7. Záver

Počas svojho výskumu zameraného na zmenu soboty na nedeľu, ktorý prebiehal päť rokov v pontifikálnych knižniciach a archívoch v Ríme, som jednoznačne zistil, že táto zmena nevznikla z Kristovej autority ani z autority apoštolov, ale ako výsledok spoločenských, politických, pohanských a náboženských faktorov. Za týmto rozhodnutím stáli predovšetkým protižidovské dôvody.

Mnohí kresťania sa prestali držať soboty, aby sa odlíšili od Židov v čase, keď bol judaizmus, a najmä zachovávanie soboty, v Rímskej ríši zakázané. Uctievanie slnka výrazne ovplyvnilo prijatie nedele ako dňa oddychu a zároveň uľahčilo integráciu kresťanov so zvykmi a cyklami Rímskej ríše. Jednoducho povedané, sobota bola zmenená na nedeľu najmä preto, že to bolo výhodnejšie, predovšetkým ako ochrana pred protižidovskou a protisobotnou rímskou legislatívou.

Je však namieste položiť si otázku: Je výhodnosť legitímnym dôvodom na zmenu Božieho prikázania? Povedal azda Ježiš:

„Ak sa stane ťažké zachovávať niektoré z mojich prikázaní, netrápte sa kvôli tomu. Zmeňte ho“

Jednoznačná odpoveď je NIE. Takéto učenie sa v Biblii nenachádza. Napriek tomu sa v dejinách kresťanstva opakovane stávalo, že predstavitelia cirkvi a náboženské organizácie uprednostnili výhodnosť a kompromis pred vernosťou a záväzkom voči biblickému učeniu. Zmena soboty na nedeľu nebola len zmenou názvu či poradia, ale zásahom do autority, významu a prežívania. Znamenala odklon od svätého dňa, ktorý určil Boh, dňa umožňujúceho skutočnú duchovnú prítomnosť a pokoj, smerom k obyčajnému dňu voľna, často naplnenému pohodlím, osobným potešením a ziskom.

Táto historická zmena výrazne ovplyvnila život nespočetných kresťanov, ktorí boli počas stáročí ochudobnení o fyzickú, duševnú a duchovnú obnovu spojenú so sobotou. Prispela aj k poklesu účasti na bohoslužbách, čo dnes ohrozuje existenciu mnohých cirkví v západnom svete.

Znovuobjavenie soboty je mimoriadne aktuálne práve dnes, keď sú ľudia vyčerpaní, vnútorne prázdni a vystavení neustálemu tlaku modernej kultúry. Duša túži po uvoľnení a premene, ktorú ponúka svätý Boží deň – sobota.

Objavenie soboty v tomto kozmickom veku otvára cestu k všezahrňujúcej viere, ktorá spája stvorenie, vykúpenie a konečné obnovenie; zahŕňa minulosť, prítomnosť aj budúcnosť; prepája človeka, prírodu aj Boha; tento svet i ten budúci. Je to viera, ktorá uznáva Božiu vládu nad celým stvorením a životom človeka prostredníctvom požehnania siedmeho dňa; viera, ktorá dáva životu pravý zmysel dnes aj vo večnosti; viera, ktorá umožňuje Spasiteľovi obohatiť naše životy hlbším pokojom, odpočinkom a Jeho prítomnosťou.

Záver o zmene soboty na nedeľu prirodzene zapadá do širšieho rámca biblickej a historickej analýzy Božej autority a vernosti Písmu, preto úzko súvisí s tematickým okruhom sobota vs. nedeľa, kde sa podrobne rozoberajú historické, politické a náboženské dôvody tejto zmeny; hlbšie biblické zakotvenie siedmeho dňa ako svätého Božieho ustanovenia ponúka aj séria rehabilitácia soboty, ktorá ukazuje sobotu ako deň duchovnej, duševnej a fyzickej obnovy, a celý problém autority vyúsťuje do eschatologického kontextu posledných udalostí dejín, kde otázka poslušnosti Bohu a ľudskej tradície nadobúda rozhodujúci význam; praktický dosah tejto pravdy na každodenný život viery rozvíja aj tematika kresťanského života, ktorá poukazuje na sobotu ako dar pokoja, odpočinku a hlbšieho spoločenstva s Bohom.