Ježiš sa zjavuje moslimom v snoch

V krajinách, kde je kresťan považovaný za nepriateľa, kde evanjelium znamená riskovať slobodu, rodinu aj život, Boh koná spôsobom, ktorý žiadny režim nedokáže ovládnuť. Keď sú dvere zatvorené, nebo ich otvára inak – v snoch, videniach a v tichých, no mocných dotykoch Krista, ktorý hľadá človeka aj tam, kde nie je ani jediná Biblia. To, čo sa dnes deje v moslimskom svete, je duchovný pohyb, aký svet nevidel viac než 1 400 rokov.

Muži, ženy, mladí aj starí moslimovia hovoria takmer totožné svedectvá: Muž v bielom, slová plné svetla, hlas, ktorý volá po mene, pokoj silnejší než strach, Slovo, ktoré nikdy nečítali, a predsa ho poznajú v srdci. A väčšina z nich nakoniec povie jediné:

„Vedeli sme, že je to Ježiš.“

Kristus sa zjavuje tam, kde sú misie zakázané, kde je Písmo potláčané a kde by žiadny človek nemohol slobodne hovoriť o pravde. Prichádza v noci k tým, ktorí Ho nečakajú, a dáva im povolanie, pokoj, istotu a poznanie Božieho Syna. Je to odpoveď na modlitby kresťanov po celom svete, ktorí prosia, aby moslimovia spoznali skutočnú tvár Krista. Toto nie je malý jav ani pár výnimiek. Toto je znamenie času. Toto je Kristus, ktorý si berie späť svoje deti.

Keď sa pozrieme na to, čo sa dnes deje v moslimskom svete, vidíme niečo, čo presahuje rámec bežnej misie. Ide o vlnu obrátení, ktorá nesúvisí s ľudskou stratégiou, marketingom, projektmi ani kampaňami. Tento pohyb je tichý, no zároveň mimoriadne mocný – je to dielo Ducha Svätého, ktorý sa dotýka sŕdc tam, kde by žiadny kazateľ ani misionár nikdy nebol vpustený.

Výskumy len potvrdzujú to, o čom misionári hovoria už roky. Štúdie medzi bývalými moslimami ukazujú, že k viere v Krista ich priviedla osobná skúsenosť s Božou láskou, stretnutie so skutočnou obetavou láskou kresťanov, zmena pohľadu na Bibliu – ale aj niečo, čo nikto nečakal: sny a videnia od Boha. Iný výskum medzi stovkami obrátených potvrdzuje, že významná časť z nich prežila sen alebo videnie, ktoré sa stalo zlomovým bodom ich cesty ku Kristovi.

Pastori a misionári z Blízkeho východu, severnej Afriky aj Ázie hovoria takmer jednohlasne:

„Moslimovia prichádzajú k Ježišovi v miere, akú sme nevideli za 1 400 rokov.“

Nie je to prehnané. V mestách aj v púšti, v utečeneckých táboroch aj v uzavretých dedinách, medzi šíitmi aj sunnitmi, sa opakuje jeden a ten istý motív – sen o Ježišovi, Muž v bielom, hlas hovoriaci Božím Slovom, svetlo silnejšie než slnko a pokoj, ktorý nemožno vysvetliť. Keď sa rozprávaš s pastormi, ktorí slúžia medzi moslimami, často povedia:

„Vidíme niečo, čo človek nedokáže vytvoriť. Je to Boh, ktorý otvára dvere tam, kam my nemáme prístup.“

Boh koná tam, kde je tma najhlbšia. Keď sa kresťania po celom svete modlia, Boh odpovedá spôsobom, ktorý presahuje ľudské možnosti. Moslimovia začínajú klásť zakázané otázky, ktoré nikdy predtým nesmeli vysloviť, a prichádzajú k pravde, ktorú nikdy predtým nepoznali. Pre mnohých z nich je to prvý dotyk živého Krista.

Keď sa pýtame, prečo Boh tak často oslovuje moslimov práve v snoch a videniach, odpoveď nie je náhodná. Boh koná s hlbokou múdrosťou a moslimský svet má duchovné nastavenie, ktoré prirodzene otvára priestor pre tento spôsob Božieho pôsobenia.

Moslimovia – najmä šíiti, ale aj mnohí sunniti – veria, že sny môžu byť zjavením. Ich kultúra, náboženstvo aj každodenný život sú prepojené so symbolmi, snovými obrazmi a duchovnými posolstvami. Pre mnohých nie je problém predstava, že Boh hovorí cez sen – naopak, mnohí to očakávajú.

A tam, kde je Biblia zakázaná, kde je evanjelium umlčané a kde sa človek bojí vysloviť meno Ježiš, tam Boh volí cestu, ktorú nemôže zastaviť žiadny zákon ani dohľad. Preto prichádza v noci, prichádza v sne, mimo kamier, kontrol a stráží. Nie je to nič nové – celé Písmo je plné príbehov, kde Boh hovoril cez sny a videnia: Jozef v Egypte, Daniel, mudrci z východu, Jozef, manžel Márie, Pavol aj Peter.

Boh sa nemení. Duch Svätý stále koná. A tak prichádza Muž v bielom, prichádza Hlas, prichádza Svetlo a Slovo, ktoré nikdy predtým nepočuli – a predsa mu rozumejú.

Keď moslimovia opisujú svoje stretnutia s Kristom, ich príbehy majú takú jednotu a zhodu, že je zrejmé, že nejde o psychológiu ani náhodu. Ide o mocné dielo Ducha Svätého, ktoré sa opakuje naprieč kontinentmi u ľudí, ktorí nikdy nevideli Bibliu, nikdy nepočuli kázanie, nikdy nestáli v kresťanskom zbore, a predsa osobne stretli živého Krista. Mnohí hovoria, že v sne počuli konkrétne slová Písma ako…

„Ja som Alfa a Omega“, „Ja som cesta, pravda i život“, „Nasleduj ma“, „Nik neprichádza k Otcovi, len skrze mňa“

Zásadné je, že väčšina z nich tieto slová nikdy predtým nečítala. Keď po obrátení otvorili Bibliu a našli presne tie isté verše, ich srdce zaplavila hlboká istota, že v sne nestretli výplod fantázie, ale pravé Božie Slovo. Je to, akoby im Kristus najprv zapísal verš do srdca a až potom im ho ukázal na stránkach Písma. Ďalší opisujú sny, v ktorých Ježiš dáva jasný pokyn – nie neurčité symboly, ale konkrétne výzvy:

„Vstaň“, „Choď tam“, „Hľadaj ma“, „Otvor dvere“, „Zajtra stretneš človeka, ktorý ti povie viac“

Tieto sny nesú autoritu, pokoj a smerovanie, ktoré by si sami nevymysleli. Po prebudení cítia odvahu urobiť krok, ktorý mení celý ich život. Mimoriadne častý je motív, že Ježiš prináša čistotu a pokoj. Ľudia hovoria o bielom svetle, ktoré ich umýva zvnútra, o odpustení hriechov a novom začiatku. V islame, kde neexistuje istota odpustenia, je tento dotyk zlomový. Keď srdce prvýkrát zažije, že je skutočne milované a očistené, vedia, že sa stretli s niekým väčším než náboženstvo.

A napokon najčastejší obraz: Ježiš ako Muž v bielom. Tento motív sa opakuje v Iráne, Afganistane, Sýrii, Egypte, Maroku, Pakistane, v utečeneckých táboroch v Európe aj v srdci Saudskej Arábie. Postava plná svetla, autority a lásky hovorí slová ako:

„Neboj sa“, „Ja som Syn Boží“, „Ja som dvere“, „Ja som ten, ktorého hľadáš“

Keď tieto slová zaznejú, človek vie, že stojí pred Kristom, aj keď Ho predtým poznal len ako „proroka Isu“. Tieto štyri línie – Slovo, Povolanie, Pokoj a Muž v bielom – tvoria základ tisícov svedectiev. Sú dôkazom, že Ježiš žije, hľadá svoje deti a zjavuje sa tam, kde je všetko zakázané. Keď je tma najhlbšia, prichádza Svetlo sveta. Keď je strach najsilnejší, ozýva sa hlas Pastiera. Keď nie je Biblia, prichádza Slovo živého Boha. Keď nie je kazateľ, prichádza sám Kristus.

Keď sa pozrieme na konkrétne svedectvá, nevidíme legendy, ale skutočné stretnutia s Ježišom, ktoré nesú pečať nadprirodzenej pravdy, presnosti a Božej lásky. Ľudia, ktorí nikdy nečítali Bibliu, nikdy nepočuli kázanie a často ani raz nevstúpili do kresťanského zboru, rozprávajú sny, v ktorých zaznieva Božie Slovo, objaví sa Muž v bielom a dejú sa veci, ktoré nemožno vysvetliť len psychológiou.

V utečeneckom tábore vidí mladý Peržan v noci sen, v ktorom sa pred ním objaví Muž v bielom, zdvihne ruku a povie:

„Postav sa a nasleduj ma.“ „Ja som Alfa a Omega. Ja som cesta do neba. Nik neprichádza k Otcovi, len skrze mňa.“

Tieto slová nikdy predtým nepočul. O tretej ráno plače tak hlasno, že zobudí celý tábor. Keď mu pastor na druhý deň otvorí Bibliu a ukáže verše zo Zjavenia a z evanjelia podľa Jána, mladík rozpozná hlas, ktorý k nemu v noci hovoril. Ešte v ten deň prijme Krista a privedie ďalších, ktorí chcú Bibliu. Sen bol prvým dotykom, Božie Slovo prinieslo znovuzrodenie.

Podobnú pečať nadprirodzenej jednoty nesie aj svedectvo z Gazy. Uprostred vojny slúžia kresťania moslimským otcom, ktorí prišli o deti. Perú šaty, dávajú jedlo a čítajú z Biblie o Ježišovi – Kniežati pokoja. Po jednej noci príde viac než dvesto mužov s rovnakými slovami:

„V noci sa nám zjavil Ježiš.“

Opisujú ten istý sen, toho istého Muža v bielom a ten istý hlas, ktorý ich volal. Muži, zdeptaní bolesťou a nenávisťou, plačú, objímajú sa a vyznávajú, že chcú nasledovať Krista a odovzdať svoje srdce Ježišovi. To nie je emotívny zážitok, ale vlna nadprirodzeného volania.

Inokedy Boh prehovorí jedinou vetou, ktorá obráti život naruby. Muž menom Usáma z Afriky vidí v sne Muža v bielom, ktorý mu povie:

„Spasenie prišlo k tebe.“

Usáma sa zľakne a hľadá ochranu v amuletoch, no nasledujúcu noc sa sen zopakuje – tentoraz s hlbokým pokojom a istotou. Amulety sú bez moci. Zahodí ich a začne hľadať vysvetlenie. Boh ho privedie ku kresťanom a k Biblii. Slová „Spasenie prišlo k tebe“ sa stanú realitou – opustí islam a patrí Kristovi.

Muž z východnej Afriky, známy ako Negash, dostane do rúk Bibliu, hoci ju nechce. Krátko nato má sny, v ktorých k nemu opäť prehovára Muž v bielom.

„Ja som cesta, pravda a život.“ Ján 14:6

Nechápe, čo to znamená, kým pri čítaní Písma nenarazí na Ján 14:6 a neuvidí tie isté slová čierne na bielom. V tej chvíli sa mu spoja dva svety – sen a Božie Slovo. Uvedomí si, že Ten, ktorý k nemu hovoril v noci, je ten istý Ježiš Kristus, ktorý hovorí v Biblii. Opustí islam, prijme Krista a dnes vedie ďalších bývalých moslimov ku viere, zakladá zbory a svedčí, že Boh k nemu najprv hovoril v sne a potom cez svoje Slovo.

Niekedy je nadprirodzeno jemné a hlboko osobné. Bilquis Sheikh, pakistanská aristokratka, začína prežívať Božiu prítomnosť a zvláštne sny, ktoré ju tlačia k jednej zásadnej otázke:

„Kto je Boh naozaj?“

V noci ju Boh vedie cez vnútorné videnia, obrazy a slová, cez konkrétne biblické texty, ktoré nikdy predtým neštudovala. V srdci počuje pozvanie, ktoré je pre moslimku takmer nepredstaviteľné – volať Boha „Otec“. Je to nadprirodzený prelom v jej chápaní Boha. Opúšťa staré náboženstvo, prijíma Krista a neskôr svoj príbeh opíše v knihe s výrečným názvom „I Dared to Call Him Father“.

Boh sa dotýka aj tých, ktorí sú najďalej. Khalil, radikál z Egypta, vyrastá v Koráne, nenávidí kresťanov aj Židov a zapája sa do násilných činov. Chce dokázať, že Biblia je falošná, preto ju začne študovať – aby ju zničil. No pri konfrontácii Písma s Koránom sa mu jeho istoty rozpadajú. Potom príde sen, opísaný ako „dušu prenikajúci“. Vidí Ježiša, ktorý k nemu hovorí tak jasne, že už nemôže utiecť. Z prenasledovateľa sa stáva človek, ktorý káže kríž a odpustenie. Príbeh Saula a Pavla sa opakuje v modernej podobe.

Ďalšia kapitola nadprirodzena sa odohráva v živote imámov – učiteľov islamu, ktorí celý život tvrdili, že Ježiš nie je Boží Syn. Bruno z Maroka, hafíz Koránu a salafistický imám v Medine, začína mať sny o Ježišovi Kristovi.

Vidí Muža v bielom, zažíva pokoj, ktorý nikdy predtým nepoznal, a Ježiš k nemu hovorí nie ako k nepriateľovi, ale ako k milovanému človeku.

Sny sú také silné, že ho prinútia otvoriť Bibliu, ktorú roky odmietal. Postupne chápe, že Ježiš nie je len prorok, ale Pán a Spasiteľ. Opúšťa post imáma a nasleduje Krista aj za cenu prenasledovania.

Imám Tofik z východnej Afriky založil šestnásť mešít a nenávidel kresťanov. Potom začal mať sny, v ktorých k nemu hovorí Ježiš a pripravuje ho na utrpenie. Rozpozná, že hlas, ktorý ho volá, nie je náboženský obraz, ale živý Kristus. Uverí, stratí rodinu, zažije vyhnanie a prenasledovanie, no namiesto nenávisti sa učí odpúšťať. Sny nazýva „školou Ducha Svätého“.

Ešte konkrétnejší je príbeh imáma Ahmeda z Egypta. V noci vidí Muža v žiarivo bielom rúchu, ktorý mu povie:

„Zajtra stretneš muža menom Rahman, on ti o mne porozpráva.“

Na druhý deň Ahmed skutočne stretne kresťana menom Rahman, ktorý mu začne vysvetľovať evanjelium. Sen sa naplní do detailu. Pre imáma, ktorý nikdy neštudoval Bibliu, je to otras v samotných základoch viery. Začína vážne hľadať pravdu o Ježišovi – a nachádza živého Spasiteľa.

Sú aj sny, ktoré sa menia na vnútorné uzdravenie rán. Hala, mladá utečenkyňa zo Sýrie, vidí v sne Muža v bielom a zrazu si všimne, že jej nohy krvácajú. Bojí sa, že ide o prekliatie. Kresťania jej neskôr vysvetlia, že v Biblii čítame o ranách Ježiša na rukách a nohách a o krvi, ktorá prináša uzdravenie a zmierenie. Znepokojujúci sen sa mení na osobné posolstvo: Ten, ktorý sa jej zjavil, nesie rany za jej hriech. Hala začne čítať Bibliu, spozná Ježiša ako ukrižovaného a vzkrieseného Pána a rozhodne sa Ho nasledovať.

A potom sú tu zážitky, ktoré idú za hranicu snov – videnia, ktoré vidia len niektorí. Počas vojny v Perzskom zálive sa skupina amerických kresťanov modlí v jednom saudskoarabskom meste. Nemôžu kázať, len ticho prechádzajú ulicami. Raz k nim pribehnú moslimskí chlapci a pýtajú sa:

„Kto je ten muž v bielom, ktorý chodí s vami, keď idete po meste?“

Kresťania nikoho nevidia. Deti však opisujú postavu presne tak, ako ju opisujú moslimovia v snoch: Muž v bielom, plný svetla, ktorý kráča po ich boku. Pre týchto chlapcov je to prvý dotyk Krista – nie ako postavy z knihy, ale ako Toho, ktorý kráča s Božím ľudom.

Podobne silné sú aj ďalšie svedectvá – dieťa, ktoré na mori spadne z člna a neskôr povie:

„Muž, ktorý kráčal po vode, ma chytil.“

Rodina až pri čítaní evanjelií zistí, komu patrili ruky, ktoré zachránili ich syna. Alebo moslimka, ktorá sa modlí:

„Ježišu, ak si skutočný, ukáž sa mi,“

a v odraze vody za sebou uvidí Pastiera s palicou, ktorý sa na ňu usmieva, zatiaľ čo jej matka je v ten deň zázračne uzdravená.

Všetky tieto príbehy spája jedno: nadprirodzená presnosť, Božia láska a ovocie skutočnej premeny. Sny a videnia, v ktorých sa zjavuje Muž v bielom, nevedú k senzácii, ale k pokániu, pokoju, poslušnosti, láske k pravde a hladu po Božom Slove. Nie je to duchovná zábava. Je to Kristus, ktorý prichádza do tmy a volá po mene tých, ktorých miluje.

Mnohé sny, ktoré moslimovia opisujú, nie sú len emotívne duchovné zážitky. Sú to konkrétne pokyny, ktoré vedú ku konkrétnym krokom viery. Boh sa nezjavuje preto, aby človeka iba dojal, ale aby ho priviedol k poslušnosti, k znovuzrodeniu a k radikálnej zmene života.

V Kurdistane mala celá jedna rodina – otec, matka aj deti – v tú istú noc ten istý sen. Videli, že majú prejsť cez rieku, aby našli „živú vodu“. Každý sníval oddelene, bez dohody. Ráno si so bázňou povedali to isté: „Musíme ísť.“ Poslúchli, prešli rieku – a na druhej strane stretli kresťanov, ktorí im dali Bibliu a hovorili im o Ježišovi – živej vode. Sen nezostal len symbolom.

Otvoril cestu k Písmu, ktoré zmenilo ich život

Iný muž z Iránu rozpráva, že vo sne počul presnú vetu: „Choď na túto adresu.“ Vidí ulicu, dom, detaily. Keď sa zobudí, pamätá si ich jasne. Bojuje, či to nie je fantázia, no nakoniec poslúchne. Keď zaklope, otvorí mu kresťan, ktorý sa za neho mesiace modlil – bez toho, aby sa poznali.

Boh spojí dvoch cudzincov do jedného príbehu milosti

Mnohé ženy opisujú sny, ktoré prerazili poslednú hradbu strachu. Jedna moslimka po obrátení manžela zápasila s hnevom a uvažovala o rozvode. Tajne študovala Bibliu, no nevedela sa rozhodnúť. V sne ju obklopilo biele svetlo a cítila, ako ju Boh očisťuje zvnútra. Strach vystriedala istota, že Kristus ju volá.

Podobné svedectvo pochádza aj z Afganistanu. Žena, ktorá roky odolávala evanjeliu, uvidí v sne Muža v bielom, ktorý jej povie:

„Moja dcéra, dvere sú otvorené.“

Žiadna dramatická scéna. Len slová, ktoré preniknú do hĺbky. Ráno ide za pastorom a povie: „Chcem poznať toho, ktorý ku mne hovoril.“ Sen ju priviedol k činu. Takéto sny sú prvým krokom na moste. Boh prebudí, postaví človeka pred rozhodnutie a volá: „Poď za mnou.“ A potom prichádza Božie Slovo, ktoré ukotví, očistí a znovuzrodí. Sen prebudí. Slovo premení.

Tam, kde Boh mocne pôsobí, sa vždy zdvihne aj odpor, zmätok a napodobeniny. Kde prichádza svetlo, tam sa nepriateľ snaží vrhať tiene. Nie je to inak ani pri snoch moslimov. Pastori, ktorí slúžia medzi utečencami, hovoria otvorene: niektorí ľudia si sny vymýšľajú – nie kvôli Bohu, ale kvôli azylu, prijatiu, výhodám či túžbe zapadnúť. Objavujú sa príbehy, ktoré sú len napodobeninou počutého alebo sú prispôsobené očakávaniam publika.

To však neznamená, že všetko je falošné. Znamená to, že všetko treba skúmať. Jeden afganský kresťan to vyjadril jednoducho: nie každý sen je od Boha. Niektoré sú výsledkom únavy, iné sú ovplyvnené počutým a áno, niektoré sú vedomým klamstvom. Preto potrebujeme meradlo, ktoré stojí nad našimi pocitmi a nad našimi dojmami.

„Všetko skúmajte, dobrého sa držte.“ 1. Tesaloničanom 5:21

Toto je biblický postoj. Skutočné sny od Boha prinášajú pokánie, pokoj, čistotu, poslušnosť, lásku k pravde, hlad po Kristovi a hlad po Písme. Falošné sny naopak prinášajú zmätok, pýchu, manipuláciu alebo slúžia sobeckým cieľom. Pravý sen človeka približuje k Ježišovi, kým falošný sen Ho obchádza alebo Ho používa len ako prostriedok na získanie výhody.

Občas sa objaví aj nezdravý prístup k tzv. snovému evanjelizmu. Krátkodobý misijný tím v Aténach raz stál s tabuľou: „Vyložíme vaše sny.“ Po niekoľkých hodinách hlásili obrátenia, no títo ľudia sa nikdy neobjavili v spoločenstve a ich život neniesol ovocie zmeny. To nie je biblická misia, to je senzácia. Božie kráľovstvo nestojí na tom, že ľuďom povieme, čo chcú počuť, ale na tom, že ich privedieme ku Kristovi a k Jeho Slovu.

„Nečakajte na ďalší sen. Čítajte Bibliu. Tam Boh hovorí jasnejšie než v snoch.“

Týmto postojom sa nevylučuje, že Boh mohol prehovoriť cez sen. Len sa nastavuje správna perspektíva: sen môže byť začiatok, ale nikdy nie cieľ. Cieľom je vždy Kristus, Jeho Slovo a život v pravde.

Keď počúvame tieto svedectvá, je dôležité držať dve pravdy naraz. Prvá: Boh naozaj používa sny a videnia, aby priviedol moslimov k Ježišovi Kristovi, najmä tam, kde je Biblia zakázaná a evanjelium umlčané. Druhá: sny nie sú základom viery. Základom je Kristus, Jeho kríž, Jeho vzkriesenie a Jeho Slovo. V krajinách, kde je meno Ježiš spojené so strachom a trestom, kde držať v ruke Bibliu znamená riskovať život, Boh otvára dvere spôsobom, ktorý žiadny človek nemôže zavrieť.

Boh hovorí v noci, vo sne, v tichu, mimo dosahu polície, režimu a náboženského dohľadu. Tam sú sny ako prvé zaklopanie na srdce, ako lúč svetla v tme. Ale tam, kde sme obklopení Bibliami, kázňami, zborom a slobodou, sa nemáme učiť stavať vieru na zážitkoch, ale na Božom Slove. Pastori, ktorí pracujú s bývalými moslimami, to veľmi dobre vedia. Jeden perzský pastor povedal:

„Som unavený z ľudí, ktorí čakajú na ďalší sen, ale nechcú čítať Bibliu. Majú to obrátené. Najprv potrebujú Božie Slovo.“

To je kľúčový princíp. Duch Svätý používa sny ako prvý dotyk, ako bránu, ktorou človek vstúpi. Ale ako základ domu používa Písmo. Sen môže prebudíť, ale Slovo znovuzrodzuje. Nemusíme sa báť snov. Biblia je plná snov a videní, ktorými Boh viedol svoj ľud. Nemusíme zatvárať dvere pred tým, že Boh môže prehovoriť aj takto. Ježiš je Pastier, ktorý vie osloviť svoje ovce aj tam, kde ich my nevieme nájsť. Zároveň však vieru nestaviame na sne, ale na Kristovi.

Sny sú dar, nie základ. Most, nie cieľ. Predsieň, nie svätyňa. Keď moslim povie:

„Mal som sen, v ktorom ku mne prehovoril Ježiš.“

Nemusíme sa zhroziť ani bezhlavo nadchnúť. Môžeme sa radovať, že si Boh našiel cestu do jeho srdca – a zároveň ho viesť k Biblii, aby spoznal Toho, ktorý k nemu hovoril. Práve tam sa deje najväčšie nadprirodzeno: keď sa sen stretne s Písmom, keď Muž v bielom z noci vystúpi z Božieho Slova ako živý Spasiteľ. Vtedy človek pochopí, že to nebol len sen. Bol to Ježiš, ktorý zaklopal – a teraz čaká, či mu človek otvorí dvere naplno.

Svedectvá o tom, ako sa Ježiš zjavuje moslimom v snoch, zapadajú do rámca šírenia evanjelia tam, kde sú ľudské možnosti obmedzené, a úzko súvisia s témou obrátenia, pretože práve osobné stretnutie s Kristom vedie k premene srdca. Tento pohyb sa dotýka aj rozdielov medzi Koránom a Bibliou, kde mnohí začínajú objavovať pravdu Písma, a poukazuje na moc Ducha Svätého, ktorý pôsobí nezávisle od hraníc a systémov, v súvislosti so znameniami času a poslednými udalosťami dejín.