Mojžiš – najpokornejší z ľudí

Mojžiš sa narodil v čase veľkého útlaku izraelského národa v Egypte. Faraón zo strachu pred rastúcou silou Hebrejov vydal krutý rozkaz zabíjať všetkých novonarodených chlapcov. Jeho život bol od prvých chvíľ ohrozený smrťou, no už pri jeho narodení bolo zjavné, že nad ním spočíva zvláštna Božia ochrana. Jeho rodičia vnímali výnimočnosť dieťaťa a s vierou ho ukrývali napriek nebezpečenstvu. Keď ho už nebolo možné skrývať, jeho matka pripravila košík a položila ho medzi trstinu na brehu Nílu.

Tento čin nebol iba zúfalým pokusom zachrániť život dieťaťa, ale prejavom dôvery, že Boh povedie udalosti podľa svojho zámeru. Božia prozreteľnosť zasiahla spôsobom, ktorý nik nemohol očakávať. Dieťa našla faraónova dcéra a bola pohnutá súcitom. Rozhodla sa ho zachovať pri živote a prijať ho za svojho syna. Zvláštnym vedením okolností sa Mojžišova vlastná matka stala jeho dojkou a vychovávateľkou.

Prvé roky života mali rozhodujúci význam pre formovanie jeho charakteru. V tomto období sa naučil poznaniu pravého Boha, Božím zasľúbeniam a identite svojho národa. Do jeho mysle boli vštepované zásady viery, poslušnosti a úcty k Božiemu zákonu. Tento duchovný základ ho neskôr chránil pred vplyvom egyptského modlárstva a pýchy. Od detstva tak vyrastal medzi dvoma svetmi — medzi vierou svojho ľudu a mocou Egypta.

Naučil sa, že patrí Bohu a že jeho život má vyšší cieľ než sláva sveta. Jeho narodenie ukazuje, že Boh pripravuje svojich služobníkov už od prvých chvíľ života a že aj v čase najväčšieho nebezpečenstva riadi udalosti podľa svojho plánu.