Jeremiáš – prorok posledného varovania

Jeremiáš bol povolaný za proroka už v mladom veku. Boh mu oznámil, že ho poznal ešte pred jeho narodením a určil ho za proroka pre národy. Toto povolanie nebolo výsledkom jeho vlastného rozhodnutia, ale Božieho zámeru pripraveného dávno pred jeho životom. Keď Jeremiáš počul Božie povolanie, reagoval obavou a pocitom vlastnej nedostatočnosti. Uvedomoval si svoju mladosť a neskúsenosť a bál sa hovoriť k ľudu. Boh ho však uistil, že bude s ním, ochráni ho a vloží svoje slová do jeho úst.

Jeremiáš dostal poslanie oznamovať Božie slovo o súde aj obnove. Mal „vytrhávať a rúcať, ničiť a búrať“, ale zároveň aj „stavať a sadiť“. Jeho služba tak zahŕňala varovanie pred súdom aj zasľúbenie budúcej obnovy.

Boh mu ukázal videnia, ktoré potvrdzovali jeho poslanie — videl mandľový prút ako znak bdelosti Božieho slova a vriaci kotol prichádzajúci zo severu ako obraz blížiaceho sa súdu nad Judskom.

Jeremiášovo povolanie zdôrazňuje, že Božia služba nie je založená na ľudskej schopnosti, ale na Božom povolaní a vedení. Jeho život sa stal úplne zasvätený poslaniu varovať národ a viesť ho k pokániu v čase blížiacej sa katastrofy.

Jeremiášovo posolstvo bolo zamerané na odhalenie hlbokého duchovného úpadku Judska a varovanie pred blížiacim sa Božím súdom. Národ sa odvrátil od Boha, uctieval modly a nasledoval pohanské zvyky okolitých národov. Uctievanie sa stalo formálnym a srdce ľudu zostalo vzdialené od Boha. Prorok napomínal ľud za nevernosť zmluve s Bohom, za nespravodlivosť, útlak slabých a pokrytectvo.

Zdôrazňoval, že chrám ani náboženské obrady nemôžu ochrániť národ, ak žije v neposlušnosti. Ľud sa falošne spoliehal na samotnú existenciu chrámu, no jeho život neodrážal vernosť Bohu.