Nehemiáš – obnoviteľ Jeruzalema

Nehemiáš žil v Perzskej ríši ako čašník kráľa Artaxerxa. Zastával významné a dôveryhodné postavenie na kráľovskom dvore, ktoré si vyžadovalo vernosť, múdrosť a blízkosť k panovníkovi. Napriek pohodliu a bezpečiu života v cudzine zostával jeho srdce späté s osudom Božieho ľudu a Jeruzalema. Jedného dňa prišli do Perzie muži z Judska a priniesli správu o stave Jeruzalema. Mesto bolo stále v troskách, jeho hradby boli zbúrané a brány spálené ohňom. Národ žil v hanbe, slabosti a bez ochrany pred nepriateľmi.

Táto správa Nehemiáša hlboko zasiahla. Keď počul o utrpení svojho ľudu a zničenom meste, sadol si, plakal a dlhé dni smútil. Jeho reakcia vyjadrovala hlbokú lásku k Bohu aj k národu a vedomie, že stav Jeruzalema súvisí s duchovným stavom ľudu.

Nehemiášova bolesť nebola len citovou reakciou, ale začiatkom duchovného zápasu. Obrátil sa k Bohu v modlitbe a pôste, aby hľadal riešenie situácie. Uvedomoval si, že obnova mesta musí začať návratom k Bohu.

Jeho život v Perzii sa tak stal východiskom pre veľké povolanie. Z bezpečného postavenia na kráľovskom dvore bol pripravený vstúpiť do služby, ktorá mala priniesť obnovu Jeruzalema a posilnenie Božieho ľudu.

Po správe o stave Jeruzalema sa Nehemiáš obrátil k Bohu v hlbokej modlitbe a pôste. Jeho reakcia nebola unáhleným konaním, ale najprv duchovným zápasom pred Bohom. Dlhé dni hľadal Božie vedenie a prosil o milosť pre svoj národ. Vo svojej modlitbe vyznával hriechy Izraela a priznával, že utrpenie národa je dôsledkom odklonu od Božích prikázaní. Nehovoril len o vine iných, ale stotožnil sa s hriechom ľudu a vyznával ho ako vlastný. Jeho modlitba spájala pokoru, pokánie a dôveru v Božie zasľúbenia.

Zároveň prosil, aby mu Boh dal priazeň u kráľa a otvoril cestu k obnove Jeruzalema. Nehemiáš chápal, že skutočná obnova môže prísť len Božím zásahom a vedením.