Abrahám – otec viery, s ktorým Boh uzavrel zmluvu

Abrahám, pôvodne nazývaný Abram, pochádzal z mesta Úr Chaldejcov, ktoré patrilo medzi najvyspelejšie a najbohatšie centrá starovekej civilizácie. Toto mesto sa nachádzalo v oblasti Mezopotámie a bolo známym centrom kultúry, obchodu aj náboženstva. Spoločnosť, v ktorej vyrastal, bola silne ovplyvnená modlárstvom a uctievaním rôznych božstiev. Jeho rodina žila uprostred prostredia, ktoré stratilo poznanie pravého Boha.

Uctievanie stvorených vecí, nebeských telies a ľudských predstáv o božstvách sa stalo bežnou súčasťou života. Aj jeho otec Terach bol spojený s týmto prostredím, čo ukazuje, že Abrahám vyrastal v spoločnosti vzdialenej od pôvodného poznania Boha.

Napriek tomu bol Abrahám človekom, ktorý hľadal pravdu o Stvoriteľovi. Uprostred modlárskej kultúry odmietol prijať náboženstvo svojho okolia a obrátil sa k Bohu ako k jedinému pravému zdroju života. Jeho vnútorné presvedčenie a otvorenosť voči Božiemu vedeniu ho pripravili na zvláštne povolanie. V tomto prostredí ho Boh osobne oslovil a vyzval, aby opustil svoju krajinu, rodinu aj spôsob života, ktorý dovtedy poznal.

Toto Božie povolanie znamenalo radikálny zlom v jeho živote — opustenie bezpečia civilizácie, tradície aj rodinného prostredia. Abrahám tak stojí na začiatku novej etapy dejín spásy. Jeho život predstavuje prechod od sveta modlárstva k obnoveniu poznania pravého Boha. Boh si ho vybral ako nástroj, prostredníctvom ktorého mal začať nový ľud a naplniť svoje zasľúbenia pre celé ľudstvo.

Jeho pôvod a život v Úre ukazujú, že Božie povolanie prichádza často uprostred prostredia, ktoré je vzdialené Bohu, a že začiatok života viery znamená ochotu opustiť starý spôsob života a nasledovať Božie vedenie.