš prevzal iniciatívu od svojho Otca do svojich rúk a hovorí:

…Keď Ježiš prišiel do Jeruzalema, ľudia sa pýtali: Kto to je?… a Ježiš hovorí: …môj dom sa bude volať domom modlitby, a vy ste z neho urobili peleš lotrov… (Matúš 21,10–14)

…budú-li dvaja prosiť za jednu vec, môj nebeský Otec im to splní; lebo kdekoľvek sa zhromaždia dvaja alebo traja v mojom mene, ja som uprostred nich… (Matúš 18,19–20)

…Ježiš povedal: Syn nemôže sám od seba robiť nič, iba to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, robí rovnako aj Syn… ako Otec kriesi mŕtvych a privádza k životu, tak aj Syn privádza k životu, koho chce… Otec nikoho nesúdi, ale celý súd odovzdal Synovi, aby všetci ctili Syna, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca… (Ján 5,19–30)

…Ja som cesta, pravda i život… (Ján 14,6)

Ak by Boh chcel, aby sme ho vzývali menom uvedeným pod skratkou JHVH, nikdy by nedopustil, aby sa jeho pravá výslovnosť stratila. Jediné meno, ktoré chce dnes Boh Otec vyvýšiť, je meno jeho Syna Ježiša Krista, ktorý vyjadruje jeho podstatu, jeho lásku i jeho moc ako Spasiteľa a Vykupiteľa a s ktorým tvorí jednotu. Ježiš Kristus nám tým, že vždy hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi, dal príklad. Chceme byť ako Ježiš Kristus? Tak ho aj v tomto nasledujme!