Spasenie a posvätenie

Božia láska a pravá podstata evanjelia

Božia láska je niečo, čo každého kresťana ohromí. Boh je tak láskyplný a súcitný, že to každého, kto si to uvedomí, hlboko dojíma. Boh vo svojej láske k hriešnemu ľudstvu dokonca obetoval svojho Syna! Božia láska a Božia starostlivosť o ľudstvo sú zjavné naprieč celou Bibliou – je to hlavná črta Božieho charakteru, hlavný rys nebeskej ústavy. Práve tento úžasný Boží atribút však diabol zneužíva, aby zvádzal Boží ľud.

Mnohí kazatelia a učitelia sa zameriavajú výhradne na zvestovanie Božej lásky a ďalších pozitívnych tém, ktoré sú, samozrejme, dôležité. Problém nastáva, keď hovoria len o nich. Ak Boží ľud počúva iba túto krásnu časť evanjelia, vzniká vážne nebezpečenstvo. Je to podobné ako pri deťoch – ak budú dostávať iba rodičovskú lásku bez výchovy, čo z nich vyrastie? Čo je vlastne evanjelium? Definícia je uvedená v Biblii:

Rimanom 1,16 – Nehanbím sa za evanjelium: je to Božia moc na spasenie každému, kto verí.

Moc na spasenie však neznamená jednostranné zvestovanie Božej lásky. Moc na spasenie obsahuje aj ďalšie nevyhnutné prvky: poslušnosť Božiemu zákonu, vyznanie hriechu, ľútosť, pokánie, zanechanie hriechov… Samotný Kristus hovorí o výchove svojich detí, žiada zanechanie hriechov a poslušnosť zákonu:

Zjavenie 3,19 – „Ja karhám a trestám tých, ktorých milujem.“

Ján 8,11 – Ježiš povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Ján 14,15 – „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“

Láskyplná výchova by mala patriť k základnej výbave vodcov, kazateľov a učiteľov. Ak ju nepoužívajú, môžu pripraviť o večný život mnohých, ktorí im boli zverení. Celá problematika je o to závažnejšia, že žijeme v dobe veľkého Dňa zmierenia, keď je náš veľkňaz Ježiš Kristus v nebeskej Svätyni svätých. To, čo robil historický Izrael v čase Dňa zmierenia (Jom Kipur), má konať aj dnešný duchovný Izrael (kresťania – Gal 3,29) – vyznávať Bohu hriechy a „pokorovať svoje duše“ (Lv 23,27).

Boží prorok Ellen Whiteová

Takí kazatelia, ktorí len potešujú ľudí a volajú: Pokoj, pokoj, keď Boh o pokoji nehovorí, by mali pokoriť svoje srdcia pred Bohom, prosiť o odpustenie za svoju neúprimnosť a nedostatok morálnej odvahy. Zjemňujú posolstvo, ktoré im bolo zverené, nie z lásky k blížnym, ale preto, že sú poddajní a pohodlní.

Pravá láska hľadá predovšetkým Božiu česť a spásu duší. Tí, ktorí majú takúto lásku, sa nevyhýbajú pravde, aby sa vyhli nepríjemným následkom priamej reči. Ak sú duše v nebezpečenstve, Boží služobníci nemyslia na seba, ale hovoria to, čo im bolo dané, a odmietajú ospravedlňovať alebo schvaľovať zlo.

Jedným zo zdrojov nebezpečenstva je, že z kazateľníc nezaznieva dôraz na Boží zákon. V minulosti bývala kazateľnica ozvenou hlasu svedomia. Naši najlepší kazatelia dokázali svojimi kázaniami dať úžasnú vznešenosť, keď podľa vzoru Majstra vyzdvihovali Boží zákon, jeho prikázania a varovania. Opakovali dve veľkolepé morálne zásady – že zákon je odrazom Božieho charakteru a že človek, ktorý nemiluje zákon, nemiluje ani evanjelium.

Zákon – rovnako ako evanjelium – je zrkadlom, ktoré odráža skutočný Boží charakter. Podceňovanie Božieho zákona vedie k ďalšiemu problému: k podceňovaniu závažnosti hriechu a miery viny. V priamom pomere je tu spravodlivosť Božích prikázaní a ich neposlušnosť. S týmto nebezpečenstvom sa spája aj podceňovanie Božej spravodlivosti. V súčasnosti majú kazatelia snahu oddeliť Božiu spravodlivosť od Jeho láskavosti. Nezdôrazňujú Božiu láskavosť ako zásadu, ale znižujú ju na obyčajný sentiment.

Tieto nové teologické názory rozdeľujú to, čo Boh spojil. Je Boží zákon dobrý alebo zlý? Je dobrý. Potom je aj spravodlivosť dobrá, pretože je prejavom vôle napĺňať zákon. Zvyk podceňovať Boží zákon a spravodlivosť, rovnako ako aj rozsah viny ľudskej neposlušnosti, spôsobuje, že človek ľahko skĺzne do zvyku znevažovať aj Božiu milosť, ktorá priniesla zmierenie s hriechom. Takto evanjelium stráca hodnotu a význam v mysli ľudí a tí sú zakrátko ochotní dať bokom aj samotnú Bibliu.

Klam spiritizmu a falošného kresťanstva

Spiritizmus dnes mení svoju podobu. Zakrýva niektoré svoje pochybné znaky a oblieka sa do plášťa kresťanstva. Ani v tejto modernej podobe však tento podvod nemožno tolerovať. V skutočnosti je ešte nebezpečnejší než predtým, lebo je zákernejší. Kedysi spiritizmus odmietal Ježiša Krista a Bibliu, dnes predstiera, že ich prijíma. Bibliu však vykladá tak, aby vyhovovala neobrátenému srdcu, a znehodnocuje jej životne dôležité pravdy.

Hovorí o láske ako o hlavnej Božej vlastnosti, ale znižuje ju na obyčajnú sentimentalitu, ktorá takmer nerozlišuje medzi dobrom a zlom. Božej spravodlivosti, odsúdeniu hriechu a požiadavkám Božieho svätého zákona nevenuje pozornosť. Učí ľudí považovať Desatoro za mŕtvu literu. Pôsobí na ľudské zmysly príjemnými, klamlivými rozprávkami a zvádza ich k tomu, aby odmietli Bibliu ako základ svojej viery. Takto ľudia vlastne zapierajú Krista rovnako, ako to bolo kedysi. Satan im však zaslepuje oči, takže si tento klam ani neuvedomujú.

Falošná istota domnelých kresťanov

Domnelí kresťania očakávajú, že budú spasení Kristovou smrťou, ale odmietajú žiť obetavý život ako Pán Ježiš. Zdôrazňujú veľkosť milosti a snažia sa svoje charakterové chyby zakryť zdanlivou spravodlivosťou. Deň Božieho súdu ukáže márnosť ich úsilia. Kristova spravodlivosť neprikryje ani jeden pestovaný hriech.

Človek môže hrešiť aj svojimi myšlienkami. Ak sa nedopustí žiadneho viditeľného prestúpenia, svet ho považuje za úplne bezúhonného. Boží zákon však posudzuje aj tajomstvá srdca. Boh hodnotí každý čin podľa pohnútok. Pri súde obstojí len to, čo je v súlade so zásadami Božieho zákona. Boh je láska. Svoju lásku ukázal tým, že dal Krista. Keď „dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto v Neho verí, nezahynul, ale mal večný život“ (Ján 3,16), dal svojim vykúpeným všetko.

V Kristovi nám Boh dal celé nebo a z neho môžeme čerpať silu a schopnosti, aby nás nepriateľ spasenia nepremohol. Láska však nevedie Boha k tomu, aby prehliadal hriech. Neospravedlňoval hriech satana, Adama ani Kaina, a neospravedlní ho ani u nikoho iného. Neponecháva naše hriechy bez povšimnutia, neprehliada naše charakterové nedostatky. Očakáva, že v Jeho mene zvíťazíme.

Ostré svedectvo v posledných dňoch

V tejto hrozivej dobe, tesne pred druhým príchodom Krista, musia verní Boží kazatelia prinášať ešte ostrejšie svedectvo, než aké hlásal Ján Krstiteľ. Majú pred sebou zodpovednú a dôležitú úlohu a tých, ktorí hovoria len príjemné slová, Boh neuzná za svojich pastierov. Na takých spočíva strašná kliatba. Proroctvo o laodicejskej cirkvi posledných dní sa napĺňa aj v tom, že mnohí z Božieho ľudu si myslia, že sú duchovne bohatí. Ale Pán Ježiš to vidí inak:

Zjavenie 3,17: „Hovoríš: Som bohatý, mám všetko a nič už nepotrebujem! A nevieš, že si úbohý, biedny a núdzny, slepý a nahý.“

Priatelia, prebuďme sa zo smrtiaceho spánku a prosme Ježiša Krista o duchovné otvorenie očí. Jediné pokánie a návrat k Nemu nás môže zachrániť. Budú spasení všetci, ktorí sa nazývajú kresťanmi? Bez ohľadu na poslušnosť či neposlušnosť Božím požiadavkám, na ich správanie a charakter? Dnes sa šíri falošné učenie, ktoré tvrdí, že každý, kto sa volá kresťanom, bude spasený. Božie slovo však hovorí niečo iné.

Na úvod je dôležité zdôrazniť, že spása je výhradne Boží dar – nemôžeme si ju zaslúžiť. Každá snaha „odpracovať“ si spásu alebo za ňu „zaplatit“ je márna. Zdravá a živá viera sa však musí v našom živote prejaviť. Musí byť viditeľná. Podľa ovocia poznáme, ako na tom sme.

Efezanom 2:8-9: „Milosťou ste spasení skrze vieru. Spasenie nie je z vás, je to Boží dar; nie je z vašich skutkov, aby sa nik nemohol chváliť.“

Jakub 2:18: „Niekto povie: ‘Jeden má vieru a druhý skutky.’ Odpoviem mu: Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru na skutkoch.“

Písmo na viacerých miestach jasne hovorí, že nie všetci, ktorí sa hlásia ku Kristovi, budú spasení. Dokonca ani tí, ktorí prorokovali a činili mocné skutky v Kristovom mene…

Matúš 7:21-23: „Nie každý, kto mi hovorí ‘Pane, Pane’, vojde do kráľovstva nebeského; ale len ten, kto činí vôľu môjho Otca v nebesiach. Mnohí mi v ten deň povedia: ‘Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali, nevyháňali démonov a nerobili veľa mocných skutkov?’ A vtedy im vyhlásim: ‘Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti.’“

Ježiš zdôrazňuje, že je dôležité konať vôľu Otca v nebesiach. Jeden z textov, ktorý hovorí o Božej vôli, je:

1 Tesaloničanom 4:3: „Lebo toto je Božia vôľa: vaše posvätenie…“

Proces posväcovania a premena charakteru

Proces posväcovania – teda premena charakteru späť na Boží obraz – je nevyhnutný. O tomto procese hovorí aj apoštol Pavol na viacerých miestach (Filipanom 3:12, 3:17). Prečo je však premena charakteru taká dôležitá?

1. Jánov 3:15 – Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah – a viete, že žiadny vrah nemá podiel na večnom živote.

Efezanom 5:5 – Dobre si zapamätajte, že žiadny smilník, nečistý človek ani lakomec, ktorého bohom sú peniaze, nemá účasť v Kristovom a Božom kráľovstve.

Galatským 5:19-21 – Skutky ľudskej svojvôle sú zjavné: nehanebnosť, nečistota, bezuzdnosť, modlárstvo, čarodejníctvo, rozbroje, hádky, žiarlivosť, vášne, zloba, rozdelenia, rozkoly, závisť, opilstvo, nestredmosť a podobné veci. Hovorím vám už vopred, ako som už predtým povedal, že tí, čo robia takéto veci, nebudú mať podiel na Božom kráľovstve.

Ellen White píše:

„Ak chceš byť svätý v nebi, musíš byť najskôr svätý na zemi. Charakter, ktorý si vytvoríš v tomto živote, sa smrťou ani zmŕtvychvstaním nezmení. Vyjdeš z hrobu s tými istými sklonmi a túžbami, aké si mal doma alebo v spoločnosti. Ježiš pri svojom príchode nezmení charakter ľudí. Dielo premeny musí byť vykonané teraz. (13 MR82, 1891)“

Jedno z podobenstiev, ktoré ukazuje, že mnohí kresťania nie sú pripravení (pretože nemajú Duchom Božím premenený charakter), je podobenstvo o desiatich pannách. Hovorí o ľuďoch, ktorí očakávajú druhý príchod Krista. Napriek tomu, že všetci očakávajú Jeho príchod a všetci sa považujú za veriacich, významná časť z nich nebude spasená.

V podobenstve o desiatich pannách nie je päť panien pripravených na stretnutie s Kristom. Nepripravenosť Božieho ľudu je jedným z dôvodov, prečo Ježiš odkladá svoj druhý príchod – nechce, aby niekto zahynul (2. Petrov 3:9). Aj tu vidíme, ako veľmi záleží na duchovnom stave Božieho ľudu.

Ďalšie podobenstvo Pána Ježiša hovorí o človeku, ktorý nebol vhodne oblečený na svadobnú hostinu. Do nebeského kráľovstva nevstúpia tí, ktorí síce prijali pozvanie, ale odmietli si obliecť svadobné rúcho. Toto rúcho pritom ponúka samotný kráľ zadarmo.

Matúš 22:12-14 – Keď kráľ vošiel medzi hostí, uvidel tam človeka, ktorý nebol oblečený na svadbu. Spýtal sa ho: „Priateľu, ako si sa sem dostal bez svadobného rúcha?“ On však mlčal. Nato povedal kráľ sluhom: „Zviažte mu ruky i nohy a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. Lebo mnohí sú povolaní, ale málokto bude vyvolený.“

Ďalšie podobenstvo ukazuje, že o spásu môžeme prísť aj po tom, čo sme ju už prijali. Nie preto, že by Boh bol nestály – je to milujúci Otec – ale pre našu tvrdosť srdca. Ježiš učí, že musíme odpúšťať. Existuje dokonca vzťah medzi našou ochotou odpúšťať a Božím odpustením nám. Podobenstvo o kráľovi, ktorý odpustil obrovský dlh, to jasne dokazuje. Poukazuje aj na to, že Boh môže na základe nášho správania svoje rozhodnutie zmeniť.

Matúš 18:27-35 – Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu dlhoval mnoho tisíc talentov. Pretože nemal čím splatiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti aj všetko, čo mal, a nahradiť tým stratu. Služobník mu padol k nohám a prosil: „Maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim!“ Pán sa zľutoval nad služobníkom, prepustil ho a odpustil mu dlh. Lenže tento služobník, keď vyšiel von, stretol jedného zo svojich spoluslužobníkov, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho za krk a kričal: „Zaplať, čo mi dlhuješ!“ Jeho spoluslužobník mu padol k nohám a prosil: „Maj so mnou strpenie a zaplatím ti to!“ On však nechcel, ale dal ho do väzenia, kým nezaplatí dlh.

Keď ostatní spoluslužobníci videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili; šli a oznámili svojmu pánovi všetko. Pán si ho predvolal a povedal: „Zlý služobník, celý tvoj dlh som ti odpustil, keď si ma prosil; nemal si sa aj ty zmilovať nad svojím spoluslužobníkom, ako som sa ja zmiloval nad tebou?“ A jeho pán sa nahneval a vydal ho mučiteľom, kým nezaplatí celý dlh. Tak bude jednať aj môj nebeský Otec s vami, ak zo srdca neodpustíte každý svojmu bratovi.

Plán spásy je obrazne znázornený v starozákonnej svätyni. Z tohto plánu je zrejmé, že na odpustenie hriechu je potrebné, aby bol hriech vyznaný. Ale komu máme hriechy vyznať? Kto má právo odpúšťať hriechy?

Marek 2:7 – „Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Kto iný môže odpúšťať hriechy okrem Boha?“

Matúš 9:6 – „Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy – povedal ochrnutému: ‘Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!’“

Z týchto textov vyplýva, že JEDINE BOH – JEŽIŠ KRISTUS môže odpúšťať hriechy. Žiaden hriešny človek (ani duchovní, farári, kazatelia…) nemá právo odpúšťať hriechy. Ak niekto tvrdí opak, ešte to neznamená, že hriechy sú skutočne odpustené. Môžeme žiť v nebezpečnom omyle a falošnej istote. Iba vyznané hriechy Bohu môžu byť odpustené! Na záver ešte jeden text, ktorý sa z kazateľníc často nepočuť:

Židom 10:26-27 – Ak úmyselne hrešíme aj po tom, čo sme už poznali pravdu, nemôžeme počítať so žiadnou obeťou za hriechy, ale iba s hrozným súdom a „ohnivým plameňom, ktorý pohltí Božích odporcov“.

Z Písma je zrejmé, že Božie zasľúbenia spásy sú podmienené naším postojom. Tiež je jasné, že spásu nemôžeme dosiahnuť vlastnými silami. Ale máme to najcennejšie – nádej skrze Ježiša Krista.

1. Jánov 2:1 – Toto vám píšem, deti moje, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme u Otca zástupcu, Ježiša Krista spravodlivého.

Podmienkou je však naše pokánie – priznanie, že sme hriešni, ľútosť a vyznanie hriechov priamo Stvoriteľovi, ktorý je ochotný a s láskou pripravený odpustiť naše hriechy. Za tieto hriechy Ježiš Kristus zaplatil svojou smrťou! Milujúci Boh nás volá späť!

Lukáš 13:5 – Nie, hovorím vám, ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete.

Joel 2:13 – Roztrhnite svoje srdcia, nie odevy, a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý, plný zľutovania, zhovievavý a nesmierne milosrdný. Má súcit s každým, kto činí pokánie.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )