Falošný systém uctievania a náhradní bohovia (5.kapitola)

Videl som Luandu ako mesto o niečo lepšie než miesto, kde som žil predtým. Na tej istej ulici ako náš dom sa nachádzal adventistický zbor siedmeho dňa s názvom Adventistický zbor siedmeho dňa Textang. Vo svojom srdci som prechovával veľkú nenávisť voči verným členom tejto náboženskej denominácie – ale iba voči tým verným, pretože som vedel rozlíšiť pravých adventistov siedmeho dňa od falošných, ktorí boli našimi agentmi medzi skutočnými veriacimi.

V noci 16. augusta 1999 ma „duchovia“ vzali do satanistickej svätyne v Ilhe v Luande. Duchovia ma predstavili ako malého padlého anjela, podľa môjho mena Gabriela, pochádzajúceho z provincie Uíge, vnuka človeka, ktorého niektorí prítomní poznali. Vedel som, že som na vyššej úrovni než tí, ktorí tam boli. Privítali ma ako brata a spolubojovníka proti Tomu, ktorý zomrel a žije, a proti jeho pravde po celom svete.

Vždy som nenávidel správanie čarodejníkov, ktorí konali bez premýšľania. Nenávidel som, že mali uzavretú myseľ alebo veľmi obmedzené chápanie, že zabíjali členov svojich rodín, ktorí spoločensky a akademicky stúpali, a že ich vraždili zo závisti. Vždy som chcel byť ich poradcom, učiť ich, ako zničiť rodinu veriacich alebo zničiť verných kresťanov prostriedkami a metódami, ktoré som sa naučil od svojich „duchovných priateľov“ a každodenných druhov.

V skoré ráno 31. októbra 2000 nás „duchovia“ vzali na medzinárodné letisko 4. februára, pretože som sa rozhodol cestovať lietadlom a nechcel som, aby ma niesli oni, aby sme cestovali z Angoly do Egypta. V lietadle, v ktorom som sedel v prvej triede, boli aj niektorí vysokí predstavitelia angolskej vlády. Keď sme prišli do mesta, kde sa tradícia falošného systému uctievania uchováva a zachováva pre celý svet, stretli sme sa vo veľkom lese pri rieke Níl a mal som výsadu stretnúť sa s veľkými satanistami vysokej úrovne z celej planéty.

Moji duchovní druhovia mi povedali:

„Neboj sa ani sa netráp, pretože aj ty si knieža a boh ako oni.“

Stretnutiu predsedal veľkňaz. Bol považovaný za boha vysokej úrovne – v mierke najelitnejšieho stupňa satanistického sveta. Niektorí vykonávali iniciačný rituál ako spôsob, ako navždy vstúpiť do uzavretého systému, až kým ich neumlčí smrť. Rituál sa začal veľkými chválami a prevrátenou hudbou kresťanov na chválu Lucifera a démonov. Boli to krásne piesne. Potom nasledovali obete detí a mladých nepoškvrnených panien, aké som nikdy predtým nevidel. Ďakovali sme všetkým bohom, ktorí tam boli zastúpení, a vzdávali sme im česť.

Vysoký satanistický kňaz elitného stupňa začal svoj prejav slovami:

„Zasvätenci, starší, múdri zo Siona a všetci osvietení poznaním nášho veľkého boha, pravého syna svetla a zdroja pravej múdrosti – vitajte v novej ére, vo veku Vodnára bez Rýb. Spoločne vytvorme nový svet, zmodernizovanú novú éru, svet zjednotený pod jedným náboženstvom. Sme v ére nášho Nového svetového poriadku.

Všetci viete, že vojny existujú a vždy existovali od začiatku, založené na vojne medzi dobrom a zlom, medzi naším bohom a Tým, ktorý zomrel na kríži, ale žije, medzi jeho nasledovníkmi a nami. Vieme, že nakoniec tento veľký boj vyhráme, ale nezvíťazíme, ak budeme nečinne sedieť a nič nerobiť. Jediný spôsob, ako vyhrať tento boj proti našim protivníkom, je zmeniť ich pravý systém uctievania. Zrevolucionizujeme a zmodernizujeme náš falošný systém uctievania, ale s tými istými bohmi, ktorých uctievali naši predkovia, ktorými sme oklamali celý svet, dokonca aj tých, ktorí mali pravý systém uctievania. Odmietli pravý systém, ktorý im patril, a pripojili sa k systému našich predkov.