Z farmy medzi Adventistov siedmeho dňa (4.kapitola)

Dňa 11. októbra 1996, okolo šiestej večer, sa duchovný majster a hlavný radca menom Asbad („podobný zlu“) zjavil môjmu starému otcovi, starému Bengovi, a povedal:

„Neboj sa, prichádzam v mene veľkého veličenstva Lucifera a prinášam vám dobrú správu o kniežati, ktoré je medzi vami. Cení si vašu vernosť a poslušnosť požiadavkám, ktoré boli dané pre počiatočný výcvik a výchovu dieťaťa. Som tu, aby som ti povedal, že teraz nastal čas vziať dieťa do susedstva, aby mohlo zakúsiť novú realitu, pretože základy, ktoré potrebovalo, už prijalo na farme. Očakáva však, že budete naďalej plniť svoju povinnosť učiť ho cestu, po ktorej má ísť, aby nezablúdilo z cesty svetla do temnoty a aby sme dieťa nestratili z dohľadu tým, že by sme ho odviedli od jeho poslania. Choď a odovzdaj toto posolstvo svojmu partnerovi a spolubojovníkovi.“

O druhej hodine ráno, po našom polnočnom satanistickom obrade uctievania, sa moji starí rodičia stretli osobitne a môj starý otec Bengo odovzdal posolstvo od veľkého kniežaťa môjmu starému otcovi Gabrielovi. Povedal:

„Naše najvyššie knieža poslalo duchovného majstra a hlavného radcu s posolstvom pokoja a radosti, že teraz môžeme vziať dieťa do susedstva. Musíme však byť naďalej rovnako opatrní a učiť ho správnej ceste, aby jeho pozornosť nekolísala. Zmení iba fyzický priestor a my musíme byť ešte opatrnejší než predtým, pretože vonku sú požierajúci vlci, ktorí hľadajú niekoho, koho by zachránili a predstavili svojmu Pánovi.“

Starý Gabriel odpovedal:

„Áno, ako bolo povedané, tak sa aj stane. Za úsvitu pôjdeme do susedstva.“

Dňa 12. októbra, presne o ôsmej hodine, v čase raňajok, ktoré boli najvýdatnejším jedlom dňa, sme boli zhromaždení spolu. Moja stará mama, môj starý otec, ja ako šesťročný chlapec a sprievodní duchovia sme sedeli za tým istým stolom, ako bolo naším zvykom. Môj starý otec povedal:

„Dnes odídeme z tohto domu a vrátime sa do nášho domu v susedstve. Ale cez víkendy sem budeme prichádzať, pretože nastal čas, aby sa malý anjel stretol s inými bytosťami a naučil sa s nimi komunikovať. Stretne sa s inou spoločnosťou, ktorá mu je neznáma.“

Moja stará mama sa na mňa pozrela láskavým materským pohľadom, usmiala sa a povedala:

„Ak je tento presun podľa vôle najvyššieho kniežaťa, bude to preňho tiež požehnaním. Tu sa z prírody naučil veľmi veľa a duchovia mu boli vždy dobrou spoločnosťou. Videla som ho, ako sa s nimi hrá, akoby bol trochu bláznivý, ako opatrne behá dokola, akoby bol dospelý človek pri telesnom cvičení. Tu sa naučil mnoho vecí, na ktoré nikdy nezabudne. Nech pôjde akokoľvek ďaleko, spomienky na túto farmu budú zapísané v jeho dlhodobej pamäti po zvyšok jeho života. Spomienky na učenie, ktoré dostal od nás a od duchov, ho budú vždy sprevádzať. Práve tu sa naučil abecedu ako základ, ktorý ho bude viesť všade, kam pôjde. Je veľmi inteligentný. Jeho inteligencia je nad normou.“

Moja stará mama sa spýtala môjho starého otca:

„Muž môj, kedy si dostal túto informáciu?“

A odpoveď znela: